Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3T/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr. Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B. A., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C. C., D., D. E. XXX/XXX, trestne stíhanému pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. marca 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. marca 2025, sp. zn. bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný sa podľa o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou - 102 zo dňa 10.01.2022, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa na tom skutkovom základe, že:

obžalovaný ako zodpovedná osoba a konateľ obchodnej spoločnosti F. s.r.o. v likvidácii, so sídlom F. G. X, G. - A. H. I. A., J.: XX XXX XXX (v období od 04.10.2016 do 22.07.2019 F. s.r.o., so sídlom Bánovce nad C., K. 7) dňa 30.06.2017 v Bánovciach nad Bebravou podal elektronicky na Daňový úrad Trenčín riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016, kde ako základ dane uviedol 0,00 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 960,-€, pričom si ako daňový subjekt v zdaňovacom období roku 2016 zaevidoval do účtovnej agendy fiktívne daňové doklady od dodávateľa L. M., s r.o., so sídlom C., N. 4, J.: XX XXX XXX, a to faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 31.01.2016 za školenie riadiacich činností, komunikácie a organizácie práce v hodnote 9.360,-€, pričom základ dane zahrnutý do nákladov predstavoval sumu 7.800,-€, pričom k prácam a službám uvedeným na faktúre nikdy nedošlo zo strany dodávateľa L. M., s r.o., so sídlom C., N. X, IČO: XX XXX XXX, ďalej ako daňový subjekt v zdaňovacom období roku 2016 zaevidoval do účtovnej agendy fiktívne daňové doklady od dodávateľa D., s.r.o., so sídlom C., F. E. XX, IČO: XX XXX XXX, a to faktúry číslo XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX M. XXXXXXXXX v súhrnnej hodnote 508.524 €, pričom základ dane, ktorý bol zaúčtovaný do nákladov predstavoval sumu 423.770,-€, a to za zabezpečenie reklamných služieb, reklamnej kampane, prenájom vozidla a inštalačné a konfiguračné práce, pričom k prácam a službám uvedeným na faktúrach nikdy nedošlo zo strany dodávateľa D., s.r.o., so sídlom C., F. E. XX, IČO: XX XXX XXX, čím si takto obžalovaný neoprávnene zahrnul do nákladov spoločnosti sumu o 431.570,-€ vyššiu, ako boli skutočné náklady spoločnosti, pričom v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016 vykázal výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 1.068.723,90 € a náklady vo výške 1.232.675,09 €, v dôsledku čoho vykázal záporný hospodársky výsledok, t.j. stratu, pričom v prípade nezaúčtovania fiktívnych faktúr od dodávateľov L. M., I. a D., s.r.o. by vykázal náklady o 431.570,-€ nižšie, t.j. 801.105,09 € a následne kladný hospodársky výsledok (zisk) ako základ dane z príjmov právnických osôb vo výške 431.569,19 €, z ktorého základu dane by predstavovala daň z príjmu právnických osôb za rok 2016 sumu 94.945,40 €, ktorú týmto konaním skrátil ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu zahlásil prokurátor odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dodatočne prokurátor odvolanie odôvodnil nasledovne:

