Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4P-121-2025.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Subarea
4P/121/2025
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., t.č. ako matka -F., deti rodičov: matky – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., t. č. H. B., H. I. J., G., K. XX, K., F. a otca – A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť o návrhu matky.
II. Konanie vo veci z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 26.08.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby bol mal. A. a mal. C. zverený na čas do rozvodu do jej osobnej starostlivosti. Výživné zo strany otca k mal. deťom žiadala určiť vo výške 350,- eur mesačne na obe mal. deti. Styk otca s mal. synmi nežiadala nijako upraviť.
2. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 4P/50/2025 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich mal. deťom na čas po rozvode manželstva. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa s mal. C. zdržiava v Írsku od 10.04.2025. Mal. C. toho času nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie. Matka ďalej uviedla, že má v pláne zostať v Írsku žiť s oboma mal. deťmi a s jej novým priateľom.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2025 navrhovateľka uviedla, že mal. A. sa nachádza s ňou v Írsku od 28.08.2025. Do školského zariadenia v Írsku nastúpil dňa 29.09.2025 a momentálne je vo 4. ročníku o čom súdu zaslala aj doklad a to potvrdenie o návšteve školy.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2019/1111 z 25. júna 2019 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
8. Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) a e) Nariadenia Rady (ES) číslo 2019/1111 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len Nariadenie Rady), záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä : a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom, e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
9. Podľa článku 1 odsek 3 Nariadenia Rady, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
10. Podľa článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady, na účely tohto nariadenia: pojem "rodičovské práva a povinnosti" označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.
11. Podľa článku 7 Nariadenia Rady, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
12. Podľa článku 8 Nariadenia Rady, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
13. Podľa čl. 11 Nariadenia Rady, ak miesto obvyklého pobytu dieťaťa nemožno určiť a právomoc nemožno určiť podľa článku 10, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Právomoc podľa odseku 1 sa uplatní aj na utečenecké deti alebo deti, ktoré boli medzinárodne vysídlené v dôsledku nepokojov v členskom štáte ich obvyklého pobytu.
14. Podľa čl. 18 Nariadenia Rady, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
15. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
16. Podľa čl. 3 vyššie citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
17. Podľa čl. 10 citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
18. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V danom prípade súd zistil, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Írska, keďže tam žijú spoločne s ich matkou. Mal. A. si od septembra 2025 plní povinnú školskú dochádzku a mal. C. poskytuje celodennú starostlivosť matka. Írsko je nepochybne miestom, kde majú mal. A. a mal. C. ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, školský či sociálny život.
20. S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nehrá dôležitú úlohu pri určení obvyklého pobytu dieťaťa. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Z uvedeného vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. Súd má v danom prípade za to, že vzhľadom na navrhovateľkou uvádzané skutočnosti nemá právomoc v danej veci konať. Krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je v zmysle vyššie uvedených kritérií Írsko.
21. Súd podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než s poukazom na čl. 18 citovaného nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a následne v súlade s citovaným ustanovením § 9 CSP konanie v tejto časti zastaviť.
22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.