Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2To-33-2025.pdf
PDF · 119.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/33/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 41Tk/1/2025 zo dňa 3.10. 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a výrok o ochrannom opatrení.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. D., E. F. XXX/XX, okr. C., t.č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,
u k l a d á:
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deviatich) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 74 ods.1 veta tretia Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci - kuchynský nôž s dĺžkou čepele približne 13,5 cm.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- v doposiaľ presne nezistenom čase medzi 14:00 hod. až 15.00 hod. dňa 07.12.2024 v kuchyni rodinného domu v obci B. D., ul. E. F. XXX/XX v okrese C., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, pri vzájomnej hádke so svojím bratom G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, B. D., okr. C., tohto v úmysle usmrtiť, chytil do svojej pravej ruky kuchynský nôž s dĺžkou čepele približne 13,5 cm, ktorý bol položený na stole, a z bezprostrednej blízkosti, kedy s G. B. stáli oproti sebe tvárou v tvár v stojacej polohe, ho týmto nožom strednou až väčšou silou a prudkosťou tri krát bodol do oblasti hrudníka. čím mu tak spôsobil bodnoreznú ranu pri vnútornom okraji ľavej prsnej bradavky šírky 2 cm, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny, bodnoreznú ranu pri vonkajšom okraji ľavej prsnej bradavky šírky 2,5 cm zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny s poranením prednej plochy dolnej časti horného pľúcneho laloka a hornej časti dolného pľúcneho laloka s poranením vnútornej plochy 5. ľavého rebra, hĺbky 10 cm, bodnoreznú ranu na okraji hrudníka a ľavej pazuchy šírky 1 cm smerujúcu do ľavej pazuchy s bodnorezným kanálom s poranením ľavej pazuchovej tepny, zakrvácanie ľavej pohrudnicovej dutiny s prítomnosťou vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine, pričom počas útoku na G. B. došlo k dvojnásobnému poškodeniu ľavých pľúc a ľavej pazuchovej tepny ako životne dôležitých orgánov, kde mohlo dôjsť k vykrvácaniu, pričom k smrti G. B. nedošlo len z dôvodu poskytnutia rýchlej a odbornej lekárskej pomoci spojenej s hospitalizáciou v nemocnici. čím takýmto konaním spôsobil G. B. zo C. poranenia s dobou liečenia a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života od 60 do 70 dní.
Za to mu súd uložil podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deviatich) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 74 ods. 2 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 74 ods.1 veta druhá Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zákona mu uložil aj trest prepadnutia veci - kuchynský nôž s dĺžkou čepele približne 13,5 cm.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému H. B. G. I., G. J. K. X, L., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 6.117,84 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote krajský prokurátor odvolanie, a to proti výroku o treste. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o výrok o treste a to pokiaľ ide o výšku uloženého trestu odňatia slobody sa nestotožňuje, považujúc uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov za mierny, neprimerane nízky, a teda v rozpore s ust. § 33a ods. 2 Tr. zákona, v rozpore tak s individuálnou ako aj generálnou prevenciou. Podľa § 33a ods. 2 Tr. zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a jeho nápravu, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať' trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Uloženie trestu odňatia slobody v súdom stanovenej výmere považuje za neadekvátne nízke s poukazom na účel trestu z aspektu zásady generálnej prevencie trestu i z pohľadu nedostatočného vyjadrenia (v podobe výmery trestu) odsúdenia hodnosti konania obžalovaného navonok voči spoločnosti. Rovnako tak berúc do úvahy závažnosť trestného činu (obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu ukončeného pokusu), spôsob spáchania činu (opakované bodnutie strednou až väčšou