„V prípade obžalovaného B. A. bola objektívna stránka stíhaného trestného činu naplnená skrátením vlastnej daňovej povinnosti neoprávneným uplatňovaním daňových výdavkov (nákladov), resp. uplatňovaním vyšších daňových výdavkov a predstieraným zvyšovaním nákladov, čím došlo k zníženiu daňového základu až na nulový daňový základ , a to prostredníctvom vystavovania faktúr za neexistujúce dodávky. Objektívna stránka mala byť naplnená tým, že obvinený zahrnul do svojho účtovníctva fingované zmluvy uzavreté medzi spriaznenými subjektami s tým, že deklarované služby nemali byť nikdy reálne poskytnuté a ich jediným účelom bolo zníženie daňového základu a následne aj zníženie vlastnej daňovej povinnosti. Obžalovaný B. A. bol konateľom obchodnej spoločnosti F., s.r.o. so sídlom F. G. X, XXX XX G. - A. H. I. A. v období od 14.10.2015 do 19.11.2017, teda bol konateľom spoločnosti v zdaňovacom období roku 2016, za ktorý bola vykonaná daňová kontrola zameraná na kontrolu dane z príjmov právnických osôb Daňovým úradom Trenčín. Výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie daňovej straty vo výške 107 013,16 €, následná úprava základu dane na 605 124,80 € a vyrubenie dane vo výške 108 624,56 € ako rozdielu medzi daňou z príjmu právnických osôb vo výške 109 584,56 € a tzv. daňovou licenciou za zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške 960 €. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne J. A. C. B., poverenej konať za poškodeného - Daňový úrad Trenčín, ale aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Svedkyňa v podstate uviedla podstatné závery, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly, teda, že obžalovaný ako konateľ spol. F., s.r.o. si v daňovom priznaní k dani z príjmu právnických osôb za rok 2016 uplatnil do daňových výdavkov faktúry od dodávateľských spoločností Dr. M., s.r.o. a D., s.r.o., pričom nebolo preukázané reálne dodanie služieb. Uvedené v podstate potvrdila aj znalkyňa J. O. P., ktorá uviedla, že v prípade, ak je predmetom faktúry dodanie služieb, na preukázanie reálnosti dodania služby nepostačuje samotná faktúra, ale aj ďalšie dôkazy, napr. v prípade školenia je potrebné doložiť prezenčnú listinu,- treba preukázať, kde sa školenie konalo. V prípade reklamných služieb je dôležité, aby boli zadokumentované nejaké fotografie reklamnej služby, fotografia vozidla, fotografie nejakých objektov, tlač letákov, výtlačok z novín, ak bola inzercia v printovej podobe atď. Znalkyňa tiež uviedla, že závery z daňovej kontroly mali pre ňu len informatívny význam, teda nešlo o bezmedzné prevzatie záverov z daňovej kontroly do znaleckého posudku. Znalkyňa jasne a jednoznačne vysvetlila, že mala k dispozícii celý vyšetrovací spis, boli jej predložené jednotlivé doklady, faktúry a v tých dokladoch nebolo nič priložené, čiže ak tam bola faktúra, k tej faktúre neboli pripojené prílohy, chýbali tam veci, ktoré by preukazovali reálnosť dodania služieb. Uviedla, že pokiaľ ide o dodávateľské spoločnosti Dr. M., s.r.o. a D., s.r.o., mala k dispozícii len tzv. holé faktúry bez príloh, ktoré nepreukazovali reálnosť dodania služieb. Skutočnosť, že faktúry boli uhradené prevodom na bankový účet, nepreukazuje, že došlo k reálnemu dodaniu výpovede. Ku tejto skutočnosti sa však súd nevyjadril vôbec, ba naopak, uviedol, že jeho výpoveď hodnotí ako zrozumiteľnú, konzistentnú a hodnoverne vysvetľujúcu okolnosti spolupráce so spoločnosťami D., s.r.o. a Dr. M., I.. Obžalobou bolo v prvom rade kladené obžalovanému za vinu, že za zdaňovacie obdobie roka 2016 neoprávnene uplatnil daňové výdavky 7.800 € z dodávateľskej faktúry č. 2016006 zo dňa 31.01.2016 vystavenej od dodávateľa Dr. M., s.r.o. so sídlom C., N. X, J.: XX XXX XXX vystavenú za školenie riadiacich činností, komunikácie a organizácie práce na sumu 9.360 € z toho základ dane vo výške 7.800 €, kde nebolo preukázané reálne dodanie služieb. Súd si bezmedzne osvojil výsluch obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o „školenie jeho osoby“. V rámci odstraňovania rozporov však nedokázal vôbec vysvetliť, prečo v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného (zápisnica z 18.08.2021) uviedol na otázku vyšetrovateľa PZ, aby sa vyjadril ku školeniu, ktoré si objednal u spoločnosti L. M., uveďte presne, kto sa zúčastnil školenia, kde v akom rozsahu bolo školenie vykonané a čo bolo predmetom školenia, obžalovaný uviedol, že už si to nepamätá, to bol rok 2016. Tých školení bolo viac, nevie, či to bolo jeho školenie alebo nie. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol odstránenie rozporov, táto časť zápisnice aj bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, avšak súd si bezmedzne osvojil len to, čo povedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní, čo znamená, že vyhodnotil dôkaz výlučne v prospech obžalovaného, aj napriek tomu, že bol zo strany prokurátora vyzvaný na odstránenie rozporov, čo už ale súd v odôvodnení nerozviedol. Ak si obžalovaný v roku 2016 nepamätal, aké to bolo školenie, je zaujímavé, že s odstupom 9 rokov si spomenul, že to bolo školenie jeho osoby, avšak prezenčnú listinu už nemá. Aj napriek tomu súd tento dôkaz vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného, čo považujem za porušenie zásady Súd navyše uviedol, žiadna zo strán nenavrhla oboznámenie s materiálmi, ktorými mal obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia disponovať. Pokiaľ to nenavrhla žiadna zo strán, súd mal postupovať podľa 2 ods. 11 a mal sám vykonať dôkaz, ak ho strany nenavrhli. K výsluchu svedka Q. (konateľa spol. D., s.r.o.) uvádzam, že tento na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2022 uviedol, že pre obžalovaného robila spol. D. reklamu, ale mal viac spoločností, tiež uviedol, že mal vtedy ťažké obdobie, lebo veľa pil alkohol, bol konateľom vo viacerých spoločnostiach, tak sa mu to celé prelínalo. Tiež uviedol, že spol. F. mu vraj niečo hovorí. Na väčšinu otázok prokurátora na hlavnom pojednávaní však odpovedal vyhýbalo, uviedol, že nevie či podpisoval nejaké zmluvy o reklame, či podpísal nejaké splnomocnenie, ak ho aj podpísal tak nevie, ktorých spoločností sa týkalo, dokonca si nepamätal, ani či bol jediný konateľ D., s.r.o., nevedel, kde mala spoločnosť sídlo, nevedel, či spol. mala zamestnancov, či mala nejaký majetok. Je však pozoruhodné, že si pamätal spoluprácu spol. D., s.r.o. a F., s.r.o. ohľadne koncertu skupiny O., že pre spol. F. sa robila reklama, ale už si nepamätal, či sa to týkalo konkrétne spol. F., nepamätal si, ani na koho pokyn boli vystavované faktúry, kto ich podpisoval, tiež uviedol, že si ani nepamätá, či faktúry, ktoré sú predmetom skutkovej vety obžaloby vystavoval on a či boli uhradené. Dokonca ani po nahliadnutí do faktúr, ktoré sú predmetom obžaloby uviedol, že si nepamätá, ktorá faktúra bola vystavená za činnosti spojené so zabezpečením reklamnej kampane spol. Elán, dokonca si ani nepamätal, v akom období (a to ani približne) sa mala táto reklamná kampaň organizovať. Je však minimálne služieb. Týmto argumentovala hlavne strana obhajoby, že faktúry vystavené spoločnosťami L. M., s.r.o. a D., s.r.o. boli uhradené na účet, čo majú preukazovať aj obhajcom predložené kontrolné výkazy DPH. Rozsudok súdu však už ale nedáva odpoveď na otázku, prečo boli spoločnosti D., s.r.o. uhrádzané faktúry od rôznych spoločností (vrátane spol. F., s.r.o. a následne B. Q. vykonával vysoké hotovostné výbery z účtu (uvádzam nižšie). V ekonomickej oblasti je všeobecne známou skutočnosťou, že prosperujúce firmy si takýmto spôsobom znižovali daňový základ, keď uhradili faktúru (faktúry) za reklamné služby na účet spoločnosti tzv. bieleho koňa, ktorý následne peniaze v hotovosti vybral a odovzdal po odpočítaní istej provízie danej spoločnosti. Uvedené, nebolo vo vzťahu ku obžalovanému preukázané, preto uvedené tvrdenie uvádzam len vo všeobecnej rovine a navyše medzi odborníkmi z oblasti ekonómie a účtovníkmi ide o všeobecne známu skutočnosť, ako nelegálne „optimalizovať“ daňový základ. Možno sa preto iba domnievať, že B. Q. bol tzv. bielym koňom, cez ktorého účet boli „preprané“ platby od viacerých spoločností za účelom zníženia základu dane. Prečo by inak tak prosperujúca spoločnosť, akou mala byť spol. D., s.r.o. zanikla zlúčením 25.01.2018 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť, ktorej konateľom bol rumunský občan? Daňové a trestné konanie má síce mnoho spoločných prienikov, ale i zásadné odlišnosti. Závery správcu dane, ktoré sú obsiahnuté v protokole o daňovej kontrole a následnom rozhodnutí o vyrubení dane, nie sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné Závery správcu dane nie sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné, avšak treba zdôrazniť, že pravdepodobnosť správnosti záverov správcu dane rastie priamo úmerne tým, ak rozhodnutie správcu dane prešlo súdnym prieskumom v rámci správneho súdnictva, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Hoci závery správcu dane nie sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné, to však neznamená, že súd môže spochybňovať závery daňovej kontroly a výsluch poverenej zamestnankyne Daňového úradu, ktorý má s účinnosťou od 15.03.2024 navyše postavenie poškodeného vrátane práva na náhradu škodu. V tomto trestnom konaní síce právo na náhradu škodu uplatnené nebolo, vzhľadom na čas podania obžaloby, avšak uvedené nič nemení na záveroch vyššie uvedených. Orgány činné v trestnom konaní sú v trestnom konaní v podstate postavené do úlohy správcu dane pri riešení otázky skrátenia daňovej povinnosti a ich úlohou je samostatne stanoviť správnu daňovú povinnosť, ktorá je základným stavebným prvkom pre určenie výšky skrátenia dane. Závery správcu dane a orgánov činných v trestnom konaní sa teda môžu líšiť. Závery správcu dane sú síce pre orgány činné v trestnom konaní akýmsi východiskovým materiálom, nie sú však nijako záväzné. Navyše v trestnom konaní sa dôsledne uplatňuje princíp tzv. obráteného dôkazného bremena, kde orgán činný v trestnom konaní musí vždy skúmať zavinenie vo vzťahu ku každej nákladovej položke a úmysel obvineného (minimálne vo forme nepriameho úmyslu) dosiahnuť nižší daňový základ a skrátenie vlastnej daňovej povinnosti. V prvom rade uvádzam, že obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní ako posledný, zúčastnil sa všetkých hlavných pojednávaní a dôsledne si teda vypočul výsluch poškodeného, svedkov, znalkyne, oboznámené listinné dôkazy a takto si vlastne prispôsoboval svoju výpoveď. Prokurátor nepopiera, že na tento procesný postup má obžalovaný samozrejme právo, pretože sa môže rozhodnúť vypovedať kedykoľvek neskôr, dokonca aj na záver hlavného pojednávania, avšak ide o skutočnosť, ktorú súd musí dôsledne zvážiť pri hodnotení vierohodnosti jeho pozoruhodné, že sa zrazu rozpamätal, a uviedol, že reklamná kampaň pre TEOTIHUACAN spočívala vtom, že sa robila reklama, roznášali sa letáky, montáž bannerov, robili to v Banskej Bystrici a vo Zvolene, pomáhali mu aj brigádnici a ľudia bez domova. Na ďalšie doplňujúce otázky však už opäť odpovedal vyhýbavo, nevie, či jeho spoločnosť mala vôbec technické vybavenie na tvorbu reklamných materiálov, k faktúre za prenájom vozidla uviedol, že to si nepamätá ale bola to asi nejaká dodávka, na ktorej sa rozvážali letáky, nepamätal si, či jeho spol. vôbec nejaké vozidlo vlastnila. Do pozornosti súdu dávam tiež odpoveď svedka Q., ktorý na otázku prokurátora, týkajúcu sa faktúry na sumu 244 656 €, ktorá bola vystavená za spoluprácu a súčinnosť aby sa vyjadril za aké činnosti a akú spoluprácu bola táto faktúra vystavená uviedol: „nespomínam si vôbec.“ Rovnako odpovedal aj na ďalšie dopytované faktúry za spoluprácu a súčinnosť na 58 000 €, za inštalačné a konfiguračné práce na sumu 8568 €, pričom uviedol, že si nepamätá. Záverom dávam do pozornosť súdu jeho odpoveď na otázku prokurátora, či vôbec vie, aký mala spoločnosť D. predmet činnosti, na čo opäť uviedol, že si nepamätá. Na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní oboznamované aj výpisy z účtu spol. D., s.r.o. (č.l. 623-630), s ktorými sa však Okresný súd Prievidza nevysporiadal v písomnom vyhotovení rozsudku ani ich nevyhodnotil. Z týchto výpisov vyplýva, že v období od 7.6.2016 do 30.6.2016 B. Q. realizoval niekoľko hotovostných výberov v pomerne vysokých sumách (8.6.2016 výber 15.000 €, 9.6.2016 výber 15.000 €, 9.6.2016 výber 5000 €, 10.6.2016 výber 20000 €, 11.6.2016 výber 20000 €, 13.6.2016 výber 5000 €, 13.6.2016 výber 15.000 €, 14.6.2016 výber 5000 €, 15.6.2016 výber 15000 €, 16.6.2016 výber 20000 €, 17.6.2016 výber 3700 €, 20.6.2016 výber 15000 €, 21.6.2016 výber 15000 €, 24.6.2016 výber 5000 €, 26.6.2016 výber 2000 €. Za obdobie od 7.6.2016 do 30.6.2016 B. Q. vybral v hotovosti spolu sumu 198 700 €. Za obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016 vybral B. Q. v hotovosti z účtu spol. D., s.r.o. sumy 8.7.2016 - 5000 €, 8.7.2016 -10.000 €, 14.7.2016 - 2400 €, 14.7.2016 - 10.000 €, 15.7.2016 - 10.000 €, 15.7.2016 - výber 10.000 €, 17.7.2016 - 13.000 €, 18.7.2016 - 5000 €, 19.7.2016 - 5000 €, 20.7.2016 - 20 000 €, 21.7.2016 - 800 €, 27.7.2016 - 5000 €, 27.7.2016 - 5000 €, 29.7.2016 - 5000 €, 29.7.2016 -20 000 €, 30.7.2016 -20.000 €, 31.7.2016 - 20 000 €, spolu za obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016 B. Q. vybral v hotovosti spolu sumu 186.200 €, Za obdobie od 1.8.2616 do 31.8.2016 vybral B. Q. v hotovosti z účtu spol. D., s.r.o. sumy 1.8.2016 - 20.000 €, 2.8.2016 - 20.000 €, 3.8.2016 - 17.000 €, 5.8.2016 - 15.000 €, 9.8.2016 - 5000 €, 9.8.2016 - 10.000 €, 10.8.2016 - 10.000 €, 11.8.2016 - 15.000 €, 12.8.2016 -25.000 €, 18.8.2016 - 14.500 €, 22.8.2016 - 5000 €,. 22.8.2016 - 5000 €, 23.8.2016 - 5000 €, 23.8.2016 - 5000 €, 24.8.2016 - 20.000 €, 25.8.2016 - 15.000 €, 26.8.2016 - 30.000 €, 30.8.2016 - 5000 €, 30.8.2016 - 2600 €. Za obdobie od 1.8.2016 do 31.8.2016 vybral B. Q. v hotovosti z účtu spol. D., s.r.o. sumu spolu 249.100 €. Možno sa iba domnievať, prečo práve spol. D., s.r.o., ktorej konateľ B. Q. si ani nepamätal, aký mala spoločnosť D. predmet činnosti, mal v uvedenom období došlé platby od viacerých spoločností (vrátane spol. F., s.r.o. a následne okamžité výbery vysokej finančnej hotovosti. Uvedené uvádzam iba z toho dôvodu, že aké obrovské príjmy a výdavky mala spoločnosť D., ktorej konateľ v podstate ani nevedel, čím sa jeho spoločnosť zaoberala. V záverečnej reči prokurátora som uvádzala, že súd musí prihliadnuť aj na výpoveď B. Q. ako svedka pred vznesením obvinenia B. A., samozrejme, že túto výpoveď nemôže použiť ako dôkaz, ale musí ju vyhodnotiť v kontexte hodnotenia vierohodnosti výpovede tohto svedka. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a preto si dovoľujem dať do pozornosti Krajského súdu, že svedok Q. vtedy dokonca uviedol, že spoločnosť TEOTIHUACAN mu nič nehovorí, ani nevie čo to je za spoločnosť, tiež mu nehovorí nič meno A.. On si na spoluprácu s F. ani s A. nepamätá, čo je minimálne vysoko podozrivé, že by si nepamätal, spoluprácu s touto spoločnosťou za takmer pol milióna eur. Z pohľadu prokurátora považujem výpoveď svedka Q. za nevierohodnú. Svedok B. Q. je v tomto trestnom konaní kľúčovým svedkom, lebo len on jediný mohol potvrdiť spoluprácu so spoločnosťou F., ale opak je pravdou, spoluprácu nepotvrdil a na väčšinou otázok položených prokurátorom odpovedal vyhýbavo, že si nepamätá. Na hlavnom pojednávaní svedok Q. si akoby „zázrakom“ spomenul na meno A. a len stručne uviedol, že pre obžalovaného sa vraj robila reklama týkajúca sa koncertu Elánu. Žiadne iné podrobnosti ohľadne reklamnej kampane neuviedol, spomenul len nejakú spoluprácu s brigádnikmi a ľuďmi bez domova, ktorí pomáhali roznášať letáky, robili sa letáky a bannery. K ostatným faktúram, ktoré mu boli predložené na vyjadrenie sa vyjadriť nevedel a uviedol len stroho, že si nepamätá, lebo mal v tom čase viac spoločností. V tejto súvislosti uvádzam, že je neštandardné aby štatutárny orgán nemal vedomosť o rozsahu a obsahu konania, činnosti, ktorými napĺňa definičné znaky podnikania podľa , rovnako aj o subjektoch, resp. obchodných partneroch, s ktorými spolupracuje. Tieto podstatné znalosti konateľovi B. Q. chýbali, keďže na hlavnom pojednávaní na väčšinu otázok odpovedal vyhýbavo alebo „neviem“, „nepamätám si“, čo si konateľ, ktorý obchodoval so spoločnosťou TEOTIHUACAN v rozsahu vyše pol mil. eur reálne musel pamätať, preto je potrebné pristúpiť k hodnoteniu vierohodnosti výpovede svedka s ohľadom na jeho vyhýbavé odpovede a tiež na skutočnosť, ktorú uviedol na hlavnom pojednávaní, že v inkriminovanom období nadmerne konzumoval alkohol. K spol. Newfields, s.r.o. ešte uvádzam, že za rok 2016 nepodala žiadne prehľady a hlásenia, ktoré by nasvedčovali, že spol. Newfields, s.r.o. zamestnávala nejakých zamestnancov, posledný prehľad o príjmoch zo závislej činnosti podala za 1. štvrťrok 2011 a posledné hlásenie o vyúčtovaní dane podala za zdaňovacie obdobie roku 2011. Tiež nie sú evidované žiadne daňové priznania k dani z motorových vozidiel (posledné daňové priznania k dani z motorových vozidiel bolo podané za obdobie roku 2014). Napokon spoločnosť D., s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej už piatym nástupcom sa stala od 25.1.2018 spoločnosť R., s.r.o., ktorá je právnym nástupcom 13 spoločností a jej konateľom je, resp. bol občan R. D. F.. K výpovedi svedka A. len stručne uvediem, že na hlavnom pojednávaní uviedol že bol prokuristom vo firme F., ale na spoluprácu so spornými dodávateľmi Dr M., s.r.o. a D., s.r.o. si bližšie nepamätá, dokonca uviedol, že tie názvy mu ani nič nehovoria. Konanie školenia pre spol. F. síce pripustil, ale zároveň uviedol, že v kultúrnom dome sa konali viaceré školenia a niektoré robil aj on. Pokiaľ ide o svedkov navrhnutých obhajobou a to Q. I., A. S. a J. T., uvádzam, že výpovede týchto svedkov nevyvrátili ani nespochybnili spáchanie žalovaného skutku obžalovaným, pričom len stručne uvediem, že pán I. ako konateľ B., s.r.o. nepotvrdil žiadnu spoluprácu so spol. D.,s.r.o., naopak potvrdil len spoluprácu so spol. F. a s ktorou obchodne spolupracoval stým, že tu spol. B. vystupovala v pozícii odberateľa a F. v pozícii dodávateľa. Skutočnosť že v spol. B. nebola vykonaná daňová kontrola nijako nespochybňuje ani nevyvracia spáchanie žalovaného skutku. Obdobne to platí o svedkovi J. A. S., ktorý uviedol, že spol. F. pozná ako svojho dodávateľa a v roku 2016 si u nej objednali reklamnú kampaň. Opát ako v predošlom prípade, ide o opačný obchodný vzťah, kde F. bol dodávateľom reklamy a I. odberateľom. Nijako to nepotvrdzuje, že spol. F. odobrala reklamu od Newfields a túto následne dodala spol. Softip, ako to obžalovaný na jednom hlavnom pojednávaní obrazne nazval, že „nakúpil jablká a tieto predal ďalej“, to nepotvrdili ani svedkovia S., I. ani T.. Prokuratúra v tejto súvislosti nenamieta, že sa uskutočnila reálna obchodná spolupráca medzi spol. TEOTIHUACAN a odberateľskými spol. Pyroboss, Softip a'Cinema+ a že tieto odberateľské spol. za služby aj reálne zaplatili spol. TEOTIHUACAN. Všetci traja svedkovia v podstate zhodne potvrdili, že boli odberateľom reklamy v súvislosti s koncertom skupiny Elán a obdržali aj nejakú knihu, resp. záverečné manuály z kampane. Je však potrebné zdôrazniť, že faktúry vystavené spol. Softip, Pyroboss a Cinema + musel obžalovaný zaúčtovať nie do nákladov (ale naopak do výnosov), čo je pochopiteľné a túto skutočnosť ani nikto nespochybňuje. Čo je však podstatné a to opakovane zvýrazňujem, že obžalovaný neponúkol žiadny dôkaz o tom, že reklamu (ako on tvrdí „jablká) nakúpil práve od spol. Newfields, a to je predmetom obžaloby, že si zahrnul do nákladov spoločnosti fiktívne faktúry od dodávateľskej spol. Newfilelds a práve na hlavnom pojednávaní predovšetkým výsluchom poškodenej zástupkyne Daňového úradu Trenčín, znalkyne a predovšetkým svedka Q. bolo preukázané, že skutočne išlo o fiktívne faktúry a k reálnemu dodaniu služieb nedošlo. Pre dokreslenie vyššie uvedeného uvádzam, že spol. Dr. Aqua s.r.o. zanikla dňa 25.1.2018 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remord, s.r.o. so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47 957 237, ktorá je právnym nástupcom ďalších dvanástich spoločností a jej jediným konateľom a spoločníkom je od 30.9.2016 D. F. - občan Rumunska. Aj spoločnosť Newfields, s.r.o. zanikla dňa 25.1.2018 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remord, s.r.o. so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47 957 237. V daňovom konaní bol vypočutý aj splnomocnený zástupca spol. Remord, s.r.o., ktorý uviedol, že pán D. F. sa dozvedel, že je konateľom a spoločníkom spol. Remord, s.r.o. až po doručení písomností na adresu jeho trvalého bydliska v Rumunsku. Jeho osobné údaje boli zneužité a pán D. F. bol do spol. Remord, s.r.o. dosadený proti jeho vôli a v tejto oblasti už podnikol aj právne kroky. Aj uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že trinásť obchodných spoločností bolo účelovo zlúčených do jednej spoločnosti a táto bola zneužitím osobných údajov prevedená na cudzinca - občana Rumunska za účelom znemožnenia preverenia účtovníctva spoločností, ktoré zanikli zlúčením. Ani týmito závažnými skutočnosťami sa súd nezaoberal a v podstate vyhodnotil všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní výlučne v prospech obžalovaného A., spochybnil výpoveď zamestnankyne poškodeného Daňového úradu Trenčín a dokonca aj závery znalkyne Ing. Oravcovej. Súd naopak pripustil vykonanie takých dôkazov, ktoré pre rozhodnutie o obžalobe vôbec neboli podstatné a naopak nevykonal dôkazy, resp. nevysporiadal sa s nimi v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie o vine alebo nevine obžalovaného. Prokurátor nespochybňuje konanie koncertu skupiny Elán v Banskej Bystrici, nespochybňuje ani skutočnosť, že organizácia takéhoto koncertu je finančne náročná a okrem iných záležitostí si vyžaduje aj náklady na reklamu. Predmetom obžaloby však nie je konanie koncertu hudobnej skupiny Elán, ale meritom obžaloby je jediná a zásadná skutočnosť, že obžalovaný si za zdaňovacie obdobie roku 2016 neoprávnene uplatnil v účtovníctve fiktívne faktúry od dodávateľských spoločností Dr. Aqua s.r.o. a Newfields, s.r.o., tieto zahrnul do nákladov spoločnosti, v dôsledku čoho si podvodne znížil daňový základ svojej spoločnosti TEOTIHUACAN, a to až do takej miery, že vykázal záporný hospodársky výsledok, teda stratu a na škodu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky skrátil daň o 94.945,40 €. Súd v odôvodnení rozsudku na str. 2-21 iba opísal jednotlivé vykonané dôkazy. Následne v ďalšej časti rozviedol všeobecne znaky skutkovej podstaty všetkých trestných činov a tiež aj znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa Tr. zákona, vrátane zmeny právnej kvalifikácie podľa novely účinnej od 15.03.2024. Pokiaľ ide o vlastné hodnotenie dôkazov súdom, súd uviedol, že výpoveď obžalovaného hodnotí ako zrozumiteľnú, konzistentnú hodnoverne vysvetľujúcu okolnosti spolupráce so spoločnosťami Newfields, s.r.o. a Dr. Aqua, s.r.o., pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní ako posledný, čo súd mal vyhodnotiť pri skúmaní vierohodnosti jeho výpovede. Súd dokonca vyhodnotil ako vierohodnú aj výpoveď ostatných svedkov, konkrétne aj svedka B. Q., čo je až zarážajúce, že aj túto výpoveď so zreteľom na prokurátorom vyššie uvedené nezrovnalosti vyhodnotil ako vierohodnú a výlučne v prospech obžalovaného. Súd sa v odôvodnení rozsudku v podstate zaoberal len organizáciou koncertu skupiny Elán, o ktorej organizácii nemá ani prokurátor pochybnosti, avšak predmet obžaloby bol vymedzený podstatne širšie. Celé hodnotenie vykonaných dôkazov v podstate spočíva len v ich enumeratívnom výpočte, avšak súd v rozpore s ustanovením ods 1 riadne nevysvetlil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. V odôvodnení súd len stručne uviedol, že súd vykonal dokazovanie aj výsluchom Mgr. Art B. U. (výsluch svedka navrhol prokurátor), ktorý na hlavnom pojednávaní si na meno B. Q. vôbec nespomenul. Uviedol, že jeho spoločnosť Istro Production, s.r.o. sa podieľala v roku 2016 na reklamnej kampani koncertu hudobnej skupiny Elán, avšak zároveň uviedol, že objednávka na reklamu od spoločnosti Newfields, s.r.o. určite nebola na sumu 508.524 €. V konaní pred správcom dane svedok U. uviedol, že so spoločnosťou Newfields, s.r.o. jeho spoločnosť Istro Production, s.r.o. obchodovala len rez, a to na zabezpečení reklamnej kampane koncertu Elán v Banskej Bystrici, pričom išlo o zabezpečenie reklamy v časopisoch a novinách (LÉNA, Chvíľka pre teba, Nový čas, v rádiu BEST FM a ONE, tlač billboardov a spoty na plazmových obrazovkách. Svedok U. sa so svedkom Q. osobne nestretol a komunikovali len telefonicky a emailom. Spoločnosť Istro Production, s.r.o. vystavila za reklamné služby spol. Newfields, s.r.o. faktúru číslo 2016015 na sumu 14.784 € za reklamnú kampaň koncertu skupiny Elán konaného dňa 11.05.2016 v Banskej Bystrici. Na hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2025 boli listiny vyžiadané od spol. Istro Production, s.r.o. oboznámené, avšak súd sa v odôvodnení rozsudku k týmto listinám nevyjadril, nevyhodnotil ich. V odôvodnení rozsudku absentujú úvahy súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Súd dokonca v závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že „z ďalšieho vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedka B. Q.“ čiže jeho výpoveď absurdne zhodnotil ako vierohodnú s poukazom na vyššie uvádzané rozpory. V závere súd dokonca uviedol, že ani výsluch svedkyne J. A. C. B., ani oboznámený protokol o vykonaní daňovej kontroly a už vôbec nie vykonané znalecké dokazovanie (vychádzajúce najmä z podkladov daňovej kontroly) jednoznačne nepreukazujú, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Súd teda úplne absurdne vyhodnotil výpoveď svedka Q., ktorý bol v celej tejto obchodnej spolupráci v podstate „bielym koňom1 ako svedka kľúčového a jeho výpoveď za vierohodnú a naopak výpoveď poverenej zamestnankyne Daňového úradu Trenčín a dokonca aj znalkyne vyhodnotil tak, že v podstate sa obžalovanému trestnú činnosť nepodarilo preukázať, pretože podľa súdu J. B. aj znalkyňa vychádzali len so záverov daňovej kontroly, čo nie je pravda a vyššie poukazujem aj na dôvody môjho myšlienkového postupu. Záverom uvádzam, že hodnotenie dôkazov je síce voľná a zložitá myšlienková činnosť sudcu, ktorý dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, aby výsledkom tohto procesu bolo riadne zrozumiteľné a náležíte odôvodnené rozhodnutie súdu, kde súd musí v súlade s kogentnou normou podľa vysvetliť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. V opačnom prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z vyššie rozvedených dôvodov prokurátor uvádza, že rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -1256 zo dňa 17.03.2025 je nepreskúmateľný, jeho vydaniu predchádzali viaceré procesné chyby, súd sa v písomnom vyhotovení rozsudku dôkladne nezaoberal vyhodnotením jednotlivých dôkazov navrhnutých nielen obhajobou, ale aj prokurátorom, tieto dôkazy náležíte nerozviedol a neuviedol akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -1256 zo dňa 17.03.2025 a súčasne aby podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„1. Vo vyššie označenej tr. veci mi bolo prostredníctvom môjho obhajcu doručené odôvodenie odvolania prokurátorky zo dňa 26.05.2025, ku ktorému zasielam nižšie uvedené vyjadrenie. 2. V prvom rade považujem napádaný rozsudok za vecne správny a zákonný a v plnom rozsahu naň poukazujem. 3. Písomné dôvody odvolania prokurátorky obsahujú viaceré úvahy resp. hodnotenia. ktoré nemajú oporou vo vykonanom dokazovaní a sú vyslovene špekulatívneho charakteru. 4. Prokurátorka na str . 3 svojich písomných dôvodov odvolania -pracuje uvádza , že sa možno „domnievať", že svedok B. Q. bol tzv. bielym koňom a že vyberal vysoké hotovostné výbery a že je „všeobecne známou skutočnosťou", že prosperujúce firmy si takto znižujú daňový základ. 5. Takéto konštatácie však pri dožadovaní sa viny obžalovaného nemajú miesto, nakoľko sa jedná o už spomenuté absolútne špekulatívne a až zavádzajúce tvrdenia zo strany dozorujúcej prokurátorky. 6. Ak totiž prokurátorka, ako nositeľka obžalovacej právomoci sama tvrdí, že svedok Q. bol bielym koňom a vyberal hotovosť (v spojitosti so skutkom, ktorý je predmetom podanej obžaloby), tak vyvstáva otázka, prečo prokurátora nepodala obžalobu B. Q.? 7. Zo samotnej skutkovej vety podanej obžaloby vyplýva, že údajne fiktívne daňové doklady mali pochádzať od dodávateľov a to od spoločností Dr. Aqua, s.r.o. a Newfields, s.r.0., pričom je ale prekvapivé. že ak teda obžaloba sama poukazuje na fiktívnosť týchto dokladov, tak prečo ani jeden z konateľov ( vrátane svedka B. Q. - prokurátorkou označovaného dokonca za „bieleho koňa") uvedených spoločností nie je trestne stíhaný . 8. Ak by boli totiž tieto daňové doklady fiktívne tak , ako to neustále uvádza a zdôrazňuje vo veci konajúca prokurátorka, tak by musela oboch týchto konateľov trestne stíhať a to ex offo. v opačnom prípade dochádza zo stany prokurátora k porušeniu svojich povinností (zákon o prokuratúre) v spojení s porušením povinností vyplývajúcich priamo z ust. , kde je uvedené, že ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní (tj. aj prokurátor) a súdy konajú z úradnej povinnosti. 9. Prokurátorka totiž ako jeden z orgánov činných v trestnom konaní ( a to dokonca „dominus litis" prípravného konania) si totiž svojvoľne nemôže „vyberať"' koho chce a koho nie trestne stíhať, takže ak nebol z jej strany dôvod trestne stíhať tie osoby, ktoré mali poskytnúť údajne fiktívne daňové doklady v tejto trestnej veci, tak potom nemôže existovať priestor na trestné stíhanie ani mojej osoby a teda osoby, ktorá takéto doklady následne (tj. po vykonaní predmetu fakturácie) použila v rámci svojho účtovníctva. 10. V tejto súvislosti taktiež zároveň poukazujem aj na to, že v mojej tr. veci boli vypočutí v procesnom postavení svedkov osoby B. Q. (konateľ NEWFIELDS, s.r.0., ) a tiež F. U. (konateľ Dr. Aqua), a ak teda títo participovali na trestnom čine tak, ako aj uvedené v samotnej obžalobe a ako to vyplýva aj písomných dôvodov odvolania prokurátorky, a teda ak prokurátorka sama bola presvedčená o fiktívnosti nimi poskytnutých daňových dokladov, tak mali byt' vo veci taktiež obžalovaní, keďže tomu tak nie je a ak vychádzame zo skutkovej vety obžaloby, tak v danom prípade sa jedná zjavne o akýsi „ špekulatívny " prístup s umelo a nezákonne vytvoreným procesným postavením svedkov (Lubik, Hajdúšek), ktorí materiálne sú (podľa samotnej skutkovej vety podanej obžaloby) vlastne páchatelia a v takom prípade tak nie je možné poukazovať resp. vychádzať z ich svedeckých výpovedí. 11. V tomto smere mám zároveň za to, že v prípade oboch svedkov boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní poskytnuté nezákonné výhody, nakoľko na to , aby nebol páchateľ (ak teda vo orgány činné v trestnom konaní tvrdia, že došlo v danom prípade k trestnému činu) trestne stíhaný, je možné len v súlade s ust. a nasl. upravujúcemu dočasné odloženie vznesenia obvinenia. Takýto postup však v danej veci dodržaný nebol. 12. Aj z uvedeného dôvodu je tak možné považovať svedecké výpovede oboch týchto osôb (Lubik, Hajdúšek) za nezákonné (nemôže byť niekto aj materiálny páchateľ a zároveň aj svedok v tom istom tr. konaní a to bez dodržania predpokladaného postupu) a celé trestné stíhanie mojej osoby za zmätočné.

