Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sf-17-2023.pdf
PDF · 217.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sf/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: Unique Medical s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 729 429, práv. zast. Mgr. Martina Koková, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 52 516 580, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101864556/2023 zo dňa 24.07.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101864556/2023 zo dňa 24.07.2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u daňového subjektu Unique Medical s. r. o., Stará Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 46729429, DIČ: 2023571220, IČ DPH: SK2023571220 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102809237/2022 zo dňa 17.10.2022. Protokol z daňovej kontroly, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, bol daňovému subjektu doručený dňa 07.11.2022. Daňový subjekt sa k zisteniam správcu dane vyjadril a v lehote 30 pracovných dní podal elektronicky vyjadrenie, zaevidované pod č. 616117309/2022 zo dňa 16.12.2022. Správca dane pripomienky a dôkazy daňového subjektu k protokolu prerokoval s daňovým subjektom dňa 08.03.2023, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100744745/2023 zo dňa 08.03.2023. 2. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 100799311/2023 zo dňa 16.03.2023 rozhodol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ,,Daňový poriadok“) v znení neskorších predpisov tak, že vyrubil daňovému subjektu Unique Medical s. r. o., Stará Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 46729429, DIČ: 2023571220, IČ DPH: SK2023571220 rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR, slovom pätnásťtisícdvesto EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 22.06.2021vo výške 133 736,38 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške 148 936,38 EUR. Rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR. 3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane k spornej faktúre č. 2021/053103 od dodávateľa spoločnosti Stavby a koordinácie, s. r. o. uviedol, že viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a
presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Na základe vyššie uvedeného kontrolovaný platiteľ ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Správca dane k spornej faktúre č. 202105001 od dodávateľa spoločnosti HBSE, s. r. o. uviedol, že preukázal, že kontrolovaný platiteľ tým, že neprijal žiadne rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na prípadnom daňovom podvode, sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle bodu 48. Rozsudku ESD č. C-277/14 vo veci PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek. Správca dane na základe vykonaných zisťovaní prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal súčasťou reťazca a realizácia obchodných aktivít mala známky neštandardného konania, a že pri zdaniteľných obchodoch, ktorých súčasťou sa vedome alebo z nedbanlivosti stala aj spoločnosť Unique Medical s. r. o. vznikol daňový únik. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt – žalobca včas odvolanie. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101864556/2023 zo dňa 24.07.2023, tak že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 100799311/2023 zo dňa 16.03.2023, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ,,Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil za zdaňovacie obdobie máj 2021 rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR, slovom: pätnásťtisícdvesto EUR na dani z pridanej hodnoty, daňovému subjektu Unique Medical s. r. o. , DIČ 2023571220, IČO 46729429, IČ DPH SK2023571220, Stará Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto potvrdil. 6. V odôvodnení sa stotožnil so záverom správcu dane, pričom uviedol, že ako odvolací orgán, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu má za to, že závery správcu dane v prípade nepriznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Stavby a koordinácie s. r. o. a spoločnosťou HBSE, s. r. o. vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia správcu dane, daňový subjekt v prípade uplatneného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Stavby a koordinácie s. r. o. neuniesol vlastné dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo dodanie fakturovaných zdaniteľných plnení a to, že sa reálne uskutočnili tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach od dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. , čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Ďalej z dokazovania vykonaným správcom dane vyplynulo, že daňový subjekt sa v prípade uplatneného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa HBSE, s. r. o. stal súčasťou reťazca, kde realizácia obchodných aktivít mala známky neštandardného konania, kedy v zmysle uvedeného správca dane nepriznal daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane v zmysle dodávateľskej faktúry od spoločnosti HBSE, s. r. o.
Správna žaloba a žalobné body 7. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.07.2023, pričom žiadal toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a zmätočné. Žalobca má za to, že žalovaný na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní neboli vykonané navrhované dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať na bližšie objasnenie skutočností. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: I. ÚS 259/2022-37. Konaním správcu dane a žalovaného došlo k neúmernému presunu dôkazného bremena na žalobcu. 9. Pokiaľ ide o preukázanie dodania služby konkrétnym dodávateľom — Stavby a koordinácie s. r. o , ktorý je uvedený na prijatej faktúre č. 2021/053103 žalobca opakovane uvádza nasledovné skutočnosti: 10. V mesiaci január 2021 žalobca obdržal od spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. cenovú ponuku zo dňa 12.01.2021 na nasledovné služby — inštalácia a prevádzkovanie zabezpečovacieho systému v objektovej skladbe — Pult centrálnej ochrany (PCO) a Elektronický protipožiarny systém (EPS). Ponúkané služby zahŕňajú: dodanie a montáž káblových kamier, senzorov a modulov; sprevádzkovanie zabezpečovacieho systému do užívania; prevádzkovanie zabezpečovacieho systému; školiacu, servisnú a revíznu činnosť.vyjadrením zo dňa 14.01.2022, t. j. cenová ponuka zo dňa
12.01.2021 ako listinný dôkaz je súčasťou administratívneho spisu príslušného správcu dane. Z tohto listinného dôkazu je zrejmé, že cenovú ponuku vystavila spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. (dodávateľ uvedený na prijatej faktúre č. 2021/053103), cenová ponuka je podpísaná a opatrená odtlačkom pečiatky spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o.Vystavovateľom cenovej ponuky je dodávateľ služby uvedený na prijatej faktúre č. 2021/053103 - spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. Vo vystavenej cenovej ponuke sú špecifikované ponúkané služby, cena ponúkaných služieb a podmienky pre objednanie ponúkaných služieb. Z výsluchu svedka - p. Robin Popelka vykonaného dňa 28.06.2022 aj tento svedok potvrdil na strane 4 Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2022, číslo: 101852300/2022, že „začiatkom roku 2021 bol vyhotovený cenník mnou a na základe toho si objednávali tieto služby. ” Vypočutý svedok - p. Robin Popelka sa vyjadril, že cenník, t. j. cenovú ponuku vystavil on osobne, v čase vystavenia cenovej ponuky bol p. Robin Popelka štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. , t. j. bol