Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/177/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému TUreality, s. r. o., so sídlom Hálkova 2761/33, 010 01 Žilina, IČO: 44 314 205, zast. JUDr. Lenka Maďarová, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, o zaplatenie 5.000 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenie istiny vo výške 5.000 EUR zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v časti zaplatenia istiny voči žalovanému v rozsahu 100 %, a to za úkony zrealizované do pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti zaplatenia príslušenstva voči žalobkyni v rozsahu 18 %, a to za úkony zrealizované od pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX (vrátane), o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX (návrh na vydanie platobného rozkazu) domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ponúkal na svojom webovom sídle pre občanov aj pozemok na výstavbu rodinného domu, ktorú pracovník žalovaného - realitný maklér žalovaného bol žalobkyni ukázať na mieste samom, pričom uviedol, že ako ďalšiu službu pomôžu žalobkyni aj so sprostredkovaním výstavby rodinného domu na pozemku.

1.2. Žalobkyňa následne podľa pokynov realitných maklérov manželov A. bezhotovostne uhradila na v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“) uvedené bankové účty platby v celkovej sume 92.220 EUR. Dňa X.X.XXXX sumu 5.000 EUR. Dňa X.X.XXXX sumu 50.000 EUR a sumu 25.320 EUR a dňa X.X.XXXX sumu 11.900 EUR. Žalovaný tak na svoj bankový účet (IBAN D.) prijal od žalobkyne sumu 5.000 EUR, ktorú žalobkyňa bezhotovostne previedla zo svojho účtu.

1.3. Zo strany žalovaného a ani zo strany "developera", ktorého žalobkyni "sprostredkoval" žalovaný, teda mala podľa dohody sprostredkovať predaj nehnuteľností, nedošlo. Hoci sa žalobkyňa opakovane dobromyseľne pokúšala vec mimosúdne vyriešiť osobne, telefonicky, či písomne, nedošlo ani k vydaniu prijatého plnenia a to napriek opakovaným výzvam žalobkyne a písomným urgenciám voči žalovanému. Žalobkyňa sa až v mesiaci F. XXXX z vyšetrovacieho spisu Polície Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v E., odbor kriminálnej polície, ktorý bol žalobkyni sprístupnený na naštudovanie na základe pokynu Okresnej prokuratúry E. na nahliadnutie ako poškodenej osobe v trestnom konaní dozvedela, že platba 5.000 EUR bola pripísaná priamo na bankový účet žalovaného.

1.4. Žalovaná si teda podanou žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do zaplatenia a nahradenie trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, rovnako ani s tým spojené príslušenstvo – úroky z omeškania, trovy konania, ktorých vznik zavinil žalobca podaním nedôvodnej žaloby.

2.1. Žalovaný voči žalobkyni neeviduje žiadny záväzok a skutočnosti ňou uvádzané sú účelovo nekompletné v snahe získať plnenie od žalovaného, namiesto od subjektu, s ktorým má žalobkyňa zmluvný vzťah – s developerom: G. G. H. D., I.: XX XXX XXX (ďalej aj ako „Developer“).

2.2. Žalobkyňa v žalobe úmyselne neuvádza názov Developera, s ktorým uzatvorila rezervačné zmluvy, hoci s príloh k žalobe jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa má právny vzťah s Developerom, nie so žalovaným. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu J. K. zo dňa X.X.XXXX, kde pod Názov účtu je: G. G. H. D., ktorý žalobkyňa preškrtla a nahradil ho TUreality. Uvedené potvrdzuje aj listina Okresného riaditeľstva PZ OKP E. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa dňa X.X.XXXX uzavrela s Developerom Zmluvu, ktorej predmetom mal byť predaj pozemku a výstavba rodinného domu v obci L. ako aj rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosť, na základe ktorej žalobkyňa zaslala plnenie v celkovej výške 80.320 EUR a dňa X.X.XXXX sumu 11.900 EUR.