silou a prudkosťou), jeho následok (zranenia vyjadrené v skutkovej vete rozsudku, ktoré by bez poskytnutia odbornej zdravotnej pomoci viedli k smrti poškodeného), správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu (neodstránenie nebezpečenstva smrti resp. neurobenie všetkého čo bolo v jeho silách k záchrane života poškodeného) zastáva názor o nepriliehavosti úvah súdu vo vzťahu k výmere uloženého trestu. Napokon poukazuje na postoj obžalovaného k poškodenému (ľahostajnosť čo sa stalo s poškodeným po skutku), keď žiadnym relevantným spôsobom neprejavil úsilie o odstránenie škodlivého následku trestného činu. Nepresný resp. zmätočný je výrok súdu prvého stupňa vo výroku o treste, keď obžalovaného uznal vinným za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, no trest ukladal podľa ust. § 145 ods. 1 Tr. zákona. Obdobne zastáva názor, že súd prvého stupňa mal vo výroku o treste uviesť aj ním zistené priťažujúce a poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 resp. § 37 Tr. zákona. Má za to, že pokiaľ zákon ukladá súdu povinnosť prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tak je potrebné túto skutočnosť vyjadriť (explicitne) aj vo výroku o treste. Rovnako súd v odôvodnení rozsudku (str. 6 rozsudku) pri svojich úvahách o druhu a výmere trestu uvádza/cituje ust. § 145 ods. 1 Tr. zákona (sadza 15-20 rokov), avšak obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona (sadza 20-25 rokov alebo doživotie), pričom pokiaľ sa úvahy súdu odvíjali od takto súdom (mylne) uvádzanej výšky sadzby, tak návrh prokuratúry (12 rokov) reflektuje trestnú sadzbu uvedenú v odseku 2 § 145 Tr. zákona a má za to, že je s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti spravodlivejší a priliehavejší i primeraný (12 rokov NEPO namiesto 20-25 rokov NEPO vs. 9 rokov NEPO namiesto 20-25 rokov NEPO). Nestotožňuje sa s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. I) Tr. zákona. Súd priznanie tejto okolnosti odôvodnil odkazom na výsledky znaleckého skúmania z psychológie v spojení s novelizovaným znením ust. § 36 Tr. zákona a síce doplnením slova „najmä“. S takto prezentovaným výkladom súdu sa nestotožňuje majúc za to, že na jednej strane je pravdou, že podľa znaleckého posudku obžalovaný spáchanie skutku ľutuje, no na strane druhej táto poľahčujúca okolnosť (§ 36 písm. I/ Tr. zákona) predpokladá priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného cínu, kde zo slovného spojenia resp. použitej spojky „a“ podľa jeho názoru sa vyžaduje splnenie oboch (kumulatívne) podmienok t.j. aj priznanie sa, aj úprimné oľutovanie, pričom z postoja obžalovaného prezentovaného na hlavnom pojednávaní (viď str. 2 - neurobenie žiadneho z vyhlásení, viď str. 3 — obrana obžalovaného) má za to, že nemožno tvrdiť, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu (žalovaného) trestného činu. Na základe vyššie uvedeného má teda za to, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností mal byť 1:0, a nie 1:1, ktorá skutočnosť má potom význam pri úvahách o výške ukladaného trestu. Na margo „petície za zmiernenie trestu pre obžalovaného“ ktorú bral súd do úvahy a prihliadol na ňu pri úvahách o výmere trestu, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku, pripomínajúc, že podľa čl. 27 ods. 3 Ústavy SR petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu, má za to, že na názor resp. prosbu 179 občanov obce B. D. o zmiernenie trestu bolo v dostatočnej miere „reflektované“ pri návrhu výmery trestu zo strany prokuratúry (12 rokov NEPO) zohľadniac však (na rozdiel od petície občanov) aj ostatné skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu, resp. uvádzané aj v tomto odôvodnení odvolania. S prihliadnutím na potrebu spravodlivého vyváženia okolností uvádzaných súdom pri jeho úvahách o výmere nepodmienečného trestu (str. 6-8 rozsudku) zastáva názor, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tk/1/2025 zo dňa 03.10.2025 v neprospech obžalovaného A. B. tak, že mu (pri nezmenenej právnej kvalifikácii) uloží trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ostatné výroky prvostupňového súdu pokiaľ ide o výroky do trestu, považuje za zákonné a spravodlivé.
