Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/76/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, A., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 313 35 004, zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX E. F., zastúpenej: JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. -267 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, podanú dňa 29.06.2023, ktorou sa žalobca domáhali určenia neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi - Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, zapísanej do katastra nehnuteľností pod č. G./2020 dňa 17.09.2020 v prospech žalovanej ako právo doživotného užívania nehnuteľností parc. č. 288, 289 a stavba rodinný dom súp. č. 5 na parc. č. 288, evidovaných na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš.

2.1. Žaloba je odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 4 06 a stavebnom úvere č. 1305746 7 05 zo dňa 22.12.2003 (Zmluva o úvere I), ktorú žalobca uzavrel s rodičmi žalovanej H. F. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. X/XX, XXX XX E. F., týmto rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver vo výške 9.427,00 Eur. Za účelom zabezpečenia tejto pohľadávky bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 22.12.2003, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. E. F.. 2.2. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 9 08 a stavebnom úvere č. 1305746 1 07 zo dňa 17.12.2008 (Zmluva o úvere II), ktorú žalobca uzavrel s rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver vo výške 58.090,36 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 17.12.2008, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo, zapísané vkladom V 2487/2008 na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. E. F.. 2.3. Nakoľko si dlžníci- rodičia žalovanej, neplnili zmluvné povinnosti splácať úver, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere I. dňa 22.08.2016 a následne mimoriadnu splatnosť úveru vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere II dňa 19.09.2016. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere I, čo do dôvodu a výšky. Keďže dlžníci aj napriek výzvam dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere II neuhradili, uplatnil si žalobca svoj nárok žalobou o zaplatenie 60.185,34 Eur, ktorej Okresný súd Veľký Krtíš vyhovel rozsudkom sp. zn. – 145 zo dňa 13.06.2019, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. - 178 zo dňa 26.11.2019, právoplatný dňa 16.12.2019 a vykonateľný dňa 20.12.2019. 2.4. Dňa 17.08.2020 bolo zriadené k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložných dlžníkov žalobcu, evidovanej na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. E. F. vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov a blízkou osobou v zmysle ustanovenia . . Vecné bremeno bolo zapísané vkladom V- 1298/2020 dňa 17.09.2020. 2.5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. bol na majetok dlžníka - B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX E. F. vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku MS SR č. 250/2021 pod č. K071237 dňa 30.12.2021. Žalobca si do konkurzného konania ako veriteľ prihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou por. č. 1 a pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere II ako zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky por. č. 2.

3.1. V konkurznom konaní bola znaleckým posudkom č. 72/2023 dňa 05.06.2023 stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na sumu vo výške 123.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako závady, ktorá znižuje hodnotu nehnuteľnosti vo výške 22 358,95 Eur. Zriadené vecné bremeno znižuje hodnotu nehnuteľnosti, t. j. majetok dlžníkov, z ktorého by mohli byť pohľadávky žalobcu uspokojené a preto Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanou a dlžníkmi žalobcu, napĺňa všetky znaky odporovateľného právneho úkonu. 3.2. Je nepochybné, že žalobca má voči rodičom žalovanej ako dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku, pričom jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby vyplýva predovšetkým z ustanovenia o konkurze a vyrovnaní. Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020 bola uzatvorená medzi blízkymi osobami a preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa, nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú druhou stranou osoby blízke dlžníkovi, kedy sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. O úmysel ukrátiť veriteľa ide aj vtedy, keď dlžník veriteľa vedel, alebo bol uzrozumený, že právnym úkonom, ktorý žalobca odporuje, môže ukrátiť veriteľa. Motív alebo pohnútka dlžníka nie sú pre posúdenie rozhodujúce. 3.3. Tvrdenia žalovanej, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom doopatrovania rodičov a teda vyplýva z rodinných vzťahov, považuje žalobca za účelové, tendenčné a hrubo poškodzujúce žalobcu ako veriteľa. Žalobca má za to, že dlžník svojím konaním vedel, že zriadením vecného bremena dôjde k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníkov, nakoľko musel mať vedomosť, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalobcu. Dlžníci žalobcu museli predpokladať, že nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom - právom doživotného užívania bude ťažko predajná. Žiaden rozumne zmýšľajúci záujemca by takúto nehnuteľnosť nekúpil. Záložné zmluvy na nehnuteľnú vec uzavreté medzi žalobcom a rodičmi žalovanej zo dňa 22.12.2003 (bod 7.) a zo dňa 17.12.2008 (bod 4. čl. III.) určujú, že záložca, t.j. dlžníci, nie sú oprávnení bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa na nehnuteľnosti zriadiť žiadne iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to až do úplného zaplatenia pohľadávky vrátane úrokov. Žalobca svojím dlžníkom písomný súhlas na zriadenie vecného bremena nedal. Vecné bremeno zostáva aj po výkone záložného práva zachované a pôsobí voči nadobúdateľovi (vydražiteľovi). Jeho existencia, najmä ak je zriadené nevýhodne, môže za určitých okolností spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu nenájde. Prípadné speňaženie zálohu dosiahnuteľné na dražbe je nižšie, ako keby záloh nebol zaťažený vecným bremenom. Pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe vecné bremeno ovplyvňuje výpočet minimálne prípustného najnižšieho podania podľa o dobrovoľných dražbách. Ak je všeobecná hodnota vecného bremena vysoká, môže to spôsobiť, že záloh po zriadení vecného bremena nemožno vydražiť za takú cenu, aká prichádzala do úvahy pred vznikom vecného bremena.

