Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/9/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805, proti žalovanému: MAKOS, a.s., so sídlom Mičkova 31, 085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203, zast. JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 171 300, o zaplatenie 2.523,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -89 z 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -89 z 12. septembra 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.523,49 eura, úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 204,36 eura od 28.7.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 2.319,13 eura od 22.8.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a po postúpení veci na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. o zaplatenie 19.836,75 eura s prísl. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia proti žalovanému dohodnuté podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Poukázal na písomné plnomocenstvo, že advokát pri poskytovaní právnych služieb a pri odmeňovaní za ich poskytovanie postupuje v zmysle o advokácii a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov. Splnomocniteľ a advokát sa dohodli na výške odmeny, ktorá musí byť v súlade s týmito právnymi predpismi, a je dohodnutá ako odmena kombinovaná podľa , a to ako tarifná v zmysle a nasl. vyhlášky a podielová v zmysle vyhlášky vo výške desať percent z hodnoty veci. Advokát je platcom DPH v zmysle o dani z pridanej hodnoty a pri účtovaní odmeny po skončení právneho zastupovania je oprávnený ju účtovať (dôkaz: plnomocenstvo). Týmto návrhom si žalobca uplatnil podielovú odmenu v zmysle vyhlášky vo výške desať percent z hodnoty veci. Hodnota veci predstavovala pri podaní žaloby výšku 19.836 dôvodu, že žalovaný relevantne preukázal, že mal voči žalobcovi neuhradené faktúry spolu vo výške 510,59 eura, došlo k započítaniu a tak hodnota veci predstavovala výšku 19.326,16 eura (19.836,75 eura - 510,59 eura), podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty veci tak predstavuje 1.932,61 eura +

DPH vo výške 20 % (386,52 eura), spolu výška podielovej odmeny činí 2.319,13 eura. Následne počas súdneho konania došlo k čiastočným úhradám spolu vo výške 1.500,-eur zo strany žalovaného, avšak išlo o úhrady po začatí konania, teda po podaní žaloby na súd. Oprávnená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi ku dňu podania žaloby na súd bola vo výške 510,59 eura a tak po vyššie uvedenom spôsobe započítania, oprávnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola vo výške 19.326,16 eura. V tejto výške žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 78/2023 dňa 14.8.2023 so splatnosťou 21.8.2023. Žalovaný faktúru vrátil listom zo dňa 23.8.2023 s odôvodnením, že faktúrovaná suma nie je v súlade s dohodou o poskytovaní právnych služieb. Žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného aj v konaní pri podaní návrhu na zápis zmien v obchodnom registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia proti žalovanému podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 65/2023, v ktorej si uplatnil 204,36 eura so splatnosťou 27.7.2023. Faktúra bola zaslaná štatutárnemu zástupcovi žalovaného elektronicky spolu s inými faktúrami. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie listom zo dňa 17.9.2023, žalovaný svoj dlh neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu rozporoval právny základ, výšku ako aj vymáhateľnosť celého nároku žalobcu. Namietal, poskytnuté právne služby zo strany žalobcu, riadne a včas. Faktúru č. 65/2023 neeviduje vo svojom účtovníctve ako riadne doručenú s účinkami zaplatenia ako aj faktúru č. 78/2023, ktorú neeviduje vo svojom účtovníctve ako riadne doručenú s účinkami zaplatenia. Žalovaný poukázal na žalobcom doloženú listinu – vrátenie faktúru č. 78/2023, ktorú žalovaný listom zo dňa 23.8.2023 vrátil žalobcovi nakoľko ju neuznáva ako dôvodnú. Žalobca sa po vrátení tejto faktúru č. 78/2023 k predmetným výhradám žalovaného, ktoré sú obsahom listu zo dňa 23.8.2023, žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný nedohodol za poskytnutie súčinnosti žalobcu odmenu / odplatu, na ktorú by mal žalobca právny nárok v ním uplatnenej výške. V spoločnosti MAKOS a.s., má žalovaný zavedený systém evidencie účtovných dokladov, ktoré sú doručované za účelom úhrady, pričom podstatnou náležitosťou pre realizáciu akejkoľvek úhrady nie je doručenie e-mailovej správy, vrátane nejakej prílohy, ale úhrady sa realizujú na základe riadneho doručenia daňového dokladu, spolu s prílohami preukazujúcimi oprávnenosť doručenia faktúr. V rámci zavedeného systému obehu dokladov na strane žalovaného predpokladom pre realizáciu akejkoľvek úhrady je okrem doručenia riadne a včas, v rovnopise, ako aj v prílohách / popise zodpovedajúcom objednávke alebo doručenému zadaniu pre účely zdaniteľného plnenia, aj odsúhlasenie doručeného daňového dokladu zo strany štatutára spoločnosti žalovaného – MAKOS a.s. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko si nie je vedomý existencie právnej povinnosti uhradiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že odpor žalovaného je nedôvodný, v žalobe je jasne a podrobne opísaný skutkový stav nároku, ku ktorému bola vystavená faktúra č. 78/2023. Navrhol, aby súd ako dôkaz pripojil spis Okresného súdu Bardejov, sp. zn. a spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1/Re/4861/2019 a vykonal dokazovanie listinami.

