Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-88-2024.pdf
PDF · 161.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-18Ca/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený: Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o. so sídlom Námestie Biely kríž 3, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 167 370, proti žalovanému: Hotel Smrečina, s.r.o. so sídlom Malá Lučivná 28, 026 01 Párnica, IČO: 47 586 991, zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o. so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, o zaplatenie 1.466,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Ca/6/2023 - 254 zo dňa 14. 08. 2024, v znení opravného uznesenia sp. zn. 14Ca/6/2023 - 273 zo dňa 21. 08. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 421,22 Eur s príslušenstvom (výrok II.) a výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.
III. Vo výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.045,49 Eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.) a výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok (III.), zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 421,22 Eur spolu s 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 164,85 Eur od 28.12.2022 do zaplatenia a s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 256,37 Eur od 01.01.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
2.1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 12. 2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 460,51Eur s príslušenstvom ako organizácia, ktorej bol zverený výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov podľa Autorského zákona (ďalej „AZ“). Žalovaný bol v roku 2021 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Smrečina na adrese A. XX, zariadenie zaradené do kategórie hotel *** . V roku 2021 poskytoval ubytovacie služby a pre hostí poskytoval v rámci vybavenia aj 43 ks zvukovo-obrazových zariadení (TV). Žalobca sa vo svojom mene a na účet autorov, ktorých zastupuje domáhal v zmysle § 58 ods. 1, písm. i) AZ v spojení s § 63 ods. 2, písm. d) AZ vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 458a Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v spojení s § 442a ods. 2 OZ vo výške odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva duševného vlastníctva.
2.2. Pokiaľ ide o kategorizáciu ubytovacieho zariadenia Hotel Smrečina, žalobca vychádzal z verejne dostupných zdrojov, z údajov ubytovacích portálov, ktoré uverejňujú charakteristiku ubytovacích zariadení na podnet prevádzkovateľov ubytovacích zariadení. 2.3. Žalobca v roku 2021 uzatvoril celkovo 664 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Zvyčajná licenčná odmena podľa Sadzobníka licenčných odmien žalobcu v roku 2021 predstavovala 23,40 Eur na jedno zvukovo-obrazové zariadenie umiestnené na izbách v hoteli ***, ktorá bola upravená podľa miery vyťaženosti hotela. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. 2.4. Suma licenčnej odmeny uplatňovaná žalobcom nezahŕňa iba zložku samotnej ekonomickej hodnoty použitia predmetov ochrany, ktorá sa prejavuje najmä v potenciálnej tržbe ubytovacích zariadení, ale aj ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy (t. j. náklady súvisiace so zastupovaním nositeľov práv, s administráciou licenčných zmlúv, výberom, rozúčtovaním a vyplácaním licenčných odmien atď.). Uvedené náklady na kolektívnu správu sú nevyhnutnými nákladmi spojenými s udeľovaním licencií, pričom tieto náklady sa žiadnym spôsobom neznižujú pri nižšej vyťaženosti ubytovacích zariadení, ale naopak relatívna výška uvedených nákladov s nižšou vyťaženosťou ubytovacích zariadení stúpa. 2.5. Žalovaný pred podaním žaloby neuviedol, v akom presnom časovom rámci bola jeho prevádzka uzatvorená, preto túto skutočnosť žalobca nemohol zohľadniť. Žalobca v roku 2021 s ohľadom na zmiernenie následkov pandemických opatrení (so zohľadnením povinného uzatvorenia prevádzok) uplatňoval nárok zodpovedajúci najnižšej miere vyťaženosti ubytovacích zariadení, teda vo výške vyťaženosti ubytovacieho zariadenia do 30 %, čomu zodpovedá výška odmeny 65 % zo základnej odmeny v období od 01. 01. 2021 do 31. 12. 2021 a celkovo v sume 460,51 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 51,80 Eur. 2.6. Podľa predložených dokladov ubytovacie zariadenie žalovaného nebolo v prevádzke v mesiacoch 01/ 2021 - 06/ 2021 a 10/ 2021 - 12/2021 a bolo v prevádzke (správnejšie: malo hostí) v mesiacoch 07/2021 – 09/2021, t. j. 92 dní čomu zodpovedá zvyčajná licenčná odmena 164,84 Eur. Z tohto dôvodu zobral žalobca žalobu čiastočne späť v sume 295,66 Eur a uplatnených úrokov z omeškania z tejto sumy.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že jeho prevádzka patrí do kategórie hotel ** a žalobca nepreukázal, že by žalovaný v roku 2021 uskutočňoval nejaké verejné prenosy predmetov ochrany prostredníctvom 43 ks zvukovo-obrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. To, že na niektorých izbách v Hoteli Smrečina sa nachádzajú TV prijímače pre hotelových hostí (ktorých konkrétny počet v roku 2021 žalobca nepreukázal), nemôže viesť k záveru, že žalovaný uskutočňoval žalobcom v bližšie neurčenom rozsahu verejný prenos diel, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu autorských práv. V ubytovacom zariadení Hotela Smrečina nebol od 01/2021 do 06/2021 ubytovaný ani jeden hosť a taktiež v období od 10/2021 do 12/2021 v ňom nebol ubytovaný ani jeden hosť. Malý počet hostí bol ubytovaný v roku 2021 iba 07/2021 – 09/2021, celý zvyšok roka 2021 bol Hotel Smrečina prázdny. Napriek tomu si žalobca uplatnil od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 2021 do 31. 12. 2021. Celková vyťaženosť ubytovacieho zariadenia bola v roku 2021 v rozsahu 1,66 %, k čomu žalovaný predložil ako dôkaz štatistické výkazy ubytovacieho zariadenia zasielané Štatistickému úradu SR za jednotlivé mesiace 01/2021 – 12/2021. Za takýchto okolností je absolútne vylúčené, aby si mohol žalobca voči žalovanému nárokovať vydanie akéhokoľvek obohatenia.