oprávnený konať za túto spoločnosť, t. j. za konkrétneho dodávateľa služby, a teda bol oprávnený aj vyšťaviť predmetnú cenovú ponuku v mene spoločnosti, ktorá je ako konkrétny dodávateľ' služby uvedená na prijatej faktúre č. 2021/053103. Skutočnosť, že svedok - p. Robin Popelka v čase jeho výsluchu (28.06.2022) nevlastnil cenník správca dane bez logického zdôvodnenia v administratívnom konaní vyhodnotil tak, že svedok nevie, či cenník existoval, a to aj s prihliadnutím na ostatnú výpoveď tohto svedka, čo je absolútne neprípustné a v rozpore s § 3 odsek 3 a s § 24 odsek 2 Daňového poriadku. Keďže sa žalovaný v odvolaním napadnutom rozhodnutí stotožnil s dokazovaním vykonaným príslušným správcom dane, stotožnil sa tak s dokazovaním, ktoré bolo vykonané v rozpore s citovanými ustanoveniami Daňového poriadku. V administratívnom konaní bola spochybňovaná existencia cenníka len z dôvodu, že tento cenník nebol doručený zo strany svedka - p. Robina Popelku, a to bez ohľadu na to, že cenník bol predložený zo strany žalobcu (teda žalovaný má tento cenník k dispozícii a je súčasťou administratívneho spisu), zároveň vystavenie a doručenie tohto cenníka osobne potvrdil svedok - p. Robin Popelka pri svojom výsluchu. Žalobca má zato, že počas dokazovania vykonávaného v administratívnom konaní sa viackrát preukázalo (minimálne pri objasňovaní existencie a vystavenia cenovej ponuky na ponúkané služby), že správca dane a rovnako žalovaný vyhodnocuje zistené skutočnosti veľmi účelovo iba v neprospech žalobcu a pokiaľ' sa táto skutočnosť preukáže a žalobca výslovne poukáže na tieto nedostatky, príslušný správca dane a následne aj samotný žalovaný na tieto svoje pochybenia a nedostatky reaguje len veľmi všeobecne, bez ďalšieho logického zdôvodnenia, pričom však žalobca opakovane poukazuje na to že kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných žalobcom ako daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre. Spochybnenie zo strany správcu dane a následne žalovaného musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu kto vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca nemôže byť postihnutý zato, že dodávateľ služby nepredložil správcovi dane cenník, žalobca správcovi dane cenník predložil a existencia tohto cenníka ako i jeho vystavenie bolo zároveň potvrdené výpoveďou svedka — p. Robina Popelku, ktorý v čase vystavovania cenníka bol štatutárnym zástupcom — konateľom u dodávateľa služby. Následne v zmysle podmienok uvedených v doručenej cenovej ponuke (v doručenom cenníku ktorého existenciu potvrdzuje jednak jeho písomné vyhotovenie a jednak výpovede svedka a žalobcu) žalobca vystavil konkrétnemu dodávateľovi zaslal objednávky na ponúkané služby, a to: dňa 21.01.202 vystavil prvú písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 02/2021, ktorú dňa 22.01.202 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 19.02.202 kontrolovaný daňový subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 03/202 , ktorú dňa 24.02.2021 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 22.03.202 kontrolovaný daňový subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 04/202 , ktorú dňa 23.03.2021 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 19.04.202 kontrolovaný daňový subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 05/202 , ktorú dňa 19.04.2021 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 24.05.2021 kontrolovaný daňový subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 06/202 i, ktorú v mesiaci máj 2021 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou. Uvedené objednávky spolu s dokladom o ich podaní na poštovú prepravu žalobca ako listinné dôkaz zaslal správcovi dane, tieto listinné dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu. Pri ich vyhodnocovaní správca dane len stroho konštatoval, že z dokladov o podaní na poštovú prepravu nie je možné vyhodnotiť, čo bolo predmetom zásielky podanej na poštovej preprave. Správca dane vyhodnotil tieto listinné dôkazy v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 odsek 3 Daňového poriadku, nakoľko správca dane tieto predložené listinné dôkazy, čo do obsahu ako i do formy vôbec nevyhodnocoval v vzájomnej súvislosti s vyjadreniami svedka — p. Robin Popelka, s vyjadreniami žalobcu a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými predloženými listinnými dôkazmi. Rovnaký postoj vo veci zaujal aj žalovaný ako odvolací orgán. Z predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomné objednávky vystavoval pravidelne mesačne v
zmysle podmienok uvedených v Cenovej ponuke zo dňa 12.012021 a tieto písomné objednávky boli poštou zasielané na adresu konkrétneho dodávateľa objednaných služieb, t. j. na adresu spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. Okrem predložených listinných dôkazov tieto skutočnosti potvrdzujú aj vyjadrenia vypočutých osôb. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré vyšli počas dokazovania najavo vo vzťahu k cenníku a k objednávkam nie sú rozporné, práve naopak. A tieto skutočnosti nevyplývajú len z listinných dokladov, ale aj z výpovedí, či už svedka alebo zástupcov samotného žalobcu, t. j. majú povahu faktu. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný bez ďalšieho logického zdôvodnenia tvrdí, že svedok — p. Robin Popelka síce potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení (uskutočnenie zdaniteľných plnení je preukázané aj listinnými dokladmi, ktoré predložil do administratívneho konania žalobca), ale zo strany spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. neboli žiadnymi listinnými dokladmi a dôkazmi tieto tvrdenia potvrdené a preukázané. V tejto súvislosti žalobca v podanom odvolaní poukazoval na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011. Skutočnosť, že spoločnosti Pannon Slovakia s. r. o. bola od 31.05.2022 zrušená registrácia pre DPH z úradnej moci, nie je dôkazom o tom, že by táto spoločnosť v roku 2021 nemohla subdodávateľsky objednanú službu poskytnúť. Práve naopak je dôkazom o tom, že ku dňu 31.05.2022 bola táto spoločnosť riadne registrovaná pre DPH. Žalobca opakovane počas administratívneho konania uvádzal, že cudzinci- pracovníci prišli na miesto Stará Vajnorská 13 7/4, Bratislava, boli vybavení pracovným náradím a technikou, ktorú bolo potrebné inštalovať a následne v mesiaci jún 2021 demontovať, a teda na strane žalobcu neboli pochybnosti o tom, že služby sú vykonávané dodávateľom, ktorý má dostatočné technické a personálne vybavenie a informácie k tomu, aby objednané služby zrealizoval.