Následne obžalovaný predložil prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnené vyjadrenie k odvolaniu krajského prokurátora, v dôvodoch ktorého uviedol, že v plnom rozsahu si uvedomil nesprávnosť svojho konania, ktoré mu je kladené za vinu, resp. za ktoré bol odsúdený. Prijal jeho odsúdenie z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a voči rozsudku okresného súdu nepodal ani odvolanie. Spáchaniu skutku, za ktorý bol okresným súdom odsúdený, ľutuje v celom rozsahu. Trest uložený okresným súdom vo výmere 9 rokov možno podľa jeho názoru považovať za zákonný a primeraný, a preto nemožno súhlasiť s odvolaním krajskej prokuratúry. Je toho názoru, že okresný súd správne zhodnotil podstatné okolnosti pre uloženie trestu, ktorý je podľa neho dostatočným na ochranu spoločnosti, je preňho výchovným trestom a pôsobí aj preventívne voči iným. Odmieta tvrdenia krajskej prokuratúry, že bol voči svojmu bratovi G., o ktorého sa vždy staral, tak ako aj o jeho už teraz nebohú matku, že bol voči nemu ľahostajný po skutku. Má za to, že napriek jeho ťažkému stupňu opilosti, jeho počínanie po skutku, že išiel k bratrancovi A. B. pre pomoc pre brata G. B. (časť výpovede obžalovaného zo dňa 20.08.2025 - „Ja som išiel ku A. B., kvôli tomu som išiel za tým susedom, aby mu nejak išiel pomôcť. Ja som sa chcel vyhnúť prípadnému následnému konfliktu s bratom. Sused býva asi 50 metrov odo mňa"), zachránilo bratovi G. život. Aj sám A. B. pred súdom dňa 20.08.2025 vypovedal, že: „V ten deň som prišiel z roboty, nemal som dôvod, pre ktorý by som zašiel do ich domu. Keby neprišiel A., tak by som tam ani nešiel.“ Táto udalosť je tragédiou pre našu rodinu a bude ho sprevádzať do konca života. Naviac, aj po výkone trestu odňatia slobody, ak sa dožije, bude naďalej bývať so svojím bratom G. v ich rodinnom dome, súp. č. 84, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Nechce poukazovať iba na charakter a správanie brata G., ak požije alkoholické nápoje, čo popísali aj svedkovia (napr. A. B., A. B., M. N., O. L., L. L., resp. 179 obyvateľov obce B. D. v tzv. petícii), ktorým sa prezentoval aj v inkriminovaný deň, a ani sa ospravedlňovať zo spáchaného skutku, ale je toho názoru, že v značnej a podstatnej miere sa jeho agresivita podpísala pod jeho nesprávne protiprávne konanie, ktoré veľmi ľutuje. Je toho názoru, že okrem správne priznanej poľahčujúcej okolnosti zo strany súdu je na jeho strane aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. h) Tr. zákona, keďže v ich domácnosti boli vytvorené tiesnivé osobné a rodinné pomery, ktoré on nespôsobil, prípadne poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. f) a i) Tr. zákona. Znalec E. A. E. P., A., vo svojom znaleckom posudku č. 39/2025 odporučil v dôsledku jeho závislosti od alkoholu ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, a preto súd v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 Tr. zákona nariadil mu ochranné liečenie v ústavnej forme. Zároveň znalec vyslovil, že z hľadiska psychiatrického nie jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Tiež uviedol, že ak sa v trestnom konaní preukáže spáchanie skutku pod vplyvom užitého alkoholu, čo sa aj preukázalo (najmenej 2,74 promile - ťažký stupeň opilosti), tak rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli uňho znížené pod vplyvom užitého alkoholu. V závere menovaný znalec hodnotil prognózu jeho ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu, pričom