13. Poukazujem naznačenej súvislosti aj na stanovisko GP SR IV/3PZ22/21 a IV/3PZ49/21 zo dňa 31.8.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva mnou už uvedená nezameniteľnosť procesných postavení a výslovný zákaz aby bola podozrivá osoba (zo skutkovej vety obžaloby jednoznačne vyplýva presvedčenie prokurátorky o fiktívnych podkladoch zabezpečených uvedenými spoločnosťami za ktoré konali svedkovia Lubik a Hajdúšek) vypočúvaná ako svedok. 14. V konaní bolo ďalej vykonané znalecké dokazovanie a to vypracovaním znaleckého posudku a následným výsluchom znalkyne J. O. P.. Z predmetného dokazovania však vyplynulo, že vo veci konajúca znalkyňa vypracovala znalecký posudok mimo svojho zadania a to najmä v tom smere, že posudzovala reálnosť kontrolovaných obchodov, ktoré ale vôbec neboli predmetom zadania zo strany konajúceho vyšetrovateľa. 15. V rámci svojho výsluchu tiež priznala, že v podstate ani nemôže ako znalkyňa hodnotiť reálnosť obchodu a služieb, ale iba to, či jednotlivé doklady majú príslušné formálne náležitosti. 16. Na otázky môjho obhajcu znalkyňa J. O. P. na hlavnom pojednávaní odpovedala navyše vyhýbavo. Z jej výpovede vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala len z toho , že ku kontrolovaným FA nebola pripojená príloha - a teda sa na vec pozerala z tzv . účtovného hľadiska . Taktiež z jej výsluchu vyplynulo, že vychádzala v podstatnej (ak nie v rozhodnej) miere z výsledkov daňovej kontroly. V tejto súvislosti je tak potrebné zdôrazniť, že vo veci podaná obžaloba je založená výhradne na záveroch z daňovej kontroly resp. následného vyrubovacieho konania, pričom však platí, že výsledky daňového konania sú založené na iných princípoch ako trestné konanie. 17. Len v krátkosti je nutné pripomenúť, že v rámci daňového konania jeho výsledok závisí v prvom rade na aktívnej účasti daňového subjektu a teda osôb, ktoré zaň konajú, nakoľko je to daňový subjekt, kto musí preukázať skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní. Správca dane tak veľa krát opiera svoje závery v neprospech daňového subjektu o jeho pasivitu v rámci uvedeného daňového konania. 18. Poukazujem preto na skutočnosť, ktorá nie je sporná a to, že som nebol v rámci daňovej kontroly resp. následného vyrubovacieho konania vypočutý a teda mi nebola daná možnosť vvsvetliť a preukázať relevantnosť kontrolovaných obchodov zo strany správcu dane. Z uvedeného tak jednoznačne platí, že výsledky daňového konania sú nepoužiteľné pre účely trestného konania, čo navyše potvrdzuje aj súdna prax v obdobných prípadoch. 19. Znalkyňa J. P. ďalej vo svojej výpovedi priznala, že vôbec nevyhodnocovala výpovede svedkov resp. ani výpoveď mňa, ako obžalovaného, ktorý som sa podrobným spôsobom vyjadroval k skutku, ktorý mi je kladený za vinu. Ani ma sama za účelom vypracovania znaleckého posudku nekontaktovala a teda ma ani nežiadala o vysvetlenie prípadných nezrovnalostí. 20. Čo je však nemenej podstatné, tak to je zistenie v priebehu HP, že znalkyňa nemala k dispozícii kontrolné výkazy spoločností Dr. Aqua a Newfields a ani záverečné správy pre „klienta" a teda podstatných dokumentov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obe spoločnosti priznali obchody resp. služby, ktoré prokuratúra aj na základe ňou vypracovaného spochybňuje. 21. V priebehu dokazovania boli ďalej vypočutí svedkovia J. S. (za spoločnosť SOFTIP) a J. T. / za spoločnosť' CINEMA+/ , pričom ani jeden z nich nebol vypočutý v rámci daňovej kontroly resp. v rámci vyrubovacieho konania, čo len umocňuje záver o tom, že závery správcu dane nie je možné v trestnom konaní považovať za relevantné. 22. Obaja totiž zhodne potvrdili reálnosť dodaných služieb zo strany spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o. a teda fakturovaných obchodov. Obaja potvrdili, že im boli dodané služby od spoločnosti, za ktorú som konal a týkali sa reklamnej kampane na koncert skupiny Elán - v tomto smere poukazujem aj na dokazovanie vykonané na hl. pojednávaní dňa 20.01.25 a to na oboznámenie s jednotlivými fotografiami, ako aj so správami od uvedených spoločností z ktorých jednoznačne vyplýva, že reklamná činnosť bola týmto spoločnostiam zo strany spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o. dodaná. 23. Svedok A. U. pri svojom výsluchu jasne potvrdil, že robil reklamnú kampaň pre spoločnosť Newfields, s.r.o. tj. v rámci subdodávky. pričom tiež uviedol, že na konci každej kampane vyhotoví sumár, kde sú fotografie bilboardov, časopisov, prípadne všetkých reklamných plôch kde bola uvedená reklama a že takto postupoval aj v prejednávanej veci, tj. vo veci, ktorá je predmetom obžaloby. Z jeho výsluchu tak jasne vyplynulo a bolo preukázané, že službu ktorú som si objednal u spoločnosti Newields, s.r.o. a ktoré boli následne dodávané spoločnostiam SFTIP a CINEMA + vykonávala pre túto spoločnosť v určitom rozsahu spoločnosť Istro Production. 24. Ďalej svedok Q. I. (spoločnost' Pyrobos, s.r.0.) vo svojom výsluchu uviedol. že : „pamätám si, že v tom období sme spolupracovali s touto spoločnosťou na realizovaní jednej akcie , koncert skupiny Elán v Bystrici. Obi oslovil najskôr mňa, že spoluorganizuje koncert v Bystrici a ponúkol nám, či nechceme byt' partnermi tohto koncertu....... Viem, že nám bola následne dodaná hrubá kniha, kt. obsahovala fotodokumentáciu a ďalej výpis ohľadom toho, kde to bolo v médiách, bilboardovej kampane a podobne."

