Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-114-2025.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/114/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 18.08.2025, sp. zn. 28T/21/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol obžalovanému A. B. uložený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu.
Vo výrokoch o vine a o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20.01.2025 v čase o 06.45 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, TsEČ: C., kategórie MI, po ceste 11/527 v k ú. obce Slovenské Ďarmoty na rovnom úseku v cca 33,500 km, kde spôsobil škodovú udalosť s ďalším vozidlom, následne bol kontrolovaný privolanou hliadkou ODI Veľký Krtíš, pri kontrole bolo zistené, že má rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Veľkom Krtíši pod číslom ORPZ-VK-OPDP62-31/2024-SK zo dňa 21.3.2024 v spojitosti s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Banskej Bystrici pod číslom KRPZ-BB-KDI2-002/2024 z 22.5.2024, právoplatné dňa 27.5.2025, uloženú sankciu spočívajúcu v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov v trvaní od 27.05.2024 do 27.01.2025.
Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá vo výmere 24 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.10.2025 a ďalším písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.11.2025, a to proti výrokom o vine a o treste.
Argumentoval tým, že výrok o vine je bez opory v skutkovom stave uvedenom v obžalobe, keďže absentujú dôkazy, pričom išlo pri kolízii o škodovú udalosť a nie o trestný čin. Stret s ďalším vozidlom a to traktorom vybaveným poľnohospodárskou technikou nezavinil, nakoľko príčinou bola šírka tohto „kolosu“, ktorá presahovala stredovú čiaru. Jeho vina spočívala len v tom, že v danej chvíli do ním vedeného osobného motorového vozidla rútiaci sa traktor narazil predným ľavým kolesom, do jeho prednej časti. Išlo o stret D. s E.. Pri náraze došlo k otočeniu jeho auta o 180 stupňov do protismeru, bol v šoku a po chvíľke zistil, že mal veľké šťastie, pričom traktor sa vzďaľoval a bol asi vo vzdialenosti 85 m.
Po príchode príslušníkov polície bol už od miesta činu vzdialený, z tohto dôvodu nechápal, čo má byť predmetom obhliadky. Miesto činu sa snažil zdokumentovať prostredníctvom svojho mobilu s tým, aby nemohlo byť v budúcnosti manipulované s faktami.
V zápisnici o udalosti, ktorá sa reálne stala, podpísal niečo, čo si od únavy nikdy neprečítal a bol šťastný, že sa nedostal do CBJ, hoci prebehol celý proces, ktorý predchádzal obmedzeniu jeho slobody, najmä prehliadky a lekárske prehliadky. Následne dostal radu, aby si objednal taxík a vrátil sa do miesta bydliska.
Sekundárnou skutočnosťou bolo vylustrovanie histórie jeho prehreškov – dopravných priestupkov. Nevychádzal z údivu pri úvahách, že sa malo jednať o úmyselné zavinenie škodovej udalosti, najmä ak absentoval iný pohľad na priebeh kolízie.
V deň skutku si išiel pre lieky a bolo to 7 dní pred záverom opatrenia štátneho orgánu o zákaze riadiť motorové vozidlá. Návšteva u lekára bola z jeho strany prioritou, nakoľko musí nutne užívať lieky proti bolesti, keďže trpí chronickými ochoreniami, prihliadajúc aj na jeho vek. Nechce sa vyviňovať, mal dávať pozor na kalendár, no lekár má svoje termíny a on sa obával nedostatku liekov.
Žiadal posúdiť jeho skutok vrátane histórie tejto škodovej udalosti a preskúmanie výpovede vodiča traktora.
Ďalej uviedol, že nerozumel obsahu upovedomenia o verejnom zasadnutí, ktoré sa malo konať 26.11.2025 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, najmä to, že jeho prítomnosť na tomto verejnom zasadnutí nie je nevyhnutná. Zdôraznil, že nemá právnické vzdelanie, naopak má svoj vek a nevie pochopiť, čo komu urobil, pričom pri skúmaní zmyslu dotknutého upovedomenia je pripravený poskytnúť možnú budúcu súčinnosť a to aj ohľadne viacerých okolností, ktoré by priniesli svetlo do objasnenia celej rovnice o viacerých neznámych.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že odvolanie podala oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd totiž zistil, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený celkovo neprimerane prísny trest. Z tohto dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu. Vo výrokoch o vine a o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zostal napadnutý rozsudok nezmenený.
Pokiaľ ide o otázku viny, súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia je síce stručné, ale zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho uznal za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 2 až 3, s ktorým sa stotožnil a jeho opakovanie by bolo nadbytočné. Považoval však za potrebné aspoň stručne reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine.
Obhajoba produkovaná obžalovaným ho v danom prípade nezbavuje trestnej zodpovednosti, nakoľko predmetom tohto trestného konania nebolo posúdenie tzv. škodovej udalosti, vrátane toho, kto ju zavinil, ale jeho podstatou bolo posúdenie konania obžalovaného, ktorý viedol osobné motorové vozidlo napriek tomu, že mu bola správnym orgánom uložená sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov.
