Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-112-2022.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/112/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: D.. B. K. J. T. Z. L. Ž. Í. A. , Z. L. XX.X.XXXX, K. B. B., F.. Q.. K. Č.. XX, proti žalovanej: L. A. J. T. Y. Z. M. J. H. V. Á. , Z. L. XX.X.XXXX, K. B. B., F.. Q.. K. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou: WERNER & Co. s.r.o., IČO: 36 869 643, Bratislava, Žltá č. 2/F, za ktorú koná JUDr. Andrej Werner, o náhradu škody, ochranu osobnosti a zrušenie rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava IV) zo dňa 4. augusta 2021, č. k. 25 C 25/2019-116, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.8.2021, č. k. 25 C 25/2019-116, žalobu, ktorou sa žalobca domáhal potrestania žalovanej za podvod voči vlastníkom bytov, verejného ospravedlnenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy, v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). 1.2. Rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1 a ods. 2, § 415, § 420 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 9 ods. 7, § 8 písm. a), § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dôvodiac tým, že vzhľadom na to, že žalobca sa žalobou domáhal, aby žalovaná bola potrestaná za svoje konanie v súvislosti s vypratávaním spoločných bytových priestorov a zároveň s vyprataním vecí patriacich žalobcovi, prichádzal by v tejto časti do úvahy postup podľa § 9, resp. § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku (teda zastavenie konania v časti pre nedostatok právomoci súdu a postúpenie inému orgánu, do ktorého právomoci patrí). Nakoľko už z listín predložených žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že samotný žalobca vec oznamoval príslušnému oddeleniu policajného zboru Slovenskej republiky, tento postup už nepovažoval za potrebný. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škodu vo vzťahu k jeho osobným veciam, ktoré mali byť zo spoločných priestorov bytového domu vypratané, žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vypratanie spoločných priestorov bolo realizované správcom bytového domu, prostredníctvom špecializovanej upratovacej spoločnosti s tým, že správca vopred informoval o tom, že vypratanie bude z bezpečnostných dôvodov realizované v prípade, že si veci nevypracú samotní vlastníci. Žalovaná mala byť pri vypratávaní prítomná len ako zvolený zástupca za vchod č. XX bytového domu. Žalobca neozrejmil, prečo si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyprataním vecí realizovaným ním, by tak mohol predísť vyprataniu jeho vecí zo spoločných priestorov realizovaným správcom, najmä však v zmysle § 420 ods. 1 a ods. 2 žalovaná nie je zodpovednou za prípadnú škodu, ak aj bola žalobcovi spôsobená. Žalobca, napriek povinnosti vymedzenej v ustanoveniach § 132 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), škodu nijako presne nevymedzil, nie je zrejmé na akých veciach mala byť spôsobená, ani v akej výške. V časti nároku na ospravedlnenie sa žalovanej všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome, súd prvej inštancie dôvodil, že ho zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V konaní na strane žalobcu vystupoval žalobca sám a netvrdil, že by sa nároku domáhal aj iný subjekt (prípadne iný vlastník), alebo že by ho iný vlastník splnomocnil na zastupovanie v konaní. Súdu prvej inštancie nebolo úplne zrejmé ani to, akým konaním mala zasiahnuť žalovaná do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Rozviedol, že ak by to malo byť prítomnosťou pri vypratávaní spoločných priestorov, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej na jeho osobných veciach, žalobca neuviedol, ako by jej prítomnosť mohla zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti. Samotné vypratávanie bolo realizované z dôvodu bezpečnosti v bytovom dome a žalovaná sa ho zúčastnila len ako zástupca za vchod č. XX, podobne ako sa ho zúčastnili zástupcovia za vchody č. XX a č. XX. Ak žalobca uvádzal, že mu mala žalovaná napríklad vulgárne nadávať, takéto konanie táto výslovne poprela a žalobca ho nijako nepreukázal, ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nenavrhoval vykonať žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie tak v konaní nemal preukázané, že by žalovaná akýmkoľvek spôsobom zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu, preto ani nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcovi nepovažoval za dôvodný a aj v tejto časti žalobu zamietol. K výhradám žalobcu týkajúcich sa konania žalovanej v súvislosti s hlasovaním na schôdzi vlastníkov v bytovom dome na ul. F. č. XX, XX a XX, zo dňa 2.7.2019, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako nárok podľa § 14a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (žaloba o neplatnosť hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov) uviedol, že aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, zároveň z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych predpokladov (nedodržaná 30-dňová lehota) a zároveň z dôvodov ďalšieho behu udalostí (zrušenie výpovede zo strany správcu bytového domu). Z kontextu vyjadrení strán sporu súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa hlasovania sám nezúčastnil, nemožno ho teda považovať za prehlasovaného vlastníka, čo je predpoklad domáhania sa rozhodnutia súdu o