Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/118/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. F. XXX, 2. G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E. H., 3. I. J., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX I., všetci zastúpení: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, za účasti účastníkov: 1. Slovenská republika - správca Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov 2. a 3. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.: -79 zo dňa 13. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o návrhu navrhovateľky 1 zastavil. Výrokom II. zamietol návrh navrhovateľov 2. a 3. na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Hlohovec katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie: E. F., obec: E. F., okres: Hlohovec, pozemok KN-E parcelné číslo 149/20 o výmere 1 625 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (v ďalšom texte „predmetná nehnuteľnosť“). Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 V konaní aplikoval ustanovenia , , , , až 3 Civilný mimosporový priadok (ďalej „C. m. p.“), , 62, 63 Civilný sporový priadok (ďalej „“) a , až 4 (ďalej len ,“).

1.2 Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Návrh odôvodnili tým, že starý otec navrhovateľov L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, predmetný pozemok nadobudol prídelom na základe jedinej zachovanej listiny Konečné pridelenia pôdy a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L. v katastrálnom území obce E. F. vydanej Okresným národným výborom v Hlohovci v rámci pozemkovej reformy, na základe ktorej vstúpil so svojou manželkou G. B. do držby predmetného pozemku v roku 1948, a odvtedy ho on ako i jeho právni nástupcovia užívajú v dobrej viere ako svoj vlastný, pokojne a nerušene, bez nárokov iných osôb. Otec navrhovateľov 2. a 3. M. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, predmetný pozemok nadobudol v roku 1960 darom od svojho otca L. B., darovacou zmluvou, ktorá sa v písomnej forme

nedochovala, nemala potrebnú právnu formu a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Následne si M. B. na ňom v roku 1961 postavil stavbu rodinného domu súpisné. č. XXX nachádzajúcu sa na pozemku parcelné číslo 149/27, t. č. zapísanú na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom. území E. F.. M. B. predmetný pozemok daroval svojim deťom dcére I. a synovi G. v roku 1964 darovacou zmluvou, ktorá sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Vzhľadom k tomu, že boli obe deti v tom čase maloleté, s nadobudnutím daru vyslovila za nich súhlas matka A. B., ako ich zákonná zástupkyňa, ktorá zároveň predmetné darované pozemky do nadobudnutia plnoletosti oboch spravovala. Od toho času užívajú navrhovatelia v dobrej viere predmetný pozemok ako svoj vlastný nepretržite od roku 1964, kedy ho nadobudli darom od otca M. B.. V doplnení návrhu v podaní zo dňa 30.03.2023 navrhli konanie voči pôvodne označenej navrhovateľke 1. A. B. zastaviť.

1.3 Z lustrácie v registri obyvateľov prvoinštančný súd zistil, že navrhovateľka 1. dňa XX.XX.XXXX zomrela, čím stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti, v dôsledku čoho je daný nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie preto výrokom I. napadnutého uznesenia zastavil konanie v časti návrhu týkajúcej sa navrhovateľky 1..