Obžalovaný spáchanie skutku ako takého nepoprel, zdôraznil najmä tú skutočnosť, že tzv. škodovú udalosť, t.j. kolíziu s oprotiidúcim traktorom, nezavinil. Obžalovaného usvedčuje súhrn vykonaných listinných dôkazov, ktoré nepochybne preukazujú, že sa dopustil skutku kladeného mu obžalobou za vinu, pričom svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Tr. zák., keďže maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti a v tomto smere bolo irelevantné kto zavinil stret motorových vozidiel pri tzv. škodovej udalosti. Naviac spôsobenie škody nie je zákonným znakom skutkovej podstaty (ani kvalifikovanej) prečinu, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný a za spôsobenie tzv. škodovej udalosti mu správny orgán uložil pokutu vo výške 50,- eur.
Obžalovaný okrem tzv. objektívnej stránky prečinu naplnil aj tzv. jeho subjektívnu stránku, vrátane zavinenia, pretože konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, keď vedel, že má uloženú sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov a dostatočným spôsobom si nepreveril, kedy ju v celom rozsahu vykoná, t.j. bol minimálne uzrozumený s tým, že ešte stále môže sankciu vykonávať (nevedel s istotou, ktorým dňom mu má skončiť). V tomto smere nepostačuje jeho domnienka, že v čase skutku mal za to, že už celú sankciu vykonal, nakoľko bolo bežným spôsobom zistiteľné, ktorým dňom mu jej výkon reálne skončí. Napokon sám uviedol, že mal dávať pozor na „kalendár“, pričom ani pohnútka jeho konania nie je takého významu, aby ho zbavila trestnej zodpovednosti, pretože si mal zabezpečiť potrebné lieky iným spôsobom, ale predovšetkým nemal sám v čase sankcie viesť osobné motorové vozidlo.
Po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie možno konštatovať, že v danom prípade nebolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Naopak, prihliadajúc na rozsah, ako aj silu a hodnotu vykonaných dôkazov, ktoré vyznievali v neprospech obžalovaného, a ktoré sa navzájom dopĺňali, zároveň na seba logicky nadväzovali, mal odvolací súd za to, že nielenže bola dostatočne vyvrátená jeho obhajoba, ale zároveň bolo nepochybne preukázané, že práve obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, a to tak ako bol zistený a ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a je zaň trestne zodpovedný.
Obžalovaný odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil. Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, nakoľko napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený v konečnom dôsledku neprimerane prísny trest. Na základe podaného odvolania krajský súd zmiernil obžalovanému trest tým spôsobom, že mu neuložil najprísnejší druh trestu a to trest odňatia slobody, z hoci aj podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, keďže uloženie tohto druhu trestu nepovažoval na dosiahnutie účelu trestu v danom prípade za nevyhnutné. Naopak uloženie takéhoto druhu trestu by bolo neprimerane prísne najmä z toho dôvodu, že obžalovaný napriek jeho veku doposiaľ nebol súdom trestaný. Vzhľadom na jeho vek mu neukladal ani alternatívny druh trestu a to trest povinnej práce a taktiež mu neuložil ani peňažný trest, nakoľko prihliadol na
skutočnosť, že nevlastní žiadny väčší majetok, poberá starobný dôchodok vo výške 612,- eur mesačne, ktorý potrebuje na každodenné živobytie, pričom mu bola už správnym orgánom za tzv. škodovú udalosť uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur.
Zároveň bolo namieste zdôrazniť, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu bolo predovšetkým potrebné uložiť obžalovanému práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nakoľko sa dopustil trestného činu práve v súvislosti s touto činnosťou. O tom, že obžalovaný ako vodič nie vždy rešpektuje platné právne predpisy v tejto oblasti, svedčí skutočnosť, že okrem priestupku, ktorý je súčasťou skutkovej vety, bol v posledných 4 rokoch 7-krát sankcionovaný výlučne za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z toho 2-krát bol sankcionovaný napomenutiami a 5-krát pokutami od 10,- do 100,- eur. Vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, okolností prípadu, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy však uloženie iného druhu trestu nebolo potrebné.
Krajský súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovanému poľahčovala jedna okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že pred páchaním trestného činu viedol riadny život, ale nepriťažovala mu žiadna okolnosť, teda ich pomer bol 1:0, pričom vedenie riadneho života do súčasnosti vyznievalo výrazne v jeho prospech.
Zhrnúc uvedené, uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky ako trestu samostatného, možno v danom prípade považovať za nielen zákonné a primerané, ale aj spravodlivé. Takto uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, zároveň postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším zákonným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov.
Krajský súd odmietol vykonať výsluch svedka F. F., vodiča traktora, s ktorým mal obžalovaný ako vodič v čase skutku kolíziu, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, pretože predmetom tohto trestného konania nebolo zisťovanie presných okolností dopravnej nehody, za ktorých došlo k stretu vozidiel a ktorá bola správnym orgánom právne posúdená ako tzv. škodová udalosť, ale skutočnosť, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo napriek sankcii zákazu tejto činnosti uloženej mu správnym orgánom.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého rozsudku o vine a o treste z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné (vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu), rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že výroky o vine a o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zostali nezmenené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.