25. Svedok Q. I. tak zdôraznil, že určite sa im dodané služby od spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o. fakturovali a určite to bolo z ich strany uhradené. 26. Je tak preukázané, že predmety fakturácie zo strany spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o. boli reálne a teda boli vykonané spôsobom, ak som ich popisoval pri svojom výsluchu. Podotýkam, že z výsluchu jednotlivých zamestnancov daňového úradu vyplynulo, že neboli žiadne pochybnosti vo vzťahu k danému obchodu, nakoľko nebola vykonaná v spoločnosti Pyrobos, s.r.o. žiadna daňová kontrola v súvislosti s touto činnosťou (s týmito) obchodmi. 27. Je preto zarážajúce, že pokiaľ štát (prokuratúra, daňový úrad) vidia protiprávnu resp. dokonca trestnú činnosť v mojom konaní, ako je možné, že sa nevykonala daňová kontrola u ostatných subjektov, ktoré preukázateľne participovali na celom obchodnom reťazci a tiež, že prečo nie sú stíhaní aj ďalšie osoby konajúce za tieto subjekty, ak teda malo dochádzať k tr. činnosti. Z uvedeného postupu totiž jednoznačne vyplýva, predmetom kontroly bola len spoločnosť TEOTIHUACAN, s.r.o. a predmetom tr. stíhania som len ja. 28. Z výpisov bankových účtov spoločnosti Newfields. s.r.o. vyplynulo, že platby boli poukazované v prospech tejto spoločnosti od rôznych subjektov a zároveň aj v rôznych výškach a teda je dostatočne preukázané, že táto spoločnosť riadne a normálne fungovala. 29 . Konštatácie prokurátorky vo „všeobecnosti " o ,,odborníkoch" z oblasti ekonómie v spojitosti s nelegálnym optimalizovaním daňového základu je argumentáciou , na ktorú nie je potrebné bližšie reagovať, nakoľko je len všeobecným a s mojou trestnou vecou nijako nesúvisiacim vyjadrením v snahe len vyplniť dôkaznú núdzu zo strany obžaloby v mojej trestnej veci . 30. Do rovnakej ,,kategórie" možno zaradiť aj tvrdenie resp., akúsi výčitku prokurátorky, že som si dovolil „dôsledne" vypočuť výsluch svedkov, poškodeného a potom som „prispôsoboval" svoju výpoved', čo má mať dopad na moju vierohodnosť. Čiže ak obžalovaný využije svoje zákonné právo a vypovedá na hlavnom pojednávaní až po skončení dokazovania, tak podľa prokurátorky sa stávam nevierohodný. 31. Jedná sa o vyslovene „skratkovité" uvažovanie vo veci konajúcej prokurátorky, ktoré ale len potvrdzuje jej neštandardný prístup k mojej osobe (viď. body 4-13 tohto vyjadrenia). 32. Prokurátorka v obžalobe, ako aj na hlavnom pojednávaní poukazovala na absenciu potrebného počtu zamestnancov spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o., pričom na druhej strane vo svojom odvolaní nenamieta rozsah dodaných služieb touto, spoločnosťou pre svojich odberateľov (Pyroboss, Softip a Cinema+). Vyvstáva tak otázka. kto potom podľa prokuratúry mal vlastne služby pre tieto spoločnosti dodať (z vykonaného dokazovania totiž zreteľne vyplynul ich veľký rozsah )? 33. Služby reálne existovali a boli spoločnostiam (Pyroboss, Softip a Cinema+) riadne dodané (obžaloba to nenamieta), pričom ja som uviedol, že sám som ich nerealizoval, lebo som na to jednoducho nemal kapacity (obžaloba to nespochybňuje) a tieto som si „nakúpil" resp. zabezpečil u iných dodávateľov (subdodávateľov), čo potvrdil jednoznačne aj svedok Q. (konajúci za spoločnost' Newfields, s.r.o.). Z uvedeného tak vyplýva, že obžaloba je nedôvodná, nakoľko tak moji dodávatelia, ako aj moji odberatelia potvrdili tie isté služby v celom reťazci. 34. To, čo sa stalo so spoločnosťami Dr. Aqua, s.r.o. (za ktorú nezodpovedám a za ktorú nikto nebol ani trestne stíhaný,) s mojou trestnou vecou nijako nesúvisí. 35. Je vyslovene zarážajúce, že gro argumentácie prokurátorky v písomných dôvodoch jej odvolania sa týka skutočností, na ktoré som je nemal žiadny dosah, nikto za ne nebol nijako postihnutý, ale majú to byt' .,dôvody" ktoré preukazujú moju trestnú činnosť'. Prokurátorka v závere akcentuje (str. 8) že som zahrnul fiktívne doklady - faktúry do spoločností Dr. Aqua, s.r.o. a Newfields, s.r.o. do nákladov spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o. pričom som jasne preukázal (resp. obžaloba nepreukázala opak), že spoločnosť TEOTIHUACAN, s.r.0. nemala vlastné kapacity na zabezpečenie dodávok predmetných služieb, a preto si ich objednala u svojich subdodávateľov, ktorí služby dodali, dostali za ne riadne zaplatené a tieto aj uviedli vo svoj ich kontrolných výkazoch. Ako však ďalej tieto spoločnosti nakladali s finančnými prostriedkami, ktoré obdržali (a to nielen od mojej bývalej spoločnosti), tj. či ich vyberali resp. za akým účelom, či ich ďalej investovali. či to vyberali ako pôžičky konateľov, alebo si navyšovali vlastné pokladne atď. bolo výhradne ich záležitosťou a štátu nič nebránilo, aby aj v tomto smere bolo vykonané príslušné a podrobné dokazovanie a nepochybujem, že s pozitívnym výsledkom pre moju osobu. Každopádne ale nebola preukázaná žiadna spojitosť medzi nimi vyberanými finančnými prostriedkami a úhradou faktúr zo strany spoločnosťou TEOTIHUACAN, s.r.0. 36. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti teda nie je iná možnosť', len navrhnúť odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátorky zamietol ako nedôvodné a to postupom podľa ust. 319 “

