Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoPs-5-2025.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoPs/5/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony: O. W., narodený X.XX.XXXX, trvalý pobyt: G. - M., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou N. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, G., a procesným opatrovníkom M.. S. N., zamestnancom O. súdu G. a dočasnej opatrovníčky G. B., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, G., za účasti O. G. so sídlom H. Z. XX/A, XXX XX G., v konaní o zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta Košice proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č. k. 41Ps/14/2023-86 zo 4.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena opatrovníka osobe, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu, že pôvodne ustanovená opatrovníčka túto funkciu nemôže ďalej vykonávať.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„I. Odvoláva z funkcie opatrovníčky pozbaveného O. W., nar. XX.XX.XXXX, N. B., nar. XX.XX.XXXX, a zároveň ustanovuje pozbavenému O. W., nar. XX.XX.XXXX, za opatrovníka O. G. so sídlom H. Z. XX/A, XXX XX G., čím mení uznesenie Okresného súdu Košice I, spisová značka 21Ps/7/2016 zo dňa 21.09.2016.
II. Zrušuje uznesenie Mestského súdu Košice, spisová značka 41Ps/14/2023 zo dňa 30.09.2024.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 10 ods. 1, 2; § 272; § 274 ods. 2; § 275; § 277 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“); § 26; § 27 ods. 2, 3; § 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 1 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice; § 1 ods. 2; § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania ako aj z podnetu OR PZ G., že voči terajšej opatrovníčke je vedené trestné konanie pod sp. zn. 1T/32/2024, súd považoval za potrebné zmeniť opatrovníka pozbavenému. Existuje podozrenie, že opatrovníčka nekoná v záujme osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, porušuje svoje povinnosti a zneužíva svoje práva, preto nemôže naďalej vykonávať funkciu opatrovníčky aj napriek tomu, že sa k tomuto konaniu nevyjadrila a ani sa nedostavila na nariadené pojednávanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neexistuje žiadny známy príbuzný, ktorý by vyjadril súhlas s výkonom funkcie opatrovníka a súdu nebola známa žiadna ďalšia osoba z rodinného, či blízkeho okolia vhodná na výkon funkcie opatrovníka, súd preto musel postupovať podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Opatrovanec má síce hlásený trvalý pobyt v G., O. časť G. - M., avšak nie je zrejmé, kde sa skutočne zdržiava, či sa v tejto mestskej časti nachádza, je zrejmé, že sa pohybuje po celom meste G., prebýva buď na ulici alebo sa zdržiava u nejakých príbuzných alebo u známych, súdu však neboli presne známe osoby, u ktorých momentálne prebýva. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil žiadneho príbuzného ani inú vhodnú osobu na opatrovníka, musel za opatrovníka ustanoviť orgán miestnej správy, s tým že ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas. Orgánom miestnej správy je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako organizačnú súčasť štátu. Trvalý pobyt, ktorý má opatrovanec uvedený v registri obyvateľov má v danom prípade iba evidenčný charakter, je preto povinnosťou mesta G. postarať sa o svojho občana. Mesto je nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať funkciu opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony s prihliadnutím na to, že táto má bydlisko v meste G., reálne sa tu zdržiava. Za týchto okolností mesto môže plniť funkciu opatrovníka, keďže má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade aj so záujmami opatrovanca. Vymedzený rozsah opatrovníckych práv a povinností determinujúci charakter funkcie opatrovníka nemôže predstavovať pre orgán miestnej správy neprimerané zaťaženie, ktoré by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať, pričom rozsah opatrovníctva zostáva nezmenený podľa pôvodného rozsudku.
