Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/11/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: ANTIK Telecom s. r. o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice, IČO: 36 191 400, zastúpený A. B. C. D. B. spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom E. X, XXX XX B. - C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: C. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa 18.5.2025, naposledy bytom F. XXX, o zaplatenie 117,66 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby žalobcom zo dňa 10.11.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní na strane žalovaného po poručiteľovi C. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, s jeho dedičmi a to: 1/ B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX (manželka poručiteľa), 2/ C. F., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX (syn poručiteľa), 3/ G. F. nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX (dcéra poručiteľa), 4/ A. H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX (syn poručiteľa).

II. Pripúšťa späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. - 46 zo dňa 26.6.2025 a konanie zastavuje.

III. Právnym nástupcom po nebohom žalovanom voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. č. k. - 46 zo dňa 26.6.2025 v I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,66 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,61 eur od 17.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 21,13 eur od 17.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 19,92 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 24.7.2025 a žalovanému C. F. doručený nebol, keďže tento dňa XX.X.XXXX zomrel.

3. Súd prvej inštancie zistil, že dedičstvo po nebohom žalovanom bolo prejednané dňa 20.6.2025 a vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby.

4. Dňa 11.11.2025 žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom jej rozsahu a navrhol, aby konanie bolo zastavené.

5. Pretože odvolací súd nerozhodoval vo veci samej, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( (ďalej len „“) a contrario) a dospel k záveru, že došlo na strane žalovaného k strate jeho procesnej subjektivity počas súdneho konania a zároveň k účinnému späťvzatiu žaloby.

6. Podľa ust. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa alebo .

8. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. V danom prípade je potrebné skúmať procesné podmienky na strane strán sporu, resp. len žalobcu 1/.

9. Medzi procesné podmienky na strane sporu sa zaraďuje aj procesná subjektivita definovaná v ust. , ktorá vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, keď prišlo k strane procesnej subjektivity. V danom prípade došlo k strate procesnej subjektivity v začatom konaní, kedy v zásade s prihliadnutím na povahu sporu súd pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami. Teda ak strata procesnej subjektivity nastane v začatom konaní, spravidla pôjde o odstrániteľnú vadu konania, avšak z hľadiska povahy veci alebo neexistencie právneho nástupcu môže viesť k zastaveniu konania.

10. V prejednávanom spore je preto rozhodujúce posúdenie, či ide o majetkový spor, teda či je možné v konaní pokračovať s dedičmi tej strany sporu, ktorá stratila procesnú subjektivitu. nedefinuje, čo je a čo nie je majetkový spor. Neexistuje ani legálna definícia majetku použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa právnej vedy „treba teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pati) a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový spor treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.“ (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 258 – 259.)

11. V danom prípade bez akýchkoľvek pochybností ide o majetkový spor, pretože žalobca sa domáha zaplatenia cenu za poskytnutú telekomunikačnú službu.

12. Odvolací súd zistil, že po nebohom žalovanom sa viedlo dedičské konanie prostredníctvom notárky C. I. C. pred Okresným súdom Bardejov, ktoré bolo právoplatne skončené vyhlásením uznesenia č. k. -65 zo dňa 20.6.2025, z ktorého vyplynulo, že bol manželke poručiteľa, ako osobe postarajúcej sa o pohreb poručiteľa, vydaný majetok nepatrnej hodnoty a konanie o dedičstve bolo podľa zastavené.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v I. výroku rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po nebohom žalovaným, ktoré sú osoby známe a ktoré ako dedičia boli účastníkmi dedičského konania podľa dedičského spisu vedeného Okresným súdom Bardejov sp. zn. .

14. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

15. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

16. Žalobca má dispozičné právo k žalobe, a to aj v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Žalobca týmto svojim úkonom prejavuje svoju vôľu nepokračovať v ďalej konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.

17. Keďže po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, odvolací súd späťvzatie žaloby v zmysle ust. ustil, rozsudok zrušil a konanie zastavil.

18. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V civilnom sporovom konaní aj v prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť na oboch stranách. V tomto prípade dôvodom späťvzatia žaloby je úmrtie žalovaného. Zavinenie za zastavenie konania tak možno pričítať na ťarchu žalobcu, ktorý sa dobrovoľne rozhodol nepokračovať v konaní proti právnym nástupcom žalovaného, preto odvolací súd by mal náhradu trov odvolacieho konania priznať žalovaným. Avšak odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, preto použitím Základných princípov čl. 17 zakotvujúceho procesnú ekonómiu odvolací súd rozhodol priamo tak, že žalovaný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.02.2018).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.