2.3. Ak je však v zmluvách s Developerom uvedená odmena a pri nej číslo účtu žalovaného, uhradením sumy v Zmluve uvedenej dochádza k plneniu v prospech Developera, nie v prospech žalovaného.

2.4. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že na žalovaného číslo účtu uhradila dňa X.X.XXXX sumu 5.000 EUR, tak žalovaný túto sumu priradil k úhrade odmeny za sprostredkovanie na základe Mandátnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorú má žalovaný uzatvorenú s Developerom ako mandantom (ďalej aj ako „Mandátna zmluva“). Nejde tak o platbu prijatú od žalobkyne, ale ide o platbu zo strany Developera. Pokiaľ žalobkyňa uhradila sumu 5.000 EUR, túto uhradila ako odmenu pre Developera a splnila si tak zmluvné povinnosti voči nemu, nie voči žalovanému. Dôkazom, že žalobkyňa sumu 5.000 EUR uhrádzala v prospech Developera je aj samotné tvrdenie žalobkyne v žalobe, kde uvádza, že až v F. XXXX, tzn. po viac ako 1,5 roku od podpisu zmlúv s Developerom dňa X.X.XXXX, sa dozvedela, že sumu 5.000 EUR uhradila na bankový účet patriaci žalovanému.

3. Žalobkyňa v replike ( ) uviedla, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol práve spôsobom a formou tak ako to bolo uvedené v žalobe (Žalovaný ponúkal na svojom webovom sídle sprostredkovanie predaja nehnuteľností a preto bol žalobkyňou kontaktovaný. Následne žalobkyňa komunikovala všetky korky so žalovaným, vykonala obhliadku a podpísala zmluvnú dokumentáciu s Developerom, za prítomnosti žalovaného. Žalobkyňa konala presne podľa pokynov žalovaného (jeho realitných maklérov). Žalovaný objektívne nesprostredkoval pre žalobkyňu ako zákazníčku a spotrebiteľku prezentované služby, no najmä nákup Nehnuteľnosti, ktoré žalovaný na svojom webovom sídle inzeroval.

3.1. V tejto veci ide jednoznačne o právny záväzkový vzťah sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „“) medzi žalujúcou stranou sporu a žalovanou stranou sporu, v E., v pobočke žalovanej na ulici A. XX (ďalej aj ako „Sprostredkovateľská zmluva“) a nejde o nejaký iný právny vzťah s nejakým iným subjektom práva.

3.2. Zmluva o sprostredkovaní, či sprostredkovateľská zmluva je v zmysle platnej právnej úpravy takzvanou obstarávateľskou zmluvou a ide o zmluvu odplatnú. Záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť za obstaranie určitej príležitosti uzavrieť zmluvný vzťah, alebo za sprostredkovanie uzatvorenia zmluvného vzťahu odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podstatnými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú vymedzenie predmetu zmluvy (sprostredkovanie - zaobstaranie, zabezpečenie) a odmena. Ide o taký typ zmluvy, ktorý je postavený na konsenze - konsenzuálny kontrakt a uzatvorením zmluvy sa rozumie dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, čo sú predmet sprostredkovania a cena. nevyžaduje pre uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy písomnú formu. Sprostredkovateľská zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená ústne o obsahu, ktorý zmluvné strany v podstate ani nespochybňujú a totožne tak nie je spochybnené, že zo strany sprostredkovateľa nedošlo k naplneniu obsahu zmluvy, keďže príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu nezrealizoval a dokonca žalovaný svojim aktívnym konaním prispel a umožnila, aby bola podpísaná medzi jeho klientom realitnej kancelárie – žalobkyňou a tretím subjektom - Developerom (s ktorým mal uzatvorenú Mandátnu zmluvu).

3.3. V Zmluve boli uvedené len účty na ktoré bolo potrebné poukázať peňažné plnenie, no finančné prostriedky vo výške 5.000 EUR predstavujúce vyžadovanú odmenu realitnou kanceláriou a žalovaným v tomto spore, neboli poskytnuté na základe písomnej Zmluvy, ale boli poskytnuté na základe samostatného právneho zmluvného záväzkového vzťahu Sprostredkovateľskej zmluvy.