4.1. Nehnuteľnosti na ktoré bolo zriadené sporné vecné bremeno, spadajú do BSM, pričom ako prvý bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu u B. C. a teda prvý, ktorý má oprávnenie predávať alebo speňažovať tento majetok, je správca konkurznej podstaty úpadkyne a dlžníčky pani B. C.. Je zrejmé, že dňa 08. 11. 2023 sa dražba konala a bola neúspešná. Predmetom tohto sporu je odporovateľnosť právneho úkonu. Je bezpredmetné, či došlo k vydraženiu nehnuteľnosti alebo nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti, poprípade, či bude nasledovať ďalšia dražba, pretože predmetom sporu je otázka, či právny úkon, ktorým je zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania, je spôsobilým, aspoň čo i len čiastočne zmariť alebo znížiť uspokojenie samotného veriteľa. 4.2. Či je právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, záväzne rozhoduje súd v konaní proti osobe, ktorá mala z takéhoto úkonu prospech. Výsledkom úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívna

neúčinnosť právneho úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa. Odporovaný úkon ostáva naďalej platným a voči subjektom odlišným od veriteľa aj účinným. Jeho špecifická vada nespočíva vo forme ani obsahu právneho úkonu, ale v jeho hospodárskom následku, ktorý poškodzuje veriteľa. 4.3. Žalobca eviduje voči dlžníkom H. F. C. a B. C., vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je prihlásená síce do konkurzu vo výške 82.000,- Eur, avšak úroky z omeškania naďalej rastú, keďže ide o pohľadávku, ktorá je konkurzom nedotknutá a zabezpečená záložným právom.

5. Z uvedených dôvodov žalobca požaduje určenie neúčinnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, nakoľko týmto právnym úkonom reálne došlo k zníženiu majetku dlžníkov. Poprel tvrdenie žalovanej, že podmienkou úspešnosti žaloby je preukázanie ukrátenia veriteľa až následkom predaja nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že pri určení zmenšenia majetku dlžníkov nie je určujúce len scudzenie nehnuteľnosti. Je potrebné skúmať, či právny úkon, ktorým bolo vecné bremeno zriadené, je v čase podania žaloby spôsobilým ukrátiť veriteľa a je jedno, či to bolo na dražbe, ktorá už bola vykonaná dňa 08. 11. 2023 alebo tu bude nasledujúca dražba, pretože skutočnosť, že na dražených nehnuteľnostiach vecné bremeno viazne, hodnotu nehnuteľností znižuje a znižuje aj možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky.

6.1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. -172 zo dňa 23. novembra 2024 žalobe vyhovel. V dôsledku odvolania žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. -239 zo dňa 27. marca 2025 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6.2. V odôvodnení odvolací súd ustálil, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby s poukazom na ustanovenie . Tiež krajský súd ustálil, že žaloba bola podaná včas, teda do troch rokov podľa . 6.3. V ďalšom konaní sa mal okresný súd vysporiadať s obranou žalovanej, že k ukráteniu pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce v dôsledku vecného bremena zmenšila hodnota majetku dlžníka, avšak dlžníkov majetok postačuje na riadne uspokojenie pohľadávky veriteľa. Urobí teda záver, či a na základe čoho žalobca skutočne preukazuje, že jeho pohľadávka v čase vydania súdneho rozhodnutia, prevyšuje hodnotu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom. 6.4. Súčasne sa musí súd prvej inštancie vysporiadať so zásadnou otázkou, aký účel má vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, keď vecné bremeno bude aj naďalej ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia žalobcu.

7.1. Žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, s tým, že je potrebné prihliadať na všetky súvisiace okolnosti žalobou napádaného odporovaného úkonu, keďže žalovanou prezentovaný názor vychádza z tzv. reštriktívneho princípu, ktorý nezohľadňuje to, či sa veriteľ dokáže rovnako dobre, efektívne a rýchlo uspokojiť s transformovaného majetku. Ukrátenie je zhoršenie veriteľovho postavenia a oddialenie, či sťaženie exekučného uspokojenia veriteľovej pohľadávky. 7.2. Treba vychádzať nielen z matematického porovnania hodnoty majetku pred a po úkone ale prihliadať aj na rýchlosť a spôsob uspokojenia veriteľovej pohľadávky a podobne. Žalobca sa ako veriteľ môže podľa domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. V právnej úprave tak nie je výslovne uvedené, kedy dochádza k ukráteniu veriteľa a preto je podľa názoru žalobcu potrebné vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu nazerať aj na to, či k ukráteniu veriteľa môže dôjsť aj k situácii, keď sa majetok dlžníka nezmenší, resp. nezmenší do takej miery, že nepostačuje už na úhradu veriteľovej pohľadávky, ale dôjde k zmene jeho skladby vecným bremenom doživotného užívania a bývania v prospech osoby v produktívnom veku. 7.3. Nie je v konečnom dôsledku významné, či hodnota zaťaženej nehnuteľnosti síce klesla, avšak zodpovedá hodnote žalobcovej pohľadávky, ale je nutné prihliadať na to, že žalobca sa v dôsledku odporovaného právneho úkonu nemôže uspokojiť z majetku svojho dlžníka rovnako dobre, ako by sa mohol uspokojiť pred ukracujúcim právnym úkonom, teda pred zriadením vecného bremena. Ide teda o to, že uspokojenie žalobcu bude v dôsledku vykonaného odporovaného právneho úkonu vysoko pravdepodobne bezvýsledné alebo minimálne sťažené. V tejto súvislosti žalobca poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. 11. 2014 sp. zn. . Ak však súd zotrváva na striktne matematickom porovnaní hodnoty zálohu a dotknutej nehnuteľnosti, tak hodnota zálohu bola znaleckým posudkom stanovená na sumu pôvodne 123.000,- Eur, v zmysle nového znaleckého posudku je to suma 125.000,- Eur, avšak treba teda prihliadať aj na všeobecnú hodnotu práv a závad, ktorá bola vyčíslená v novom znaleckom posudku na 24.230 Eur.

