Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/28/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava, IČO 42 175 381 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava, IČO 00 585 441 zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Palárikova 15, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 41 174 856, o zaplatenie 1.959,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -266 zo dňa 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.959,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.959,17 eur od 06.03.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenia článku 15 ods. 2, , (ďalej len ), a , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ).

2. Súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť podanej žaloby pre preukázanie splnenia všetkých predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody na jeho motorovom vozidle v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 23.10.2017.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody vo výške 1 959,17eur s príslušenstvom, spôsobenej mu na motorovom vozidle Škoda Superb s EČV: D. motorovým VWGolf s EČV: D., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Z oznámenia škodovej udalosti poisteným, ako aj z uplatnenia nároku žalobcu u žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poistený dňa 26.10.2017 oznámil žalovanému, že dňa 23.10.2017 o 18:51 hod. došlo k dopravnej nehode v obci E. - križovatka, a to k stretu motorového vozidla VWGolf poisteného F. A., ktorý bol v tom čase aj vodičom, s motorovým vozidlom

Škoda Superb, patriacim žalobcovi. Žalobca zhodne s poisteným tvrdili, že škodcom bol len poistený žalovaného. V rámci oznámenia škodovej udalosti bol popísaný rozsah škody na motorovom vozidle žalobcu s tým, že bol viditeľne poškodený zadný nárazník, kufor - zadné dvere a cúvacie senzory, škodca zavinenie uznal, pričom oznámil poistiteľovi, že spoluzavinenie poškodeného nie je dané. Listom zo dňa 16.02.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetnú škodu prešetril, a to bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že na základe obhliadky pracovníkmi F. má za to, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel a z technického hľadiska pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody je rozsah zdokumentovaného poškodenia neprijateľný. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal náhrady škody spočívajúcej vo vyúčtovanej sume za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že škodová udalosť nemohla byt' spôsobená motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť výškou a ani rozsahom. Následne s poukazom na korekciu záveru znalca D. G. pripustil, že pri škodovej udalosti mohlo dôjsť k poškodeniu cúvacieho senzora(ov) poškodeného vozidla.

4. Súd prvej inštancie v priebehu konania na návrh strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom znalca D. G., ktorý zotrval na správnosti svojho znaleckého posudku a pripustil korekcie svojich záverov, pokiaľ ide o škodu na cúvacích senzoroch a k vertikálnym stopám poškodenia vozidla (škrabancom v smere vertikálnom). Za relevantné súd prvej inštancie považoval zistenie, že hoci obaja znalci v rámci znaleckých posudkov skúmali a vyhodnocovali technickú prijateľnosť priebehu škodovej udalosti zo dňa 23.10.2017, iba jeden zo znalcov D. E. vychádzal z vyjadrení účastníkov škodovej udalosti o priebehu deja, pričom D. G. sám na str. 16 posudku uvádza, že popis nehody vodičmi absentuje. D. E. pri vypracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX vychádzal z údajov o mieste nehody, a to geografickej polohy miesta nehody, vykonal meranie pozdĺžneho sklonu vozovky. Znalec D. G. nezohľadnil sklon vozovky, klesanie, resp. stúpanie vozovky, ohliadku miesta nehody a meranie sklonu vozovky nevykonal a vychádzal z hypotetických údajov. Na strane 3 znaleckého posudku znalec D. E. definoval tri podstatné faktory, prečo pri škodovej udalosti vznikli vertikálne poškodenia vozidla žalobcu a nie horizontálne poškodenia (ktoré pri danej škodovej udalosti očakával znalec D. G.). Súd prvej inštancie konštatoval, že tak žalovaný, ako ani znalec D. G. nevylúčili možný stret motorových vozidiel VW Golf a Škoda Superb, avšak za účelom zistenia pravdivosti tvrdení žalobcu a poisteného sa ani jeden z nich na miesto nehody nedostavili, nezohľadnili preto špecifickosť klesajúcej vozovky. V konaní vypracovaný a súdu predložený súkromný znalecký posudok a odborné vyjadrenie sú síce rozporné, súd však pri posúdení nároku žalobcu vychádzal zo súkromného znaleckého posudku D. E., ktorý považoval, vzhľadom na výsluch znalca D. G., za relevantnejší, dôveryhodný a presvedčivý, z dôvodu, že vychádzal z výpovedí účastníkov škodovej udalosti, zohľadnenia reálnych parametrov vozovky, ako aj stúpania a klesania vozidiel. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že vozidlo VW Golf naráža do vozidla Škoda Superb pričom pri náraze je vozidlo VW Golf stláčané silou nadol a vozidlo Škoda Superb nahor. Pri tomto pohybe na vozidle Škoda Superb vznikli vertikálne poškodenia. Ako možný a prijateľný je na modelovom obrázku zaznamenaný výškový súlad s poškodením zadokumentovaným na vozidle Škoda Superb. Lišta nárazníka vozidla VW Golf vytvára otlačok na nárazníku vozidla Škoda Superb, pričom predná maska deformuje piate dvere a spodná časť predného nárazníka lištu s parkovacími senzormi. Vzhľadom na malú nárazovú rýchlosť iba 10 km/h na vozidle VW Golf nevznikli viditeľné poškodenia. Poškodenia vozidla Škoda Superb výškovo korešpondujú s vozidlom VW Golf, a teda majú príčinnú súvislosť s nehodou. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že znalec D. E. svoje tvrdenia a závery v znaleckom posudku relevantným spôsobom vysvetlil, a preto tento znalecký posudok považoval súd prvej inštancie za objektívnejší, vecne správny a presvedčivý vo vzťahu k jeho logickému odôvodneniu a súladu s ostatnými listinnými dôkazmi, najmä oznámením škodovej udalosti poisteným a fotodokumentáciou vypracovanou pri obhliadke poškodených vozidiel, z ktorej vychádzali obaja znalci a aj žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov hodnotil aj proces utvárania znaleckých posudkov vrátane zadováženia podkladov, vierohodnosť teoretických východísk, spoľahlivosť metód použitých znalcami a spôsob vyvodzovania záverov znalcami. Ponechať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalcov by znamenalo vo svojich dôsledkoch popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký

dôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ).

5. Po vyhodnotení dokazovania, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. X/XXXX, súd prvej inštancie posúdil výšku žalobou uplatneného nároku. Vzhľadom na to, že dospel k záveru o splnení podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody na jeho motorovom vozidle v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, považoval aj žalovanú sumu za dôvodnú. Žalovaný totiž žalobcom predloženú faktúru, znejúcu na sumu 1.959,17 eur, nerozporoval. Súd mal za to, že použité náhradné diely, mzda za prácu, materiál a vedľajšie náklady odzrkadľujú výšku spôsobenej škody vozidlom VWGolf, a preto suma spojená s opravou a výmenou poškodených častí, uvedená vo faktúre, zodpovedá rozsahu potrebnému na odstránenie poškodení. Žalobca sa tak nedomáha náhrady škody vo väčšom ako skutočnom rozsahu. Za danej situácie bolo na mieste, aby žalovaný, ktorý mal poistnú udalosť riadne a včas prešetriť, poskytol žalobcovi náhradu škody tak, ako žiadal, teda vo výške žalovanej istiny, k čomu ho súd prvej inštancie zaviazal svojím rozhodnutím.

6. Žalobca sa domáhal aj úroku z omeškania z uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 5 % ročne zo sumy 1.959,17 eur od 06.03.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovenia a tiež z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. zo 14.10.2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd skonštatoval, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ či poisťovateľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím plnenia žalobcovi, potom žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd sa stotožnil so žalobcom pri určení okamihu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, a to dňom 06.03.2018, kedy vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už listom zo dňa 16.02.2018 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie, je možné vyvodiť záver, že žalovaný už v tom čase mal k dispozícii všetky dokumenty a prostriedky na ukončenie šetrenia poistnej udalosti bez zbytočného odkladu podľa Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že sa nemohol dostať ´ do omeškania, pretože k úhrade faktúry došlo až dňa 22.05.2018, súd prvej inštancie sa s týmto nestotožnil, keďže žalovaný ako poisťovňa/poisťovateľ má pristupovať k šetreniu poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou a rovnako s odbornou starostlivosťou vyvodiť záver, či k ukončeniu šetrenia už môže dôjsť, alebo je potrebné vykonať ďalšie šetrenie. V danom prípade je zjavné, že žalovaný šetril poistnú udalosť bez náležitého zistenia skutkového stavu, a preto ukončil šetrenie už listom zo dňa 16.02.2018. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy už dňa 06.03.2018, pretože žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí pri škodovej udalosti neboli prítomní, navrhovaných žalobcom a znalcom D. E., nakoľko vykonanie týchto dôkazov považoval vzhľadom na vyššie uvedené závery za nadbytočné.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalobcovi ako strane sporu s plným úspechom proti neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa e so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí a jeho odôvodnenie v rozhodnutí považuje za nepresvedčivé. Súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného a zároveň mal za to, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Súd prvej inštancie logickým a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi celú ním nárokovanú sumu. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval závery D. G.. Namietal, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodeniami na vozidle žalobcu a priebehom nehodového deja. Konajúci súd túto skutočnosť vyvodil výlučne z tej skutočnosti, že znalecký posudok č. XX/XXXX, pripravený D. E., operuje s vyjadreniami účastníkov dopravnej nehody, ďalej však už nešpecifikuje konkrétne dôvody, pre ktoré boli tieto vyjadrenia kľúčové. Súd prvej inštancie v spore nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pričom súdom ustanovený znalec mal poskytnúť jednotiace hľadisko na odborné otázky týkajúce sa spornej existencie príčinnej súvislosti. Predmetný kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX, vyhotovený znalcom D. G., toto jednotiace hľadisko poskytuje. Súdny znalec mal v pláne vykonať rekonštrukciu nehodového deja, no z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobcom jej vykonanie nebolo možné. Súd prvej inštancie D. G. vypočul, pričom ten svoje závery korigoval iba minimálne – v časti poškodených cúvacích senzorov. Žalovaný mal za to, že súd mohol na základe výsledkov dokazovania jedine moderovať výšku, v ktorej je nárok žalobcu uplatnený dôvodne. Žalobca založil svoj nárok iba na akejsi nepravdepodobnosti vzniku poškodení už pred dopravnou nehodou, hoci hodnotiac geometriu poškodení na oboch vozidlách, táto bola podľa dvoch znaleckých posudkov (z celkových troch prítomných v konaní) vylúčená. Podľa žalovaného konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia, keď sa súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nevyhodnotil správne vykonané znalecké dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho je odôvodnenie nepreskúmateľné. Vada konania, spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, predstavuje porušenie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný označuje znalecký posudok D. G. G. nesprávnym výrazom ako „kontrolné znalecké dokazovanie“, hoci uvedený znalecký posudok bol v konaní prvým znaleckým posudkom a predchádzalo mu iba odborné vyjadrenie F., predložené žalovaným a odborné vyjadrenie predložené žalobcom. Tento znalecký posudok bol vypracovaný pred prvým pojednávaním vo veci, bez vypočutia účastníkov nehody, bez ohliadky miesta nehody a až následne súd prvej inštancie otvoril pojednávanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov nehody a bol žalobcom zadaný a vypracovaný znalecký posudok znalca D. E.. Tieto dva znalecké posudky znalcov D. G. a D. E. sa dostali do rozporu a súd prvej inštancie oba posudky musel v rozsudku vyhodnotiť s tým, že posudok D. G. bol posudkom skorším, teda nemohol byť vo vzťahu k posudku D. E. „kontrolným“. Žalobca v konaní tvrdil, že jeho motorové vozidlo pred nehodou nebolo poškodené a žalovaný tvrdil, že poškodenia na motorovom vozidle žalobcu nevznikli pri nehode, z ktorého tvrdenia žalovaného vyplýva, že vozidlo žalobcu už pred nehodou poškodené bolo, alebo mohlo byť. Znalec D. G. vo svojej výpovedi pripustil, že k nehode mohlo dôjsť tak, ako opisujú účastníci nehody. Je veľmi málo pravdepodobné, že by vozidlo žalobcu malo byť poškodené práve na tom mieste, na ktorom do neho zozadu narazil poistenec žalovaného. Považoval za logický a opodstatnený skutkový záver súdu prvej inštancie, že škoda na vozidle žalobcu bola spôsobená pri dopravnej nehode poisteným žalovaného v celom rozsahu uplatneného nároku tak, ako to po technickej stránke odborne vysvetlil znalec D. E. v podanom znaleckom posudku. Poukázal na to, že vyjadrenie D. H. nie je znaleckým posudkom a ani sa nejedná o vyjadrenie vypracované znalcom a súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyhodnocoval iba dva znalecké posudky vypracované D. G. a D. E.. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie postupoval v rozsudku v súlade so zákonom a aj v plnom súlade s ustálenou