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu uvedenom v písomných dôvodoch odvolania. Obhajca a obžalovaný s poukazom na obsah písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora navrhli odvolanie prokurátora podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania prokurátora podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti a zákonnosti samotného napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku, pre ktorý bola na obžalovaného v prejednávanej veci podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl prokurátor podľa dôvodov jeho odvolania vadu, zakladajúcu dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa Prokurátor tiež namietal, že pokiaľ dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní neboli pre súd dostatočné pre uznanie viny obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, mal sám v zmysle vykonať ďalšie dôkazy, ktoré procesné strany nenavrhli. Napokon prokurátor namietal, že rozhodnutie okresného súdu nie je v súlade s ustanovením , pretože okresný súd svoje úvahy riadne neodôvodnil, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a rozsudok je nepreskúmateľný. Napokon prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal aj to, že okresný súd mal prihliadnuť na výpoveď svedka Q. z prípravného konania vykonanú pred vznesením obvinenia, na ktorej obsah prokurátor poukazoval v záverečnej reči a tiež mal prihliadnuť v neprospech obžalovaného k tomu, že obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní až ako posledný.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením , môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle aj na základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia , ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta, že by že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov (podľa prokurátora súd nemal uveriť niektorým svedkom a obžalovanému a iným svedkom naopak uveriť mal, ako aj mal záver o vine vykonať na podklade daňovej kontroly a znaleckého dokazovania) s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov, resp. ku akým skutkovým záverom má dospieť. Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že má právomoc len upozorniť súd prvého stupňa na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval, prečo nedospel k záveru o jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutku, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol len to, že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že by sa tento skutok stal. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu pri ustaľovaní svojich skutkových záverov postupoval správne, keď ustálil, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že sa skutok uvedený v podanej obžalobe stal. Z uvedených dôvodov preto okresný súd správne aplikoval aj zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Pokiaľ prokurátor namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, že jeho odôvodnenie je iba enumeratívnym výpočtom vykonaných dôkazov, avšak neobsahuje vysvetlenie, o ktoré dôkazy súd svoje závery opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, odvolací súd sa s uvedenou námietkou prokurátora nestotožnil a poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám pre odôvodnenie rozsudku v zmysle :