7.4. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Oddlžením zostáva teda nedotknuté právo žalobcu v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia. V dôsledku toho, že dlžníčka B. C. využila možnosť oddlženia, je potrebné prihliadať aj na zníženie potenciálnej hodnoty majetku vzhľadom na to, že ak by došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, tak bude potrebné uspokojiť aj nárok na odmenu správcu, ktorá v prípade, ak by bol výťažok zo speňaženia 100.000,- Eur, by bola minimálne v sume cca 16.000,- Eur s DPH. Tak isto je potrebné prihliadať na ďalšie pohľadávky proti podstate, ako je odmena notára, poplatky spojené s registráciou v notárskom centrálnom registri dražieb a podobne. Je teda zrejmé, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti vzťahujúce sa k majetku, ktorý je objektom odporovaného právneho úkonu ako aj k tomu, že tento majetok tvorí oddelenú podstatu, v dôsledku oddlženia pani B. C., k speňaženiu tejto nehnuteľnosti môže dôjsť len na základe ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V dôsledku tohto právny úkon zriadenia vecného bremena jednoznačne ukráti žalobcu ako veriteľa. 7.5. Čo sa týka účelu podania odporovacej žaloby, žalobca poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého bude môcť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nebude možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, pričom aj v zmysle dvoch znaleckých posudkov je možné jednoznačne vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena a toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. 7.6. Žalobca navrhol, aby súd požiadal správcu konkurznej podstaty dlžníčky B. C. o vyčíslenie súčasných nákladov ako aj ďalších predpokladaných nákladov súvisiacich so speňažovaním majetku zapísaného do príslušnej oddelenej podstaty dlžníčky B. C..

8. Žalovaná uvádzala, že od narodenia býva v predmetnom rodinnom dome, má dobrý vzťah so svojimi rodičmi a nebolo jej úmyslom žiadnym spôsobom znižovať hodnotu nehnuteľnosti. Spoločne s rodičmi tento dom vybudovali. Stále tam žije, o rodičov sa stará, pretože sú starší ľudia. Vedela, že tam do konca života bude, pretože nemá žiadneho partnera, nemá kam v podstate ísť. Vedela o tom, že rodičia majú uzatvorenú zmluvu o pôžičke zo Stavebnej sporiteľne. Tiež vedela to, že si úver budú splácať a že keď raz odídu z tohto sveta, že jej tú nehnuteľnosť darujú. V čase, keď sa uzatvárala zmluva o zriadení vecného bremena, tak sa nijakým spôsobom neinformovala za tým účelom, aby si overila, či sú tam aj nejaké záložné práva. Neprikladala tomu význam. V čase uzavretia zmluvy mala 38 rokov. Všetci traja spoločne sa podieľajú na úhrade energií za dom. Okrem týchto výdavkov v podstate ona ešte nakupuje aj stravu, keďže otec je dôchodca, čiže sa podieľa ešte aj takouto formou na spoločnej domácnosti. Matka má tiež zdravotné problémy, takže ona sa musí starať aj o zvieratá a o záhradu. Pokiaľ sa týka jej vzdelania, tak má ukončenú obchodnú akadémiu, stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pracuje ako pomocná sila v kuchyni a tiež aj rozváža jedlá.. Podľa jej názoru vecné bremeno spočíva v tom, že tam môže bývať a môže sa starať o svojich rodičov. Pokiaľ by tam boli nejakí noví majitelia, tak oni by boli v nájme a nejakým spôsobom by sa s nimi potom dohodli.

9.1. Okresný súd zistil, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 4 06 a stavebnom úvere č. 1305746 7 05 zo dňa 22.12.2003 (Zmluva o úvere I) uzatvorenej medzi žalobcom rodičmi žalovanej H. F. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. X/XX, XXX XX E. F. poskytol žalobca medziúver č. 1305746 4 06 vo výške 9.427,00 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 22.12.2003 a zriadené záložné právo zapísané na liste vlastníctva na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníkov v podiele 1/1- ina k celku. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1305746 9 08 a stavebnom úvere č. 1305746 1 07 zo dňa 17.12.2008 ( Zmluva o úvere II) uzatvorenej medzi žalobcom a rodičmi žalovanej poskytol žalobca medziúver č. 1305746 9 08 vo výške 58.090,36 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bola uzatvorená Záložná zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 17.12.2008. a bolo zriadené záložné právo na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288. Žalobca uplatnil mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvy o úvere I. dňa 22.08.2016 a následne zo Zmluvy o úvere II dňa 19.09.2016. 9.2. Dlžníci dňa 14.10.2016 uznali dlh vyplývajúci zo Zmluvy o úvere I, čo do dôvodu a výšky, vyčíslený ku dňu 13.09.2016 vo výške 2.212,86 Eur, vrátane príslušenstva, ktorým je 4,7 % úrok zo sumy 2.080,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia a 3 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 až

do zaplatenia. Pohľadávku zo Zmluvy o úvere II žalobca uplatnil žalobou na Okresnom súde Veľký Krtíš, ktorý dňa 13.06.2019 , ktorý žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 60.185,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58.155,87 Eur od 20.09.2016 až do zaplatenia a to rozsudkom sp.zn. - 145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. - 178 zo dňa 26.11.2019, právoplatný dňa 16.12.2019 a vykonateľný dňa 20.12.2019. 9.3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.12.2021, sp. zn. bol na majetok dlžníka - B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom D. X/XX, XXX XX E. F. vyhlásený konkurz a žalobca si ako veriteľ prihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere I a pohľadávku zo Zmluvy o úvere II. 9.4. Z výpisu z Obchodného vestníka MS SR č. 231/2022 zo dňa 07.11.2022 vyplýva, že aj na dlžníka žalobcu Ing. Karola Šedaja bol vyhlásený konkurz po vyhlásení konkurzu na B. C.. 9.5. Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020 (v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2020) bolo zriadené na zabezpečené nehnuteľnosti vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností na LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288, v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníkov žalobcu. Na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš bolo predmetné vecné bremeno zapísané vkladom V- 1298/2020 dňa 17.09.2020. 9.6. Znaleckým posudkom č. 72/2023 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností H. E. F. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288 na sumu vo výške 123.000,00 Eur, a stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľností a to na sumu vo výške 22.358,95 Eur. Znaleckým posudkom č. 169/2024 vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností H. E. F. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností LV č. XX, pre kat. úz. a obec Malý Krtíš, parc. č. 288, 289, rodinný dom súp č. 5 na parc. č. 288 na sumu vo výške 125.000,00 Eur, pričom bola zároveň stanovená hodnota vecného bremena ako hodnota závad, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľností a to na sumu vo výške 24.230,30 Eur.