5. Žalovaný právo na dupliku ( ) nevyužil.

6. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že pojednávanie prebehlo v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila. Žalobca sa vyjadril v zmysle doterajších písomných vyjadrení. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu odmietol už tým, že vrátil faktúru z jeho strany bez ďalšieho komentára, keď neboli na podielovej odmene dohodnutí. Žalobca zastupoval spoločnosť MAKOS a.s. v spore so spoločnosťou Print cup s.r.o., tam si svoje trovy uplatnil, či už v exekučnom konaní alebo v súdnom konaní, tie aj zinkasoval.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a po postúpení veci na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. o zaplatenie 19.836,75 eura s prísl. a pri podaní návrhu na zápis zmien v obchodnom registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod. Splnomocniteľ a advokát sa dohodli na výške odmeny, ako odmena kombinovaná podľa § 2 ods. 3, a to ako tarifná v zmysle § 9 a nasl. vyhlášky a podielová v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky vo výške desať percent z hodnoty veci. Hodnota veci predstavovala pri podaní žaloby výšku 19.836,75 eura, ktorá bola dôvodne znížená o 510,59 eura a tak hodnota veci predstavovala výšku 19.326,16 eura, podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty veci tak predstavuje 1.932,61 eura + DPH vo výške 20 % predstavuje 386,52 eura, spolu výška podielovej

odmeny s DPH predstavuje 2.319,13 eura. Žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného aj v konaní pri podaní návrhu na zápis zmien v obchodnom registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod a vystavil žalovanému faktúru č. 65/2023, v ktorej si uplatnil 204,36 eura splatnú 27.7.2023.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení a (ďalej ako „“) a MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o spôsobe určovania zmluvnej odmeny, , podľa a podľa o podielovej odmene. Úrok z omeškania ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky posúdil podľa prvej vety , ObZ a podľa nia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

9. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný namietal poskytnutie služby riadne a včas, avšak nepredložil žiadne listinné dôkazy naopak z listinných dôkazov predložených žalobcom jasne vyplývalo, že sporové strany sa písomne dohodli na výške odmeny, ktorá musí byť v súlade s právnymi predpismi a to o advokácii a č. o odmenách a náhradách advokátov a je dohodnutá ako odmena kombinovaná podľa , a to ako tarifná v zmysle a nasl. a podielová v zmysle vo výške desať percent z hodnoty veci. Súd prvej inštancie uviedol, že nepostačuje iba popretie dlžnej sumy vo všeobecnosti, ale žalovaný je povinný podrobne uviesť, v čom podľa neho spočíva nesprávnosť skutkových tvrdení. Z pripojených spisov bolo preukázané, že žalobca ako advokát poskytol žalovanému služby, kde v sporovom konaní na Okresnom súde Bardejov došlo k uzavretiu zmieru a na Okresnom súde Prešov došlo k zápisu zmien v obchodnom registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod.

10. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie účinne nepoprel nedodanie služby a preto vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal dohodnutý úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 204,36 eura od 28.7.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 2.319,13 eura od 22.8.2023 do zaplatenia a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , CSP tak, že žalobcovi, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov, že: súd nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (/ ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

13. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď náležite nevyhodnotil všetky predložené dôkazy, písomné vyjadrenia a výsluch strán sporu. Žalovaný nepovažuje za vecne správne a riadne odôvodnené, ak súd prvej inštancie v rozsudku ustálil, že žalobca riadne preukázal a doložil svoje skutkové tvrdenia, ktoré sú obsahom jeho žaloby, ako aj následných vyjadrení, avšak následne sa súd prvej inštancie k týmto dôkazov a ich posúdeniu bližšie nevyjadril v odôvodnení rozhodnutia. Vyčítal súdu prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí iba stroho skonštatoval, že žalobca svoj uplatnený nárok doložil listinnými dôkazmi. Rovnako nepovažoval za vecne správne, ak sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal predloženými dôkazmi, vyjadreniami a výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného, ktorým žalovaný jasne preukázal, že došlo k porušeniu povinnosti advokáta (žalobcu) v zmysle zák. o advokácii, a to tým, že pri právnom zastupovaní žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , si advokát riadne neplnil svoje povinnosti vo vzťahu ku klientovi, keď neinformoval klienta (žalovaného) o stave konania, klientovi (žalovanému) nedoručil rozhodnutie v predmetnej sporovej veci, klientovi (žalovanému) advokát (žalobca) neposlal inkasované plnenie za náhradu trov konania, a to ani na výzvu klienta (žalovaného), advokát (žalobca), preto nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a opakovane porušoval svoje povinnosti vo vzťahu ku klientovi (žalovanému).

14. Žalovaný tiež tvrdil, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal a doložil rozpornosť, neodôvodnenosť a neoprávnenosť uplatnenej pohľadávky žalobcu v sume 204,36 eura a v sume 2.319,13 eura a to na základe doloženej faktúry č. 65/2023 a faktúry č. 78/2023. Žalovaný nepochybne preukázal, že predmetné faktúry vo svojom účtovníctve neeviduje ako riadne doručené s účinkami

zaplatenia. Rovnako tvrdil, že preukázal, že po vrátení faktúry č. 78/2023 k predmetným výhradám žalovaného, ktoré sú obsahom listu zo dňa 23.8.2023 sa žalobca v rozhodnom období žiadnym spôsobom nevyjadril.

14.1. Odvolával sa na to, že má zavedený systém evidencie účtovných dokladov. O povinnosti takéhoto doručovania vystavených faktúr a zavedenia systému doručovania faktúr, mal žalobca vedomosť.

14.2. Žalobca v konaní podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno a svoj nárok náležite nepreukázal, čo má vyplývať aj zo strohého odôvodnenia súdu prvej inštancie bez bližšie posúdenia vykonaného dokazovania v konaní a náležitého vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako vecne správnym. Dodal, že súd prvej inštancie správne na základe predložených dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal:

19.1. na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávne zistil skutkový stav, keď náležite nevyhodnotil všetky predložené dôkazy, písomné vyjadrenia a výsluch strán sporu,

19.2. na neodôvodnenosť a neoprávnenosť uplatnenej pohľadávky žalobcu v sume 204,36 eura a v sume 2.319,13 eura, keď žalovaný predmetné faktúry vo svojom účtovníctve neeviduje,

19.3. na to, že konaniu žalobcu, ktorým si opätovne uplatnil proti žalovanému svoj nárok aj keď inkasoval na svoj účet náhradu trov konania, ktoré žalovanému nepriznal, nemá byť poskytnutá právna ochrana a môže to súd posúdiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi.

20. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa písmeno e), f) a h) . Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, nie sú naplnené.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

22. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o žalobe žalobcu. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacieho konania je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

24. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd udáva:

25. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (/ ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba, ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací dôvod podľa § ods. 1 písm. e) . V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

27. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť ďalšie pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

28. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní súd prvej inštancie vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a konštatoval, že neboli ďalšie návrhy na dokazovanie predložené sporovými stranami s čím prítomný žalovaný súhlasil a nespochybňoval žiadnu z oboznámených listín. Odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

29. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z , podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

30. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

33. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevyhodnotil listiny a dôkazy predložené žalovaným, neoboznámil sa s nimi udáva, že v súdnom spise sa nenachádzali takéto listiny a dôkazy predložené žalovaným.

34. Ak žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dôkazu tak mal v odvolaní konkretizovať aký žalovaným navrhnutý dôkaz nebol vykonaný, inak odvolací súd nemá možnosť posúdiť o aký dôkaz sa malo jednať a nebol vykonaný. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé aký dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, čo namietal žalovaný v odvolaní. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti na odsek 25. tohto rozsudku (podčiarknutý text).

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu / preukazoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal v spore svoj nárok a nevenoval sa tvrdeniam žalovaného o porušení povinnosti advokáta. Súd prvej inštancie v rozsudku zdôraznil, že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný účinne nepoprel žalobcove tvrdenia.