4.1. Okresný súd uznesením zo dňa 03. 07. 2024 spojil konania vedené pod sp. zn. 14Ca/6/2023 a konanie sp. zn. 9Ca/29/2023 na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 14Ca/6/2023. 4.2. V konaní sp. zn. 9Ca/29/2023 ten istý žalobca uplatnil proti tomu istému žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v roku 2022 tým, že žalovaný používal v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení Hotel Smrečina, zaradeného do kategórie hotel 3***, predmety ochrany v správe žalobcu prostredníctvom 43 kusov zvukovo-obrazových zariadení umiestnených na izbách ubytovacieho zariadenia. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal zo Sadzobníka odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 01.01.2022. Podľa tohto sadzobníka za jedno zvukovo-obrazové zariadenie umiestnené na izbách ubytovacieho zariadenia kategórie 3*** je stanovená odmena 23,40 Eur. Pri miere vyťaženosti izieb v ubytovacom zariadení 0 až 30% je výška odmeny 30% zo základnej odmeny. Žalobca v roku 2022 uzatvoril celkovo 663 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, pri ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu.
4.3. Za obdobie roku 2022 si žalobca uplatnil sumu 1006,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1006,20 Eur od 01.01.2024 až do zaplatenia a príslušenstvo spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,72 Eur. 4.4. Žalovaný pred podaním žaloby neuviedol, že jeho prevádzka a v ktorý mesiacoch bola uzatvorená, preto žalobca nemohol zohľadniť vyťaženosť ubytovacieho zariadenia. Zo žalovaným predložených dokladov a tvrdení žalovaného vyplýva, že ubytovacie zariadenie bolo v prevádzke v mesiacoch marec, júl a august 2022, t.j. 93 dní, čomu zodpovedá zvyčajná licenčná odmena 256,37 Eur. Žalobca preto zobral žalobu v časti 749,83 Eur a uplatnených úrokov z omeškania z tejto sumy späť. Žalobca súdu predložil aj potvrdenie o doručovaní zásielky adresovanej žalovanému podanej dňa 01.12.2023. Zásielka bola uložená na pošte 04.12.2023 a nebola prevzatá v odbernej lehote. 4.5. Žalobca poukázal na mesačné výkazy o činnosti ubytovacieho zariadenia za rok 2022, ktoré predložil žalovaný, z ktorých vyplýva, že ubytovacie zariadenie Hotel Smrečina je kategóriu 3 ***. Žalobca predložil súdu Vzor mesačného výkazu, z ktorého vyplýva pri položke 100156, že žalovaný uviedol kategóriu ubytovacieho zariadenia 06, ktorá zodpovedá horskému hotelu 3 ***.
5. Obrana žalovaného proti žalobe podanej v konaní sp. zn.9Ca/29/2023 bola totožná s tým rozdielom, že v mesiacoch január, február, apríl, máj, jún, september, október, november a december roku 2022 nebol v ubytovacom zariadení Hotel Smrečina ubytovaný ani jeden hosť a celková vyťaženosť ubytovacieho zariadenia bola v roku 2022 v rozsahu 0,79%. Predložil mesačné výkazy o činnosti ubytovacieho zariadenia v roku 2022. Tvrdil, že na s webových stránkach Hotela Smrečina sa nikde nenachádza informácia hotela o tom, že by išlo o hotel 3 ***. To, že na iných webových portáloch, sa nachádza informácia o tom, že má ísť o ubytovacie zariadenie 3 ***, nemôže žalovaného zaväzovať, nakoľko žalovaný tento webový portál neprevádzkuje a nemôže zodpovedať za to, čo je tam o jeho ubytovacom zariadení zverejnené. Žalovaný namietol ako nedôvodne žalované aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 88,72 Eur za rok 2022 a v sume 51,80 Eur za rok 2021.
6. Okresný súd mal preukázané, že žalobca zastupuje autorov a nositeľov práv pri výkone správy ich autorských práv k dielam, ktoré boli v rozhodnom čase použité u žalovaného umožnením verejného prenosu 43 zariadeniami bez súhlasu autorov, resp. žalobcu. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného na účet nositeľov práv, ktorých zastupuje, a to vo výške zvyčajnej odmeny, ktorú preukázal za rok 2021 65% zo sumy 23,40 Eur x 43 a za rok 2022 100% zo sumy 23,40 Eur x 43. Ďalej súd vychádzal z toho, že za rok 2022 vznikol žalobcovi nárok na odmenu podľa sadzobníka v rozsahu 100% zo základnej odmeny.
7.1. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný nepoprel, že v jeho ubytovacom zariadení bolo v rozhodnom období 43 televíznych prijímačov. Bežný účel umiestnenia TV prijímačov na izbách je umožnenie sledovania televíznych staníc. Zo štatistík predložených žalovaným vyplýva, že v zariadení bolo hosťom k dispozícii 47 izieb, na svojich internetových stránkach deklaroval počet izieb 43 s tým, že každý typ izby bol okrem iného vybavený TV prijímačom. Súd preto považoval za preukázané, že v rozhodnom období žalovaný poskytoval verejnosti (neurčitému počtu hostí) ubytovanie s možnosťou televízneho vysielanie v 43 izbách. Tým došlo k použitiu autorských diel žalovaným v zmysle § 19 ods. 4 písm. f) bod 3 AZ. Nebolo tvrdené ani preukázané, že žalovaný uzavrel akúkoľvek licenčnú zmluvu na použitie diel vysielaných verejným prenosom s akýmkoľvek autorom diela použitého vo verejnom vysielaní. 7.2. Žalovaný sa v rozhodnom období bezdôvodne (bez právneho titulu, ktorým je licenčná zmluva) obohatil na úkor nositeľov autorských práv k dielam, ktorých zastupoval žalobca a ktoré boli v rozhodnom období r. 2021- 2022 sprístupnené žalovaným neurčitému počtu hostí, v jeho prevádzke hotela Hotela Smrečina. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá podľa § 442a OZ výške odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie licencie na použitie diel v čase neoprávneného zásahu do týchto práv. Ustanovenie § 442a OZ teda hovorí o zvyčajnej odmene, t. j. o odmene, ktorá bola v rozhodnom období za obdobné použitie diel obvykle dojednaná a uhrádzaná. 7.3. Žalobca spravuje práva autorov diel literárnych, dramatických hudobno-dramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických dielam, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia (autorské práva k dielam podľa § 3 AZ). Podľa predložených zmlúv zastupuje žalobca Zoznamy autorov zastupovaných žalobcom, sú verejne dostupné na stránke žalobcu. Žalobca v mene autorov, resp. nositeľov práv uplatňuje odmenu podľa ním stanoveného sadzobníka pre všetkých používateľov rovnako, čo mu ukladá aj zákon. Žalobca súdu preukázal výšku odmeny, ktorú dojednával a vyberal od používateľov autorských diel v rozhodnom období hromadnými licenčnými zmluvami, ktoré súdu predložil. Z vybratých rozšírených hromadných licenčných zmlúv vyplýva, že používatelia súhlasili