III. Obsah odvolania
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podalo odvolanie O. G.. Odvolateľ poukázal na to, že opatrovanec nemá adresu trvalého pobytu, je vedený ako bezdomovec v O. časti G. - M.. V súčasnosti žije na ulici, prípadne sa zdržiava u niektorého zo svojich početných súrodencov. Nejaký čas sa zdržiaval u svojej dočasnej opatrovníčky - sesternici G. B.. Tá sa opatrovníctva vzdala pre komplikovanú osobnosť opatrovanca. Dočasná opatrovníčka považuje opatrovanca za nezvládnuteľného, tvrdí, že ho nemá ani v starostlivosti. Mať opatrovanca v starostlivosti nie je úlohou opatrovníka, netreba mu poskytovať každodennú pomoc v domácom prostredí. Vzhľadom na stav opatrovanca, by podľa názoru odvolateľa, ani takáto pomoc nebola dostatočná, opatrovanec potrebuje odbornú zdravotnú pomoc. Odvolateľ sa domnieva, že súd nedostatočne objasnil funkciu opatrovníka. Na základe lustrácie v registri obyvateľov má opatrovanec 12 súrodencov. Plnenie povinností opatrovníka je ideálne zo strany rodinných príslušníkov. Podľa odvolateľa mohol súd dôkladnejšie zistiť záujem niektorého zo súrodencov opatrovanca, mohol presnejšie opísať čo obsahuje funkcia opatrovníka, aby nedochádzalo k mylnej zámene s opatrovateľom. Odvolateľ nevie, kde by sa opatrovanec mohol nachádzať, či prespáva na ulici, či u niekoho z rodiny, nevie s opatrovancom naviazať žiadny bližší kontakt, a preto by jeho funkcia bola nielen príliš formálna, ale aj sťažená nevedomosťou o existencii a pobyte opatrovanca. Odvolateľ by v konečnom dôsledku musel byť v častom kontakte s niektorým z príbuzných opatrovanca, ku ktorým, podľa všetkého, opatrovanec z času na čas príde. Zo strany súdu prvej inštancie neboli vykonané všetky úkony smerujúce k tomu, aby mohol byť za opatrovníka ustanovený niektorý z príbuzných, ktorý spĺňa podmienky na ustanovenie za opatrovníka, neboli príbuzní dostatočne oboznámení so všetkými možnosťami, ktoré z funkcie opatrovníka vyplývajú. Odvolateľ poukazuje aj na ustanovenie § 35 ods. 8 Štatútu mesta G., podľa ktorého mestské časti môžu vykonávať pôsobnosť obce ako opatrovníka podľa OZ. Súd teda môže ako opatrovníka ustanoviť aj mestskú časť, ktorá má k jednotlivým obyvateľom mesta bližšie, spolupracuje so stanicou mestskej polície v prípade jej zásahov na ulici s osobami bez domova. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj „CSP“), oprávneným subjektom -
účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam na rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti na ustanovenie odvolateľa za opatrovníka.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza odvolateľ, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
11. Primárne dôvody, ktoré uvádza odvolateľ, smerujú k tomu, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem opatrovanca, keď nedostatočne zisťoval možnosti jeho rodinných príslušníkov prevziať funkciu opatrovníka. Súd prvej inštancie zisťoval u príbuzných opatrovanca možnosti prevziať funkciu opatrovníka, pričom z dôvodu opatrovancovej hospitalizácie neodkladným opatrením ustanovil za opatrovníčku jeho sesternicu, ktorá však uviedla, že túto funkciu nebude môcť naďalej vykonávať. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že najbližší príbuzní opatrovanca (jeho bratia), sú takisto osobami s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Odvolateľ správne uviedol, že funkcia opatrovníka si nevyžaduje osobnú starostlivosť o opatrovanca a má skôr ochranno-právnu funkciu. Môže sa zopakovať situácia, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bude zdravotnícke zariadenie potrebovať súhlas zákonného zástupcu, teda v tomto prípade opatrovníka, pričom bude nepomerne jednoduchšie kontaktovať Mesto G., než iných príbuzných opatrovanca, ktorí sa často nezdržiavajú na jednom mieste, ako to vyplýva aj zo spisovej dokumentácie, ale migrujú po celom území mesta G., čo bude zároveň aj v najlepšom záujme opatrovanca. Práve skutočnosť, že sám opatrovanec a jeho príbuzní migrujú po celom území G. a nezdržiavajú sa trvalo na území jednej mestskej časti, odôvodňuje vhodnosť ustanovenia Mesta G. za opatrovníka. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že úkony vyplývajúce z funkcie opatrovníka nepredstavujú pre O. G. neprimeranú záťaž, zvlášť, keď mu táto pôsobnosť vyplýva aj z citovaných právnych predpisov. Funkciu opatrovníka môže O. G. využiť aj na stabilizáciu sociálnej situácie opatrovanca, ktorý sa v dôsledku svojho stavu stal obeťou trestnej činnosti, napr. umiestnením v niektorom z mestských zariadení poskytujúcich sociálnu starostlivosť, prípadne u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, s ktorými je mesto G. v zmluvnom vzťahu.
12. Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd námietky odvolateľa za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto ho postupom podľa § 387 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).