3.4. Žalobkyňa napokon uviedla, že samotné hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku žalobou je vecou súdu, pričom citovala ustanovenia o bezdôvodnom obohatení ( a nasl. ) a ustanovenia a tzv. všeobecnej zodpovednosti za škodu ( ) a zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom ( ).

4. Žalovaný v duplike ( ) namietol, že medzi stranami sporu existuje spotrebiteľsky´ vzťah - medzi stranami sporu nevznikla Sprostredkovateľská zmluva, ani písomná ani ústna. Namietol aplikáciu a nasl. o sprostredkovateľskej zmluve medzi stranami sporu, nakoľko takáto zmluva medzi stranami nebolo uzatvorená ani ústne ani písomne, tzn. neexistuje žiadna dohoda o podstatných náležitostiach takejto zmluvy. Žalovaný pre žalobkyňu nesprostredkoval ani predaj nehnuteľností ani zabezpečenie výstavby rodinného domu.

4.1. Žalovaný pracoval pre Developera, s ktorým má uzatvorenú písomnú Mandátnu zmluvu, podľa ktorej ponúkal projekt tejto spoločnosti za odmenu vo výške 5.000 EUR za každého klienta. Províziu mal dohodnutú s Developerom, nie so žalobcom. So žalobkyňou nemal dohodnutú žiadnu odmenu ani plnenie žiadnych povinností voči nemu. Žalobkyňa má zmluvný vzťah len s Developerom ako budúcim predávajúcim podľa Zmluvy.

4.2. Žalobca ako budúci kupujúci mal s Developerom ako budúcim predávajúcim uzatvorenú Zmluvu, podľa ktorej vykonal úhrady, tzn. sumu 5.000 EUR uhradil žalobca ako prvú časť kúpnej ceny, nie ako odmenu pre žalovaného.

5. V zmysle v spojení s v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5.1. Na Pojednávaní (XX.X.XXXX) súd vykonal výsluch žalobkyne.

5.2. Následne Pojednávanie odročil na deň XX.XX.XXXX, a to za účelom doplnenia dokazovania výsluchom matky žalobkyne a ďalších navrhnutých svedkov (I. A. a M. A.).

6. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný doručil súdu podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na Pojednávaní, požiadal o jeho odročenie a uviedol svoje stanovisko k príslušenstvu pohľadávky a k trovám konania (ďalej aj ako „Ospravedlnenie“).

6.1. Ospravedlnenie bolo doručené deň pred Pojednávaním.

6.2. V Ospravedlnení žalovaný uviedol, že nemá záujem o vedenie súdneho konania, a preto dňa XX.XX.XXXX uhradil žalobkyni žalovanú sumu vo výške 5.000 EUR formou okamžitej platby.

6.3. Ďalej uviedol, že má záujem uhradiť žalobkyni aj príslušenstvo a trovy právneho zastúpenia, ale v tomto rozsahu prebiehajú vzájomné komunikácie medzi advokátmi strán sporu, nakoľko je spor o dátume omeškania. Žalobkyňa uvádza dátum XX.X.XXXX, hoci v jej Predžalobnej výzve na plnenie zo dňa X.XX.XXXX (ďalej aj ako „Predžalobná výzva“) uviedla termín požadovanej úhrady do X.XX.XXXX. Preto žalovaný má za to, že sa do omeškania dostal dňa X.XX.XXXX. Do podania Predžalobnej výzvy žalobkyňa ani nemala vedomosť, že plnila sumu 5.000 EUR na účet žalovaného, nakoľko plnila v prospech Developera, s ktorým mala uzatvorenú Zmluvu. Preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania dňa XX.XX.XXXX ako uvádza žalobkyňa.