„Obžalovaný A. B. A. bol naozaj v období roku 2016 spoločníkom a konateľom spoločnosti TEOTIHUACAN s.r.o., ktorá spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť v rôznych predmetoch podnikania, okrem iného aj v oblasti organizovania kultúrnych a iných podujatí. Táto spoločnosť vykonávala svoju činnosť aj v prenajatých priestoroch na ulici Farská v Bánovciach nad Bebravou v Dome kultúry, ktoré priestory mala prenajaté v období od 01.09.2014 do 31.08.2019, kde pracovali aj viacerí vo veci vypočutí svedkovia ako účtovníčka T. A., manažérka Domu kultúry D. T., či prokurista spoločnosti V. A., ktoré osoby sa vyjadrovali aj k realizácii školenia v januári 2016.

Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu obžalovaného (ktorú výpoveď súd hodnotí ako zrozumiteľnú, konzistentnú a hodnoverne vysvetľujúcu okolnosti spolupráce so spoločnosťami Newfields, s.r.o. a Dr. Aqua, s.r.o.), ako aj z viacerých svedeckých výpovedí, konkrétne z výpovede svedka B. Q., z výpovede svedka J. Q. I., svedka J. A. S., svedka J. J. T. (ktoré osoby potvrdili spoluprácu s obžalovaným, resp. so spoločnosťou TEOTIHUACAN s.r.o. v súvislosti s koncertom skupiny Elán), ako aj z oboznámených listín zo spisového materiálu vyplynulo, že spoločnosť TEOTIHUACAN s.r.o. sa podieľala na usporiadaní koncertu skupiny Elán, ktorý koncert sa konal v mesiaci máj 2016 v priestoroch Ministry of FUN v Banskej Bystrici, ktorý priestor spoločnosti TEOTIHUACAN s.r.o. za týmto účelom prenajal podnikateľský subjekt A. R. F.. Zo správy spoločnosti Anteo, a.s. vyplýva, že práve spoločnosť TEOTIHUACAN s.r.o. realizovala usporiadanie daného koncertu a s tým súvisiacu reklamnú činnosť.