Žalobca má za to, že počas administratívneho konania bolo preukázané, že senzory, čidlá a kamery, prostredníctvom ktorých bola časť služby realizovaná boli inštalované priamo v priestoroch, ktoré užíva žalobca, t. j. na adrese Stará Vajnorská, v Bratislave a samotný pult centrálnej ochrany, ktorý tiež slúži na plnenie tejto služby bol inštalovaný v priestoroch dodávateľa. Uvedené jednak vyplýva z vyjadrení žalobcu a jednak z výsluchu svedka — p. Robin Popelka, ktorý bol v čase poskytnutia deklarovaného plnenia štatutárnym zástupcom konkrétneho dodávateľa služby - spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. Žalobca má za to, že žalovaný mohol nahliadnuť do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 u daňového subjektu ULTRAMED s. r. o. a zistil by, že spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. , v rozhodnom období, teda od začiatku roka 2021 užívala priestory, ktoré mala v nájme od spoločnosti AUTOVERO s. r. o. Z uvedeného je zrejmé, že teda naozaj časť služby bola poskytovaná z týchto priestorov, do ktorých sa vchádzalo cez priestory užívané samotným majiteľom teda spoločnosťou AUTOVERO s. r. o. a teda vstup do týchto priestorov nebol kontrolovaný, ako uvádza svedok — p. Robin Popelka. Tieto skutočnosti samozrejme nevylučujú, že ďalšia časť toho deklarovaného plnenia bola realizovaná v priestoroch na adrese Stará Vajnorská, ktoré užíva žalobca a vstup do ktorých je možné kontrolovať' prostredníctvom zamestnancov žalobcu, ktorí sa tam nachádzajú. Žalobca má naďalej za to, že z účelom spoľahlivého a presného objasnenia týchto skutočností bolo v reálnych možnostiach žalovaného nahliadnuť' do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 iného kontrolovaného daňového subjektu, t. j. u spoločnosti ULTRAMED s. r. o. nakoľko je preukázané, že v prípade správcu dane ide o bežne zaužívaný a obvyklý postup pri výkone kontroly, keďže tak robil aj pri nahliadnutí do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu HGM s. r. o. o Čom bol spísaný úradný záznam dňa 25.08.2022 pod číslom 102375026/2022. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 11.12.2022 navrhoval správcovi dane vykonať dokazovanie aj obhliadkou priestorov, ktoré užíva a ktoré sa nachádzajú na ulici Stará Vajnorská v Bratislave. Tento dôkaz navrhoval žalobca vykonať už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2022. Správca dane navrhovaný dôkaz však nevykonal, a to aj napriek tomu, že u neho naďalej pretrvávali pochybnosti ohľadne inštalácie kamier, čidiel a senzorov, ktoré bolo reálne možné odstrániť vykonaním obhliadky priestorov a kladením otázok zamestnancom kontrolovaného daňového subjektu ktorí by sa na mieste obhliadky nachádzali, najmä pokiaľ ide o inštaláciu kamier čidiel a senzorov na adrese Stará Vajnorská v Bratislave. Správca dane sa v prípade tohto návrhu na vykonanie dokazovanie obmedzil iba na jednoduché konštatovanie, že vykonanie tohto navrhovaného dôkazu nepovažuje za potrebné nakoľko naďalej nespochybňuje reálne sídlo žalobcu na tejto adrese. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že musel prostredníctvom svojich písomných vyjadrení, ktoré boli doplnené prílohy (fotografie v administratívnych a skladových priestoroch na adrese Stará Vajnorská ako aj fotografiou počítačovej obrazovky, z ktorej je zrejmé, že keď len do samotného vyhľadávača www.google.sk zadáte spoločnosť Unique Medical s. r. o. zobrazia sa automaticky priestory, budova, ulica, parkovacie plochy, ktoré spoločnosť Unique Medical reálne užíva) vyvracať správcovi dane jeho absolútne neopodstatnené, neodôvodnené a predovšetkým nepreukázané závery vo vzťahu k reálnemu sídlu kontrolovaného daňového subjektu. Zároveň správca dane si v
rámci svojej kontrolnej činnosti nedokázal vyhľadať ani správny list vlastníctva cez www.katasterportal.sk vzťahujúci sa k priestorom užívaným žalobcom. Na nesprávny výpis listu vlastníctva musel správcu dane upozorniť až žalobca prostredníctvom konateľa spoločnosti p. Ing. Ronalda Necpála na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo počas výkonu daňovej kontroly, keď správca dane obvinil žalobcu z fiktívneho sídla. Pokiaľ by žalobca nepoukázal na pochybenia a nedostatky správcu dane pri výkone dokazovania v rámci administratívneho konania, do dnešného dňa by bol žalobca posudzovaný ako subjekt bez reálneho sídla. Žalobca má zato, že rovnako bolo počas administratívneho konania preukázané, že k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a konkrétnym dodávateľom — spoločnosťou Stavby a koordinácie s. r. o. došlo z dôvodu opakovaných reklamácií. Žalobca doručil správcovi dane fotografiu preukazujúcu vady poskytovaného plnenia, a teda je súčasťou administratívneho spisu. Reklamácie vadného plnenia potvrdil aj svedok — p. Robin Popelka. V dôsledku ukončenia spolupráce na základe Oznámenia o ukončení spolupráce zo dňa 21.06.2021 dodávateľ dňa 29.06.2021 vykonal demontáž zabezpečovacieho systému. O demontáži bol dňa 29.06.2021 vypracovaný písomný Protokol o demontáži zabezpečovacieho systému, z ktorého vyplýva že: preberajúcim subjektom bol dodávateľ služby spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. , odovzdávajúcim subjektom bol žalobca, demontáž sa vykonala dňa 29.06.2021 na mieste demontáže: Unique Medical s. r. o. , Stará Vajnorská 1367/4, Bratislava, a predmetom demontáže bolo — demontáž káblových kamier 4ks, demontáž senzorov 4ks, demontáž modulov — modul PCO a modul EPS, odpojenie systémov z prevádzky. Zároveň má žalobca zato, že je v rozpore s logikou, aby žalobca pokiaľ mu nebolo poskytnuté deklarované plnenie: aby toto plnenie opakovane reklamoval u konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, aby konkrétnemu dodávateľovi uvedenému na faktúre uhrádzal faktúry vystavené za toto plnenie; aby toto plnenie pravidelne objednával u konkrétneho dodávateľa v zmysle predloženej cenovej ponuky; aby podpisoval resp. potvrdzoval dokumenty a doklady vystavené v súvislosti s poskytnutým daňovým plnením ako napr.: pravidelná písomná objednávka, inštalačný protokol, protokol o demontáži. 11. Pokiaľ ide o nepreukázanie účasti žalobcu na podvodnom konaní, resp. nepreukázanie účasti na podvodnom reťazci obchodných spoločností prostredníctvom obchodnej transakcie, predmetom ktorej bolo dodanie diagnostických staníc od spoločnosti HBSE, s. r. o. fakturovaných faktúrou č. 202105001, žalobca má za to, že počas administratívneho konania nebolo preukázané, že žalobca sa mal zúčastniť podvodného konania, resp. že sa mal zúčastniť na podvodnom reťazci obchodných spoločností prostredníctvom obchodnej transakcie, predmetom ktorej bolo dodanie diagnostických staníc od spoločnosti HBSE s. r. o. fakturované faktúrou č. 202105001. 12. Žalobca počas administratívneho konania opakovane odôvodňoval ekonomické opodstatnenie posudzovanej obchodnej transakcie a opakovane uvádzal, že uvedená posudzovaná obchodná transakcia bola pre žalobcu zisková, dosiahla ziskovosť 23,14%, pričom celkové výnosy tohto posudzovaného obchodného prípadu (zákazky) predstavujú sumu vo Výške 383 000,00 EUR bez DPH a celkové náklady predstavujú sumu vo Výške 294 383,71 EUR bez DPH. O tvrdených skutočnostiach žalobca predložil žalovanému aj listinné doklady ako dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Napriek skutočnosti, že správca dane počas výkonu kontroly vyslovene požadoval od žalobcu vysvetliť ekonomické opodstatnenie uvedenej obchodnej transakcie, žalovaný v odvolaním napadnutom rozhodnutí už uvádza, že ho dosiahnutá ziskovosť zákazky vôbec nezaujíma a nie je podstatná. Zrejme preto, že ide o skutočnosť v prospech žalobcu a tieto skutočnosti v prospech žalobcu žalovaný vôbec nevyhodnocoval. Žalobca vysvetlil objektívne dôvody, pre ktoré tovar (RDG stanice) spolu so stavebnými prácami dodala práve spoločnosť HB SE, s. r. o. Žalobca opakovane uvádza, že tovar (RDG stanice) mal byt' inštalovaný v priestoroch, ktoré neboli stavebne pripravené a dodávateľ spoločnosť HBSE, s. r. o. vykonávala stavebné práce v nemocniciach. Uvedené viedol aj konateľ žalobcu dňa 07.09.2022 na ústnom pojednávaní. V prípade, že v budúcnosti bude potrebné uplatňovať reklamácie z poskytnutého plnenia, bolo v úmysle žalobcu zabezpečiť, aby tieto reklamácie si m hol uplatňovať len voči jednému zodpovednostnému subjektu, nakoľko už má skúsenosti z predchádzajúcej praxe, že v prípade viacerých dodávateľov, títo dodávatelia odmietajú prevziať' zodpovednosť, prenášajú túto zodpovednosť jeden na druhého, čo má negatívny dopad na celý priebeh reklamačného konania zdĺhavé konanie, ďalšie náklady spojené s reklamáciou a predovšetkým nespokojného zákazníka. Spoločnosť' FUJIFILM Slovakia s. r. o. aj keď' s ňou žalobca obchoduje pochopiteľne nemohla byt' jediným dodávateľom kontrolovaného plnenia, nakoľko táto spoločnosť nerealizuje stavebnú pripravenosť priestorov v nemocniciach a v súvislosti so zazmluvnenou zákazkou bolo potrebné zrealizovať aj stavebnú pripravenosť priestorov v nemocnici. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca sa vedome zapojil do preverovaného obchodného reťazca, pričom osobne poznal konateľov subdodávateľských spoločností RUN Pro, s. r. o. , Stavby a koordinácie s. r. o. a zamestnanca spoločnosti FUJIFILM Slovakia, s. r. o. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé vykonaním akých dôkazov dospel správca dane k takýmto nepreukázaným