6.4. Žalovaný navrhol zrušiť Pojednávanie a odročiť ho na iný termín, do ktorého strany sporu vyriešia otázku príslušenstva a následne žalobkyňa zoberie žalobu späť s tým, že súd nebude musieť rozhodovať o trovách konania.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené súd zrušil Pojednávanie a informoval o tomto rozhodnutí procesné strany. Následne vyzval žalobkyňu aby uviedla, či došlo k úhrade istiny nároku, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, a v prípade, že áno, tak nech uvedie, či trvá na podanej žalobe v tejto časti. Taktiež vyzval žalovaného aby uviedol, či uznáva nárok uplatnený žalobkyňou v časti istiny.

8. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala podaním doručeným dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla:

8.1. Na žalobe v časti istiny ďalej netrvá a zobrala žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5.000 EUR späť.

8.2. Na zvyšnej časti žaloby, teda na príslušenstve trvá, a to v znení žaloby. Žalovaný uhradil istinu dňa XX.XX.XXXX a teda v omeškaní bol do dňa XX.XX.XXXX. Z listinného dôkazu (export pohybu), ktorý predložil žalovaný (ďalej aj ako „Potvrdenie o úhrade“) vyplýva – vrátenie rezervačnej zálohy zo dňa X.X.XXXX, teda žalovaný, znali veci, mal a mohol vrátiť žalobkyni ako spotrebiteľke od nej prijaté bezdôvodne prijaté peňažné plnenie do troch dní, teda do dňa X.X.XXXX a do omeškania sa preto žalovaný dostal dňa XX.X.XXXX. Žalovaný jej nevrátil bezdôvodne prijaté peňažné plnenie a svojim konaním jej nielen spôsobil peňažnú škodu, ale aj zavinil toto konanie a vznik trov konania. Žalobkyňa navrhla aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a nahradiť trovy konania.

9. Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním doručeným dňa X.XX.XXXX, v ktorom uviedol:

9.1. Žalovaný nárok žalobkyne neuznáva, ale tento uhradil v celom rozsahu z dôvodu, že pre zachovanie dobrého mena na realitnom trhu nemá záujem o súdny spor.

9.2. Žalovaný mal pôvodne záujem čiastočne sanovať aj príslušenstvo pohľadávky žalobkyne, ale pre správanie jej advokáta, ktorý si uplatňuje náhradu za 7 úkonov právnej služby (každý za 180,93 EUR + režijný paušál) a úroky z omeškania v rozpore so skutočnosťou a nezmyselne trvá na vedení sporu aj po úhrade istiny, žalovaný svoj ústretový krok berie späť a považuje konanie právneho zástupcu žalobkyne za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namieta príslušenstvo ako také v celom rozsahu. V rámci svojho prvotné záujmu kompletne ukončiť spor žalovaný upozornil žalobkyňu na ňou nesprávny dátum, od ktorého si uplatňuje príslušenstvo – úroky z omeškania, nakoľko tento je v rozpore s dôkazmi, ktoré predložila súdu. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 5.000 EUR dňa X.X.XXXX ako zálohu na kúpnu cenu v prospech Developera na základe Zmluvy, tzn. žalovaný bol len platobným miestom pre Developera a žalobkyňa aj do poznámky uviedla k názvu účtu: G. G. H. D., tzn. keď plnila 5.000 EUR jej vôľou bolo plniť v prospech Developera. Žalovaný ani nebol zmluvnou stranou Zmluvy medzi žalobkyňou a Developerom, tzn. nemal možnosť ovplyvniť skutočnosť kto uviedol číslo účtu žalovaného do Zmluvy. Predžalobnou výzvou žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej vrátil sumu 5.000 EUR v lehote do X.XX.XXXX. Žalovaný tak aj keby sa dostal do omeškania, čo popiera, mohlo tak k tomu dôjsť najskôr dňa X.XX.XXXX, nie dňa XX.X.XXXX ako si uplatnila žalobkyňa. Preto žalovaný navrhol konanie v časti o príslušenstvo ako nedôvodné zamietnuť. V prípade, že súd dôjde k záveru, že

