Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-110-2025.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/110/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpeného advokátkou JUDr. Agátou Džačovskou, so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, IČO: 37 847 759, proti oprávnenému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou G. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7Pc/32/2024-75 zo dňa 8.4.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Rozsudkom zo dňa 8.4.2025 súd prvej inštancie výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému synovi s účinnosťou od 8.4.2025. Výrokom II. bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý. Výrokom III. o trovách konania na súdnom poplatku bolo rozhodnuté tak, že ich znáša štát a výrokom IV. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že navrhovateľovi ich náhrada nebola priznaná.
2.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie navrhovateľ v návrhu argumentoval tým, že syn ukončil štúdium na súkromnej strednej škole odbornej VIA HUMANA v Skalici dňa 30.6.2024. Poukázal na to, že pôvodne chcel syn študovať na vysokej škole v Brne, avšak v septembri mu oznámil, že študovať nebude. Zamestnal sa ako finančný poradca, pričom v čase podania návrhu už pracoval. V rozhodnutí prvoinštančného súdu bolo ďalej konštatované, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k oprávnenému určená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/25/2021-64 dňa 21.9.2021 vo výške 220 eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený ukončil štúdium na vysokej škole pre nesplnenie požiadaviek zákona o vysokých školách dňa 8.4.2025, kedy rozhodnutie o ukončení štúdia nadobudlo právoplatnosť. Na základe týchto skutočností prvoinštančný súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému s účinnosťou od 8.4.2025. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa zamietnutý, nakoľko tento sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenému s účinnosťou od 1.12.2024. Bolo zistené, že v súčasnosti oprávnený pracuje ako finančný poradca vo firme H., pričom uzatvára pre svojich klientov poistné zmluvy.
3.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, aby jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená s účinnosťou od 1.12.2024. Poukázal na to, že syn mu v októbri 2024 povedal, že sa síce zapísal na vysokú školu v Brne, ale do školy nechodí a ani nebude chodiť. V tomto období sa zaškoloval ako finančný poradca. Ďalej uviedol, že matka odporcu ho v tomto spôsobe života podporovala a poberala na neho rodinné prídavky a daňové úľavy. V závere svojho odvolania poukázal na to, že z obsahu spisu je zrejmé, že odporca mal za obdobie mesiacov december 2024 a január 2025 príjem, a teda už sám mohol skôr požiadať o výmaz zo zoznamu študentov.
4.
Splnomocnená zástupkyňa oprávneného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Poukázala na to, že rozhodnutie vydané školou „Vysoké učení technické Brno“ týkajúce sa ukončenia štúdia oprávneného nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2025. Žiadala zameškané výživné zo strany navrhovateľa doplatiť do dátumu 8.4.2025.
5.
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
6.
Podľa § 2 ods. 1 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok výživou povinnej osoby - navrhovateľa na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom a na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, a to podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 ZR a § 2 ods. 1 a 2, § 154, § 155 a § 157 CMP s tým, že pokiaľ sa oprávnený na výživu po dosiahnutí plnoletosti stane schopným sa sám živiť je to taká zmena pomerov, na základe ktorej je možné súdne rozhodnutia o výživnom na návrh zmeniť, a to aj zrušením vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému. Z hľadiska časového tento stav nastane, kedy sa oprávnený stal schopným sám sa živiť s tým, že pod pojmom „schopnosť živiť sa sám“ možno rozumieť potencionalitu plnoletého dieťaťa dosahovať príjmy, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, ktoré odôvodňujú záver o tom, že je schopné zabezpečovať si výživu samostatne vlastnou prácou a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že tento stav nastal už 1.12.2024, tak nemožno s touto argumentáciou súhlasiť, pretože v predmetnej veci nebolo preukázané, že by syn navrhovateľa mal uzatvorenú zmluvu s nejakou poisťovňou, resp. viacerými poisťovňami, v ktorých by vystupoval ako sprostredkovateľ poistenia.
8.
Odvolací súd v podstate v plnom rozsahu prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku. Súd prvej inštancie na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s predmetnou vecou i správne vyložil, a to s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k osobe oprávnenej prijímať výživné, sporným bol termín zrušenia vyživovacej povinnosti. Ako už bolo vyššie konštatované, nebolo v predmetnej veci preukázané, že by syn navrhovateľa mal uzatvorenú zmluvu s nejakou poisťovňou, resp. viacerými poisťovňami, v ktorých by vystupoval ako sprostredkovateľ poistenia. Pokiaľ oprávnený priznal určitý príjem z tejto činnosti (uviedol, že za 3 mesiace mal príjem
okolo 600 eur, matka navrhovateľa tvrdila, že za mesiac december 2024 a január 2025 mal príjem za každý mesiac cca 500 eur), výška tohto príjmu neodôvodňuje záver o schopnosti oprávneného sám sa živiť. Pre odvolací súd bolo rozhodujúce, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o vylúčení odporcu zo štúdia na vysokej škole (8.4.2025), kedy nastala zmena pomerov na strane oprávneného odôvodňujúca zrušenie vyživovacej povinnosti. 9. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
10.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu trov nepriznal, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
11.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).