1.4 Po preskúmaní spisového materiálu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že nie sú splnené podmienky vydržania v zmysle príslušných ustanovení . Navrhovatelia nesplnili podmienku oprávnenej držby, ktorá je predpokladom pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti (pozemku), keď oprávnenosť držby odvodzujú z Konečného pridelenia po G. L. z roku 1948 a následne z darovacích zmlúv z roku 1960 a z roku 1964. Sami vo svojom podaní zo dňa 30.03.2023 uviedli, že ich otec p. M. B., nadobudol pozemok v roku 1960 darom od svojho otca L. B., na základe darovacej zmluvy, ktorá sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu, a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Uvedené tvrdenie, že darovacia zmluva sa v písomnej forme nedochovala, nemala potrebnú právnu formu, a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN, uviedli navrhovatelia aj v súvislosti s darovacou zmluvou, ktorá mala byť uzatvorená v roku 1964. Z uvedeného jasne vyplýva, že navrhovatelia nie sú a nemohli byť dobromyseľní, keď v prípade darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1960 ako aj darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1964 vedeli, že uvedené zmluvy nemali zákonom ustanovenú písomnú právnu formu, ktorú výslovne upravoval 0/1964 Zb. účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Konanie v rozpore s právnou normou vtedajšieho upravujúceho povinnú písomnú formu pre darovaciu zmluvu súd vyhodnotil po právnej stránke za porušenie dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľov v otázke oprávnenosti držby. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že L. B. spolu so svojou manželkou mal nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorej vydržanie je predmetom tohto konania na základe Konečného pridelenia po G. L. v roku 1948, avšak uvedený pozemok nenadobudol p. L. B. spolu s manželkou v celku, ale iba vo veľkosti 1, tak ako to vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre katastrálne územie E. F.. K tvrdeniu navrhovateľov, podľa ktorého bol pozemok podrobený revízii, čo vyplýva zo zápisu pod B 7 a následne zo zápisov pod B 8,9,10,11,12, kedy boli postupne z týchto pozemkov odpisované jednotlivé pozemky na základe prídelových listín a zapisované do nových pozemnoknižných vložiek na nových vlastníkov, súd uvádza, že tieto zápisy sa týkali iných pozemkov, zatiaľ čo pozemok parcelné číslo 149/20 mal už v roku 1946, z ktorého zápis pozemnoknižnej vložky č. XXX pochádza, veľkosť 1625 m2, čo vyplýva zo zápisov pod B v časti, v ktorej boli uvedené jednotlivé parcely a ich veľkosti. Ak by tvrdenie navrhovateľov, že uvedený pozemok nadobudli v celosti a len v dôsledku nedopatrenia alebo opomenutia príslušných orgánov nebol tento prídel odpísaný v PK vložky č. XXX do novej vložky, potom by pozemok parcelné č. 149/20 pred nadobudnutím p. L. B. a jeho manželkou, musel mať v čase zápisu do pozemnoknižnej vložky č. XXX v roku 1946 väčšiu veľkosť ako v roku 1948 a nie veľkosť totožnú, a to 1 625 m2. Uvedený pozemok do 02.07.1945 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vlastnil p. G. L. a vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vlastnila manželka p. G. L.. Následne dňa 2.7.1945 G. L. a jeho manželka p. N. L., darovali svojej dcére p. A. L. časť zo svojich pozemkov, a to každý vo veľkosti 1, pričom G. L. bol od uvedeného dátumu už iba vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1. V súvislosti s prípadnými nedopatreniami alebo opomenutiami vtedajších príslušných orgánov súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto konaní nie je oprávnený skúmať prípadné nedostatky v konaní vtedy príslušných orgánov. Tieto mali byť predmetom právnej revízie v iných príslušných konaniach, v prípade pochybností o správnosti zápisov v relevantných listinách nie je možné v nesporovom súdnom konaní zhojiť nedostatky tým, že návrhu o potvrdenie vydržania súd vyhovie.

1.5 Súd prvej inštancie podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021, sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 8/1991, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 14.11.2018 a uzavrel, že z dôvodu nesplnenia podmienky dobromyseľnosti oprávneného držiteľa zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva.

1.6 O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 52 C.m.p..

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovatelia 2. a 3 z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p)..

2.1 Podľa navrhovateľov konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd mohol a mal vykonať ďalšie dôkazy, ktoré nemali možnosť zabezpečiť navrhovatelia (sú iba v právomoci konajúceho súdu) a ktoré by boli následne preukázali splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva na strane navrhovateľov. Navrhovatelia majú za to, že na ich strane preukázateľne došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok pre potvrdenie vydržania, ktoré okrem iného vyplývajú aj z predložených a riadne preukázaných dôkazov. V tejto súvislosti poukázali na vyzývacie uznesenie zo dňa 19.05.2023, ktoré konajúci súd vydal, keď z odôvodnenia vyzývacieho uznesenia vyplýva, že podľa ustanovenia § 359f v momente vydania vyzývacieho uznesenia zo dňa 19.05.2023 mal konajúci súd za preukázané, že navrhovatelia zákonné podmienky splnili, inak by konajúci súd toto vyzývacie uznesenie nebol vydal. Až na základe námietok podaných zo strany Slovenského pozemkového fondu (v ďalšom texte „SPF“) dospel súd k záveru, že navrhovatelia nespĺňajú zákonné podmienky pre potvrdenie vydržania.