súdnu praxou, ktorá ustálila, že súd pri rozporných znaleckých posudkoch v odôvodnení rozhodnutia odôvodní, prečo sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, bez ohľadu na to, či ide o súkromný znalecký posudok alebo posudok zadaný zo strany súdu (viď judikát R 84/2023, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023). Odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie žalovaný nijak nešpecifikoval a neuviedol, v čom konkrétnom mu uprel súd prvej inštancie procesné práva. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vytvoril obom stranám sporu dostatočný a vyrovnaný priestor na uplatnenie svojich procesných práv, a ak žalovaný tieto svoje procesné práva neuplatnil, bolo tomu nie preto, že by mu súd takú možnosť nevytvoril, ale preto, že žalovaný sám svojou pasivitou možnosť vytvorenú zo strany súdu nevyužil, keď sa na pojednávanie nedostavil. Žalovaný tiež nešpecifikoval, aký jeho konkrétny relevantný argument zostal zo strany súdu prvej inštancie opomenutý a spochybňoval, že by žalovaný v konaní prednášal také argumenty, ktoré mali v sebe potenciál privodiť iné rozhodnutie vo veci a pritom by ich súd prvej inštancie nezohľadnil, opomenul. Ide preto iba o všeobecné nešpecifikované odvolacie tvrdenie bez skutočného obsahu, ktoré vyvracia samotný obsah spisu a aj obsah odôvodnenia rozsudku. Žalovaný v podanom odvolaní zároveň neoznačil akúkoľvek právnu normu, ktorú súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne použil, či interpretoval. Otázka preukázania príčinnej súvislosti pri škode je otázkou skutkovou, a nie právnou, preto ani odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nie je daný. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a presvedčivo odôvodnený, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej replike) zotrval na argumentoch uvedených v podanom odvolaní a uviedol, že znalec D. G. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, pri ktorého vypracovaní mu žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť a vychádzal pri spracovaní podkladov aj z Odborného vyjadrenia č. X/XXXX znalca D. E. a z odborného vyjadrenia D. H.. V tomto smere je preto podľa žalovaného možné považovať znalecký posudok č. XX/XXXX za tzv. kontrolný, nakoľko na základe poverenia súdom porovnáva aj tieto vyjadrenia iniciované žalobcom a žalovaným. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou, prečo považoval neskoršie vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti, ako aj neskoršie vyjadrenia znalca Ing. Pospíšila za relevantnejšie a dôveryhodnejšie ako znalecký posudok č. XX/XXXX.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v podanej duplike) uviedol, že žiadne skoršie a neskoršie vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti, ktoré by súd prvej inštancie mal porovnávať, či zohľadňovať, neexistujú, nakoľko žalobca a poistenec žalovaného ako škodca boli prvýkrát a jediný krát vypočutí na pojednávaní dňa 04.04.2024. Žiadna skoršia, či neskoršia výpoveď účastníkov nehody neexistuje, nehodu vyšetrila polícia iba v blokovom konaní, teda nezaznamenávala akékoľvek vyjadrenia, ktoré by mal súd vyhodnocovať. Tvrdenie, že ku škode malo dôjsť pri akomsi vyhýbacom manévri, je tvrdením, ktoré prvýkrát použil žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, pričom nie je v tomto smere dokumentovaná akákoľvek výpoveď škodcu, či poškodeného. Ide o účelové tvrdenia žalovaného a naviac tieto tvrdenia idú aj nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí prehľadne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje úvahy, z ktorých vychádzal pri hodnotení oboch znaleckých posudkov. Ak takéto hodnotenie dôkazov a odôvodnenie rozsudku nevyhovuje žalovanému, to ešte neznamená, že je nesprávne, či nedostatočné. Žalovaný ani nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu prvej inštancie mali byť nesprávne. Za procesnú vadu nemožno považovať, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, prípadne dovolateľa. Žalovaný rozdiely v znaleckých posudkoch a vo vyjadrení zvýrazňuje najmä z dôvodu časového odstupu od škodovej udalosti a údajného neštandardného konania žalobcu, ktorý odmietol poskytnúť súčinnosť súdom poverenému znalcovi. V konaní však nebolo tvrdené a ani zistené, že by časový odstup od nehody mal akýkoľvek vplyv na dokazovanie a skutkové zistenia a znalec D. G. v posudku konštatoval, že zo strany účastníkov konania (tak žalobcu aj žalovaného) vo vzťahu k prevedeniu rekonštrukcie škodovej udalosti „nebol záujem (súčinnosť)“. Tieto tvrdenia znalca rozporoval s tým, že so znalcom komunikoval prostredníctvom právneho zástupcu, poslal mu všetky požadované doklady, v počte viac ako 100 príloh. Na požiadavku rekonštrukcie nehody žalobca reagoval kladne s tým, že upozornil, že miesto nehody bolo v tom čase rozkopané a nanovo sa asfaltovalo (budovala sa kanalizácia), takže v tom čase nebolo prístupné. Žalobca znalca upozornil, že nemôže zabezpečiť účasť škodcu na rekonštrukcii, nakoľko sú vzájomne cudzie osoby, na čo sa znalec odmlčal a predložil súdu neúplný a predčasný znalecký posudok. Takýto posudok teda musel byť revidovaný, a to práve posudkom znalca D. E., ktorý mal všetky potrebné podklady (výpovede účastníkov nehody),