10.1. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že u blízkych osôb ako nadobúdateľov sporného majetku dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Blízka osoba môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka. 10.2. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. 10.3. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 27.06.2023). Rozhodnutie súdu, ktorým je odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje základ na to, že veriteľ sa môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia alebo vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. 10.4. S poukazom na ustanovenie z. z, sa žalobca môže domáhať v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

11.1. Okresný súd mal urobiť záver, či žalobca v čase vyhlásenia rozsudku má voči dlžníkom H. F. C. a B. C. vymáhateľnú pohľadávku titulom uzavretých zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere, ktorá prevyšuje hodnotu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom zriadeným dlžníkmi v prospech žalovanej. 11.2. Vychádzal zo zistenia, že v konkurznom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. bol na majetok dlžníka - B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX E. F. vyhlásený konkurz, zverejnený v Obchodnom vestníku MS SR č. 250/2021 pod č. záznamu K071237 dňa 30.12.2021. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok správcu konkurznej podstaty Leges

Recovery, k.s., so sídlom Banská Bystrica zo dňa 22.06.2022 vyplýva, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzného konania pohľadávku vyplývajúce zo Zmluvy o úvere I a zo Zmluvy o úvere II. 11.3. V Zmluve o úvere I istina predstavuje sumu 2.188,01 Eur, zmluvný úrok vo výške 4,7 % ročne zo sumy 2.080,01 Eur od 14.06.2016 až do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 857,34 Eur), 3 % ročne úrok z omeškania zo sumy 2.203,01 Eur od 14.09.2016 až do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 579,60 Eur). Zo Zmluvy o úvere II istina predstavuje sumu 58.155,87 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 58.155, 87 Eur od 20.09.2016 až do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 25.453,15 Eur). Vynaložené náklady na vymáhanie vo výške 5.640,47 Eur pozostávajú z nákladov na dražbu vo výške 2.029,47 Eur a trov konania vo výške 3.611,- Eur. Spolu teda preukázaná pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 92.874,44 Eur (2.188,01 Eur + 857,34 Eur, + 579,60 Eur + 58.155,87 Eur + 25.453,15 Eur + 5.640,47 Eur). 11.4. V zmysle znaleckého posudku č. 169/2024 hodnota sporných nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej, je vo výške 125.000,- Eur, pričom všeobecná hodnota vecného bremena bola stanovená na sumu 24.230,30 Eur. Po odpočítaní hodnoty vecného bremena hodnota sporných nehnuteľností predstavuje sumu 100.769,70 Eur, čo postačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcu v aktuálnej výške 92.874,44 Eur, preto nemožno konštatovať, že by spornou zmluvou o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov do takej miery, ktorá ohrozila aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. 11.5. Súd neprihliadol na argumentáciu žalobcu, že jeho pohľadávka neustále rastie v dôsledku zmluvného úroku a úrokov z omeškania a tiež, že sporné nehnuteľnosti sú aktuálne speňažované správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní dlžníčky B. C., kde v prípade úspešnej dražby bude potrebné uspokojiť nárok správcu na jeho odmenu zo získaného výťažku z dražby a uhradiť ostatné náklady a poplatky súvisiace s dražbou.

12.1. Okresný súd ďalej posudzoval, že vyslovenie neúčinnosti vecného bremena môže mať význam pre žalobcu len za predpokladu, že tým žalobca dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky. V predmetnom spore bolo zmluvou zriadené v prospech žalovanej vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania sporných nehnuteľností žalovanou bezodplatne. Krajsky súd v zrušujúcom uznesení skonštatoval (bod 18.2), že podstata odporovacej žaloby spočíva v tom, že dotknutý veriteľ má právo na peňažnú protihodnotu, odplatu, ktorá unikla z majetku dlžníka v prospech oprávneného z vecného bremena. 12.2. V danom prípade vyslovenie neúčinnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, nemá pre žalobcu žiadny význam, keďže vecné bremeno by aj po vyslovení neúčinnosti naďalej zaťažovalo sporné nehnuteľnosti a bude ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia pohľadávky žalobcu. Ostalo by v platnosti medzi žalovanou ako osobu oprávnenou z vecného bremena a bude pôsobiť voči každému, kto nehnuteľnosti nadobudne od žalobcových dlžníkov. 12.3. Žalobca poukazoval na ustanovenie , s tým že vyslovenie neúčinnosti daného právneho úkonu má pre neho význam v tom smere, že keďže nie je možné požadovať uspokojenie jeho pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (z dôvodu objektívneho charakteru odporovaného právneho úkonu), mal by po vyslovení neúčinnosti právneho úkonu možnosť sa domáhať náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (v danom prípade žalovaná), pričom v zmysle predloženého znaleckého posudku je možné vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena. Žalobcom uvedené ustanovenie je možné aplikovať len na právne úkony, ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníkov a tento už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, pripadne ak z iných dôvodov jeho zexekvovanie nie je možné. V danom prípade sa však jednalo o bezodplatné zriadenie vecného bremena, pričom bolo krajským súdom skonštatované, že len v prípade ak by bolo vecné bremeno zriadené odplatne, nárok veriteľa by mohol byť uspokojený do výšky odplaty, ktorá bola uhradená za zriadenie vecného bremena aj v prípade, ak by bol už nárok uspokojený, t. j. ak bola už táto odplata spotrebovaná (, veta druhá ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