2.2 Argumentácia, ktorú uvádza konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyznieva podľa navrhovateľov vzhľadom na predmet konania, skôr ako argumentácia, ktorá má byť aplikovaná pri rozhodovaní o určovacej žalobe. Súd opakovane v odôvodnení tvrdí, že absentuje hmotno-právny základ podanej žaloby, že nebolo preukázané vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov a že títo nemohli darovať niečo, čo v tom momente ani nemali. Označená argumentácia obstojí iba v prípade rozhodovania o určovacej žalobe, kedy je primárnym základom rozhodovania preukázanie prechodu vlastníckeho práva na právnych nástupcov vlastníka. V konaní o potvrdení vydržania sa ale prioritne nepreukazuje vlastníctvo veci, ale preukazuje sa reálna držba, ktorá musí trvať počas zákonom požadovanej doby a vo vzťahu k tejto držbe sa preukazuje dobromyseľnosť držiteľov, oprávnenosť ich držby a rovnako tak nerušenosť ich nepretržitej držby. Z preukázanej dobromyseľnosti a nerušenosti následne vyplýva vydržanie vlastníckeho práva, čo je stav, ktorý v rámci osvedčenia vydržania potvrdzuje konajúci súd v uznesení o potvrdení vydržania. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia resp. ich právni predchodcovia neboli zapísaní v predložených listinách ako vlastníci nehnuteľnosti neznamená, že navrhovatelia neboli dobromyseľní a rovnako neznamená, že neboli v tom čase oprávnení držitelia. Ak by právni predchodcovia navrhovateľov boli v danom čase zapísaní ako vlastníci (ako to požaduje v odôvodnení napadnutého uznesenia súd), nebolo by nutné vlastnícke právo uplatňovať v rámci vydržania, ale bolo by realizované určovacou žalobou. Súd prvej inštancie tieto dva inštitúty v napadnutom uznesení kontinuálne, neodôvodnene a nepochopiteľne spojil.

2.3 Z napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia tak pre navrhovateľov logicky vyplýva, že vydržanie nebolo potvrdené kvôli námietke SPF. Námietky vznesené zo strany SPF navrhovatelia v celom rozsahu rozporujú a zároveň popierajú ako neopodstatnené resp. prísne formálne. Týkajú sa iba toho, že prídel predmetnej nehnuteľnosti nebol v tom čase riadne zapísaný do PKV (čo ale nie je chybou navrhovateľov a ani to nemôže byť pripísané na ich ťarchu). SPF pri podaní svojich námietok, preukázateľne neskúmal a neposudzoval skutočný stav, ktorý reálne existuje viac ako 50 rokov, ale iba podal námietky, ktoré vychádzajú z čisto formálneho posúdenia aktuálneho zápisu v katastrálnom operáte. Nedostatočnosť takto predloženého dôkazu (zisteného stavu veci) resp. skutočností z neho vyplývajúcich, mal konajúci súd odstrániť v konaní minimálne doplnením vyjadrenia SPF: prečo, z akého dôvodu a na základe ktorých skutočností SPF nerealizuje svoje zákonné kompetencie k dotknutej nehnuteľnosti, ako sa SPF

ako zákonný zástupca vlastníka nehnuteľnosti vyrovnal s prijatou platbou za pridelenie nehnuteľnosti a podobne, konajúci súd a taktiež SPF nijakým spôsobom nevysvetlil. Pri vysvetlení a preukázaní označených skutočností by bolo zrejmé, že aj SPF dlhodobo rešpektuje reálne vykonávanú držbu zo strany navrhovateľov a to po celú označenú dobu, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje splnenie zákonných podmienok pre potvrdenie vydržania a teda nadobudnutie vlastníckeho práva na základe označeného titulu. Nadobúdací titul (listina Konečné pridelenie a platba za pridelenie nehnuteľnosti na jej základe) sú a musia byť v rámci inštitútu vydržania titulom a zároveň aj hmotno-právnym základom začiatku oprávnenej držby právnych predchodcov navrhovateľov, t. j. vznik a existencia zákonného titulu, od ktorého sa odvíja držba nehnuteľnosti.

2.4 Na predmetnom pozemku právni predchodcovia navrhovateľov postavili rodinný dom, v ktorom po teraz žijú, a to za dodržania všetkých potrebných stavebných predpisov, za nehnuteľnosti riadne platia dane. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nijakým spôsobom nevyrovnal s podaním navrhovateľov zo dňa 19.07.2023, kde navrhovatelia presne popisujú spôsob pridelenia označeného pozemku na základe vyhotovenej listiny Konečné pridelenie z roku 1948 a s ňou súvisiacej a vyplatenej finančnej náhrady vo výške 1 334,- Kčs, ktorú právni predchodcovia navrhovateľov zaplatili za pridelenú nehnuteľnosť. Navrhovatelia a ich právni predchodcovia nemali a ani nemohli mať pochybnosti o užívaní nehnuteľnosti, pretože boli v užívaní a držbe viac ako 50 rokov nerušení.. Pri skúmaní dobromyseľnosti je podľa názoru navrhovateľov jednoznačne preukázané, že ich právny predchodca vec nadobudol poctivým spôsobom a za pridelenie nehnuteľnosti ešte aj zaplatil, čo vyplýva aj z dĺžky doteraz preukázanej nerušenej držby viac ako 50 rokov. Citovaný nález Ústavného súdu sám potvrdzuje, že nesplnenie zákonných podmienok je až druhoradým kritériom a teda ustupuje dobromyseľnosti držby. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, pripadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Z predložených dôkazov navrhovateľmi je preukázané, že ich právni predchodcovia mali listinu Konečné pridelenie a tiež je preukázané, že zaplatili za nehnuteľnosť určenú sumu.