s výškou licenčnej odmeny za príslušný rok podľa platného sadzobníka odmien na základe údajov nimi poskytnutých (článok III. zmlúv). Končené vyúčtované odmeny so zohľadnenou obsadenosťou zodpovedajú odmenám podľa predloženého sadzobníka účinného od 01.01.2021, resp. 01.01.2022. 7.4. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s výškou navrhovanej odmeny za používanie diel, mal možnosť podať žalobu podľa § 165 ods. 8 AZ. Za splnenia ďalších podmienok by tak mohol používať predmety ochrany (autorské diela) aj bez uzavretia licenčnej zmluvy. Bez uzavretia zmluvy alebo podania žaloby však nemal žalovaný právny titul a teda oprávnenie používať autorské diela. Mohol sa rozhodnúť neposkytovať v izbách svojho ubytovacieho zariadenia možnosť televízneho vysielania verejným prenosom (autorských práv). 7.5. Žalobca uzatváral s nositeľmi práv výhradné zmluvy o zastupovaní a v zmysle § 165 ods. 1 AZ, je povinný navrhovať zmluvné podmienky pre používateľov autorských diel nediskriminačne. Je preto pochopiteľné, že cenové podmienky používania diel boli stanovené sadzobníkom jednotne pre všetkých používateľov pri zohľadnení druhov prevádzok, počtu technických prostriedkov šírenia verejného prenosu a dokonca aj obsadenosti izieb. Súd vychádzal iba zo súm odmien preukázaných predloženými hromadnými licenčnými zmluvami, ktoré vychádzali z jednotného sadzobníka žalobcu, s ktorým zmluvné strany súhlasili. Žalovaný nepreukázal, že by existovali iní autori alebo iné organizácie kolektívnej správy, ktoré by uzatvárali obdobné licenčné zmluvy s používateľmi autorských diel. Nepreukázal preto inú obvyklú odmenu v rozhodnom čase. Podstatnou pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia bola preto skutočnosť, v akej výške boli reálne dojednávané odmeny za licencie v rozhodnom období. 7.6. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predložené licenčné zmluvy nie je možné považovať za reprezentatívnu vzorku, jeho povinnosťou v konaní bolo preukázať opak, t. j. že iní autori alebo správcovia práv uzatvárali zmluvy v iných sumách a podľa iných pravidiel. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vyťaženosť ubytovacieho zariadenia, tak žalobca vo svojich sadzobníkoch (za rok 2021 aj 2022) vyťaženosť ubytovacích zariadení zohľadňoval (bod 5.2.1. sadzobníka), teda svoju povinnosť si splnil. Naproti tomu žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, lebo neoslovil žalobcu o súhlas s používaním diela autorov, ktorých žalobca zastupuje. Žalobca vo výzve zo dňa 29.11.2022 na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2021 vychádzal z najnižšej miery obsadenosti klasifikovanej v sadzobníku s prihliadnutím na povinné uzatvorenie prevádzok v období od 01.01.2021 do 18.04.2021. Žalobca od žalovaného požadoval odmenu za najnižšiu mieru obsadenosti upravenú v sadzobníku. Za rok 2022 žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne informácie o obsadenosti, až v súdnom konaní. 7.7. Ustanovenie § 442a OZ neumožňuje súdu skúmať primeranosť zvyčajnej odmeny a nemá možnosť spätne moderovať výšku obvykle dojednanej odmeny. Túto môže skúmať súd práve v konaní podľa § 165 ods. 8 AZ. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s výškou navrhovanej odmeny, mohol sa domáhať nahradenia prejavu vôle – uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, pri ktorej by súd rozhodoval aj o výške odmeny a kritériách jej určenia. Okresný súd ďalej uviedol, že iná obvyklá výška odmeny v rozhodnom období nebola preukázaná a žalovaným ani tvrdená. 7.8. Žalovaný popieral kategóriu hotela, hoci deklaroval kategóriu, z ktorej vychádzal žalobca. Žalovaný svoje tvrdenie, že hotel spadal do kategórie ** žiadnym spôsobom nepreukázal.
8.1. Žalobca súdu predložil výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.11.2022, ktorou vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 460,51 Eur do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný si výzvu v odbernej lehote neprevzal, avšak do jeho dispozičnej sféry sa dostala dňa 01.12.2022. Žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi túto sumu do 06.12.2022. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 7% ročne (§ 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.) od 07.12.2019 do zaplatenia a žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 28.12.2022. 8.2. Za rok 2022 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.006,20 Eur výzvou zo dňa 01.12.2023. Výzvu žalovaný neprevzal v odbernej lehote, ale do jeho dispozičnej sféry sa dostala dňa 04.12.2023 a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne od 06.12.2023. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 01.01.2024 do zaplatenia.
9. Súd žalobcovi zamietol nárok na zaplatenie sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (výrok III.) vo výške 140,52 Eur (51,80 Eur + 88,72 Eur), spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, pretože nemal preukázané, že žalobcovi tieto náklady reálne vznikli, ich zaplatením advokátovi.
10. Žalobca vzal pred prejednaním veci žalobu v časti istiny 1.045,49 Eur (295,66 Eur + 749,83 Eur) a prislúchajúcich úrokov z omeškania späť. Súd preto konanie v tejto časti zastavil (výrok I.).
11.1. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní, v ktorom bol úspešnejší žalovaný. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a zamietnutie časti žaloby rozhodol o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 47,04% (úspech žalobcu v rozsahu 26,48 % a neúspech, resp. zavinenie zastavenia 73,52 %). 11.2. Vychádzal z toho, že žalobca vzal žalobu späť vo výške pohľadávky 1.123,58 Eur (istina 1.045,49 Eur a kapitalizované úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 78,09 Eur), pričom žalobca mal nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v pôvodne žalovanej sume (v rozsahu 65% zo základnej odmeny za rok 2021 a v rozsahu 100% základnej odmeny za rok 2022). Z toho dôvodu nemožno pričítať zavinenie za zastavenie časti konania žalovanému a čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca.