žalobkyni vznikol nárok na príslušenstvo, toto navrhol priznať v zákonnej výške 8,5 % ročne zo sumy 5.000 EUR od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

9.3. Pokiaľ ide o trovy konania, ich vznik zavinila žalobkyňa podaním nedôvodnej a najmä zmätočnej, nesúrodej žaloby a podaniami právneho zástupcu, ktoré nespĺňajú podmienku účelnosti a hospodárnosti. Žalovaný navrhol súdu, aby buď podľa svojho moderačného práva, uvedeného v žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu výnimočnosti situácie (žalovaný po začatí konaní, potom čo súd predbežne žalobu žalobkyne posúdil ako nedôvodnú, uhradil žalovanú sumu, aby ukončil súdny spor, bez ohľadu na dôvodnosť/nedôvodnosť žaloby) alebo aby podľa žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorých vznik zavinila žalobkyňa.

10. Zastavenie konania v časti.

10.1. Podľa je žalobca oprávnený vziať žalobu späť, pričom v zmysle ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, tak sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada.

10.2. Tak ako uvádza súd vyššie (bod 8.1. odôvodnenia tohto rozsudku), podaním doručeným dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa mimo iného zobral žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5.000 EUR späť, a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil časť dlžnej sumy.

10.3. V tomto prípade došlo k späťvzatiu časti žaloby až po tom, čo sa začalo pojednávanie, a teda je potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Späťvzatie časti žaloby žalobkyňou spĺňa všetky zákonné požiadavky a žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil (nevyjadril výslovný nesúhlas so späťvzatím a ani neuviedol žiadne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že so späťvzatím nesúhlasí).

10.4. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem súd teda procesným postupom podľa konanie v predmetnej časti zastavil a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej (týmto rozsudkom), tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

11. Následne súd pokračoval v odročenom Pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX).

11.1. Žalobkyňa na ňom uviedla, že v Predžalobnej výzve bol formulovaná výzva „aby žalovaný plnil do dňa X.X.XXXX“ z toho dôvodu, že je datovaná k X.XX.XXXX a aby to bolo uhradené v krátkej lehote, tak nemohli posunúť do toho času, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Keď robila Predžalobnú výzvu, tak logicky nemohol vrátiť, či to majú vrátiť o dva roky skôr ako im tá výzva príde.

11.2. Ďalej uviedla, že vo vzťahu k skutočností, kedy podľa nej nastala splatnosť príslušenstva a na základe akého právneho titulu, tak ide o to právne posúdenie. Podľa nej išlo o bezdôvodné obohatenie a to znamená, že to bezdôvodné obohatenie nastalo vtedy, keď oni to prijali, a preto je v žalobe uvedené o 3 dni po tom, čo to prijali, aby mali priestor na to.

12. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti istiny, a na to nadväzujúceho zastavenia konania v predmetnej časti, predmetom sporu ostalo len príslušenstvo uplatnenej pohľadávky v podobe úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu, a najmä z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, sa súd ďalej zaoberal len týmto nárokom, vo vzťahu ku ktorému potom zisťoval skutkový stav a právne posúdenie.

13. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, výsluchu žalobkyne a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

13.1. V zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd tieto skutočností za nesporné:

- Dňa X.X.XXXX uzatvorila žalobkyňa s Developerom Zmluvu.

- Dňa X.X.XXXX žalobkyňa uhradila na bankový účet žalovaného (IBAN D.), ktorý bol uvedený v Zmluve, sumu v celkovej výške 5.000 EUR.

- Žalobkyňa sa v mesiaci F. XXXX dozvedela, že platba vo výške 5.000 EUR bola pripísaná priamo na bankový účet žalovaného.

- Žalovaný dňa XX.XX.XXXX uhradil žalobkyni žalovanú sumu vo výške 5.000 EUR.