záverom. Iba skutočnosť, že sa niektoré fyzické osoby medzi sebou osobne vzájomne poznajú predsa nemôže zakladať a ani nezakladá zodpovednosť za vedomé sa zapojenie do akéhokoľvek obchodného reťazca. Z dokazovania vykonaného správcom dane/žalovaným je preukázané, že Ing. Ronald Necpál — konateľ žalobcu iba odporučil dodávateľovi — spoločnosti HBSE, s. r. o. spoločnosť' RUN Pro, s. r. o. ako možného dodávateľa diagnostických staníc. Z výpovede zástupcu spoločnosti HBSE, s. r. o. však nie je vylúčené, že pri tomto odporučení p. Ing. Ronald Necpál uviedol a označil aj iných dodávateľov. Odporúčanie ešte neznamená, že spoločnosť' HBSE, s. r. o. si podľa špecifikácie nemôže/nemohla vybrať akéhokoľvek dodávateľa dostupného na trhu, ale že si musela vybrať' spoločnosť RUN Pro, s. r. o. , ako sa to snaží účelovo prezentovať' správca dane. 13. Ing. Ronald Necpál vôbec aktívne nezasahoval do výberu dodávateľa diagnostických staníc, ako sa to účelovo snaží prezentovať správca dane, jeho rada adresovaná iba konateľovi spoločnosti HBSE, s. r. o. mala čisto iba odporúčací charakter a žalovaným nebol preukázaný opak. Žalovaný v odvolaní napadnutom rozhodnutí uvádza, že z celého dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že žalobca inštruoval (čo vôbec nie je pravda) konateľa spoločnosti HBSE, s. r. o. pána Kaciana, od koho má nakúpiť predmetné diagnostické stanice. Žalovaný však v rozhodnutí neuvádza vykonaním akých dôkazov dospel k takýmto záverom. Dokonca žalovaný uvádza, že Ing. Ronald Necpál mal dokonca usmerňovať už celý obchodný reťazec, čo je iba vykonštruovanou domnienkou žalovaného. Čo by malo viest' Ing. Ronalda Necpála k tomu, aby celý fakturačný reťazec usmerňoval, resp. odporúčal obchody medzi jednotlivými spoločnost'ami. Ing. Ronald Necpál nie je spoločníkom (nevlastní obchodný podiel) a nie je ani tichým spoločníkom ani v jednej z obchodných spoločností, ktorá vystupuje v posudzovanom obchodnom reťazci, t. j. Ing. Ronald Necpál nemá právo na hospodársky prospech z podnikania ani jednej spoločnosti, ktorá vystupuje v posudzovanom obchodnom reťazci a nezíska žiadne výhody z posudzovanej obchodnej transakcie. Zároveň žalobca uvádza, že p. Ing. Ronald Necpál nepoznal podmienky obchodných transakcií v rámci preverovaného reťazca, nemal vedomosť o cenách tovarov v rámci obchodného reťazca a ani o subjektoch, ktoré mali byt' zapojené do obchodného reťazca, iné ani nebolo správcom dane preukázané. Pokiaľ ide o nezrovnalosti uvedené v odovzdávacích a preberacích protokoloch, týkajúcich sa dátumov žalobca má naďalej za to, že tovar fakturovaný dodávateľom spoločnosťou HBSE s. r. o. žalobca odovzdal svojmu konečnému odberateľovi dňa 03.05.2021 0 Čom svedčí aj písomná dokumentácia, ktorú žalobca predložil a je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca aj zaškolil konečného užívateľa dodaného tovaru a teda má za to, že dňa 03.05.2021 žalobca umožnil konečnému odberateľovi nakladať s týmto dodaným tovarom. Pokiaľ ide o výsluch Ing. Petra Stolárika, je pravdou, že mu bola predložená k nahliadnutiu faktúra, ako i odovzdávací a preberací protokol s neskorším dátumom, ako je deň 03.05.2021, avšak menovaný svedok sa vydaril že on túto faktúru nevystavoval, vystavoval ju iný zástupca ich spoločnosti a uviedol, že údaje na tejto faktúre, resp. na odovzdávacom protokole by mali byt' správne. Z uvedeného je preukázané, že svedok svojou svedeckou výpoveďou ani nepotvrdil avšak ani nevyvrátil, že termínom dodania tovaru mohol byt' aj iný dát m, a teda aj dátum 03.05.2021.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada správnu žalobu žalobcu zamietnuť v zmysle § 190 SSP. V odôvodnení svojho písomného vyjadrenia uviedol, že považuje žalobné námietky žalobcu uvedené za nedôvodné. Žalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uvádza, že tieto sú identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí napadnutom touto žalobou. Žalovaný v plnom rozsahu trvá na odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom žalobcom v odvolaní. Podľa názoru žalovaného, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z dôkazov a zistení, ktoré správca dane zaobstaral v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistenia o dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jej meno a odôvodňujú správcom dane vyjadrenú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. Žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s. r. o. vznikla na základe odporúčania známych, na základe čoho si žalobca spoločnosť vybral za svojho dodávateľa z dôvodu, že táto spoločnosť ponúkala prenájom skladových
priestorov a aj službu zabezpečenia (beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov pultu centrálnej ochrany). Za spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. vystupoval pán Popelka a pán Matter, ktorého funkciu v dodávateľskej spoločnosti splnomocnená zástupkyňa žalobcu nevedela identifikovať, žalobca nedisponoval podkladmi a informáciami, či bola spoločnosť schopná zabezpečiť v požadovanej kvalite a v požadovanom rozsahu dodanie tovarov a služieb, žalobca nevedel stotožniť osoby, ktoré predmetné práce vykonávali, ani aký vzťah mali k dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. (žalobca nepredložil ani napr. evidenciu dochádzky pracovníkov ani menný zoznam pracovníkov), žalobca si nepreveroval a nevedel ani uviesť, či mali odborné znalosti na výkon požadovaných prác, a zmluvu s uvedenou spoločnosťou nemal uzatvorenú. Za spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. , Robin Popelka, so správcom dane komunikoval sporadicky - telefonicky, na dohodnuté a opakovane presúvané termíny konania ústneho pojednávania sa nedostavil, pričom ako dôvody nedostavenia sa uvádzal rôzne subjektívne dôvody (zo zdravotných dôvodov; z dôvodu pomýlenia si termínu konania ústneho pojednávania; z dôvodu zrážky so zverov), tieto subjektívne dôvody však správcovi dane nepreukázal, a požadované účtovníctvo a evidencie spoločnosti za preverované obdobie správcovi dane nepredložil. Pred správcom dane Robin Popelka vo svojej výpovedi síce tvrdil, že spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. mala ponuku z Rakúska, kde sa rušila ambulancia, vyraďovali sa zariadenia, tieto práce mal vykonávať prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o, kde bol v predmetnom zdaňovacom období konateľom Dušan Šutovský, a na niektoré práce mali prísť ľudia zo spoločnosti SHJ bau invest GmbH, tieto tvrdenia však správcovi dane nepreukázal a ani hodnoverne nepotvrdil. Podľa evidencií správcu dane, ktoré vedie pri správe daní vyplynulo, že spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až máj 2021 nedeklarovala v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty žiadne nadobudnutie tovaru z iných členských krajín EÚ, teda ani z Rakúska. Svedok, Robin Popelka, nevedel konkretizovať zamestnancov ani osoby, ktoré mali práce vykonávať, nevedel uviesť priestory, v ktorých mali byť práce vykonávané, vedel len, že išlo o priestory na adrese Stará Vajnorská a že malo ísť o dodanie služieb protipožiarnej ochrany. Tým všeobecné a neurčité vyjadrenie svedka, Robina Popelku, nemožno považovať za dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie v jeho mene fakturovaného plnenia pre žalobcu, ani ako hodnoverné potvrdenie dodania fakturovaného tovaru a služieb pre žalobcu. Čo sa týka žalobcom predloženého protokolu o demontáži zabezpečovacieho systému správcom dane bolo zistené, že podpis Robina Popelku (za spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. ) sa ani nezhoduje s podpisom Robina Popelku uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorú správca dane spísal s menovaným pri výsluchu svedka. Správcovi dane sa takisto nepodarilo získať dôkazy ani v spoločnosti Pannon Slovakia, s. r. o. , nakoľko táto spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a Dušan Šutovský sa na ústne pojednávanie nedostavil, a ani svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil. Z daňovej kontroly nesporne vyplýva, že správca dane svojím dokazovaním nezískal žiadne relevantné dôkazy o uskutočnených zdaniteľných plneniach dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s. r. o. a preniesol dôkazné bremeno na žalobcu zaslaním Oznámenia č. 102539558/2022 zo dňa 13.09.2022 v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Dôkazné bremeno na preukázaní dodávateľa predmetného tovaru a služieb alebo postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby a platiteľa dane, ako hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane bolo prenesené na samotného žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení od dodávateľských spoloční HBSE, s. r. o. , ktoré správca dane posúdil vo vzájomnej súvislosti vyplynulo, že žalobca si odpočítal daň z preverovanej faktúry od spoločnosti HBSE, s. r. o. , pri ktorom došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty, a tým odpočítaním dane z plnení získal žalobca neoprávnené daňové zvýhodnenie. Na základe všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly správca dane zistil, že vo fakturačnom reťazci spoločností FUJIFILM Europe GmbH, organizačná zložka a Stavby a koordinácie s. r. o. – RUN Pro, s. r. o. – HBSE, s. r. o. – žalobca a Nemocnica AGEL Levice, s. r. o. došlo k daňovému úniku, tým, že si žalobca uplatnil vyššie odpočítanie dane, keď došlo k neúmernému navýšeniu ceny, personálneho prepojenia, kedy priamo konateľ žalobcu osobne poznal pána Stolárika, zamestnanca spoločnosti FUJIFILM Europe GmbH, s ktorým dojednával obchodné záležitosti, uvedené pán Stolárik potvrdil aj v zápisnici o ústnom pojednávaní, s konateľom žalobcu sa pozná osobne a spolupracoval s ním aj v minulosti. Správca dane dokazovaním zistil, že priamo konateľ žalobcu odporučil konateľovi spoločnosti HBSE s. r. o. , aby predmetný tovar nakúpil od spoločnosti RUN Pro, s. r. o. , kde konateľkou spoločnosti je matka konateľa žalobcu, ktorá tiež potvrdila, že jej v oblasti nákupu a predaja zdravotníckej techniky pomáhal Ing. Necpál, jej syn. Celý fakturačný reťazec usmerňoval žalobca, resp. odporúčal obchody medzi jednotlivými spoločnosťami, z čoho je zrejmé, že žalobca mohol nadobudnúť predmetné zdaniteľné plnenie priamo od spoločnosti FUJIFILM Europe GmbH, ktorú pozná a s ktorou aj bežne obchoduje. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu, že nevedel, nepoznal a ani sa nezaujímal od koho
dodávateľ zakúpi diagnostické stanice, keďže z dokazovania vyplynul práve fakt, že tieto obchody sa vykonávali na základe jeho odporúčaní a teda toto tvrdenie žalobcu bolo vykonaným dokazovaním správcu dane vyvrátené. Doplnením niekoľkých dodávateľských spoločností do fakturačného reťazca došlo k neúmernému navýšeniu ceny predmetných diagnostických staníc. V prípade, ak by žalobca sám zaobstaral a nakúpil tovar priamo od spoločnosti FUJIFILM Europe GmbH, bola by cena aj napriek pomerne drahému a robustnému softvéru DICOM (cena za jeden softvér 10 000,00 EUR) nižšia, ako obstarávacia cena, za ktorú predmetné plnenie dodala spoločnosť HBSE s. r. o. žalobcovi. Z celého dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že žalobca inštruoval konateľa spoločnosti HBSE, s. r. o. , pána Kaciana, od koho má nakúpiť predmetné diagnostické stanice. Spoločnosť HBSE, s. r. o. tak následne uskutočnila tento nákup od spoločnosti RUN Pro, s.r. o., ktorej konateľkou je matka konateľa žalobcu, ktorý jej pomáhal v danej oblasti. Zo strany žalobcu došlo k účasti na tvorbe a uskutočnení obchodnej schémy, ktorá viedla k uvedeným nákupom, nebola ekonomicky opodstatnená a jej výsledkom bolo získanie ekonomických výhod pre žalobcu dane v podobe vyššieho odpočítania dane. Čo sa týka žalobných námietok ohľadne nezrovnalostí v odovzdávajúcich a preberacích protokoloch týkajúcich sa dátumov na nich uvedených žalovaný uvádza, že v priebehu konania vyplynulo, že spoločnosť FUJIFILM Europe GmbH vystavila faktúru pre spoločnosť RUN Pro s. r. o. s dátumom 15.05.2021 a predložila správcovi dane preberací protokol vystavený spoločnosťou FUJIFILM Europe GmbH pre spoločnosť RUN Pro s. r. o. , v ktorom bol uvedený dátum 14.05.2021 a tento protokol bol podpísaný, na základe osobného prevzatia pracovných staníc konateľkou spoločnosti RUN Pro s. r. o. , pani Miroslavou Rudincovou. Ďalej spoločnosť RUN Pro s. r. o. vystavila faktúry pre spoločnosť HBSE, s. r. o. s dátumom dňa 28.05.2021, avšak spoločnosť HBSE, s. r. o. vystavila faktúru pre žalobcu s dátumom už 03.05.2021. Kedy ďalej žalobca deklaroval, že tovar bol ďalej dodaný a nainštalovaný v spoločnosti Nemocnica AGEL Levice s. r. o. dňa 03.05.2021 v zmysle inštalačného, preberacieho a zaškolovacieho protokolu podpísaný dňa 03.05.2021. Uvedené zistenia správcu dane potvrdzuje aj skutočnosť, že spoločnosť FUJIFILM Europe GmbH zaslala správcovi dane informáciu termínu odovzdania diagnostických staníc pre spoločnosť RUN Pro s. r. o. a to dňa 14.05.2021. Túto informáciu potvrdil aj svedok, Ing. Stolárik v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100524150/2023. Žalobca tvrdí, že predmetné diagnostické stanice mali byť namontované dňa 03.05.2021, avšak uvedené zistenia správcu dane sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu. Žalovaný má za to, že správca dane náležite vyhodnotil skutkový stav v kontexte judikatúry ESD podľa Rozsudku NS SR č. 1Sžf/31/2016 a rozhodnutia Súdneho dvora vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp. zn. C-439/04 a C440-04. Žalovaný ďalej uvádza, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú dôvodné. Tieto žalobné námietky sú identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Ani v tejto žalobe žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. V podanej žalobe a takisto aj v podanom odvolaní žalobca uvádzal len skutočnosti, ktoré už uvádzal v rámci daňovej kontroly, a s ktorými sa správca dane ako aj žalovaný vysporiadal. Žalovaný dodáva, že sám žalobca si je plne zodpovedný za preukázanie svojho dôkazného bremena jednoznačným a vierohodným spôsobom, a že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje v daňovom priznaní sú úplné a pravdivé.
Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov správnym súdom 16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP) pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
17. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP.
18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení účinnom v čase relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
23. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
28. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
29. Správny súd uvádza, že daň z pridanej hodnoty je tzv. nepriamou daňou, ktorá je zároveň predmetom harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman).
30. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane.
31. Keďže účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom a ak tieto skutočnosti spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, či dokazovanie doplní, a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Uvedené závery o presunutí dôkazné bremena ale neplatia v prípade, že správca dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, skutočne odrážajú deklarované plnenia.
32. Správny súd poukazuje na princíp neutrality DPH, ktorý patrí k základným princípom výberu DPH ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH.
33. Predmetom prieskumu v súdenej veci je rozhodnutie žalovaného č. 100799311/2023 zo dňa 16.03.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100799311/2023 zo dňa 16.03.2023, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR. 34. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, pričom uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu má za to, že závery správcu dane v prípade nepriznania
odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou: Stavby a koordinácie s. r. o. a spoločnosťou HBSE, s. r. o. vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal. 35. V prípade uplatneného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Stavby a koordinácie s. r. o. žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo dodanie fakturovaných zdaniteľných plnení a to, že sa reálne uskutočnili tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach od dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o., čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. 36. V prípade uplatneného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa HBSE, s. r. o. sa žalobca podľa finančných orgánov stal súčasťou reťazca, kde realizácia obchodných aktivít mala známky neštandardného konania, kedy v zmysle uvedeného správca dane nepriznal daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane v zmysle dodávateľskej faktúry od spoločnosti HBSE, s. r. o.
Nepriznanie uplatneného odpočítania dane v zmysle dodávateľskej faktúry č. 2021/053103 od dodávateľa žalobcu: spoločnosti Stavby a koordinácie, s. r. o. 37. Na úvod správny súd upriamuje pozornosť na fakt, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného mohlo evokovať určitú nejasnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalovaný spochybnil dodanie fakturovaných služieb ako takých a súčasne spochybnil ich dodanie dodávateľom Stavby a koordinácie s.r.o. Avšak žalovaný (a napokon aj správca dane) v odôvodnení svojho rozhodnutia podmienku existencie materiálneho plnenia (druhú hmotnoprávnu podmienku) ako takého výslovne argumentačne nespochybňoval, no svoje úvahy rozvíjal predovšetkým v tom smere, že bola spochybnená oprávnenosť žalobcom uplatneného odpočítania DPH s poukazom na prvú hmotnoprávnu podmienku - spochybnenie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správny súd vzhľadom na uvedené tak ustálil, že dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobcovi bolo spochybnenie splnenia hmotnoprávnej podmienky - statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. 38. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o. zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť. Správny súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie, podľa ktorého uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca). 39. Správny súd zameriava pozornosť aj na recentnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej „27 ... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V prípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so zákonom. ... 30. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci
aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko- odberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak.“ (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022). 40. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 7.2.2023). 41. V danej veci bola oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v súvislosti s deklarovaným prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o. žalobcom preukazovaná nielen predložením spornej faktúry vystavenej od dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o., ale išlo aj o objednávky, cenovú ponuku, inštalačný protokol fotografie, reklamácie, protokol o demontáži. Správca dane však nárok na odpočítanie dane spochybnil, keď vyslovil, že dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle spornej faktúry spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. prostredníctvom dodávateľov spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o. a SHJ bauinvest GmbH nepreukazujú dodanie služieb. 42. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca - daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane od dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. na základe prijatej faktúry č. 2021/053103, interné číslo DFS210219 zo dňa 31.05.2021 s predmetom fakturácie ,,Fakturujem vám beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov Pultu Centrálnej ochrany a elektronického protipožiarneho systému za mesiac Máj 2021“. Na základe všetkých zistených skutočností finančné orgány uviedli, že uniesli svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k spochybneniu splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky, že zdaniteľné plnenie (beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov Pultu Centrálnej ochrany a elektronického protipožiarneho systému za mesiac máj 2021), bolo skutočne daňovému subjektu dodané spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. Správca dane fakturované plnenia preveroval aj na strane deklarovaného dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o., u ktorého počas daňovej kontroly u daňového subjektu došlo k zmene údajov v OR SR - od 03.08.2022 zmena názvu na AS Fenster und Türen e.K. s.r.o; od 02.08.2022 zmena sídla na ul. Rázusova 12, Nitra a od 02.02.2022 sa jediným spoločníkom a konateľom stal Vidas Skeria, Garliaval (93g), Kaunas, Litovská republika. Daňový subjekt sa pred správcom dane vyjadril, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. vznikla na základe odporúčania známych, konateľ daňového subjektu, pán Necpál, dostal kontakt od kolegu z Bratislavy, ktorého meno splnomocnená zástupkyňa, Ing. Ingrid Nemcová, nevedela uviesť. Dodávateľskú spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. si daňový subjekt vybral za svojho dodávateľa z dôvodu, že táto spoločnosť ponúkala prenájom skladových priestorov a aj službu zabezpečenia (beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov pultu centrálnej ochrany). Za spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. vystupoval pán Popelka a pán Matter. Pán Robin Popelka, vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. mala ponuku z Rakúska, rušila sa tam ambulancia, vyraďovali sa zariadenia – monitory, sondy a CT – stanice, pričom na základe svojich tvrdení (v zmysle Zápisnice o ústnom pojednávaní 101852300/2022), mal vykonávať predmetné práce prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o, kde bol v predmetnom zdaňovacom období konateľom pán Dušan Šutovský, a na niektoré práce mali prísť ľudia zo spoločnosti SHJ bauinvest GmbH, no tieto tvrdenia podľa správcu dane svedok, Robin Popelka nepreukázal ani hodnoverne nepotvrdil. Na margo tvrdení však žalovaný uviedol, že podľa evidencií správcu dane nie je zrejmé, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až máj 2021 by deklarovala v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty nadobudnutie tovaru z iných členských krajín EÚ, teda ani z Rakúska. Tým všeobecné a neurčité vyjadrenie svedka, Robina Popelku, podľa žalovaného nemožno považovať za dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie v jeho mene fakturovaného plnenia pre daňový subjekt, ani ako hodnoverné potvrdenie dodania fakturovaného