12.1. Žalovaný včas podaným odvolaním zo dňa 16. 09. 2024 napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol o trovách (výroky II. a IV.). Namietal nedostatočné a preskúmateľné odôvodnenie, ktoré sa riadne nevysporiadalo s argumentáciou a námietkami žalovaného, uplatnenými v konaní, ďalej namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a práve posúdenie. 12.2. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odkazmi žalovaného na predložené nálezy Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 3102/16, a sp. zn. III. ÚS 1598/2021. Súd neuviedol, či právne závery v uvedených nálezoch považuje za nepoužiteľné a z akých dôvodov. 12.3. Nepreskúmateľne je odôvodnenie rozsudku v otázke kategorizácie ubytovacieho zariadenia ako trojhviezdičkového s tým, že vraj žalovaná sama v predložených štatistických výkazoch deklarovala kategóriu hotela *** (bod 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku), čo žalovaná poprela, pretože v štatistických výkazoch nikde nedeklarovala kategóriu hotela. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní konanom 22. júla 2024 predložila údajný manuál zo Štatistického úradu Slovenskej republiky k vypĺňaniu formulára, tak súd tento manuál konkrétne nezmieňuje a nereagoval na námietky žalovaného voči procesnému postupu žalobcu na pojednávaní, kedy zástupca žalovaného uviedol, že sa k manuálu štatistického úradu, ktorý bol predložený na pojednávaní nevie vyjadriť a či žalovaný pri vypĺňaní štatistických výkazov mal vedomosť o obsahu tohto dokumentu. Žalobca nepreukázal tvrdenie o kategorizácii ubytovacieho zariadenia ako 3-hviezdičkového, ktoré tvrdenie žalovaný opakovane a účinne poprel s tým, že ide o 2-hviezdičové ubytovacie zariadenie, čo má vplyv na nesprávny výpočet prisúdenej sumy. 12.4. Súd nevykonal relevantné dokazovanie na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia, skutočný zásah žalovaného do autorských práv osôb zastupovaných žalobcom a skutočný rozsah tohto bezdôvodného obohatenia, pričom zároveň platí, že ak výška bezdôvodného obohatenia nie je zistiteľná (preukázateľná), je vylúčené konštatovať, že základ nároku je daný. Žalobca v konečnom dôsledku nemusí preukazovať, ale dokonca ani len tvrdiť, že došlo v konkrétnom čase k určitému konkrétnemu zásahu do určitých konkrétnych autorských práv konkrétnych autorov konkrétnych diel, ale všetky tieto tvrdenia súd paušálne a bez vykonania dokazovania považoval za preukázané. Žalovaný odmieta výklad, aby sa za uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela v zmysle § 19 ods. 4 písm. f) bodu 3 Autorského zákona považovalo iba umiestnenie televízorov na izbách ubytovacieho zariadenia bez ohľadu na to, či tieto televízory (a v akom rozsahu) vôbec niekto na izbách reálne využíval, a aj bez ohľadu na to, či je vôbec v ubytovacom zariadení niekto ubytovaný. 12.5.1. Za nedostatočné považuje odôvodnenie rozsudku v časti ustálenia výšky „zvyčajnej licenčnej odmeny“. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádzal, že žalobca uzatvoril s používateľmi rozšírené hromadné licenčné zmluvy za odmenu podľa sadzobníka, nie je objasnené, z akých konkrétnych dôkazov súd prvej inštancie toto skutkové zistenie čerpal; nie je špecifikované ani to, o akých „používateľov“ má ísť a aký je ich podiel na relevantnom (ubytovacom) trhu v Slovenskej republike. Na základe súdom prvej inštancie arbitrárne vybraných štyroch hotelov (v bode 42 odôvodnenia) neporovnateľných s ubytovacím zariadením žalovaného čo do lukratívnosti, aj obsadenosti, súd prvej inštancie konštatuje, že „používatelia súhlasili s výškou licenčnej odmeny za príslušný rok podľa platného sadzobníka odmien na základe údajov nimi poskytnutých“. Žalovaný nepovažuje za reprezentatívnu vzorku arbitrárne zvolené štyri hotely, v ktorých uvádzaná obsadenosť bola neporovnateľne vyššia, ako obsadenosť žalovaného v rokoch 2021 a 2022. 12.5.2. Žalovaný namietal aj samotnú výšku žalovanej sumy, pretože je vylúčené, aby bola za zvyčajnú výšku odmeny považovaná bez ďalšieho odmena jednostranne určená žalobcom a jeho sadzobník odmien je zjavne premrštený. 12.6.1. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie bezvýhradne prevzal skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný údajne realizoval v rokoch 2021 a 2022 v ubytovacom zariadení Hotel Smrečina verejný prenos
prostredníctvom 43 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách tohto ubytovacieho zariadenia, pričom malo ísť o verejný prenos žalobkyňou spravovaných diel bez súhlasu autorov týchto diel. Žalovaný toto tvrdenie popieral s tým, že žalobca neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by tvrdenie mohol preukazovať. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedeného žalobného tvrdenia mal niesť žalobca, lebo žalovaný nemôže preukazovať, že sa niečo nestalo, že do práv spravovaných žalobcom nezasahoval. Napriek tomu sa súd prvej inštancie uspokojil s tým, že žalobu označil za dôvodnú a žalobné tvrdenia za „notoricky známe“, hoci dosiaľ v konaní nebolo ničím a nijako preukázané. Žalobcovi v spore prakticky stačí, že zistí, kto je prevádzkovateľom určitého ubytovacieho zariadenia a ak tento dobrovoľne nemá vôľu uhrádzať jednostranne stanovené premrštené sadzby licenčných odmien, zažaluje ho o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške podľa svojho jednostranného sadzobníka, mnohostranovou vzorovou (či „formulárovou“) žalobou, bez toho, aby žalobca musel vo vzťahu k žalovanému prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia čokoľvek konkrétne (vo vzťahu k údajnému neoprávnenému zasahovaniu do ňou spravovaných autorských práv) tvrdiť a preukazovať. Zo žaloby ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť verejný prenos konkrétneho diela, ku ktorému vykonáva žalobca kolektívnu správu autorských práv, realizovaný v rokoch 2021 a 2022. 12.6.2. Zoznam nositeľov práv zastupovaných žalobcom v jednotlivých rokoch je dôkaz, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu a nepreukazuje, na aké konkrétne diela sa ochrana vykonávaná žalobcom vzťahuje a či verejný prenos takýchto konkrétnych (neuvedených) diel skutočne bol uskutočňovaný v rokoch 2021 a 2022 v ubytovacom zariadení žalovaného. Ak teda žalobca konkrétnych autorov resp. nositeľov práv v konaní pred súdom prvej inštancie účinne netvrdil, tak žalovaný nemal akých konkrétnych (neuvedených a netvrdených) autorov, resp. nositeľov práv namietať. 