13.2. Súd v zmysle (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval za nesporné aj tieto skutočností:

- Žalobkyňa Predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na vydanie sumy 5.000 EUR, a to v lehote do X.XX.XXXX, pričom túto výzvu žalovaný prevzal.

13.3. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že 5.000 EUR poslala na účet, ktorý ako vyšetrovala polícia, tak patril žalovanému. Žalovaný žalobkyni nepovedal o tom poplatku, že je to pre neho.

13.4. Z výpisu z účtu J. K. zo dňa X.XX.XXXX (podrobnosti transakcie) vyplýva, že žalobkyňa dňa X.X.XXXX poukázala sumu vo výške 5.000 EUR na bankový účet IBAN: D. s uvedením názvu účtu: „G. G. H. D.“, ktorý je preškrtnutý a ručne dopísaná poznámka „TU Real.“.

13.5. Z Predžalobnej výzvy vyplýva, že žalobkyňa dňa X.XX.XXXX vyzvala žalovaného na vydanie sumy 5.000 EUR, ktorú mal prijať bez právneho titulu, a to v lehote ihneď, najneskôr do X.XX.XXXX.

14. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) , (-) , (-) , (-) , (-) a (-) Nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj ako „Nariadenia vlády 87/1995“).

15. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

16. Keďže z dôvodu späťvzatia žaloby v časti istiny, a na to nadväzujúceho zastavenia konania v predmetnej časti, predmetom sporu ostalo len príslušenstvo uplatnenej pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, tak sa súd ďalej najmä z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania zaoberal len týmto nárokom.

17. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (Uznesenie NS SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX).

18. Žalobkyňa v rámci toho konania svoj nárok na vrátenie sumy 5.000 EUR odvodzovala pôvodne titulom Sprostredkovateľskej zmluvy, neskôr uviedla, že samotné hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku žalobou je vecou súdu, pričom citovala ustanovenia o bezdôvodnom obohatení ( a nasl. ) a ustanovenia a tzv. všeobecnej zodpovednosti za škodu ( ) a zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom ( ). V ďalších svojich podaniach a prednesoch uviedla, že „žalovaný mohol vrátiť žalobkyni od nej prijaté bezdôvodne prijaté peňažné plnenie“ a „tak nemohli posunúť do toho času, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Napokon na Pojednávaní (XX.XX.XXXX) uviedla, že podľa nej išlo o bezdôvodné obohatenie.

19. Žalovaný ako dôvod uhradenia žalovanej pohľadávky v časti istiny uviedol „pre zachovanie dobrého mena na realitnom trhu nemá záujem o súdny spor“. Žalovaný taktiež uviedol, že mal záujem uhradiť aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (úroky z omeškania), avšak tento prezentovaný zámer zmenil po tom, čo medzi stranami ostal spor ohľadom splatnosti pohľadávky.

20. Súd odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k úhrade pohľadávky považuje vo svetle vyššie uvedeného (dôvod splnenia si žalovanej povinnosti a procesný vývoj spôsobom, že uhradím, avšak keď nesúhlasíš, tak budem trvať na neodôvodnenosti) za účelové a tendenčné. Uvedený dôvod „nesúhlasím s uplatneným nárokom, avšak z dôvodu ochrany dobrého mena ho splním“ súd nepovažuje za relevantný.

21. Súd tak ďalej vychádzal zo záveru, že uplatnený nárok na vrátenie sumy 5.000 EUR je dôvodný. Súd v tomto smere potom nepovažoval za účelné a hospodárne zisťovať skutkový stav vo vzťahu k právnemu titulu uplatnenej pohľadávky a v týchto otázkach aj vykonávať dokazovanie, a to z dôvodov uvedených nižšie (totožný okamih splatnosti aj pri odlišnom právnom posúdení dôvodnosti pohľadávky).