Z ďalšieho vykonaného dokazovania najmä z výsluchu svedka B. Q. (ktorý vo svojej výpovedi v podstate potvrdil, že spolupracoval s obžalovaným vo veci reklamnej kampane koncertu skupiny Elán, služby v zmysle predmetných faktúr boli spoločnosti TEOTIHUACAN, s.r.o. riadne dodané, faktúry boli riadne uhradené, v rámci spolupráce bol zabezpečený prenájom vozidla za účelom vozenia členov skupiny Elán, taktiež zabezpečoval reklamu koncertu skupiny Elán v Banskej Bystrici, robili sa billboardy, svetelné banery, plagáty, letáky, reklama v rádiu), z výsluchu svedka A. B. U. (ako aj z listín doručených súdu zo strany spoločnosti Istro production s.r.o., ktorú daný svedok zastupuje), z výsluchu obžalovaného, ako aj z ďalších oboznámených listinných dôkazov, konkrétne z oboznámených faktúr, objednávok, zmlúv, či kontrolných výkazov, či ďalších oboznámených listín (vrátane fotografií o vizuálnej kampani, z ktorých vyplýva aj propagácia daného koncertu na billboardoch, reklamných pútačoch, v médiách, či v tlači) ďalej vyplynulo, že spoločnosť F. s.r.o. za účelom organizácie koncertu a jeho reklamnej propagácie uzavrela zmluvu o spolupráci so spoločnosťou D., s.r.o., ktorá spoločnosť aj v spolupráci s ďalšou spoločnosťou, a to spoločnosťou J. B., I., (svedok B. Q. pritom uviedol, že spolupracoval s viacerými spoločnosťami) zabezpečovala reklamu daného koncertu, konkrétne bol koncert propagovaný na rôznych billboardoch, reklamných pútačoch, obrazovkách, letákoch, v médiách, či v dennej tlači. Taktiež z vykonaného dokazovania (z predložených a oboznámených listín

- objednávok, zmlúv a faktúr, ako aj z výsluchu samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní) vyplynulo, že spoločnosť F. s.r.o. spolupracovala so spoločnosťou D., s.r.o. aj v oblasti inštalačných a konfiguračných prác.

Spoločnosť D., s.r.o. (ako dodávateľ) následne vystavila v období od 30.04.2016 do 30.06.2016 spoločnosti F. s.r.o. (ako odberateľovi) celkovo osem faktúr, a to v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb, reklamnej kampane koncertu ELÁN, prenájmu vozidla, inštalačných a konfiguračných prác, celkovo na sumu 508.524,-€. Z oboznámených listín vyplynula aj ich čiastočná úhrada zo strany spoločnosti F. s.r.o. a zároveň z predložených kontrolných výkazov vyplynulo, že spoločnosť D., s.r.o. tieto faktúry aj riadne zahrnula do svojho účtovníctva.

Z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj spoločnosť Dr. M., s.r.o. (ako dodávateľ služby školenia) vystavila dňa 31.01.2016 spoločnosti F. s.r.o. (ako odberateľovi služby) faktúru na sumu 9.360,- € za školenie riadiacich činností, komunikácie a organizácie práce. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa jednalo o školenie jeho osoby, prezenčnú listinu z neho však nemá, disponuje zrejme s nejakými materiálmi z predmetného školenia, ich oboznámenie na hlavnom pojednávaní však žiadna zo strán súdu nenavrhla. Taktiež bol vypočutý aj prokurista spoločnosti V. A., ktorý uviedol, že sa organizovali rôzne školenia, aj on sám nejaké organizoval, pričom pripustil, že aj v januári 2016 sa mohlo v Dome kultúry konať školenie, ktoré bolo fakturované spoločnosťou Dr. M., s.r.o.. Rovnako aj svedkyňa D. T. nevylúčila, že by sa v mesiaci január 2016 v priestoroch Domu kultúry konalo školenie.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že spoločnosť F. s.r.o. v zastúpení obžalovaným podala daňové priznanie za rok 2016, do ktorého zahrnula aj vyššie uvedené faktúry ako vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, v dôsledku čoho vykázala záporný hospodársky výsledok.

V danom prípade je obžalovanému kladené za vinu, že skrátil daň tým, že do daňového priznania zahrnul vyššie uvedené faktúry za služby, ktorých reálne uskutočnenie zo strany spoločností D., s.r.o. a Dr. M., s.r.o. obžalovaný nevie preukázať, teda obžaloba tvrdí, že školenie riadiacich činností, komunikácie a organizácie práce a zabezpečenie reklamných služieb, reklamnej kampane, prenájom vozidla, inštalačné a konfiguračné práce reálne vykonané nikdy neboli, pričom obžalovaný napriek tomu výdavky za ne zaevidoval do svojho účtovníctva, tieto zahrnul do daňového priznania a vykázal záporný hospodársky výsledok, teda stratu daňového subjektu, čím skrátil daň ku škode štátneho rozpočtu.

Hodnotiac všetky v konaní vykonané dôkazy, súd však musí skonštatovať, že v danom prípade nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný skutočne do účtovníctva spoločnosti F. s.r.o. a do daňového priznania zahrnul výdavky za služby a práce, ktoré reálne vykonané nikdy neboli a dosiahol tak vytvorenie záporného hospodárskeho výsledku a tým skrátil ku škode štátneho rozpočtu daň. Teda podľa názoru súdu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu.

Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, že obžalovaný skutočne konal tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu.

Z výsluchu svedkyne J. A. C. B. ako pracovníčky daňového úradu poverenej výkonom daňovej kontroly v spoločnosti F. s.r.o., ako aj z oboznámených listín zo spisového materiálu (protokol o vykonaní daňovej kontroly, rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) síce vyplynulo, že spoločnosť F. s.r.o. v rámci výkonu daňovej kontroly nepreukázala reálne uskutočnenie služieb, za ktoré boli vystavené vyššie uvedené faktúry a správca dane tak mal pochybnosti o reálnom dodaní fakturovaných služieb spoločnosťou D., s.r.o., z ktorého dôvodu následne rozhodnutím daňového úradu bol spoločnosti F. s.r.o. vyrubený rozdiel dane v sume 108.624,56 €, avšak podľa názoru súdu ani výsluch svedkyne J. A. C. B., ani oboznámený protokol o vykonaní daňovej kontroly, či rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a už vôbec nie vykonané znalecké dokazovanie (vychádzajúce najmä z podkladov daňovej kontroly) jednoznačne nepreukazujú, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Je potrebné poukázať na to, že v daňovom konaní platí iný režim dokazovania. Daňový subjekt, ktorý si chce v daňovom priznaní uplatniť náklady ako výdavky spoločnosti, musí tieto výdavky, resp. reálne uskutočnenie služieb príslušnému správcovi dane aj preukázať. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno. V prípade nepreukázania reálneho uskutočnenia služieb, oprávnenosti výdavku a neunesenia dôkazného bremena v tomto smere, tak správca dane daňovému subjektu uplatnené výdavky neuzná, čo však podľa názoru súdu automaticky neznamená, že služby vykonané neboli a že daňový subjekt svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu skrátenia dane a poistného.

A preto aj v danom prípade má súd za to, že skutočnosť, že obžalovaný v rámci výkonu daňovej kontroly nebol schopný preukázať, respektíve nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb, automaticky neznamená, že obžalovaný skutočne konal tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu, pričom na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že rozhodnutie v daňovom konaní (o vyrubení rozdielu dane) boli preskúmané správnymi súdmi, kde správne súdy vyjadrili pochybnosť o reálnom uskutočnení služieb. To, že obžalovaný neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, automaticky neznamená, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. V režime trestného práva musí byť takéto konanie obžalovanému preukázané (v trestnom konaní je prokuratúra nositeľom dôkazného bremena), a to bez akýchkoľvek pochybností.

V danom prípade prevažná väčšina vykonaných dôkazov (výsluch svedkyne T. A., výsluch svedkyne D. T., výsluch svedka V. A.) a tiež (výsluch svedka J. Q. I., výsluch svedka J. A. S., výsluch svedka J. J. T., výsluch svedka A. B. U. - ktorých ako svedkov na podporu svojich tvrdení navrhol práve obžalovaný a bol tak aktívny v procese preukazovania svojej neviny), vrátane výsluchu samotného obžalovaného a množstva listinných dôkazov, vrátane obsiahlej fotodokumentácie týkajúcej sa reklamnej kampane koncertu skupiny Elán, preukazuje, že spoločnosť F. s.r.o. bola skutočne činná pri organizácii koncertu skupiny ELÁN, spolupracovala s viacerými subjektmi (služby nakúpila a ďalej predala), uzatvárala zmluvy, hradila faktúry. Žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, že služby fakturované spoločnosťou D., s.r.o. naozaj vykonané neboli, súdu predložený nebol. Práve naopak obžalovaný produkoval a súdu predkladal dôkazy o tom, že služby vykonané boli. Rovnako tak súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že ani školenie fakturované spoločnosťou Dr. M., s.r.o. vykonané nebolo. Obžalovaný sám vypovedal o tom, že školenie sa konalo, bolo to školenie jeho osoby, v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný vysvetlil okolnosti daného školenia, pričom aj samotný prokurista sídliaci v mieste, kde sa malo školenie konať, pripustil, že školenia sa konali a školenie sa mohlo konať aj v januári 2016.