13.1. Proti rozsudku podal včas odvolanie z 15. 08. 2025 žalobca z dôvodu podľa – súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa – konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa – súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13.2. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, na základe čoho posudzuje súd podmienku ukrátenia veriteľa tzv. reštriktívnym prístupom bez zohľadnenia iného ukrátenia veriteľa, spočívajúceho v sťažení, resp. spomalení jeho uspokojenia. Žalobca je toho názoru, že na ukrátenie veriteľa v zmysle inštitútu odporovacej žaloby je potrebné nazerať aj cez samotné zhoršenie jeho postavenia v tom zmysle, že právnym úkonom, voči ktorému smeruje odporovacia žaloba došlo k oddialeniu, či sťaženiu exekučného uspokojenia jeho pohľadávky. Nie je žiaduce vychádzať len z matematického porovnania hodnoty majetku pred a po právnom úkone, ale je potrebné v celkovom hodnotení prihliadať na všetky s uspokojením súvisiace aspekty. 13.3. Právna úprava výslovne neupravuje, čo sa považuje, resp. nepovažuje za ukrátenie veriteľa, preto je podľa názoru žalobcu úlohou súdu posúdiť a prihliadnuť aj na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu a skúmať, či k ukráteniu veriteľa mohlo realizáciou právneho úkonu dôjsť aj v situácii, keď sa majetok dlžníka síce nezmenší do takej miery, že nepostačuje na úhradu veriteľovej pohľadávky, ale dôjde k zmene jeho skladby, resp. štruktúry. K zmene skladby majetku dlžníkovho majetku došlo aj v konkrétnom prípade, kedy z dôvodu právneho úkonu – zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo síce k prevodu nehnuteľnosti inému vlastníkovi, ale k zaťaženiu nehnuteľnosti vecným bremenom v prospech žalovanej, ktorá je osobou v produktívnom veku a aj s prihliadnutím na to, že ide o vecné bremeno, ktoré pôsobí aj voči prípadnému novému vlastníkovi nehnuteľnosti tento právny úkon spôsobuje faktickú nepredajnosť dotknutých nehnuteľností. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na aspekt ukrátenia veriteľa spočívajúci v tom, že po realizácii odporovaného právneho úkonu sa veriteľ nemôže uspokojiť v rovnakej kvalite, ako by sa mohol v prípade disponovania zálohom v podobe nehnuteľnosti nezaťaženej vecným bremenom. 13.4. V rámci riešenia tejto otázky súd prvej inštancie prezentuje výpočet spočívajúci na jednej strane v stanovení hodnoty dotknutých nehnuteľností, a to na základe Znaleckého posudku č. 169/2024 na sumu 125.000,00 Eur (po zaokrúhlení – v zmysle znaleckého posudku 124.880,06 Eur), a zároveň s určením všeobecnej hodnoty zriadeného vecného bremena vo výške 24.230,30 Eur. Hodnota dotknutých nehnuteľností je po odpočítaní vecného bremena 100.649,76 Eur. Ďalej vo svojom Rozsudku súd vyčísluje pohľadávku žalobcu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia spolu v sume 92.874,44 Eur. 13.5. Žalobca argumentoval tým, že napriek hodnote zálohu vyplývajúcej zo znaleckého posudku je potrebné prihliadať na skutočnosti súvisiace s prebiehajúcim konkurzným konaním na majetok dlžníčky – B. C., a to najmä na náklady konkurzu, odmenu správcovi, a pod. Žalobca teda poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rámci posudzovania, či hodnota žalobcovej pohľadávky prevyšuje hodnotu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom neprihliadal na prebiehajúce konkurzné konanie iniciované dlžníčkou, o ktorom musela mať vedomosť aj žalovaná v postavení blízkej osoby. Ak by sa nehnuteľnosť v rámci konkurzného konania speňažila za sumu stanovenú znaleckým posudkom, výťažok z predaja bude znížený o náklady spojené so speňažením majetku, ako aj o odmenu správcu. Aj tieto náklady spojené so speňažením majetku dlžníka majú jednoznačne dopad na rozsah uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca navrhol na pojednávaní vykonať dôkaz – vyčíslenie súčasných nákladov konkurzu voči oddelenej podstate, ako aj ďalšie predpokladané náklady súvisiace so speňažením majetku zapísaného do príslušnej oddelenej konkurznej podstaty. Súd takýto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nevykonal z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca v tejto súvislosti však poukazuje na to, že strany neboli vyzývané na vyjadrenie sa k obsahu uznesenia odvolacieho súdu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovanej bolo umožnené predložiť v konaní dôkaz – znalecký posudok č. 169/2024 vypracovaný ku dňu 17.12.2024, ktorý mohol byť rovnako predložený skôr ako dňa 16.06.2025, a ktorý bol doručovaný žalobcovi až na pojednávaní konanom dňa 19.06.2025, pričom pri prostriedkoch procesnej obrany žalovanej sudcovská koncentrácia aplikovaná nebola, čím podľa žalobcu došlo k porušeniu rovnosti strán konania. Tento dôkaz predložený žalovanou bol tým dôkazom, z ktorého v konečnom dôsledku vychádzal súd prvej inštancie pri zisťovaní výšky možného ukrátenia. 13.6. Žalobca poukazuje na to, že pri zohľadňovaní napr. výšky odmeny správcu, ktorá objektívne zníži potenciálnu hodnotu, ktorá by prislúchala žalobcovi, ide o skutočnosť, ktorú netreba v zmysle osobitne dokazovať, keďže súd v rámci sporu jednoznačne ustálil a prijal hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom ako hodnotu, za ktorú sa nehnuteľnosť speňaží a neprihliadal na zníženie tejto sumy v dôsledku ďalších súvisiacich skutočností, je potom možné jednoznačne stanoviť napr. odmenu správcu v zmysle v spojení s Vyhlášky. Aj v čase vyhlásenia rozsudku boli objektívne náklady konkurzu v takom rozsahu, že by znížili hodnotu nehnuteľnosti na hodnotu nižšiu ako je žalobcova zabezpečená pohľadávka, na preukázanie čoho slúžil práve dôkaz, ktorého vykonanie