aj vykonal miestne zisťovanie na mieste nehody (vykonal meranie sklonu vozovky), a teda jeho závery sú podložené a odôvodnené.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovaným v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. . Námietky žalovaného, uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku, ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odkazuje (v zmysle ). 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v podanom odvolaní žiadne nové námietky, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol, považoval za potrebné na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:

15. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa , písm. d), f), h) .

16. Podľa možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. . Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. Žalovaný opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval závery znalca D. G., nesprávne a nedôvodne sa priklonil k záverom znalca D. E., pričom podľa žalovaného v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodeniami na vozidle žalobcu a priebehom nehodového deja.

19. Pre zistenie priebehu nehodového deja a posúdení toho, či poškodenie vozidla žalobcu zodpovedá tomuto nehodovému deju, mal súd prvej inštancie okrem listinných dôkazov aj dva znalecké posudky od znalcov D. G. a D. E., ktorých viaceré závery boli odlišné. Súd prvej inštancie v priebehu konania sporové

strany s týmito znaleckými posudkami oboznámil a na pojednávaní vypočul aj znalca D. G.. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie oba znalecké posudky a výpoveď vypočutého znalca podrobne popísal. Pri svojom rozhodnutí sa priklonil k záverom znalca D. E. a dostatočne vysvetlil, prečo ním vypracovaný znalecký posudok posudzoval za presvedčivejší ako posudok znalca D. G. a poukázal na menej presvedčivé závery znalca D. G. ktoré nevychádzali z tak obsiahlych a relevantných podkladov, ako vychádzal posudok D. E..

20. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v Základných princípov, ako aj v a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva . Významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, preto súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

21. Aj znalecký posudok ako listinný dôkaz musí súd hodnotiť voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi a v prípade pochybnosti nariadiť sám znalecké dokazovanie iným znalcom. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré nevyplynuli z iných dôkazov.

22. S ohľadom na rozpory v znaleckých posudkoch D. E. a D. G. súd prvej inštancie nariadil výsluch znalca D. E. o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, ktoré boli namietané. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie je nesporne účelný a dáva odpovede na námietky vznesené stranami sporu, ktorým je k sporným otázkam súdom umožnené kladenie otázok za účelom odstránenia nejasných, resp. nepresvedčivých záverov znalca v posudku. Súd bez vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania alebo iného zrejmého dôkazu sám nemôže robiť odborné závery.