37. Odvolací súd však konštatuje, že v odpore proti platobnému rozkazu ani vo vyjadrení a ani na pojednávaní žalovaný netvrdil porušenie povinnosti advokáta tak ako ich uvádza v odvolaní a súd prvej inštancie tak nebol povinný sa tým zaoberať. Súd prvej inštancie splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z . Pokiaľ v odvolaní namieta a poukazuje na porušenie konkrétnych povinností advokáta ide o novotu v odvolacom konaní obdobne ako ohľadom tvrdenia o rozpore žalobcovho konania s dobrými mravmi.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle v odvolacom konaní môže strana sporu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/), pričom túto námietku mohol žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu jednak uviesť, už v konaní pred súdom prvej inštancie čo však neurobil. Preto odvolací súd na tieto nové skutočnosti produkované žalovaným až v podanom odvolaní neprihliadal.

39. Žalovaný poukazoval na jeho interný systém doručovania vystavených faktúr a tvrdil, že žalobca mal o tom vedomosť a nepostupoval tak a nevzniesol výhrady proti vráteniu faktúry žalovaným. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu udáva, že žalovaný tvrdí vedomosť žalobcu o jeho internom systéme doručovania faktúr avšak svoje tvrdenie nepreukázal.

40. Odvolací súd udáva, že neobsahuje ustanovenia o fakturácii, a preto je vecou dohody zmluvných strán, aby si náležitosti, prípadne vyžadované niektorou z nich nad rámec zákonom ( o dani z pridanej hodnoty) ustanovených náležitostí faktúry dohodli. V tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu k faktúram, ktoré žalovanému doručené boli, udáva, že faktúra

predstavuje iba účtovný doklad, nie je právnym úkonom v zmysle ani v zmysle , a teda nezakladá práva a povinnosti. Vznik samotného nároku a jemu zodpovedajúcej povinnosti zaplatiť odplatu (v danom prípade cenu za zastupovanie v konaniach) nie sú podmienené vystavením daňového dokladu. pojem faktúra ani nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie. S ohľadom na uvedené je potom tvrdenie žalovaného o vrátení faktúr žalobcovi a o jeho vnútorný systém evidovania faktúr bez právneho významu pre vznik nároku na zaplatenie ceny.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

42. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca vykonal právne služby pre žalovaného a to na základe Plnomocenstva z 12.12.2019 (podanie na zápis zmien obchodnej spoločnosti a z 24.11.2021, na základe ktorého zastupoval žalovaného v konaní pred súdom proti dlžníkovi Print Cup s.r.o. Odmena advokáta sa určuje zvyčajne na základe dohody medzi advokátom a klientom. Dohodnúť sa na spôsobe a výške zmluvnej odmeny môžu akokoľvek, ale výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Odmeňovanie advokátov upravuje Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Klient, ktorý bude vo veci úspešný, v rámci náhrad trov konania dostane od neúspešnej strany súdom priznanú náhradu za právne zastupovanie len v zmysle spomenutej o tarifnej odmene. Ustanovenia o tarifnej odmene sa použijú na určenie odmeny advokáta aj v prípade, že k dohode advokáta s klientom nedôjde. Spôsoby určenia zmluvnej odmeny môžu byť kombinované. Tarifnú odmenu určí advokát podľa reálne vykonaných úkonov, pričom výška jedného úkonu právnej služby je určená v zmysle podľa hodnoty veci alebo dohodou. Paušálnu odmenu si advokát s klientom môže dohodnúť za poskytovanie komplexného právneho servisu. Táto odmena sa platí mesačne počas určitého časového obdobia vymedzeného v zmluve o poskytnutí právnych služieb. Klient má v rámci mesačného paušálu vymedzený rozsah predplatených hodín, ktoré sú cenovo výhodnejšie oproti štandardnej hodinovej sadzbe. Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby. Paušálna odmena sa môže dohodnúť za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas alebo za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Podielovú odmenu si advokát s klientom môže dohodnúť vo forme percentuálneho podielu (max 20 %) z hodnoty veci v prípade úspechu v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi. V prípade čiastočného úspechu vo veci má advokát nárok na alikvótnu časť podielovej odmeny. Advokát sa môže s klientom tiež dohodnúť na kombinácii vyššie uvedených odmien, čo bol aj tento prípad. 43. Odvolací súd konštatuje, že žiadne nesprávne právne posúdenie nemožno konštatovať. Žalovaný v odvolaní ani neuviedol čo vyčíta súdu prvej inštancie v súvislosti s právnym posúdením.

44. Odvolací súd konštatuje, že v spore bola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi predloženými v spore nárok preukázal.

45. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).