navrhol žalobca. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na skutočnosti známe a existujúce v čase vyhlásenia rozsudku tak, ako to tvrdí v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa žalobcu nemožno odôvodňovať neprihliadnutie na tieto skutočnosti tým, že v čase vyhlásenia rozsudku neexistovali náklady konkurzu v takom rozsahu, v akom by znížili hodnotu dotknutého majetku oproti žalobcovej pohľadávke. 13.7. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že prípadné vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu – zriadenia vecného bremena nemá pre žalobcu žiadny význam. Žalobca v konaní poukázal na , podľa ktorého ak nie je možné požadovať uspokojenie veriteľovej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku – čo objektívne z dôvodu charakteru odporovaného právneho úkonu možné nie je, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z takéhoto úkonu prospech. Aj napriek tomu, že bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, je jednoznačne stanovená znaleckým posudkom výška náhrady, ktorú by potenciálne žalobca mohol požadovať od žalovanej ako osoby, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech. Odôvodnenie súdu, že je možné dotknuté ustanovenie aplikovať len na právne úkony, ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníkov a tento už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov jeho zexekvovanie nie je možné, považuje žalobca za nedostatočné, keďže súd ním nevysvetľuje prečo danú právnu normu interpretuje týmto spôsobom. Odborná literatúra – Komentár k od Števčeka a kol. k dotknutému ustanoveniu uvádza, že pokiaľ majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu exekučne postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov nie je jeho zexekvovanie možné, možno viesť exekúciu aj na iný majetok adresáta odporu, avšak iba do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu. Ak súd prvej inštancie trval na tom, že dotknuté ustanovenie neupravuje prejednávanú situáciu a nie je ho možné aplikovať, jeho povinnosťou bola aplikácia , keďže je nepochybné, že zákonodarca mal záujem ustanoveniami, ktoré umožňujú veriteľovi odporovať právnym úkonom, ktoré ho ukracujú, zabezpečiť veriteľovi účinnú ochranu pred takýmito úkonmi a zabezpečiť tak spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľa. 13.8. Vo všeobecnosti žalobcovi nie je zrejmý dôvod skúmania tzv. materiálneho účelu žaloby zo strany súdu, keďže prípadné uplatňovanie náhrady voči žalovanej by bolo predmetom samostatného súdneho prieskumu vzhľadom na to, že v tomto konaní sa žalobca nedomáhal povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi náhradu v hodnote vecného bremena, určenej znaleckým posudkom formulovaním eventuálneho petitu. V tomto konaní je preto irelevantné skúmanie materiálneho účelu žaloby o to viac, že absencia materiálneho účelu žaloby nebola vytýkaná zo strany žalovaného, čím opätovne dochádza k porušeniu zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania. Skúmanie materiálneho účelu žaloby by ad absurdum v konaniach o zaplatenie voči žalovaným, ktorí objektívne nie sú schopní splniť svoju potenciálnu povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, resp. v prípadoch, kedy by žalobca nemal k dispozícii spôsoby vymoženia svojej pohľadávky, spôsobovalo z tohto dôvodu odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany z dôvodu konštatovania, že žaloba „nemá pre žalobcu žiadny význam“ tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie v napádanom rozsudku. Skúmanie materiálneho účelu žaloby sa žalobcovi javí ako odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany uplatnenému právu pre konštatovanú „bezvýznamnosť“. 13.9. Nedodržiavanie zmluvných povinností v rámci zmluvy o zriadení záložného práva vo vzťahu k záložnému veriteľovi spôsobuje, že záložný veriteľ nemá k dispozícii účinné prostriedky obrany, keďže súd v tomto konaní skonštatoval, že odporovacia žaloba nedisponuje materiálnym účelom a v zmysle takýto právny úkon, ktorým sa znižuje hodnota zálohu je platný, avšak záložným veriteľom odporovateľný. Žalobca poukazuje teda na to, že súd zaujal v rámci posudzovania konkrétnej veci prílišný formalistický prístup k interpretácii dotknutých ustanovení, v dôsledku ktorého došlo k odopretiu účinnej ochrany ukráteného veriteľa, ktorá je zmyslom a účelom dotknutých ustanovení a nasl. . 13.10. Konanie dlžníkov spolu v súčinnosti žalovanej ako blízkej osoby môže vykazovať známky zneužitia práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Napriek uvedenému súd v konaní vôbec neprihliadal na namietané skutočnosti a odôvodnenie rozsudku pôsobí nekonzistentne, pričom súd prvej inštancie opakovane konštatuje nutnú záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak náležite nevyhodnocuje a nevysvetľuje vlastnú interpretáciu právnych noriem. 13.11. Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozhodol tak, že určuje, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 17.08.2020, zapísaná do katastra nehnuteľností pod č. V 1298/2020 dňa 17.09.2020, ktorou bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej spočívajúce v práve doživotného užívania k nehnuteľnostiam s parc. č. 288, 289, stavba rodinného domu so súp. číslom 5 na parc. č. 288, evidované na LV č. XX, pre kat. úz. E. F., obec: Malý Krtíš, okres: Veľký Krtíš, je

voči žalobcovi neúčinná, a zároveň, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13.12. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že vo svojom formálnom vyjadrení žalovaná žiadnym spôsobom nereaguje na odvolacie dôvody žalobcu.