22. Relevantná judikatúra a právna teória k omeškaniu:

22.1. Podľa (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22.2. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22.3. Omeškanie dlžníka (mora debitoris) je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Dôraz vo vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý bol v záväzku dohodnutý t. j. dobu splatnosti. Doba splatnosti sa riadi hmotným právom, ak nie je dohodnutá, vyplýva z právneho predpisu. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaním, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Úroky z omeškania v súkromnom práve sú príslušenstvom pohľadávky a vedľajším akcesorickým peňažným záväzkovým vzťahom. Právny osud hlavnej veci zdieľa aj jeho príslušenstvo. Základnou podmienkou vzniku dlžníkovho omeškania je splatnosť dlhu – hlavného záväzku, istiny. Právo na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Doba omeškania je časový interval ohraničený vznikom až do zániku tohto práva, ktorý môže byť kvantifikovaný podľa dní, týždňov, rokov alebo inou časovou jednotkou, alebo ich kombináciou. Omeškanie je objektívny delikt, ide o protiprávny stav, vyvolaný dlžníkom.

22.4. Čas splnenia dlhu je jedným zo základných prvkov obsahu záväzku a pokiaľ nie je vopred daný, musí byť k dispozícii spôsob na jeho určenie. Akékoľvek plnenie dlžníka je vždy nevyhnutne realizované v určitom čase, na základe čoho možno vymedziť, či ide o plnenie predčasné, včasné alebo omeškané.

22.5. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu odporcovi (žalovanému) (Uznesenie NS SR č. k. XXXXX X/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX).

22.6. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia §

78 (teraz ) vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže, dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň, po doručení tejto žaloby žalovanému. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu uplatňuje nárok na úroky od neskoršieho termínu, treba mu dať potrebné poučenie. To platí aj o tzv. postihových (regresných) nárokoch poisťovne (N. XX/XXXX).

23. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by bol právny titul uplatnenej pohľadávky (vrátenie sumy 5.000 EUR) súdom posúdený ako: (-) bezdôvodné obohatenie, tak by sa žalovaný dostal do omeškania prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o jeho vydanie požiadaný; (-) náhrada škody, tak by sa žalovaný dostal do omeškania prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o splnenie požiadaný a (-) vrátenie odmeny poskytnutej na základe Sprostredkovateľskej zmluvy, tak by sa žalovaný dostal do omeškania prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o vrátenie odmeny požiadaný.

24. Možno teda prijať záver, že bez ohľadu na niektorý z možných právnych titulov žalovanej pohľadávky (vrátenie sumy 5.000 EUR), tak v každej z alternatív by sa žalovaný dostal do omeškania prvý deň po tom, čo bol žalobkyňou o vrátenie sumy požiadaný.

25. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že žalobkyňa Predžalobnou výzvou požiadala („vyzvala“) žalovaného o vrátenie („vydanie“) sumy 5.000 EUR najneskôr do X.XX.XXXX.

26. Argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k formulácií v Predžalobnej výzve spôsobom „aby žalovaný plnil do dňa X.X.XXXX“ nepovažoval súd za dôvodnú. Vo všeobecnosti pritom platí, a v právnej praxi sa to bežne aplikuje, že ak sa žiada plnenie splatné v minulosti, tak sa dlžník výzve k dňu vyhotovenia výzvy, avšak požaduje sa úhrada pohľadávky s príslušenstvom, na ktoré má veriteľ nárok už z prechádzajúceho obdobia. Predmetnú argumentáciu žalobkyne tak súd považuje za účelovú a nedôvodnú. Žalobkyňa mohla v Predžalobnej výzva požadovať od žalovaného vrátenie sumy spolu s príslušenstvom, tak ako špecifikovala v žalobnom petite, teda sumu vo výške 5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do zaplatenia.

27. Zároveň sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že do podania Predžalobnej výzvy žalobkyňa ani nemala vedomosť, že plnila sumu 5.000 EUR na účet žalovaného, nakoľko sa to dozvedela až z vyšetrovacieho spisu v mesiaci F. XXXX. Žalobkyňa tak nemohla o vrátenie sumy požiadať pred týmto okamihom. Do uvedeného okamihu bola žalobkyňa v tom presvedčení, že Developerovi plnila titulom Zmluvy.

28. Právo na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že žalovaný zaplatil istinu dňa XX.XX.XXXX, a teda v omeškaní bol do dňa XX.XX.XXXX.

29. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením sumy vo výške 5.000 EUR odo dňa X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

30. Výška úrokov z omeškania vyplýva z v spojení s Nariadenia vlády 87/1995, keď platí, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K dňu X.XX.XXXX bola základná úroková sadzba vo výške 3,65 % (pozn. sadzba bola platná k dňu XX.X.XXXX, od ktorého si žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania v žalobe, bola vo výške 3,50 %). Žalobkyňa tak má nárok na úroky z omeškania vo výške 8,65 %, avšak vzhľadom na limitáciu súdu vo vzťahu k žalobnému návrhu jej súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,50 %.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd považoval žalobu v časti príslušenstva za dôvodnú v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.000 EUR odo dňa X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ktoré aj žalobkyni priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania potom žalobu zamietol.

32. Korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne konkretizovanú a podloženú argumentáciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.. J. XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX). Ďalej podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (I.. O. XX/XX). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (I.. O. XXX/XX). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. O. XXX/XX). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. O. XXX/XX, I. O. XXX/XX, I. O. XXX/XX) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/ X/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a 256 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore a zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie.

33.1. Na účely rozhodnutia o trovách konania súd posudzoval rozdielne súdne konanie do okamihu späťvzatia žaloby v časti istiny. Do tohto okamihu bola predmetom konania pohľadávka spolu s príslušenstvom, pričom po späťvzatí žaloby v časti istiny zostalo predmetom konania len príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania.

33.2. K späťvzatiu časti žaloby došlo podaním žalobkyne doručeným dňa XX.XX.XXXX, po ktorom nasledovalo Pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX. Týmto „úkonom právnej pomoci“ tak sú diferencoval konania v časti keď sa rozhodovalo o celom uplatnenom nároku a potom v časti keď sa rozhodovalo len o príslušenstve.

33.3. O trovách konania vzniknutých do Pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Žalobkyňa vzala žalobu v časti istiny späť z dôvodu, že žalovaný si po podaní žaloby splnil svoju povinnosť, a teda žaloba bola vzatá v predmetnej časti späť pre správanie sa žalovaného.

33.4. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. V zmysle takto uvedeného ma tak potom žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

33.5. O trovách konania vzniknutých po Pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX (vrátane) súd rozhodol podľa zásady pomerného úspechu v spore.

33.6. Žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 5.000 EUR od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, čo pri ich kapitalizácií predstavuje sumu vo výške 1.077,05 EUR. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 5.000 EUR od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo pri ich kapitalizácií predstavuje sumu vo výške 440,14 EUR. Úspech žalovaného v časti príslušenstva tak predstavoval 59 % a jeho neúspech 41 %, a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v predmetnej časti v rozsahu 18 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33.7. Na doplnenie súd uvádza, že na aplikáciu (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), tak ako navrhoval žalovaný, neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri aplikácií pritom musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

33.8. Zastavenie konania v časti istiny a následne pokračovanie sporu ohľadom príslušenstva, bolo výsledkom výlučného konania strán sporu. To, že žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením žalovaného ohľadom úrokov z omeškania (bez ohľadu na to, že sa neskôr ukázalo ako správne), nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady pomerného úspechu, tak ako uvádza vyššie.

33.9. Ani spor medzi stranami ohľadom počtu a dôvodnosti úkonov právnej pomoci nemožno subsumovať pod dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko súd vo týmto rozsudkom rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

33.10. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa po právoplatnosti tohto rozsudku. V tomto rozhodnutí zároveň vyšší súdny úradník bude posudzovať, ktoré trovy konania spĺňajú predpoklady v zmysle (trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva). V prípade pretrvávania sporu medzi stranami ohľadom trov advokáta, je prípustná proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.