výsledku, teda absentuje jeho aktívna vecná legitimácia na podanie predmetnej žaloby. Zároveň v zmysle § 7, resp. 8 písm. a) je správca bytového domu subjektom, ktorý vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Ak teda žaloba nesmeruje proti všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome zastúpeným správcom, resp. voči správcovi (smeruje len voči žalovanej), nie je možné v konkrétnom prípade hovoriť o splnení predpokladu pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobca tiež zmeškal zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na uplatnenie žaloby, keď je zrejmé, že o výsledku hlasovania mal vedomosť minimálne už dňa 10.7.2019, avšak žalobu podal až dňa 26.9.2019. Bez významu nie je ani skutočnosť, že správca bytového domu už dňa 18.7.2019 oznámil synovi žalobcu, že výpoveď z upratovania bytových priestorov je bezpredmetná, nakoľko sa hlasovania o nej na schôdzi vlastníkov bytov zúčastnila osoba, ktorá nebola sama vlastníkom bytu, resp. bytového domu v bytovom dome a teda v čase podania žaloby už bolo zrejmé, že výpoveď synovi žalobcu z upratovania (ku ktorej malo dôjsť na základe hlasovania zo dňa 2.7.2019), nebude realizovaná. 1.3. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešnej žalovanej s tým, že o konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas podanie označené ako odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok je účelový proti jeho osobe a odmieta poskytovanie jeho osobných údajov súkromnej firme WERNER Co s.r.o. „Sudca dal prednosť rečiam a nie spravodlivosti, odštartoval anarchiu a podvádzanie, spôsobil mu morálnu a materiálnu škodu, je osočovaný v celom dome a gigolo oblieva jeho opraté prádlo z balkóna. Úspešná žalovaná sa mu smeje do tváre“. Ďalej uviedol: „Namietam vašu nečinnosť v spravodlivosť a zaujatosť voči mojej osobe! Utrpel som škodu, dostal výpoveď a úspešnej mám zaplatiť trovy konania, kto zaplatí moje podanie, nervy a čas?! Myslíte, že ma to baví?! Kraxnerová bola prichytená pri podvode, načierno prerobila byt a roky tam býva jej gigolo, ktorý používa spoločné priestory nášho domu! Čo si neprajem! Podávam znova žalobu na najvyšší súd, ústavný súd a súd pre ochranu ľudských práv v Štrasburgu!...“
3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.9.2021, č. k. 25 C 25/2019-126, vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doručenia tohto uznesenia odvolanie doplnil a zároveň žalobcu poučil, ako má podanie opraviť a doplniť. Žalobcovi bolo toto rozhodnutie doručené dňa 4.10.2021.
4. Žalobca podaním zo dňa 30.5.2022 doplnil, že: „...nerozumie, prečo sú zákony a súdy, keď polícia posiela spor na súd?! Kde súdny asistent sa nepodpísal, žalovaná ma osočuje na verejnosti, klope na dvere bytu, naschvál hádže kamene po laminátovej podlahe nad mojím stropom, bez povolenia rekonštruovala byt a neupratala po sebe, trieska z dvermi od garáže, hádže smeti do poštovej schránky, otvára dvere do domu s reklamou, organizuje výpovede a podpis nevýhodnej zmluvy, bola usvedčená z podvodu pri hlasovaní, vyhodila moje súkromné veci zo spoločných priestorov, hučí jej spotrebič v stupačke vzduchotechniky, poskytla moje osobné údaje AK WERNER bez súhlasu, aký má názor žalovaná k skutku a podstate a nie k procesnej vade?“ Uviedol tiež, že si uplatňuje nárok za zdravie a trovy konania s náhradou škody na majetku a nemajetkovej ujmy. Dovoláva sa svojich ľudských a občianskych práv, namieta vecnosť a podstatu skutkov žalovanej, dokonca mu jej podnájomník oblial opraté veci na lodgii. Žiadal súd, aby v lehote 30 dní rozhodol podľa zákona v prospech žalobcu.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že obe podania vníma ako odvolanie proti rozsudku zo dňa 4.8.2021, č. k. 25 C 25/2019-116, ktoré však nespĺňajú náležitosti podania v zmysle C.s.p. a už vôbec neobsahujú povinné náležitosti odvolania, preto je potrebné, aby odvolanie žalobcu odvolací súd odmietol. K napadnutému rozsudku uviedla, že je vecne správny, bez akejkoľvek skutkovej a právnej vady (vrátane procesných vád). Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, ak odvolanie žalobcu neodmietne.
6. Odvolací súd preskúmal vec (§ 378, § 379, § 386 písm. d/ C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 7. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
8. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolateľ musí v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní nebude posudzovať ani zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Výnimkou sú iba dôvody, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov. Podľa § 127 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
9. Žalobca podal odvolanie bez náležitostí v zmysle § 363 C.s.p., pretože v ňom absentuje vymedzenie dôvodov, pre ktoré považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a tak nie je zrejmé, v akom rozsahu ho napáda a v čom považuje toto rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody). Vymedzenie rozsahu v akom sa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda a tiež odvolací návrh sú nutnou podmienkou odvolacieho konania. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobca neurobil.
10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.
11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže odmietnutie odvolania zavinil žalobca.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).