14.1. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21.08.2025 uviedla, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol podstatný právny názor vo veci samej, kde bolo povinnosťou okresného súdu vyporiadať sa s obranou žalovanej, že k ukráteniu pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť ak sa síce v dôsledku vecného bremena zmenšila hodnota majetku dlžníka, avšak dlžníkov majetok postačuje na riadne uspokojenie pohľadávky. Takisto bolo uložené súdu vysporiadať sa so zásadnou otázkou, aký účel má vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, keď vecné bremeno bude aj naďalej ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia žalobcu. 14.2. Vo svojom odvolaní žalobca opakuje uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie a spochybňuje odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalovaná považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne a odôvodnenie rozhodnutie za úplné a vyčerpávajúce, pričom zo záverov súdu je zrejmé, že sa vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie, vykonal potrebné dôkazy. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

15. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania ( a contr. ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

16.1. Podľa , záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. 16.2. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 16.3. Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 16.4. Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 16.5. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 16.6. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

17.1. Okresný súd založil rozhodnutie na zistení, že po odpočítaní hodnoty vecného bremena zostáva hodnota sporných nehnuteľností v sume 100.769,70 Eur, čo je postačujúce vzhľadom na to, že aktuálna výška pohľadávky žalobcu je v sume 92.874,44 Eur, preto nemožno konštatovať, že by spornou zmluvou o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov do takej miery, ktorá ohrozila aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. 17.2. Ďalej rozhodnutie založil na závere, že ustanovenie (podľa ktorého by mal žalobca po vyslovení neúčinnosti právneho úkonu možnosť sa domáhať náhrady voči žalovanej, pričom v zmysle predloženého znaleckého posudku je možné vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena), je možné aplikovať len na právne úkony, ktorými bol prevádzaný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníkov a tento už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, pripadne ak

z iných dôvodov jeho zexekvovanie nie je možné, čo nebol posudzovaný prípad zriadenia vecného bremena pre žalovanú.

18. Žalobca v podstate dôvodnosť svojej žaloby argumentuje tým, že na základe dvoch znaleckých posudkov je možné jednoznačne vyčísliť hodnotu zriadeného vecného bremena a toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. Aj napriek tomu, že bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, znaleckým posudkom je stanovená výška náhrady, ktorú by potenciálne žalobca mohol požadovať od žalovanej ako osoby, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech. Zákonodarca mal záujem ustanoveniami, ktoré umožňujú veriteľovi odporovať právnym úkonom, ktoré ho ukracujú, zabezpečiť veriteľovi účinnú ochranu pred takýmito úkonmi a zabezpečiť tak spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľa.

19. Žalobca poukazuje na komentár k od C. a kol., ktorý uvádza, že pokiaľ majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu exekučne postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov nie je jeho zexekvovanie možné, možno viesť exekúciu aj na iný majetok adresáta odporu, avšak iba do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu. K tomuto komentáru odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci žiadny z uvádzaných prípadov nenastal, čo správne konštatoval aj okresný súd.

20. Ak by bolo za zriadenie vecného bremena dohodnutá odplata, tak na základe žaloby o neúčinnosť právneho úkonu by žalobca do výšky tejto odplaty za zriadenie vecného bremena mohol uspokojiť svoju pohľadávku bez ohľadu na výsledok dražby. Dotknutý žalobca by mohol vymáhať ukrátenie vo výške reálnej odplaty za zriadenie vecného bremena, ale ani v tom prípade by nemuselo ísť o hodnotu, ktorá zriadením vecného bremena unikla, lebo túto hodnotu neurčuje ocenenie hodnoty nehnuteľností a vecného bremena pre potreby ich speňaženia, ale reálna suma (výťažok speňaženia), ktorá bude vyplatená po úhrade nákladov veriteľovi (žalobcovi) na uspokojenie jeho pohľadávky. Tvrdenie žalobcu, že pri posúdenia ukrátenia veriteľa súd aplikoval tzv. reštriktívny prístup bez zohľadnenia iného ukrátenia veriteľa, spočívajúceho v sťažení, resp. spomalení jeho uspokojenia neobstojí pretože rozhodujúci je výťažok speňaženia, ktorý nemusí zodpovedať oceneniu premetu zálohu aj v prípade, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom.

21.1. Žalobca je (záložný a obligačný veriteľ) a odporovateľnosti (zriadenia vecného bremena bývania) sa domáha voči oprávnenej z vecného bremena, ktorá je dcérou záložných a súčasne zmluvných dlžníkov. 21.2. Na uspokojenia budúcej pohľadávky má veriteľ rôzne zabezpečovacie právne nástroje a pokiaľ neskôr zistí, že záložné právo nevedie k uspokojeniu pohľadávky musí to, čo uniklo z dlžníkovho majetku riadne preukázať. Žalobca v podstate argumentuje iba hodnotou nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom. Nepreukázal tvrdenie, že sa v dôsledku odporovaného právneho úkonu nemôže uspokojiť z majetku svojho dlžníka rovnako dobre, ako by sa mohol uspokojiť pred ukracujúcim právnym úkonom, teda pred zriadením vecného bremena.

22. V posudzovanej veci je potrebné vysporiadať sa s otázkou, aký účel má vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno bezodplatne, keď vecné bremeno bude aj naďalej (popri iných dôvodoch účasti záujemcov o dražbu) ovplyvňovať možnosť speňaženia a teda čas a mieru uspokojenia žalobcu. Miera ukrátenia (resp. uspokojenia) žalobcu teda nemôže byť preukázaná len skutkovým tvrdením o neúspešnosti už vykonanej dražby alebo tvrdením, že v budúcnosti sa na dražbe dosiahne nižší výťažok zo speňaženia, ale náklady speňaženia budú narastať.