tovaru a služieb pre daňový subjekt. Podľa finančných orgánov svedok, Robin Popelka, nevedel zosobniť zamestnancov ani osoby, ktoré mali práce vykonávať, nevedel uviesť priestory, v ktorých mali byť práce vykonávané, vedel len že išlo o priestory na adrese Stará Vajnorská a že malo ísť o dodanie služieb protipožiarnej ochrany. Ďalej svedok pred správcom dane uviedol, že vstup osôb do priestorov, kde mali byť predmetné práce vykonávané mal byť cez autoservis AUTOVERO a vstup bol voľný, naopak daňový subjekt pred správcom dane uviedol, že vstup bol zabezpečený zamestnancami daňového subjektu, ktorí tieto osoby vpustili do prevádzkových priestorov. Ďalej z vykonanej výpovede svedka počas daňovej kontroly u daňového subjektu nevyplynulo, že samotný pult centrálnej ochrany, ktorý slúžil na plnenie služby bol inštalovaný v priestoroch dodávateľa tak, ako to tvrdí daňový subjekt v podanom odvolaní. Svedok sa pred správcom dane vyjadril že sa jednalo o adresu Stará Vajnorská, Bratislava, čo v spísanej zápisnici o ústnom pojednávaní aj potvrdil. Správca dane zaslal Dušanovi Šutovskému Predvolanie na výsluch svedka č. 101933110/2022 zo dňa 08.07.2022, avšak svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil ani svoju účasť správcovi dane nijakým spôsobom neospravedlnil. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že, spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o. v iných konaniach nereaguje ani na správcom dane zaslané výzvy na vydanie písomností, listín a iných vecí, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní). Spoločnosť je pre správcu dane nekontaktná a od 31.02.2022 jej bola zrušená registrácia DPH z úradnej moci. Spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. a Pannon Slovakia s.r.o. tak nepredložili správcovi dane žiadne účtovné ani daňové doklady, ani dôkazy preukazujúce zahrnutie preverovaných faktúr vo svojej účtovnej a daňovej evidencii, rovnako ako nepredložila žiadne účtovné ani daňové doklady na výzvu správcu dane dodávateľská spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. 43. Správny súd opätovne poznamenáva, že zo zmieneného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo vyplýva, že v prípade spochybneného plnenia zo strany subdodávateľov v reťazci je možné nepriznať odpočítanie dane iba v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do dodávateľského reťazca. Dokazovanie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany orgánov finančnej správy bolo smerované najmä k subdodávateľom a ich (ne)spôsobilosti poskytnúť služby dodávateľovi fakturovaných IT prác pre žalobcu. To považoval správny súd za nedostatočné pre odopretie priznania práva na odpočítanie dane u žalobcu, ak žalovaný v podstate svoje závery postavil na tom, že nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na faktúre (a teda argumentáciu v zásade nerozvíjal smerom k spochybneniu toho, že materiálne plnenie vo výsledku existovalo a že žalobca použil fakturované služby na svoje zdaniteľné plnenia). 44. Taktiež je potrebné dodať, že v konaní nebolo spochybnené, že žalobca o zdaniteľnom plnení komunikoval s dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o., od ktorej si službu objednal a od ktorej ju mal i formálne prevziať, a ktorej aj uhradil vystavenú faktúru. Žalobca netvrdil, že objednané služby mali/museli byť nutne vykonané touto dodávateľskou spoločnosťou, ani že by v skutočnosti zadal práce iným subjektom. V rámci konania bolo zistené, že dodávateľ mal služby poskytnúť subdodávateľsky, pričom ako jeho subdodávateľ mala vystupovať spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o. SHJ bauinvest GmbH. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je odpočet DPH na vstupe viazaný na dodávku tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané iným platiteľom v tuzemsku. Z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by tovary alebo služby, z ktorých sa uplatňuje daň, nemohli byť platiteľovi dodané subdodávateľsky. Práve naopak, zákon o DPH s takouto situáciou počíta, keď pre dodávky služieb ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala (§ 9 ods. 4). Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane teda nie je relevantné, prostredníctvom koho dodávateľská spoločnosť poskytla žalobcovi objednané služby, ale či mu ich reálne dodala. 45. V nadväznosti vyššie uvedené správny súd dodáva, že v prípade daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane na vstupe z faktúr za dodávky služieb od iného platiteľa sa za dodávateľa považuje ten, u koho si daňový subjekt služby objednal, kto mu zabezpečil ich dodanie a vystavil mu faktúru. Ak dodávateľ použije na reálny výkon prác spojených s poskytnutím služby tretiu osobu (subdodávateľa), nestráca voči daňovému subjektu (objednávateľovi) uplatňujúcemu daňový odpočet postavenie priameho (skutočného) dodávateľa služby. To znamená, že z hľadiska DPH sa zadaním zákazky subdodávateľovi nemení postavenie deklarovaného dodávateľa vo vzťahu k objednávateľovi a subdodávateľ sa nestáva priamym (skutočným) dodávateľom objednávateľa. Za poskytnutie služby daňovému subjektu ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá dodávateľ, pričom medzi dodávateľom a subdodávateľom je samostatný kontrakt, z ktorého vznikajú týmto subjektom z hľadiska DPH samostatné práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na odpočítanie dane. 46. Okrem uvedeného správny súd podotýka, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z protihodnoty za službu, preukazuje, že službu skutočne prijal (plnenie skutočne existuje), že mu
ju poskytol dodávateľ v tom zmysle, že sa o jej poskytnutie reálne pričinil (zabezpečil ju sám alebo prostredníctvom iného subjektu) a zároveň že má dodávateľ status platiteľa dane. Daňový subjekt tiež preukazuje, že službu použije na vlastné zdaniteľné plnenia a že disponuje faktúrou od dodávateľa. 47. V intenciách prípadu Kemwater možno konštatovať, že ak sa počas daňového konania alebo aj v konaní pred súdom zistí, že dodávateľ uvedený na faktúre službu daňovému subjektu neposkytol (osobitne ak jej poskytnutie sám popiera či nepotvrdzuje), ale ju poskytol niekto iný, bez pričinenia deklarovaného dodávateľa (a prípadného subdodávateľského kontraktu), možno v takej situácii priznať daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane na vstupe len za predpokladu, že daňový subjekt upraví svoje tvrdenia a označí skutočného dodávateľa so statusom platiteľa dane, prípadne ak je z informácií dostupných finančnej správe zrejmé, že dodávateľom je iný platiteľ dane, čo jednoznačne nevyplývalo z posudzovanej veci. Ani zo zistení správcu dane jasne nevyplýva, že by skutočným zmluvným partnerom žalobcu bol namiesto dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o iný subjekt so statusom platiteľa dane. Rozlišovanie medzi skutočným a deklarovaným dodávateľom v prípade nespochybnenej existencie predmetu služby je namieste len za situácie, keď sa dodávateľ uvedený na faktúre nijakým spôsobom nepričinil (sám alebo prostredníctvom subdodávateľov) o dodanie deklarovanej služby (príp. tovaru), ale túto dodal iný subjekt namiesto deklarovaného dodávateľa. Toto rozlišovanie zaiste nenachádza oporu ani opodstatnenie (ako už bolo uvedené vyššie) v prípade, ak dodávateľ uvedený na faktúre zabezpečil (aktívne sa pričinil o) poskytnutie služby subdodávateľsky, a práve a jedine on je tým subjektom, ktorý ako dodávateľ a zmluvný partner zodpovedá za poskytnuté služby daňovému subjektu (objednávateľovi). Ako už bolo naznačené, dôkazné bremeno objednávateľa služieb, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z prijatej faktúry od dodávateľa, na preukázanie zákonných podmienok vzniku tohto nároku, nie je neobmedzené a netýka sa skutočností, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť (ak nejde o účasť na daňovom podvode). 48. Ako už správny súd vyššie podotkol, je potrebné brať na zreteľ, že akékoľvek dodanie služby formou subdodávky (bez potrebných kapacít poskytnúť plnenie u zmluvného dodávateľa) automaticky neindikuje, že do vzťahu s objednávateľom uplatňujúcim odpočítanie dane vstupuje ako skutočný dodávateľ namiesto zmluvného dodávateľa (tzv. deklarovaného dodávateľa) vykonávateľ objednaných prác a služieb, ktorého na splnenie zákazky od objednávateľa dojednal zmluvný dodávateľ. Pokiaľ skutočným poskytovateľom plnenia bol na základe zadania dodávateľa iný subjekt, potom je zodpovedanie otázky, či tento subjekt mal alebo nemal status platiteľa dane, relevantné pre posúdenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane uplatnenej týmto subjektom voči dodávateľovi. Na nárok objednávateľa (tu žalobcu) na odpočítanie dane uplatnenej dodávateľom (Stavby a koordinácie s.r.o.) odpoveď na uvedenú otázku nemá vplyv. 49. Správny súd pripomína, že tvrdenia žalobcu o dodaní/poskytnutí služieb v zmysle faktúry od Stavby a koordinácie s.r.o.) boli podporené ďalšími listinným dôkazmi, ale i svedeckými výpoveďami (predovšetkým konateľa spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o.). Tieto zistenia nespochybňujú ani pochybnosti správcu dane postavené na zistenej nemožnosti dodania služieb spočívajúcich napr. v nedostatočnom personálnom substráte a iných prostriedkov na strane dodávateľa a jeho subdodávateľov, či ďalšími skutočnosťami už popísanými vyššie, na ktoré žalobca nemal dosah. Ak nie je hodnoverne spochybnené poskytnutie služby u žalobcu, sú prítomné tvrdenia zúčastnených a im zodpovedajúce doklady a skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť mala v rozhodnom čase status platiteľa dane, potom je v prípade spochybňujúcich zistení správcu dane viažucich sa len na subdodávateľské subjekty na mieste jedine aplikácia záverov prijatých Súdnym dvorom EÚ v prípade Vikingo. Správny súd konštatuje, že na prenos dôkazného bremena na žalobcu nepostačuje správcovi dane preukázať (akékoľvek) pochybnosti, ktoré nezohľadňujú obsah všetkých vykonaných dôkazov. Musí ísť o vážne, dôvodné a preukázateľné pochybnosti, ktoré sú objektívne podložené, a to dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Je potrebné uviesť, že zistenia, resp. pochybnosti finančných orgánov týkajúce sa absencie osobného, či materiálneho substrátu subdodávateľov, ako i zistenia viažuce k časovému nesúladu odhliadnuc od skutočností/zistení, ktoré nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcovi, nepovažoval správny súd za také, ktoré by (aj s ohľadom na dôkazy podporujúce tvrdenia žalobcu) dôvodným spôsobom spochybňovali dodanie služieb žalobcom deklarovaným spôsobom. 50. V súvislosti so žalobcom deklarovaným nadobudnutím plnení od dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o. preto dospel správny súd k záveru, že finančné orgány vec nesprávne právne posúdili v otázke, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane. V tejto súvislosti je však nutné poznamenať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na
odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie plnenia výsluchom odberateľov) alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.
Nepriznanie uplatneného odpočítania dane v zmysle dodávateľskej faktúry č. 202105001 od dodávateľa žalobcu: spoločnosti HBSE, s. r. o. 51. Podľa záverov finančných orgánov bola spoľahlivo preukázaná skutočnosť, že žalobca vedel, resp. mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených podvodom. 52. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach C439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling). 53. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. 54. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58). 55. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil. 56. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 57. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ od daňového subjektu je možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos z 27.09.2007, C-409/04). 58. V prejednávanej veci správca dane Axel Kittel test na vec aplikoval. Posúdenie štvrtej otázky, ktorá bola medzi účastníkmi sporná, správny súd vyhodnotil čiastočne ako nedostatočné, ale predovšetkým ako nesprávne právne posúdené. Finančné orgány v súvislosti so štvrtou otázkou Axel Kittel testu v značnej miere uviedli, že žalobca bol priamo účastný na daňovom podvode, o ktorom vedel. Správca dane in concreto v odpovedi na poslednú štvrtú otázku Axel Kittel testu viac-menej iba citoval z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pričom uzavrel, že správcom dane vyhodnotené vyjadrenia dodávateľa fakturovaných plnení ako aj ďalšie skutočnosti zistené vykonaným preverovaním od subdodávateľov v daňovej kontrole, svedčia o tom, že bol to žalobca, ktorý ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade
preverovaných transakcii nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, preto boli na mieste vyjadrené pochybnosti správcu dane o jeho obozretnom konaní. V danom prípade ide o subjektívnu stránku, ktorá pri takomto konštatovaní a intenzite tohto konštatovania nemôže byť preukázaná len indíciami. Indície musia byť predložené presnými dôkazmi, čo v danom prípade finančné orgány neurobili, ale iba uviedli indície a opis možnej situácie obchodného modelu.
59. Správny súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.
60. V kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane len v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Obdobné závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022.
61. Správny súd síce akceptuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ či subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými alebo nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi, avšak v predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca fakturované plnenia listinnými dôkazmi preukázal a daňové orgány konštatovali, že všetky formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane žalobca splnil a žiadne porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty uňho neboli zistené, dokonca výslovne uviedli, že nespochybnili ani existenciu fakturovaných plnení.
62. Hoci viaceré skutočnosti uvádzané daňovými orgánmi možno vnímať ako indície smerujúce k preverovaniu obchodného reťazca, prípadne aj ku konštatovaniu podvodného konania, avšak v danej veci išlo o skutočnosti na strane iných subjektov než samotného žalobcu a teda daňové orgány nemôžu zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez náležitého preukázania, že by žalobca o prípadnom podvodom konaní vedel alebo vedieť mal a mohol.
63. Ku skutočnosti, že si subdodávateľské spoločnosti zapojené do obchodného reťazca neplnili riadne svoje povinnosti voči správcovi dane, správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt spravidla nemá možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči správcovi dane, nakoľko ide o obsah daňového tajomstva. Aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Vs 1/2020 judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“
64. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že daňové subjekty nemajú prístup k interným daňovým dokumentom svojich dodávateľov a už vôbec nie ich subdodávateľov a preto ich možnosti preveriť si plnenie povinností týchto tretích subjektov voči daňovým orgánom sú značne obmedzené. To, že fakturované práce boli v tu posudzovanom prípade vykonávané subdodávateľsky, resp. tovar bol nadobudnutý subdodávateľsky, je tiež bežnou podnikateľskou praxou a automaticky to nevedie k záveru o vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na podvodnom konaní.
65. V posudzovanom prípade tak možno zhrnúť, že vzhľadom na určité nezrovnalosti či indície, prípadne porušenia zákona na stupni subdodávateľov žalobcu, bolo dôvodné preverovanie obchodného reťazca za účelom zisťovania možného daňového úniku. Avšak aj v prípade zistenia takéhoto daňového úniku, na zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi je nevyhnutné aj preukázanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (t. j. že vedel, že sa podvodu zúčastňuje) alebo zanedbanie náležitej starostlivosti a opatrnosti, ktorá viedla k takejto účasti žalobcu na podvodnom konaní (t. j. že žalobca o podvode vedieť mal alebo mohol) a to nie len na základe indícii finančných orgánov, ale ich podloženia konkrétnymi dôkazmi.
66. Správny súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že žalobcovi má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však na správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní, pokiaľ zakladajú svoje rozhodnutia na daňovom podvodnom konaní, aplikovali tzv. Axel Kittel test a jeho jednotlivé čiastkové otázky zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom aj dostatočne odôvodnili. Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.
67. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia ako a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.
68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
69. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).
Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali členovia senátu JUDr. Peter Kvietok a JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.