Vykonané dokazovania tak podľa názoru súdu v prevažnej väčšine preukazuje, že fakturované služby, zahrnuté do nákladov spoločnosti F. s.r.o. v daňovom priznaní, vykonané boli (i keď obžalovanému sa nepodarilo ich vykonanie vzhľadom k povahe služieb preukázať v celom rozsahu, avšak obžalovaný v trestnom konaní nenesie dôkazné bremeno), ktorá skutočnosť však jednoznačne spochybňuje obžalobné tvrdenia.

Za danej dôkaznej situácie, preto súd vyhodnotením všetkých v konaní vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal a preto súd obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.“

Odvolací súd k tomu naviac uvádza, že okresný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec zásadný, podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov predmetnej veci uvádzaných stranami konania. Odvolací súd ďalej uvádza, že súdne rozhodnutie musí najmä v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých je založené, pričom sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd zákonným spôsobom v súlade aj s ustanovením odôvodnil, prečo dospel k záverom, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie.

Z vyššie uvedených dôvodov preto ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné zaoberanie sa otázkami právneho nástupníctva obchodných spoločností, na ktoré prokurátor poukazoval v dôvodoch podaného odvolania. Rovnako hotovostné výbery svedka Q. z účtu obchodnej spoločnosti neboli pre rozhodnutie okresného súdu podstatnou otázkou. K uvedenému naviac odvolací súd dodáva, že prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania opakovane poukazuje na to, že sa možno iba niečo domnievať ohľadom bezprostredných hotovostných výberov svedka Q. z účtu obchodnej spoločnosti a ohľadom skutočnosti, že mal byť tzv. „bielym koňom“. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné poukázať na to, že prokurátor ešte aj v odvolacom konaní sám potvrdzuje iba existenciu akýchsi „domnienok“, teda určitej možnosti, pracuje s pravdepodobnosťou, nie však istotou ohľadom osoby a konania svedka Q., na ktorých domnienkach ani podľa názoru odvolacieho súdu vôbec nie je možné zakladať závery o vine obžalovaného. Naviac je potrebné zdôrazniť, že tieto domnienky prokurátora, ktorý je povinný stíhať všetky trestné činy, sú zvýraznené aj tým, že svedkovi Q. nebolo vznesené obvinenie a nebola na neho podaná obžaloba pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu v spolupáchateľstve s obžalovaným.

S poukazom na uvedené odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora v dôvodoch podaného odvolania o danosti dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku podľa

Pokiaľ ide o ďalšie písomné dôvody odvolania, prokurátor namieta absenciu aktivity okresného súdu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Prokurátor konkrétne namieta, že súd mal povinnosť vykonať dôkaz, oboznámením sa s materiálom, ktorým mal disponovať obžalovaný. Súd mal tak postupovať aj bez návrhu prokurátora či obžalovaného. Prokurátor povinnosť súdu iniciatívne zasahovať do procesu dokazovania odvodil z ustanovenia

Na základe preskúmania tejto odvolacej námietky prokurátora sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne ustanovenie neukladá súdu povinnosť nahrádzať absenciu aktivity prokurátora v procese dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného.

Podľa prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

Podľa každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

Nie je zrejme sporné, že nositeľom dôkazného bremena v kontradiktórnom súdnom konaní vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného je prokurátor. Ťažisko dokazovania prebieha v súdnom konaní, ktoré je vedené ako spor strán, ktorými sú oproti sebe stojaci prokurátor a obžalovaný. Súd podľa nie je, ako tomu bolo v minulosti, zaradený medzi orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú už iba policajt a prokurátor. Vylúčenie súdu z orgánov činných v trestnom konaní je zvýraznené aj v základných zásadách trestného konania, keď v zmysle každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov ( ).

Odvolací súd ďalej uvádza, že povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti majú už len orgány činné v trestnom konaní, ktoré v zmysle majú povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Uvedená zákonom výslovne zakotvená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (nie súdu) sa nevzťahuje iba na prípravné konanie, ale aj konanie pred súdom. Citované ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu bez pochybností a celkom jednoznačne označuje orgány, ktorým je zákonom uložená povinnosť zisťovať skutkový stav veci a obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti. Medzi tieto orgány súd už nie je zaradený.

Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku prokurátora, podľa ktorej súdom nebol zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností, pretože povinnosť zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie sa v zmysle citovaného ustanovenia týka iba orgánov činných v trestnom konaní a nie súdu, ako to výslovne z tohto ustanovenia vyplýva.

Pokiaľ ide o ustanovenie , z tohto síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia a je trestný proces upravený ako kontradiktórnene konanie dvoch proti- strán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obžalovaného a jeho obhaj- cu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou sú- du, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnutie sporu medzi prokurátorom, ktorý na jednej strane zastupuje štát ( veta prvá ) a obžalovaným. Pri tom- to rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej stra- ne a svojím postupom nesmie dať ani príčinu k pochybnostiam o rovnakom prístupe k obžalobe ako aj k obhajobe. Súd sa nikdy nesmie stavať do pozície „pomocníka“ obžaloby usilujúc sa pri absencii aktivity prokurátora, resp. jeho nečinnosti vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného o jeho odsúdenie. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom ( ), ale aj zásady spravodlivého procesu.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch podaného odvolania poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie hovorí o možnosti súdu vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli avšak nezakladá súdu povinnosť vykonať tieto dôkazy.

Odvolací súd k tomu dodáva, že v zmysle tohto ustanovenia úloha súdu v dokazovaní na hlavnom pojednávaní je iba výnimočná a doplňujúca. Vôbec sa nemôže vzťahovať na aktívny prístup súdu vo vzťahu k preukazovaniu viny obžalovaného. Jej opodstatnenie môže v kontradiktórnom trestnom konaní prichádzať do úvahy napríklad v procese dokazovania týkajúceho sa rozhodnutia o treste s potrebou vyžiadania a zabezpečenia spisov, keďže súd má povinnosť v prípade preukázania viny obžalovanému uložiť zákonný trest.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval námietku prokurátora v písomných dôvodoch podaného odvolania za dôvodnú a preto nezistil ani dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa

Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku prokurátora, že obžalovaný „neponúkol“ dôkazy na preukázanie určitých skutočností. Ako vyplýva aj z vyššie uvedených záverov, obžalovaný nie je osobou, ktorej by ukladal povinnosť preukazovať svoju nevinu a za tým účelom predkladať návrhy dôkazov, ide iba o jedno z práv obžalovaného. Nositeľom dôkazného bremena je prokurátor.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku prokurátora, že súd mal v rámci hodnotenia vierohodnosti výpovede obžalovaného prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní ako posledný, (ktoré právo obžalovaného prokurátor nespochybňuje), bol prítomný počas vykonávania predchádzajúcich dôkazov a následne mal svoju výpoveď prispôsobovať, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe zo spôsobu vedenia obhajoby obžalovaného nemožno vyvodzovať žiadne závery o jeho vine zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Túto skutočnosť preto nie je možné hodnotiť ani ako okolnosť, ktorá by svedčila o nevierohodnosti výpovede obžalovaného, a podľa názoru prokurátora v spojení s inými dôkazmi o jeho vine, s čím sa ale vysporiadal v napadnutom rozsudku už okresný súd.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku prokurátora, že súd mal prihliadnuť na výpoveď svedka Q. z prípravného konania vykonanú pred vznesením obvinenia. Z obsahu tejto prokurátorom vznesenej námietky v písomných dôvodoch odvolania nevyplýva, že by prokurátor navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní ako dôkaz prečítanie tejto zápisnice. Prokurátor uviedol, že v záverečnej reči poukázal na obsah tejto výpovede, na ktorý mal podľa jeho názoru okresný súd prihliadnuť v kontexte hodnotenia vierohodnosti výpovede tohto svedka.

Podľa názoru odvolacieho súdu postup okresného súdu, ktorý neprihliadal k danej výpovedi svedka, ktorú len spomenul prokurátor v záverečnej reči, bol plne v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Pokiaľ teda na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz prečítaním zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania, okresný súd ani nemohol prihliadať k tejto výpovedi, nakoľko tento dôkaz nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný.

K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyššie uvedené závery tohto senátu odvolacieho súdu mali za cieľ len poukázať na rozpor s ustanovením Preto z týchto záverov nemožno vykladať právny názor tohto senátu na otázku použiteľnosti výpovede osoby vykonanej pred vznesením obvinenia v konaní pred súdom, keďže táto otázka s poukazom na uvedené nie je rozhodná pre rozhodnutie o dôvodnosti odvolania prokurátora v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade nebola pred okresným súdom prečítaná predmetná zápisnica o výpovedi svedka, odvolací súd nemá žiadny dôvod v prejednávanej veci vyslovovať a odôvodňovať svoj právny názor na možnosť použiteľnosti danej výpovede svedka.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch podaného odvolania vyslovil aj názor, podľa ktorého „závery správcu dane nie sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné, avšak treba zdôrazniť, že pravdepodobnosť správnosti záverov správcu dane rastie priamo úmerne tým, ak rozhodnutie správcu dane prešlo súdnym prieskumom v rámci správneho súdnictva“, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jednak správne poukázal na rozdiel týkajúci sa dôkazného bremena v správnom a trestnom konaní, ale tiež na to, že aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 10.3.2020 vyplynuli „iba“ pochybnosti (nie istota) o reálnom základe fakturovaných obchodov, z ktorých pochybností nemožno v trestnom konaní dospieť k záverom o vine obžalovaného.

Z uvedených dôvodov, keďže odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , odvolanie prokurátora považoval za nedôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa , hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v ,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.