12.7. Podľa súdu prvej inštancie má prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia z právneho hľadiska iba možnosť bezo zvyšku akceptovať jednostranne stanovené, premrštené sadzby odmien v sadzobníku žalobcu (dokonca za rok 2022 v rozsahu 100 % licenčnej odmeny aj pri 0 % obsadenosti hotela). Súd výslovne odmieta skúmať primeranosť týchto odmien s poukazom na to, nech si takýto prevádzkovateľ podá žalobu podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona, alebo prevádzkuje hotel bez televízorov. 12.8.1. Žalovaný považuje za vylúčené, aby bola za výšku odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do práva podľa § 458a a § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, považovaná odmena jednostranne určená organizáciou kolektívnej správy, teda subjektom konajúcim na strane autorov, v jej internom dokumente (Sadzobník odmien za používanie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel). Žalovaný považuje sadzby odmien za zjavne premrštené vo vzťahu k ubytovaciemu zariadeniu žalovaného vo väzbe na jeho reálnu a v tomto konaní preukázanú obsadenosť v rokoch 2021 a 2022. 12.8.2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku reálnu vyťaženosť ubytovacieho zariadenia žiadnym spôsobom nezohľadnil, hoci táto bola preukázateľne v roku 2021 iba na úrovni 1,66 % a v roku 2022 iba na úrovni 0,79 %, čo zo strany žalobcu nebolo popreté ani nijako namietané. Súd zašiel tak ďaleko, že žalobca má nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške (odmena v rozsahu 65% zo základnej odmeny za rok 2021 a odmena v rozsahu 100% základnej odmeny za rok 2022) a nemusel brať žalobu v časti späť“ (bod 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd aproboval fakt, že v súvislosti s výškou licenčnej odmeny žalobca podmieňuje zohľadňovanie vyťaženosti ubytovacieho zariadenia tým, že musí ísť o oprávneného užívateľa, ktorý má uzavretú licenčnú zmluvu, a zároveň splnením nezmyselných notifikačných povinností, ktoré v napadnutom rozsudku nešpecifikoval. Zároveň súd prvej inštancie zrejme považuje za správne (hoci sa k tomu výslovne nijako nevyjadril), že žalobca si v internom sadzobníku odmien stanovil, že pri miere vyťaženosti od 0 do 30 percent (za splnenia ďalších nad rámec zákona neprípustne vykonštruovaných povinností) patrí 65 % odmeny zo základnej odmeny. V tejto súvislosti pozornosti súdu uniklo, že ustanovenia jednotlivých písmen a) až g) v bode 5.2.1 sadzobníka odmien žalobcu na rok 2021 i sadzobníka odmien na rok 2022 zostali úplne rovnaké, a teda podmienky, za ktorých podľa tohto sadzobníka mohla byť zohľadňovaná vyťaženosť ubytovacieho zariadenia, sa v roku 2021 ani v roku 2022 nijako nezmenili. Ak teda žalovaný tieto podmienky nesplnil, potom by logikou okresného súdu nemal ani za rok 2021 platiť licenčnú odmenu v sadzbe 65 %, ale v sadzbe 100 %. 12.8.3. Z Autorského zákona nevyplýva, že by bolo možné podmieňovať zohľadnenie vyťaženosti ubytovacieho zariadenia podľa § 169 ods. 2 písm. e) splnením nejakých ďalších, v zákone neupravených podmienok, resp. že by sa malo zohľadňovať len u oprávnených používateľov s uzavretou licenčnou zmluvou a mohlo ignorovať u užívateľov bez uzavretej licenčnej zmluvy v súvislosti s ustálením výšky zvyčajnej odmeny. Je rezignáciou na poskytovanie súdnej ochrany, ak súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že vraj ustanovenie § 442a Občianskeho zákonníka mu neumožňuje skúmať primeranosť
zvyčajnej odmeny (odhliadnuc od toho, že v tomto prípade ani výška „zvyčajnej odmeny“ preukázaná nebola). 12.9. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II a v závislom výroku IV zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Civilného sporového poriadku, alternatívne, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku, aby napadnutý rozsudok vo výroku II zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
13.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predložil záznamy z webovej stránky žalovaného B. z relevantného obdobia, na ktorých žalovaný vyhlasuje, že ubytovacie zariadenie žalovaného poskytuje ubytovanie v izbách vybavených TV prijímačom. Tiež súdu predložil záznamy z webových stránok B. a B. z relevantného obdobia, čo sú stránky ubytovacích portálov, prostredníctvom ktorých žalovaný taktiež vyhlasoval, a z fotografií na nich umiestnených je zrejmé, že 43 izieb jeho ubytovacieho zariadenia je vybavených televízorom. Z týchto záznamov taktiež vyplýva kategorizácia ubytovacieho zariadenia žalovaného v kategórii hotel 3*. Žalovaný naopak svoju obranu obmedzil na tvrdenie, ktoré je v rozpore s predloženými dôkazmi, že žalobca nepreukázal uskutočňovanie verejného prenosu žalovaným. Obrana žalovaného je založená na nepodložených a účelových tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s jeho vlastnými verejnými vyhláseniami. 13.2. Kategorizáciu ubytovacieho zariadenia Hotel Smrečina žalobca preukázal záznamami z webových stránok verejne dostupných zdrojov, z údajov ubytovacích portálov, ktoré uverejňujú charakteristiku ubytovacích zariadení na podnet prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a na základe údajov poskytovaných prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení. Žalovaný voči zaradeniu do tejto kategórie žiadnym spôsobom pred podaním žaloby nenamietal, napriek tomu, že toto zaradenie bolo zrejmé z výpočtu požadovaného bezdôvodného obohatenia uvedeného v predžalobnej výzve. 13.3. Pre vznik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú hromadnú alebo rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, pričom je postačujúce, keď žalobca ako organizácia kolektívnej správy preukáže aspoň druhovo akých nositeľov práv zastupuje a že dochádzalo alebo aspoň s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dochádzalo k produkcii diel autorov zastupovaných danou organizáciou kolektívnej správy. V zmysle uvedeného riadne preukázal aktívnu vecnú legitimáciu. 13.4. Je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu v rozhodnom období boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, teda diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Pri každom televíznom vysielaní dochádza k vysielaniu audiovizuálnych diel, v ktorých sú prvotným, nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky zastupované žalobcom (najmä réžia, scenár, literárna predloha, dialógy). Bez týchto zložiek by sa ani nemohlo hovoriť o audiovizuálnom diele, tobôž nie o jeho televíznom vysielaní, a jeho následnom verejnom prenose technickými zariadeniami, ktorý uskutočňoval žalovaný. 13.5.1. Ohľadne tvrdenia, že žalobca údajne nezohľadnil mieru vyťaženosti ubytovacieho zariadenia žalovaného, žalobca uviedol, že vo svojej činnosti v plnom rozsahu dodržiava ustanovenie § 169 ods. 2 písm. e) autorského zákona, účinného od 01.01.2019, kedy vo svojom sadzobníku odmien, ktorý predložil spolu so žalobou, a rovnako aj v uzatváraných licenčných zmluvách, zohľadňuje v zmysle Článku II, bod 5.2.1 písm. g) sadzobníka vyťaženosť ubytovacích zariadení. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny, ktorá zodpovedná licenčným odmenám plateným používateľmi predmetov ochrany v správe žalobcu na základe licenčných zmlúv. V prípade, kedy používateľ v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami neuvedie žalobcovi žiadne informácie o miere vyťaženosti ubytovacieho zariadenia a tieto informácie žalobcovi nepreukáže, tak je zvyčajnou licenčnou odmenou v zmysle sadzobníka žalobcu a licenčných zmlúv uzatváraných žalobcom odmena zodpovedajúca 100 % miere vyťaženosti ubytovacieho zariadenia. Nemožno žalobcu zaťažovať dôkazným bremenom nad mieru, ktorá by bola v rozpore so zákonnými ustanoveniami, ktoré ukladajú práve používateľom predmetov ochrany povinnosť uvádzať organizácii kolektívnej správy pravdivé a úplné informácie o použití predmetov ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj vyťaženosť ubytovacích zariadení. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny, ktorá zodpovedá 100 % miere vyťaženosti ubytovacieho zariadenia žalovaného, postupoval správne a zákonne.
13.5.2. Autorský zákon neuvádza akým spôsobom sa má vyťaženosť ubytovacích zariadení zohľadňovať. Nemožno tvrdiť, že pokiaľ žalobca nezohľadňuje vyťaženosť aritmetickým spôsobom, tak porušuje ustanovenie autorského zákona. Suma licenčnej odmeny uplatňovaná žalobcom, nezahŕňa iba zložku samotnej ekonomickej hodnoty použitia predmetov ochrany, ale jej výraznou zložkou je aj ekonomická hodnota služby kolektívnej správy (t.j. náklady súvisiace so zastupovaním nositeľov práv, s administráciou licenčných zmlúv, výberom, rozúčtovaním a vyplácaním licenčných odmien atď.). Uvedené náklady na kolektívnu správu sú nevyhnutými nákladmi spojenými s udeľovaním licencií, pričom tieto náklady sa neznižujú pri nižšej vyťaženosti ubytovacích zariadení. Naopak, relatívna výška uvedených nákladov s nižšou vyťaženosťou ubytovacích zariadení a teda nižšími licenčnými odmenami stúpa. Z toho dôvodu zohľadňovanie vyťaženosti ubytovacích zariadení presným lineárnym prepočtom neuplatňuje v Slovenskej republike žiadna organizácia kolektívnej správy, ani organizácie kolektívnej správy v zahraničí. Argumentácia žalovaného je nedôvodná. 13.6. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny. Zvyčajná licenčná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca preukázal, že uzatvoril v rozhodnom období stovky rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. 13.7. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
15.1. Podľa § 169 ods. 2 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z., účinného od 01. 01. 2019 do 24. 03. 2022, pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien a v zmluvách podľa § 165 ods. 1 organizácia kolektívnej správy zohľadní a) rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany, b) ekonomickú hodnotu použitia predmetu ochrany, c) ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy, d) skutočnosť, či pri použití predmetu ochrany dochádza alebo nedochádza k priamemu alebo nepriamemu majetkovému prospechu používateľa, e) vyťaženosť ubytovacích zariadení. 15.2.1. Podľa § 169 ods. 2 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z., účinného od 25. 03. 2022, písm. e) pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien a v zmluvách podľa § 165 ods. 1 organizácia kolektívnej správy zohľadní vyťaženosť ubytovacej kapacity v ubytovacom zariadení alebo v inom zariadení poskytujúcom ubytovanie verejnosti najviac v rozsahu ubytovania, ktoré nie je hradené z verejného zdravotného poistenia alebo iných verejných zdrojov; v prípade ubytovacej kapacity, ktorá je hradená z verejných zdrojov len čiastočne, sa do vyťaženosti ubytovacej kapacity započítava len podiel, ktorý nie je hradený z verejného zdravotného poistenia alebo iných verejných zdrojov, 15.2.2. Podľa § 190b ods. 1 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z., v znení účinnom od 25. 03. 2022, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 25. marcom 2022, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 24. marca 2022; to neplatí, ak odseky 2 až 11 ustanovujú inak. 15.3. Podľa § 169 ods. 4 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne. 15.4. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
15.5. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
16.1. Okresný súd rozhodol o priznaní peňažného nároku titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný umožnil verejný prenos v izbách svojich ubytovacích zariadení v roku 2021-2022 bez súhlasu autorov a bez uzatvorenej hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom a tým sa dopustil neoprávneného použitia autorských diel, ktoré podlieha kolektívnej ochrane, ktorú ochranu vykonáva žalobca. 16.2. Okresný súd založil rozhodnutie na zistení, že žalovaný mal na izbách, v ktorých poskytoval služby svojim klientom, zvukovoobrazové zariadenia a poskytoval prostredníctvom týchto zariadení signál, teda verejným prenosom umožňoval verejnosti prijímať autorské diela. Pre posúdenie veci, nebolo rozhodujúce to, že v akom rozsahu boli zvukovoobrazové zariadenia skutočne používané, podstatné je to, že žalovaný umožnil realizovať verejný prenos. Okresný súd správne uviedol, že bez uzavretia zmluvy so žalobcom alebo podania žaloby proti žalobcovi, ktorej predmetom by malo byť stanovenie podmienok licenčnej zmluvy, nemal žalovaný oprávnenie používať, resp. umožniť používať verejným prenosom autorské diela, ktorých ochranu zastrešuje žalobca ako organizácia kolektívnej správy podľa autorského zákona. 16.3. Výška bezdôvodného obohatenia nemôže byť v nižšej sume, ako je odmena dojednaná v licenčných zmluvách so žalobcom. Jediné zohľadňujúce kritérium je vyťaženosť ubytovacích zariadení podľa § 169 ods. 2 písm. e) Autorského zákona, ktoré kritérium sa uplatní na celé žalované obdobie 2020-2022 vzhľadom na právnu úpravu, ktorú žalobca rešpektoval. Žalovaný nepreukázal inú obvyklú odmenu, ako tú, ktorú požadoval žalobca, pretože podstatnou pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia bola skutočnosť, v akej výške boli reálne dojednávané odmeny za licencie v rozhodnom období. Pokiaľ ide vyťaženosť o žalovaného ubytovacieho zariadenia, tá bola predmetom dokazovania a žalobca preukázal, že vo svojich sadzobníkoch v rozhodnom období vyťaženosť ubytovacích zariadení zohľadňoval teda svoju povinnosť vyplývajúcu z autorského zákona si splnil.