23. Súd prvej inštancie vyhodnotil znalecký posudok znalca D. E. za presvedčivejší s poukazom na podklady, z ktorých tento znalec, na rozdiel od znalca D. G. vychádzal. Znalec D. E., na rozdiel od znalca D. G., v znaleckom posudku pri zisťovaní priebehu nehodového deja vychádzal z rozhodujúcich podkladov, ktorými sú výpovede žalobcu ako poškodeného a škodcu, z údajov o mieste nehody, a to geografickej polohy miesta nehody, vykonal meranie pozdĺžneho sklonu vozovky. Znalec D. G. nezohľadnil sklon vozovky, klesanie, resp. stúpanie vozovky, nevykonal ohliadku miesta nehody a meranie sklonu vozovky a vychádzal z hypotetických údajov. Práve z dôvodu, že na vozidle žalobcu boli horizontálne stopy a na vozidle poškodeného boli stopy vertikálne, znalec D. E. po zohľadnení sklonu vozovky, po vykonaní merania a po vypočutí sporových strán a vodiča, presvedčivo ozrejmil skutkový dej a proces vzniku škody. Žalovaný poukazoval len na rozpory v uvedených znaleckých posudkoch, avšak relevantným spôsobom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by boli závery znalca D. E. nedôveryhodné a obmedzil sa len na svoje tvrdenie o správnosti odborných záverov D. G., ďalšie znalecké dokazovanie, resp. kontrolné znalecké dokazovanie, ani žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že dňa 23.10.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, škodca mal povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavreté so žalovaným.

25. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o presvedčivosti znaleckého posudku D. E. za správny. Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu spočíva výlučne na jeho presvedčivosti. Hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že v Civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v Civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale i pretože táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

27. Právny vzťah v danej veci medzi stranami sporu vyplýva z ust. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z ktorého vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalobca v konaní preukázal, že škodovú udalosť zapríčinil poistenec žalovaného tým, že nedobrzdil svoje osobné motorové vozidlo a narazil svojou prednou časťou do zadnej časti vozidla žalobcu, čím došlo ku škodovej (poistnej) udalosti. Žalobca za opravu motorového vozidla zaplatil spoločnosti I. E. F., ktorá motorové vozidlo opravovala, sumu 1.959,17 eur, na základe faktúry č. XXXXXXX, ktorej jednotlivé fakturované položky za opravu motorového vozidla žalobcu žalovaný nerozporoval. Žalobca tak preukázal výšku škody (predložením uvedenej faktúry a znaleckého posudku D. E.) a preukázal, že medzi porušením právnej povinnosti škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Žalobca tak preukázal vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu tým, že preukázal jednak porušenie právnej povinnosti, vznik škodovej udalosti, škodu, ako i príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom, t. j. vzniknutou škodou. Uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu svojho nároku proti žalovanému ako poisťovateľovi.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany na predloženie, alebo označenie takých dôkazov, aby im zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany, čo je i prípad v danej veci.

29. Z týchto dôvodov odvolací dôvod podľa daný nebol.

30. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje svoje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Súd prvej inštancie v danej veci zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovenia článku 15 ods. 2, (ďalej len ), a , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ), s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní dôvody nesprávneho právneho posúdenia veci, teda tvrdenie o použití nesprávneho

právneho predpisu, resp. o nesprávnom výklade právneho predpisu, neuviedol. Odvolací dôvod podľa daný nebol.

33. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v čl. 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami, alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

35. Žalovaný síce uvedený odvolací dôvod uviedol v podanom odvolaní, žiadne dôvody pre aplikáciu tohto odvolacieho dôvodu však neuviedol. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať, že uvedený odvolací dôvod je daný. K námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je presvedčivý, pretože sa súd nedokázal vysporiadať s jej všetkými námietkami voči znaleckému posudku, odvolací súd udáva, že žalovaný nijak nešpecifikoval svoje námietky, s ktorými sa nemal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadať a jeho tvrdenia boli len všeobecné a úplne nekonkrétne. Tvrdenie žalovaného, že súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s jeho námietkami voči znaleckému posudku, tak nie sú dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že súd sa nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými tvrdeniami a námietkami strán sporu, ale je potrebné, aby sa vysporiadal s tými, ktoré sú podstatné (rozhodujúce). To súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku urobil, zrozumiteľne vysvetlil, aké dôkazy vykonal, k akým skutkovým záverom dospel a ako vec právne posúdil, preto uvedená (nešpecifikovaná) námietka dôvodná nebola.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý žalovaným vecne spochybnený nebol.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , tak, že žalobcovi, ktorý bola v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

38. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).