Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14T-36-2025.pdf
PDF · 82.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14T/36/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Tomášom Škultétym, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra v Bratislave
r o z h o d o l :
obžalovaný:
W. N. T.. XX. XX. XXXX D. H., U. H. D. XXXX/XX, Bratislava
sa uznáva za vinného, že
dňa 24. 07. 2025 v čase o 22:56 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Mazda 6, J.: H. v Bratislave - Petržalke, po ul. Wolkrova, narazil do dopravnej značky C25 (Radenie jazdných pruhov pred križovatkou), ktorá bola osadená na trávnatej ploche pri pravom okraji cesty a následnou dychovou skúškou v čase o 00:17 hod. dňa 25. 07. 2025 mu bola prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A408930 v dychu nameraná hodnota 1,39 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, opakovanou skúškou vykonanou v čase 00:37 hod. dňa 25. 07. 2025 tým istým prístrojom mu bola v dychu nameraná hodnota 1,26 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a opakovanou skúškou vykonanou v čase o 01:01 hod. dňa 25. 07. 2025 tým istým prístrojom mu bola v dychu nameraná hodnota 1,20 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu,
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), a c), ods. 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28. 07. 2025, č. k. 3 Pv 220/25/1105-7. Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, uznesenie o vznesení obvinenia (č. l. 1 - 4), záznam o dopravnej nehode (č. l. 46 - 47), zápis o dychovej skúške (č. l. 60 - 61), drug test (č. l. 63), evidenčná karta vozidla (č. l. 77), evidenčná karta vodiča (č. l. 72 - 73), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č. l. 74), odpis z registra trestov (č. l. 93), zápisnica o výsluchu poškodeného (č. l. 19 - 34), zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok, plán, fotodokumentácia (č. l. 48 - 59).
Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody ale u obžalovaného považoval za adekvátne pôsobiť na neho podmienečným trestom odňatia slobody, spolu s primerane dlhou skúšobnou dobou a trestom zákazu činnosti.
Pri určovaní druhu trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, pričom trest má páchateľovi zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest má vyjadriť aj morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Pri určení druhu trestu bral súd do úvahy aj priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, rovnako tak aj jeho vyhlásenie o vine, ako aj oľutovanie skutku v záverečnej reči a aj jeho prísľub k vedeniu riadneho života.
Pri stanovení výmery trestu súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby upravenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je v rozmedzí 0 až 1 rok, pričom súd okrem kritérií pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona posudzoval aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri určení výmery trestu súd prihliadol aj na pomery obžalovaného. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že obžalovanému bol v minulosti uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a pokuta vo výške 300,- Eur z dôvodu, že spôsobil dopravnú nehodu s následkom na živote alebo zdraví, pričom sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky. Následne sa podrobil preskúšaniu, pričom z preskúšania prospel a bolo mu upustené od vykonania zvyšku trestu zákazu činnosti. Dopravnú nehodu však nespôsobil pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol dva krát uznaný vinným zo spáchania priestupku, jeden na úseku cestnej premávky, kedy spôsobil dopravnú nehodu, tak ako je uvedené vyššie, a druhý priestupok na úseku majetku, keď sa dopustil drobnej krádeže. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol jeden krát uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený. Uvedený skutok spáchal v roku 2009, teda pred 16 rokmi. Z vykonaného drug testu vyplýva, že orientačný test na prítomnosť omamných a psychotropných látok bol negatívny. Zo zápisov o dychovej skúške vyplýva, že obžalovanému bola dňa 25. 07. 2025 v čase o 00:17 hod nameraná hodnoty alkoholu v dychu 1,39 mg/l, v čase o 00:37 hod. toho istého dňa 1,26 mg/l a v čase o 01:01 hod. toho istého da 1,20 mg/l. Vzhľadom na vysokú hladinu alkoholu v dychu obžalovaného súd ukladal trest na hornej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 1 rok, za súčasného uloženia skúšobnej doby v trvaní troch rokov, pričom dĺžku skúšobnej doby súd stanovil v strede zákonom určeného rozpätia. Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko by takýto trest bol pre obžalovaného mimoriadne prísny. Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, avšak sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený a okrem toho sa dopustil 2 priestupkov, jedného na úseku cestnej premávky. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za vhodné pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd sa taktiež nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla. Nie je povinnosťou súdu ukladať vždy trest prepadnutia veci a súd musí aj pri ukladaní tohto druhu trestu postupovať prísne individuálne. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že síce prokurátor navrhol uloženie trestu prepadnutia veci, avšak v spise sa nenachádza žiadna listina preukazujúca hodnotu motorového vozidla, pričom aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri spáchaní skutku došlo k poškodeniu motorového vozidla (fotodokumentácia na č. k. 53 - 57) a nie je zrejmé, či vozidlo je pojazdné, resp. akú hodnotu malo pred a po dopravnej nehode, pričom vozidlo bolo vyrobené v roku 2009, teda pred 16 rokmi (č. l. 77). Taktiež účelom trestu prepadnutia veci je predovšetkým to, aby táto vec neslúžila na ďalšie páchanie trestnej činnosti a aby bola takáto vec zneškodnená. Nakoľko súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti, nie je predpoklad, že by obžalovaný viedol toto konkrétne motorové vozidlo a tak by ním páchal ďalšiu protiprávnu činnosť. Rovnako aj vzhľadom na závažnosť trestného činu, nepovažoval súd za vhodné ukladať trest prepadnutia veci. Ohľadne závažnosti uvedeného trestného činu súd poukazuje na trestnú sadzbu stanovenú zákonodarcom, ktorý ju stanovil v rozpätí 0 až 1 rok, a to bez ohľadu na to, akým množstvom návykovej látky bol páchateľ takéhoto skutku ovplyvnený. Poukazovanie na vysokú hladinu alkoholu v dychu obžalovaného nemôže byť jediným kritériom na uloženie trestu prepadnutia veci alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z rovnakých dôvodov súd neukladal popri podmienečnom treste odňatia slobody ani peňažný trest.
Súd súčasne uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vo výmere 4 roky, kedy prihliadol ma pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, ako aj na vysokú hladinu alkoholu v dychu obvineného, pričom trest vo výmere 4 roky, teda pri strednej hodnote ustanovenej dĺžky považuje súd za primeranú.
Pri rozhodovaní o uložení druhu trestu, určení jeho výmery, dĺžke skúšobnej doby, dĺžke trestu zákazu činnosti, či neuloženia trestu prepadnutia veci, súd posudzoval aj trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, pričom na úseku cestnej premávky sa obžalovaný dopustil len jedného priestupku, a ďalší priestupok mal povahu drobnej krádeže, pričom z dokazovania nevyplynulo, že by sa týchto priestupkov dopustil pod vplyv alkoholu. Teda išlo o jeho prvé spáchanie deliktu pod vplyvom návykovej látky a preto podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou spojený s trestom zákazu činnosti, bez uloženia trestu prepadnutia veci, považuje súd za primeraný.
Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody (na hornej hranici trestnej sadzby) a trest zákazu činnosti zohľadňuje všetky zásady pre ukladanie trestov, pričom súd považuje takýto trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a individualizovaný na osobu obžalovaného tak, aby zabezpečil jeho následnú nápravu a odradil ostatných od páchania trestnej činnosti. Zo všetkých naznačených hľadísk súd uložený trest hodnotí za dôvodný, adekvátny a spravodlivý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.