17.1. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Nebolo sporné, že žalovaný bol prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia, v ktorom sú umiestnené zvukovoobrazové zariadenia. Žalovaný považoval za sporný rozsah verejného prenosu a s tým súvisiaci rozsah bezdôvodného obohatenia. 17.2. Dôkazné bremeno existencie verejného prenosu, vrátane výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia je na žalovanom, ktorí disponuje potrebnými údajmi a predkladá ich kolektívnemu správcovi pri uzavretí riadnej licenčnej zmluvy. Nie je účelom právnej úpravy, aby sa žalovanému „oplatilo“ neuzavrieť riadnu licenčnú zmluvu. Žalovaný sa vyhol plateniu licenčného poplatku, čím na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. 17.3. Žalobca vysvetlil, prečo uplatnený nárok zodpovedá kapacite ubytovacieho zariadenia žalovaného. Poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacieho zariadenia sa považuje za verejný prenos bez ohľadu na to, či sa televízory používajú a v akom rozsahu. Povinnosťou žalovaného bolo predložiť dôkaz spochybňujúci predpoklady vzniku a rozsahu bezdôvodného obohatenia.
18. Žalovaný nespochybnil, že žalobca je organizácia kolektívnej správy a výhradný zástupca autorských práv vo vymedzenom rozsahu a preto oprávnený uzatvárať licenčné zmluvy alebo vymáhať bezdôvodné obohatenie. Registráciou na Ministerstve kultúry bolo žalobcovi priznané oprávnenie kolektívnej správy autorských práv a táto skutočnosť nebola sporná. Predmet a rozsah kolektívnej správy sa tým bez ďalšieho predpokladá a dôkazné bremeno ohľadne neexistencie dohôd žalobcu s nositeľmi práv prechádza na žalovaného. Osobitná právna úprava Autorského zákona, ktorú okresný súd správne použil v spojení s právnou úpravou § 458a, § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, umožňuje žalobcovi vymáhať bezdôvodné obohatenie z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Žalovaný nespochybnil záver, že v ubytovacích zariadeniach umožňoval verejnosti prijímať licencované autorské diela. Z toho dôvodu bolo jeho povinnosťou mať uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom.
19. Žalobca preukázal kategorizáciu ubytovacieho zariadenia od ktorej sa odvíja výška vymáhaného plnenia. Žalovaný nepreukázal tvrdenie, že by jeho ubytovacie zariadenie spadalo do inej, nižšej kategórie a teda s nižším licenčným poplatkom. V týchto súvislostiach vykonaného dokazovania potom
bol správny záver súdu prvej inštancie, že nemal dôvod moderovať zvyčajnú odmenu, patriacu žalobcovi. Žalovaný v odvolacom konaní nespochybnil skutkový záver, že ubytovacie zariadenie bolo na verejnosti evidované ako trojhviezdičkový horský hotel.
20. Tvrdenie žalovaného o premrštenom sadzobníku odmien nie je preukázané ani vzhľadom na skutkové tvrdenia o minimálnej obsadenosti žalovaného v rozhodnej dobe, pretože žalobca preukázal, iné povinné subjekty mali so žalobcom uzavreté licenčné zmluvy za rovnakých podmienok aj pri zohľadnení nízkej obsadenosti.
21.1. Vyťažiteľnosť ubytovacieho zariadenia žalovaného žalobca zohľadnil čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaný poukazovaním na nízku obsadenosť v podstate namietal, že nemal dôvod uzavrieť so žalobcom licenčnú zmluvu, pretože jeho obsadenosť bola zanedbateľná. Na uvedenú obranu súd nemohol prihliadnuť. Žalovaný zmluvu so žalobcom neuzavrel a nepreukázal, že by konal v právnom vzťahu so žalobcom. 21.2. S vyťaženosťou žalovaného sa okresný súd vysporiadal tým, že po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré bolo odpoveďou žalobcu na obranu žalovaného, priznal nárok len za tie mesiace, v ktorých žalovaný v štatistických výkazoch skutočne deklaroval ubytovanie hostí.