2.5 Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je oprávnený skúmať potenciálne nedopatrenia alebo opomenutia príslušných orgánov, je nesprávny, pretože v rámci SR je iba súd príslušný a oprávnený svojim rozhodnutím zhojiť a napraviť nedostatky, ktoré vznikli najmä konaním štátnych orgánov a na tento účel bol prioritne v zákone vytvorený aj inštitút vydržania a následne aj celý procesný postup, ktorý má na jeho základe vlastnícke právo právne perfektným spôsobom legalizovať, potvrdiť a tak odstrániť právnu neistotu, ktorá preukázateľne existuje na strane navrhovateľov a ich právnych predchodcov a v danom momente ju nie je možné odstrániť iným spôsobom.

2.6 Odvolacím návrhom navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadril Slovenský pozemkový fond s tým, že zotrváva na doterajšom vyjadrení zo dňa 15.06.2023 a zároveň sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, ktoré žiada potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - navrhovatelia ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( C. m .p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (úmal napadnuté rozhodnutie pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.) postupom bez nariadenia pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne a právne správne potvrdil (v spojení s C. m. p.).

5. Odvolatelia v úvode svojho odvolania označili všetky výroky uznesenia súdu prvej inštancie ako napadnuté odvolaním, odôvodnenie odvolania, odvolacie námietky však smerovali len k zamietajúcemu výroku II.. Odvolací súd preto podľa obsahu odvolania preskúmal v rámci odvolacieho konania len zamietajúci výrok II. a závislý výrok III. o náhrade trov konania.

6. V prvom rade sa odvolací súd vyjadrí k postupu súdu prvej inštancie, ktorý v rámci svojho odvolania namietali navrhovatelia, keď poukázali na vyzývacie uznesenie zo dňa 19.05.2023, ktoré prvoinštančný súd vydal, z čoho vyvodili, že v čase vydania vyzývacieho uznesenia mal konajúci súd za preukázané, že navrhovatelia zákonné podmienky vydržania splnili. Až na základe námietok podaných SPF dospel súd k záveru, že navrhovatelia nespĺňajú zákonné podmienky pre potvrdenie vydržania. Napadnuté zamietajúce rozhodnutie tak považujú za rozporné s vyzývacím uznesením.

7. Podľa § 359e ods. 1 C. m. p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

8. Podľa § 359e ods. 2 C. m. p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

9. Podľa § 359e ods. 3 C. m. p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

10. Podľa § 359f ods. 1 C. m. p. ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

11. Podľa § 359f ods. 4 C. m. p. vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa § 359i ods. 1 C. m. p. súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením č.k.21Vyd/1/2023-44 zo dňa 19.05.2023 súd prvej inštancie vydal vyzývacie uznesenie, v ktorom vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov 2. a 3.. V uznesení prvoinštančný súd konštatuje, že navrhovatelia 2. a 3. osvedčili, že splnili predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, preto súd vydal vyzývacie uznesenie postupom podľa § 359f ods. 1 C. m. p..