ju hodnotil kladne. Znalkyňa G. E. K. v znaleckom posudku č. 10/2025 uviedla vo svojich záveroch okrem iného nasledovné: .... Pri kontakte so silným afektom má snahu sa mu vyhnúť.... U obvineného nezisťujem sklon javiť sa v lepšom svetle, ani skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. .... Obvinený nie je agresívnou osobnosťou, nemá sklony k agresívnemu ani násilnému konaniu. Obvinený však náročne spracováva vypäté emócie, má sklon sa im vyhnúť, čo sa mu v čase spáchania činu nepodarilo. V stave stresu a v konfliktoch má tendenciu uniknúť zo situácie, nakoľko ho intenzívne emočné prežívanie týchto situácii stresuje. Povahové vlastnosti obvineného sa nezhodujú so spáchaným trestným činom v zmysle agresivity, hostility, útočnosti či násilného správania. Vzájomný vzťah obvineného a poškodeného bol blízky a zároveň ambivalentný (protichodný). Obvinený preberal zodpovednosť za dospelého brata (poškodeného) a dlhodobo sa staral o spoločnú domácnosť, toleroval nadmernú konzumáciu alkoholu aj následné vyvolávanie konfliktov u poškodeného. Správanie poškodeného ho frustrovalo, avšak bol schopný dlhodobo ho tolerovať bez závažnejších vzájomných konfliktov, čo znamenalo poškodenému v čase jeho opitosti ustúpiť, z pravidelných vzájomných konfliktných momentov odchádzať. Obvinený bol dlhodobo frustrovaný správaním poškodeného a dokázal ho tolerovať až do spáchania skutku. Z konfliktu pred spáchaním skutku mal snahu odísť, avšak po návrate domov už pod vplyvom alkoholu konfliktné a provokujúce správanie poškodeného prekročilo jeho osobnostné limity, daná konfliktná situácia bola pre obvineného nadlimitná (tzv. posledná kvapka) a viedla k útoku obvineného, čím odreagoval dlhodobo hromadenú frustráciu agresívnym konaním. Činu predchádzal situačný emočný stav (frustrácia a hnev) u osobnosti s limitovaným zvládaním frustrácie a silných afektov. Obvinený už zo situácie nebol schopný uniknúť, afektívny stav nezvládol normálne kontrolovať a afekt odreagoval útokom na poškodeného. Obvinený skutok prežíva s významnou ľútosťou, ku spáchaniu skutku sa priznáva a preberá zaň zodpovednosť. Ku konaniu má kritický postoj, priznáva svoju vinu, čo vedie k prežívaniu ľútosti, smútku, ale aj k obavám o ďalšie fungovanie poškodeného. Obvinený je osobnosťou
s ukončeným vývinom, pričom je schopný učenia sa, zmeny svojich postojov pozitívnym smerom a má predpoklady identifikovať sa so žiadúcimi cieľmi. Prognóza resocializácie obvineného je značná, je schopný sociálneho učenia a zmeny svojich postojov, má pri dobrej motivácii predpoklady zmeniť svoj životný štýl, identifikovať sa s cieľmi resocializácie. Je schopný pozitívneho rozvoja a teda má dostatočné predpoklady k resocializácii. Vzhľadom aj na tieto závery znalcov má za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov je zákonné a primerané a nie je potrebné mu ukladať vyšší trest odňatia slobody, ako navrhuje krajská prokuratúra. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolanie Krajskej prokuratúry v Prešove voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 41Tk/1/2025-693, zo dňa 03.10.2025, resp. voči výroku o treste zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora je dôvodné, avšak len čiastočne.
Krajský súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný – krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam krajského prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu trestu a jeho výmery.
Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, v rámci toho príkladmo aj uvádzať nepravdu, ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom žalobcu, ktorým je prokurátor.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok krajského prokurátora, ktorými argumentoval, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v rámci záverečných rečí, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd čiastočne osvojil.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, ktoré boli výsledkom rozsiahleho a správne vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výpovede svedkov, obžalovaného, poškodeného a predovšetkým kľúčové znalecké posudky z odboru súdneho lekárstva, psychiatrie a psychológie. Na základe týchto dôkazov nepochybne preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, a že konal v priamom úmysle usmrtiť poškodeného. Rovnako správna je aj právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 a zároveň ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, keďže čin bol spáchaný na blízkej osobe v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Okresný súd založil svoj záver o vine obžalovaného A. B. na komplexnom vyhodnotení viacerých dôkazov, ktoré vo svojom súhrne vytvorili ucelenú reťaz preukazujúcu jeho úmysel usmrtiť poškodeného. Súd správne odmietol obhajobu obžalovaného, že sa len náhodne „oháňal“ nožom bez toho, aby si to uvedomoval.
Tento záver oprel o rozhodujúce dôkazy, ktorým bol predovšetkým znalecký posudok z odboru súdneho lekárstva súdneho znalca A. A. Q., kde znalec konštatoval, že poškodený utrpel tri bodné rany v oblasti hrudníka, ktoré zasiahli životne dôležité orgány (pľúca a pazuchovú tepnu). Zranenia boli spôsobené strednou až väčšou silou a boli život ohrozujúce, smrť nenastala len vďaka rýchlej lekárskej pomoci. Znalec jednoznačne vyvrátil verziu obžalovaného o náhodnom „oháňaní sa nožom v ruke“ s tým, že takýto mechanizmus by neviedol k trom koncentrovaným bodnutiam na malom priestore ( aj z pohľadu umiestnenia rany na tele poškodeného a jej hĺbky bodného poranenia). Naopak, útok sa musel teda odohrať, keď obaja stáli tvárou v tvár. Uvedené potom osvedčuje aj príkladmo výpoveď svedka A. B. A., ktorý potvrdzuje, že mu poškodený po čine povedal: „...že ma popichal a zomieram...“. V stručnosti so záverov psychologického (G. E. K.) a psychiatrického (E. A. E. P., A.) znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný bol v čase činu príčetný, hoci jeho ovládacie schopnosti boli znížené vplyvom alkoholu (2,74 promile), ktorý si privodil sám. Posudky tiež opísali dlhodobú frustráciu obžalovaného zo správania poškodeného brata, čo okresný súd vecne správne považoval za motív konania.
Napokon výpovede obžalovaného a poškodeného, ktoré boli z hľadiska možného ovplyvnenia kognitívnych schopností (riadne si za pamätať a potom opísať prežitú traumatickú udalosť), keďže obaja boli pod značným vplyvom alkoholu a ich spomienky boli obmedzené, tak ich výpovede potvrdili existenciu konfliktu, ktorý predchádzal útoku.
Na základe týchto dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle usmrtiť svojho brata, a preto jeho konanie správne kvalifikoval ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy.
Odvolací súd konštatuje, zohľadniac uvedené skutočnosti a závery vykonaného dokazovania, posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich súvislostiach, že v konaní bolo bez rozumných pochybností dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného A. B. došlo k naplneniu pojmových znakov obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 a zároveň ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, keďže čin bol spáchaný na blízkej osobe v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Prokurátor vo svojom odvolaní správne poukázal na zásadné pochybenie súdu prvého stupňa, ku ktorému došlo vo fáze ukladania trestu. Hoci súd vo výroku o vine správne konštatoval právnu kvalifikáciu podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, ktorej zodpovedá trestná sadzba odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, vo svojich úvahách o treste v odôvodnení rozsudku, (bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom vysvetlil), nesprávne (aplikoval) vychádzal len zo základnej trestnej sadzby podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, teda pätnásť až dvadsať rokov. Týmto nesprávnym právnym postupom zaťažil napadnutý rozsudok takou vadou, ktorá odôvodňuje jeho zrušenie vo výroku o treste a vyhlásenie nového rozhodnutia, aby bola zabezpečená jeho úplná zákonnosť a presvedčivosť.
Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol vo výroku o treste. Výrok o vine, vrátane skutkovej vety a právnej kvalifikácie, ostal nezmenený, nakoľko bol súdom prvého stupňa ustálený vecne správne a zákonne.
Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.
Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise z registra trestov uvádza všetky, aj nezahladené odsúdenia, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne ovplyvňovať proces resocializácie.
Pri rozhodovaní o treste odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, vychádzal zo správnej trestnej sadzby podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, teda 20 až 25 rokov alebo doživotie. Napriek tejto podstatne prísnejšej trestnej sadzbe sa odvolací súd stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa, že v danom prípade sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b/ ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko ide o štádium pokusu (§ 14 ods. 1 Tr. zákona) a uloženie trestu v rámci zákonnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Odvolací súd, si osvojil argumentáciu krajského prokurátora, keďže v posudzovanom prípade nemohol obžalovanému priznať ako poľahčujúcu okolnosť len úprimné oľutovanie činu podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, ktorú jednoznačne potvrdil znalecký psychologický posudok, nakoľko sa súčasne vyžaduje, aby sa obžalovaný v celosti k spáchaniu skutku aj priznal, kde ide práve o dve zásadné skutočnosti, ktoré musia existovať v čase ich hodnotenia (vnútorný postoj páchateľa k trestnému činu) ako poľahčujúcej okolnosti, keďže na seba nerozlučne nadväzujú, inak povedané až potom čo sa páchateľ trestného činu prizná v celosti k jeho spáchaniu, je možné hodnotiť úprimnosť jeho oľutovania, závažnosti trestného činu a negatívnych následkov, ktoré mal ním spôsobiť.
Následne za zákonu zodpovedajúcu a vecne správnu vyhodnotil krajský súd ako priťažujúcu okolnosť, ak okresný súd zohľadnil predchádzajúce odsúdenia obžalovaného (§ 37 písm. m) Tr. zákona).
Na druhej strane rovnako bolo potrebné prihliadnuť na výnimočné okolnosti prípadu, najmä na to, že ustálené konanie obžalovaného bolo zjavne vyvrcholením dlhodobej frustrácie zo správania poškodeného brata (závery znaleckého posudku z odboru psychológia), ktorý bol podľa svedkov a petície občanov obce, v ktorej celý život obaja žili (a obžalovaný pokiaľ sa doma v mieste bydliska zdržiaval aj pracoval), agresívnym alkoholikom, bez záujmu o starostlivosť o spoločnú domácnosť, no najmä o ich matku, ktorá s nimi v ich dome žila a rovnako ešte aj financoval jej starostlivosť, ako aj na celkovo kladný osobnostný profil obžalovaného a jeho značne pozitívnu prognózu resocializácie (závery znaleckého posudku z odboru psychológia), čomu zodpovedá aj kladná správa z miesta bydliska, bezproblémové správanie vo výkone väzby.
Aj pri zohľadnení prísnejšej trestnej sadzby je odvolací súd toho názoru, že súčet všetkých vyššie uvedených osobitných okolností a to aj na strane osoby obžalovaného má takú intenzitu, že odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu. Trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov považuje odvolací súd za trest zákonný, nakoľko podľa § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona nesmie byť uložený trest kratší ako osem rokov. Zároveň je tento trest spravodlivý a primeraný, pretože na jednej strane dostatočne chráni
spoločnosť a odráža závažnosť spáchaného činu, no na strane druhej zohľadňuje jedinečné okolnosti prípadu a dáva priestor na nápravu páchateľa.
O zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a o uložení ochranného protialkoholického liečenia bolo rozhodnuté v súlade so zákonom a rovnako tak aj vo výroku o nároku na náhradu škody, pričom tieto výroky neboli odvolaním napadnuté.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.