22.1. Žalovaný v odvolaní polemizuje so záverom okresného súdu, že žalobca nemal dôvod čiastočne zobrať späť svoju žalobu, keď okresný súd uviedol, že v konaní nemal možnosť skúmať primeranosť zvyčajnej odmeny, spätne moderovať výšku obvykle dojednanej odmeny vzhľadom na to, že výška bezdôvodného obohatenia je daná sadzobníkom žalobcu. Uvedený záver je nezrozumiteľný, čo však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia. 22.2. Žalobca je povinný navrhovať zmluvné podmienky pre používateľov autorských diel nediskriminačne a teda jednotným sadzobníkom, ale súčasne výška bezdôvodného obohatenia nemôže byť preukázaná len na základe odmien preukázaných hromadnými licenčnými zmluvami, pretože aj v týchto zmluvách žalobca je povinný zohľadniť druh prevádzok, počty technických prostriedkov šírenia verejného prenosu a obsadenosti izieb. Ustanovenie § 458a Občianskeho zákonníka umožňuje žalobcovi uplatniť nárok z bezdôvodného obohatenia, ak jeho výšku nemožno určiť inak. V posudzovanej veci malo vplyv na určenie výšky bezdôvodného obohatenia preukázaná obsadenosť zariadenia podľa mesiacov žalovaného obdobia. Ak žalobca v konaní zohľadnil uvedené skutočnosti, na ktoré správne prihliadol aj súd prvej inštancie, hoci len na základe čiastočného späťvzatia žaloby, v konečnom dôsledku rozhodol správne, lebo žalovanému sa nepodarilo presvedčivo vyvrátiť iný rozsah bezdôvodného obohatenia, ako uplatnil žalobca. 22.3. Pre skutkové posúdenie veci bola podstatná žalovaným preukázaná obsadenosť v jednotlivých mesiacoch žalovaného obdobia a táto skutočnosť, ktorá vyšla najavo počas konania, bola dôvodom čiastočného zastavenia konania. V konečnom dôsledku pomer úspechu strán sporu bol správne založený na preukázaných skutkových okolnostiach, aj keď žalovaný svoje tvrdenia o vyťaženosti preukazoval až na základe podanej žaloby a iba štatistickými výkazmi. Žalovaný mohol svoje tvrdenia preukazovať aj knihou ubytovaných hostí, účtovníctvom, ktoré preukazuje ubytovanie hostí a pod.. 22.4. Pokiaľ sa žalovaný bránil nízkou obsadenosťou ubytovacieho zariadenia a s tým spojenými službami, potom bolo na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, na základe čoho je vylúčené, že v zariadení žalovaného nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva duševného vlastníctva, ktorý je uplatnený žalobou.
23. Odvolací súd nemal dôvod prehodnocovať výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú v konaní uplatnil žalobca. Žalobca vyťaženosť, ako zákonom stanovené kritérium zohľadnil v sadzobníku a proti žalovanému uplatnil sadzbu, ktorú odôvodnil. Vzhľadom na obranu žalovaného pomerne znížil pôvodne žalovaný nárok za príslušné mesiace žalovaného obdobia. Teda aj keď okresný súd nezohľadnil skutkové tvrdenia žalovaného, týkajúce § 169 ods. 2 písm. e) Autorského zákona v spojení s § 458a Občianskeho zákonníka, v konečnom dôsledku bol žalobcovi priznaný nárok, ktorý aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá správne zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci.
24. Žalovaný namietal, že žalobca neuviedol, za použitie akých konkrétnych diel sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však opomína, že vymáhaný nárok má oporu v právnej úprave bezdôvodného obohatenia podľa § 458a v spojení s § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá výslovne vychádza z obvyklej odmeny za získanie licencie. Z povahy účelu a predmetu licencie vyplýva, že nebolo potrebné nárok individualizovať uvedením diela a autora, ktoré mohli byť v zariadení
žalovaného odvysielané technickým zariadením umožňujúcim verejný prenos. Osobitná právna úprava uvedená v § 458a Občianskeho zákonníka, umožňuje žalobcovi uplatniť nárok v prípade, že bezdôvodné obohatenie nemožno určiť inak a odkazuje na určenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie primeraným použitím ustanovení § 442a ods. 2. Žalobca uplatnil nárok práve uvedeným spôsobom, lebo jeho nárok vychádzal z vyčíslenia odplaty, ktorú by musel žalovaný zaplatiť v prípade uzavretia licenčnej zmluvy. Pritom je zrejmé, že aj pri uzavretí licenčnej zmluvy vychádzajú zmluvné strany zo skutočnosti, že počas kalendárneho roka nie je stopercentne realizovaný verejný prenos diel všetkých autorov, za ktoré sa obvykle platí licenčná odplata.
25. Posudzovaný nárok žalobcu má povahu paušalizovanej náhrady, ktorá má základ v právnej úprave ochrany autorských práv a vyjadruje záujem na tom, aby kolektívna ochrana autorských práv, ako práv absolútnych, nebola závislá na subjektívnych dôvodoch a na relatívnych právach povinných subjektov, ako je aj žalovaný, ktoré svojou prevádzkou ako ubytovacie zariadenie užívanie dotknutých autorských práv deklarujú a umožňujú. Z povahy veci vyplýva, že ani v prípade uzavretia licenčnej zmluvy nie sú podrobne špecifikované výkony nositeľov autorských práv. Hromadná licenčná zmluva upravuje právne vzťahy zmluvných strán (relatívny právny vzťah) za účelom ochrany autorských práv, ktoré požívajú ochranu voči všetkým (absolútne právo).
26. To, že sa v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení autorského zákona nezisťuje spätne verejný prenos konkrétneho diela nie je vadou riadneho zistenia skutkového stavu, pretože ani pri uzavretí licenčnej zmluvy ktoré uzatvára žalobca a ktorú mal možnosť uzavrieť aj žalovaný, aby predišiel vymáhaniu bezdôvodného obohatenia, nie je známe, či sa uskutoční verejný prenos konkrétneho diela.
27.1. Vymáhané bezdôvodné obohatenie by malo zodpovedať licenčnej odmene, ktorá mala byť dohodnutá v licenčnej zmluve, lebo dodatočné vymáhanie nižšej sumy, ako tej, ktorá by zodpovedala riadne dojednanej licenčnej odmene, by viedlo subjekty povinné takúto zmluvu uzavrieť k ignorovaniu uzavretia licenčnej zmluvy. 27.2. Ak žalovaný namieta, že v jeho prípade neboli zohľadnené porovnateľné podmienky (lokalita, obsadenosť) tak mohol svoje požiadavky preniesť do rokovania o podmienkach pri uzavretí licenčnej, prípadne mal žalovať o určenie ceny podľa § 165 ods. 8 autorského zákona. Taká žaloba je predstihová a účelná v štádiu kontraktačného procesu a nie v súvislosti s následným postihom a vymáhaním bezdôvodného obohatenia. 27.3. Ak žalobca uplatnil podľa sadzobníka 30 % odmeny, pri ktorej je zohľadnená nielen obsadenosť žalovaného, ale aj náklady žalobcu pri výkone správy, potom nie je možné výšku bezdôvodného obohatenia spájať len s obsadenosťou, ktorá bola podľa žalovaného zanedbateľná a požadovať úplné zbavenie sa povinnosti k úhrade plnenia žalobcovi. Žalobca obsadenosť na základe tvrdenia žalovaného počas konania bez ďalšieho zohľadnil tým, že zobral žalobu sčasti späť.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto podľa § 255 ods. 1 CSP odvolací súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
29. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.045,49 Eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.) a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok (III.), zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
30. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.