14. Slovenský pozemkový fond v zmysle vyzývacieho uznesenia podal námietky, ktoré súd prvej inštancie podrobne uviedol v odseku 4. napadnutého uznesenia a podstata ktorých spočívala v tom, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. E. F. boli pôvodnými zapísanými vlastníkmi G. L. vo veľkosti podielu 1 (zapísaný pod B1a) a manželka N. L. C. B. vo veľkosti podielu 1 (zapísaná pod B1b), ktorí v zmysle darujúcej zmluvy dňa 02.07.1945 previedli vlastnícke právo každý vo veľkosti 1 v prospech v tej dobe maloletej A. L., o čom svedčí zápis vo vložke pod B2 a B3. Následne je pod B4 zaznamenané, že 06.02.1948 č. d. 354 poznamenáva sa, že nehnuteľnosti vedené na strane A tejto vložky sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/47 Sb.. Ďalej je zápis pod B6 z 28.06.1948 č .d. XXXX, kde je uvedené, že sa poznamenáva, že tieto nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohosp. zamýšľa prevziať a že tento majetok je predmetom revízie podľa zákona č. 142/47 Sb. v znení zákona č. 44/48 Sb., pričom pri oboch týchto zápisoch je pod poradovým číslom uvedené, že sa to týka zápisov v ad 1a-b, čo bol zápis vlastníckeho práva G. L. vo veľkosti podielu 1 a jeho manželky N. L., C. B. vo veľkosti podielu 1 , pretože obaja darovali zo svojho podielu vo veľkosti 1, podiel vo veľkosti 1 maloletej A. L., t. j. celkom 1. Z listiny Konečné pridelenie, od ktorej navrhovatelia odvodzujú oprávnenú držbu tohto pozemku ich právnym predchodcom L. B. s manželkou, je zrejmé, že jej predmetom je parcela č. 149/20, je v nej však uvedené, že ide o pôdu a budovy z reviz. majetku býv. vlastníka G. L., ktorý túto parcelu nevlastnil v celosti, ale vlastnil len podiel vo veľkosti 1. Uvedená listina nie je postačujúca na preukázanie tvrdení navrhovateľov,

keď vlastníctvo v prospech právneho predchodcu navrhovateľov L. B. a manželky je potrebné preukázať prídelovou listinou, ktorej exaktnosť, nesmie byť spochybnená - musí obsahovať všetky náležitosti (kto ho vydal, či bol k tomu kompetentný, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, datovanie a podpis povereníka, meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osoby, v prospech ktorej sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka). Z doteraz v konaní predložených listín podľa SPF navrhovatelia nedostatočným spôsobom podopreli svoje tvrdenia, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali.

15. K námietkam SPF sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí zopakovali podstatu svojich tvrdení o tom, že ich starý otec nadobudol predmetný pozemok prídelom na základe listiny Konečné pridelenie pôdy a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L.. Zrejme nedopatrením alebo opomenutím príslušných orgánov nebol prídel odpísaný do novej pozemnoknižnej vložky a z tohto dôvodu aj predmetný pozemok nie je do súčasnosti evidovaný na liste vlastníctva na právneho predchodcu navrhovateľov (podrobnejšie je vyjadrenie uvedené v odseku 5 napadnutého uznesenia).

16. Súd prvej inštancie v ďalšom kroku výzvou zo dňa 28.06.2024 vyzval navrhovateľov na späťvzatie nedôvodného návrhu podľa s poukazom na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave č.k. D 1098/64-20 zo dňa 31.08.1964 po poručiteľovi M. B., v ktorom je uvedené, že dom č. XXX O. E. F. je postavený na cudzom pozemku – na pozemku G. L., a že poručiteľ so svojou manželkou počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov postavili si v roku 1962 na pozemku G. L. dom č. XXX O. E. F., čím je vylúčená dobromyseľnosť navrhovateľov.

17. Navrhovatelia na výzvu súdu reagovali podaním zo dňa 19.07.2024, kde opakovali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli ako zákonní dedičia po neb. M. B. na základe darovacích zmlúv z roku 1960 a 1964. Uvádzaná citácia z výroku odôvodnenia dedičského rozhodnutia je podľa navrhovateľov len konštatovaním stavu zapísaného v KN v danom čase.

18. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté zamietajúce rozhodnutie.

19. K navrhovateľmi tvrdenému rozporu medzi vyzývacím uznesením a odvolaním napadnutým zamietajúcim uznesením odvolací súd uvádza, že vyzývacie uznesenie nie je konečným rozhodnutím o veci a že sám zákonodarca v ustanovení § 359i ods. 1 C. m. p. predpokladá zamietnutie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhodnotil námietky SPF ako dôvodné – skutočnosťami uvedenými v námietkach sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom uvedené skutočnosti spolu s ďalšími okolnosťami veci viedli k zamietnutiu návrhu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo teda posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania predmetných nehnuteľností.

21. Podľa C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami navrhovateľov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje nasledovné:

25. Navrhovatelia vo svojom odvolaní dôvodili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Z obsahu spisu ani odvolania navrhovateľov nie je zrejmé, aké navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Pokiaľ mali navrhovatelia na mysli návrhy na pripojenie celých dedičských spisov v zmysle ich návrhu na začatie konania zo dňa 09.12.2022, odvolací súd konštatuje, že pripojenie celých dedičských spisov nebolo ani dôvodné ani hospodárne. Ani naplnenie odvolacieho dôvodu, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, z obsahu odvolania nevyplýva. Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadnu argumentáciu, ktorou by uviedli skutkové tvrdenia alebo návrhy, ktoré pred súdom prvej inštancie neboli uplatnené.

27. Navrhovatelia ďalej namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval (porovnajŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

29. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmaním listín, ktoré navrhovatelia pripojili k svojmu návrhu, resp. doplnili na výzvu súdu v priebehu konania, zisťoval skutočnosti, ktoré by osvedčovali splnenie predpokladov daných hmotným právom pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z ustanovení až 4 a predovšetkým skúmal osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

30. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

32. Podľa takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

33. Podľa do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

35. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že je potrebné vychádzať z toho, že vydržanie vlastníckeho práva je vymedzené ako jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená

držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka - navrhovateľa. Je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

36. V preskúmavanej veci navrhovatelia odvodzujú svoj nárok od listiny Konečné pridelenie pôdy a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L., na základe ktorej mal byť pozemok na parcele č. 149/20 pridelený ich starému otcovi, ktorý sa tým ujal oprávnenej držby nehnuteľnosti. Starý otec mal neskôr pozemok darovať otcovi navrhovateľov v roku 1960 a otec navrhovateľov M. B. mal pozemok v roku 1964 darovať navrhovateľom darovacou zmluvou. Existenciu darovacej zmluvy z roku 1960, resp. z roku 1964 navrhovatelia nepreukázali žiadnym spôsobom. V rozhodnutí Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 31. augusta 1964 je pritom uvedené, že dom č. XXX O. E. F. je postavený na cudzom pozemku – na pozemku G. L., a že poručiteľ so svojou manželkou počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov postavili si v roku 1962 na pozemku G. L. dom č. XXX O. E. F.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dobromyseľnosť navrhovateľov nie je daná. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že išlo len o konštatovanie stavu zapísaného v KN v danom čase je právne bez významu, pretože najneskôr uvedeným rozhodnutím je jednoznačne spochybnená dobromyseľnosť o tom, že vlastníctvo pozemku patrilo právnym predchodcom navrhovateľov, táto pochybnosť je ešte zvýraznená nepreukázaním existencie tvrdených darovacích zmlúv, aj keby išlo o darovacie zmluvy v zmysle príslušných právnych noriem neplatné. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že oprávnenosť ich držby vyplýva zo samotnej listiny Konečné pridelenie pôdy a budov z revíz. majetku bývalých vlastníkov G. L. neobstojí, pretože navrhovatelia právne relevantným spôsobom nepreukázali, na základe akých právnych skutočností (i keď neplatných) sa ujali držby predmetného pozemku v prípade, že by bol skutočne ich starému otcovi bol pridelený (čo však tiež odvolací súd nemal za preukázané). Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovatelia nepreukázali žiadne objektívne okolnosti, z ktorých by mohli nadobudnúť presvedčenie, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Je nepostačujúce nerušené užívanie, prípadne platenie dane z nehnuteľnosti. Navrhovatelia teda pri bežnej opatrnosti, najmä s poukazom na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 31. augusta 1964, mali mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosť síce užívajú, ale im nepatrí. Odvolací súd najmä s poukazom na uvedené dedičské rozhodnutie je názoru, že navrhovatelia s veľkou pravdepodobnosťou takúto vedomosť aj mali. Nie je totiž logické, aby dedičia nenamietali proti označeniu pozemku ako patriacemu inej osobe, keď boli presvedčení o tom, že tento pozemok bol vo vlastníctve poručiteľa a pred svojou smrťou ho daroval ho svojim deťom.

37. Odvolací súd uzatvára, že navrhovatelia nepreukázali tvrdené darovanie predmetnej nehnuteľnosti, zo žiadnych okolností nie je možné vyvodiť, že k darovaniu došlo. Správny je tak záver prvoinštančného súdu o tom, že navrhovatelia neosvedčili splnenie podmienok na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie založil na správne zistenom skutočnom stave, keď výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dôsledne sa riadil pre vec relevantnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne aplikoval. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie zrozumiteľne, logicky odôvodnil, pričom postupoval v súlade s ustanovením a vyrovnal sa aj s relevantnými tvrdeniami navrhovateľov v konaní.

38. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky navrhovateľov nie sú dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené, odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania, voči ktorému navrhovatelia nevzniesli osobitné námietky, postupom podľa citovaného ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa C. m. p. v spojení s ustanovením

40. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).