23.1. Odporovateľnosť je právny nástroj následného postihu dotknutého žalobcu. Neúčinnosť je na prospech iba tomu veriteľovi, ktorý sa neúčinnosti dovolal. Pojmovo sa dosiahne relatívna neplatnosť právneho úkonu na strane žalovanej, ktorá je oprávnenou z vecného bremena. 23.2. Vecné bremeno bývania nie je prevoditeľné na inú osobu, čiže osobnú služobnosť nemožno scudziť. 23.3. Exekúciu na vecné bremeno - osobnú služobnosť nemožno vykonať. Už len z toho dôvodu žalobca nepreukazuje, čo ušlo z majetku jeho dlžníkov.

24.1. V zásade by teda mohol veriteľ žalovať iba odplatu za zriadenie vecného bremena, ktorú by mala oprávnená z vecného bremena plniť povinným z vecného bremena, ak by odplata bola dohodnutá alebo by prichádzala do úvahy. V posudzovanej veci ide o navzájom o osoby blízke, ktoré aj doteraz žili v spoločnej domácnosti, preto nie je možné vyvodiť žiadne ukrátenie, ktoré by bolo spojené s bezodplatnosťou. 24.2. Žalobca nepreukazuje, že vecným bremenom rodičov voči dcére došlo k jej zvýhodneniu ako iného veriteľa, t. j. že by nejaká pohľadávka žalovanej proti jej rodičom konkurovala pohľadávke žalobcu.

25.1. Nie je možné iba na základe znaleckého posudku, ktorým je pre účely speňaženia v určitom čase vyčíslená aktuálna hodnotu vecného bremena posúdiť, akú náhradu môže veriteľ požadovať od oprávnenej z vecného bremena. Vyčíslenie hodnoty toho, čo ušlo z pôvodnej, či predpokladanej hodnoty nehnuteľnosti, zaťaženej vecným bremenom, nie je možné stotožňovať s jeho ocenením odborným znaleckým posudkom pre potreby ocenenia a ďalšieho postupu na dražbe. 25.2. Peňažná náhrada toho čo ušlo, je limitovaná výškou prospechu žalovanej, voči ktorej sa neúčinnosti dotknutý veriteľ dovoláva, nie hodnotou nehnuteľnosti a výťažku jej speňaženia, ktorou je zabezpečená pohľadávka dotknutého veriteľa (žalobcu). 25.3. Pokiaľ je dražba možná s vecným bremenom, tak iba predpoklad nižšej výťažnosti speňaženia nepreukazuje ukrátenie veriteľa, lebo je bežná neúspešnosť dražby alebo nižšia výťažnosť speňaženia aj u nehnuteľností nezaťažených právom tretích osôb. Žalobca tvrdí, ale ničím nepreukazuje budúcu neúspešnosť dražby. Preto ani na základe výťažku speňaženia nebude známe, akú peňažnú náhradu môže veriteľ požadovať od žalovanej podľa . V tej súvislosti treba uviesť, že odporovacia žaloba neslúži na to, ako previesť povinnosť uhradiť neuspokojený zostatok záväzku žalobcu voči jeho dlžníkom na žalovanú. Taká povinnosť na žalovanú neprechádza. Ak by žalobca tvrdil, že z dôvodu existencie vecného bremena došlo k zmarenia dražby, musel by žalobca nároky preukazovať v konaní o náhradu škody. 25.4. Obdobne ,v prípade vyslovenia neúčinnosti záložného práva sa obligačný veriteľ domôže iba výťažku speňaženia zálohu, t. j. dosiahne iba to, že výťažok speňaženia nebude vyplatený žalovanému záložnému veriteľovi, ale tomuto veriteľovi, ktorý sa neúčinnosti dovolal. Povinnosť uhradiť neuspokojený zostatok záväzku z dôvodu nízkej výťažnosti speňaženia zálohu bez ďalšieho z dlžníka na inú osobu neprechádza. 25.5. Nehnuteľnosť sa dá speňažiť aj s vecným bremenom a navyše, vydražiteľ sa môže vždy domáhať vypratania nehnuteľností a voči osobe oprávnenej z vecného bremena aj jeho zrušenia.

26.1. Odvolací súd uzatvára, že žalobca je veriteľ, ktorý vedie výkon rozhodnutia na uspokojenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky (jeho obligační a záložní dlžníci sú v konkurze), ale nepreukázal, aké plnenie chce voči žalovanej, ako oprávnenej z vecného bremena uplatniť, ako a z čoho sa chce na žalovanej uspokojiť. Na základe hypotetickej otázky, že ak je všeobecná hodnota vecného bremena vysoká, môže to spôsobiť, že záloh po zriadení vecného bremena nemožno vydražiť za takú cenu, aká prichádzala do úvahy pred vznikom vecného bremena, nie je možné žalobe vyhovieť. 26.2. Ak chce žalobca požadovať peňažnú hodnotu bremena, potom by mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľa skôr, ako by plnil dlžník, čo môže byť právna prekážka, lebo záložné právo má akcesorickú povahu k obligačnému záväzku. 26.3. Žalobcovi sa môže dostať dvojité plnenie tým, že bude uspokojený zo speňaženia zálohu aj peňažný plnením od žalovanej. 26.4. V podstate sa veriteľ neúčinnosťou bezodplatného vecného bremena môže domôcť iba ušlej odplaty (ceny) vecného bremena, ktorá je však pochybná vzhľadom na blízky rodinný vzťah, lebo žalovaná oprávnená z vecného bremena je dcérou žalobcových dlžníkov. Žalobca môže požadovať to, čo neúčinným úkonom ušlo. Pretože speňažením zálohu vecné bremeno nezaniká, hodnota toho, čo ušlo sa nedá zistiť, resp. nemožno stotožňovať ako rozdiel medzi cenou určenou podľa znaleckého posudku alebo neuspokojenej časti zostatku obligačného záväzku, pretože žalovaná nie je spoludlžníkom.

27. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu a na vec sa vzťahujúcich právnych dôvodov, preto ho odvolací súd potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia , ovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto je žalobca povinný zaplatiť žalovanej

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

29. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo CSP v spojení s a CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa / .