Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-5-2025.pdf
PDF · 101.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpená JUDr. PhDr. Janou Ľaľovou, PhD. advokátkou so sídlom Námestie slobody 1732/61, 066 01 Humenné, IČO: 56 839 073, proti odporcovi: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XXXX/XX, XXX XX H., o priznanie príspevku na výživu a na úhradu nákladov nevydanej matke, takto
r o z h o d o l :
I. Povinný z vyživovacej povinnosti A. D., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 100,00 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 300,00 Eur návrh z a m i e t a . III. Povinný z vyživovacej povinnosti A. D., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky príspevkom vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku, najdlhšie pod dobu dvoch rokov. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.10.2025 domáhala, aby súd zaviazal otca maloletého dieťaťa preplatiť jej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 400,00 Eur a prispievať jej na výživu príspevkom vo výške 100,00 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa pozná takmer 11 rokov, pred narodením syna spolu pracovali v I.. V júli 2023 zistila, že je tehotná. Na príchod ich spoločného dieťaťa sa tešili, chceli si nájsť vlastné bývanie v I., preto odporca odišiel za prácou do E.. Po jeho návrate v decembri 2023 jej však oznámil, že zostáva so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi a ich vzťah skončil. Dňa 04.04.2024 sa jej narodil maloletý J.. Ako slobodná matka vychováva dieťa sama. V dôsledku jej následného nástupu na materskú a neskôr na rodičovskú dovolenku došlo k poklesu jej pravidelného príjmu. Jej posledný pravidelný mesačný príjem bol vo výške 700,00 Eur. Narodením maloletého J. sa ocitla v horšej finančnej a sociálnej situácii. Z dôvodu zdravotných dôvodov približne od 6. mesiaca tehotenstva bola uznaná práceneschopnou. Toho času poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 Eur mesačne a rodinný prídavok na maloletého J. vo výške 60,00 Eur. S maloletým býva u svojej matky v rodinnom dome. Mesačné náklady, ktoré vynakladá na svoje životné potreby sú vo výške 386,11 Eur: pomerná časť nákladov na bývanie 50,00 Eur, strava 200,00 Eur, kozmetika 20,00 Eur, čistiace a pracie prostriedky 15,00 Eur, ošatenie 50,00 Eur, faktúra na telefón 20,00 Eur a splátka úveru 31,11 Eur (úver na účel zabezpečenia bývania a nákladov na cestu do I.). Počas tehotenstva a v súvislosti s pôrodom jej vznikli ďalšie náklady, ktoré bola nútená znášať sama, a to vo výške 511,00 Eur: tehotenské šaty 50,00 Eur, legíny (3 ks) 35,00 Eur, kojenecké podprsenky (3 ks) 30,00 Eur, kozmetika proti strácam
20,00 Eur, vitamíny 25,00 Eur, spodná bielizeň (6 ks) 30,00 Eur, nočná košeľa (3 ks) 30,00 Eur, pôrodné jednorazové nohavičky 6 Eur, kozmetika proti vypadávanie vlasov po pôrode 30,00 Eur, cestovné náklady na povinné prehliadky a 3D sono v šiestom mesiaci 250,00 Eur. Mesačné náklady spojené so zabezpečením potrieb dieťaťa sú vo výške 307,00 Eur: plienky 64,00 Eur, hygienické potreby a vlhčené obrúsky 10,00 Eur, mlieko Sunar Complex 33,00 Eur, oblečenie a obuv 50,00 Eur, strava 150,00 Eur a ďalšie výdavky spojené so zlým zdravotným stavom dieťaťa. Odporca toho času pracuje v E.. Na výživu syna prispieva sumou od 20,00 Eur do 30,00 Eur. V spoločnej domácnosti nežijú, osobnú starostlivosť a výchovu o maloletého J. zabezpečuje sama.
3. Na pojednávanie konané dňa 04.11.2025 sa dostavila navrhovateľka a jej právna zástupkyňa, ktorá k veci uviedla, že ju dňa 15.10.2025 telefonicky odporca kontaktoval, pričom súhlasil s dohodou vo veci úpravy práv a povinností k maloletému J. a aj v tejto právnej veci. Súhlasil s poddaným návrhom, ale formou splátok, len túto dohodu nepodpísal. Dohodu by súdu doručili v lehote 10 – 14 dní. Odporca sa v čase pojednávania nachádzal pracovne v E. a jeho príjem by mal byť zhruba 900,00 Eur týždenne. Pracuje na slovenskú živnosť a vykonáva sezónne práce, podľa vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľky.
4. Následne na pojednávaní dňa 27.11.2025 odporca k veci uviedol, že súhlasil s výživným na syna vo výške 150,00 Eur, aj tú dohodu podpísal, ale o pár dní, ako tú dohodu podpísal, prišiel o prácu, lebo to bola sezónna práca. Prácu momentálne nemá, je evidovaná na úrade práce od 26.11.2025. Za 3 mesacie niečo našetrí a nejaké peniaze navrhovateľke potom by dal. Momentálne jej však nemôže dať ani to výživné na maloletého vo výške 150,00 Eur, na ktorom sa dohodli. Súdu predložil výpisy z účtu ako dôkaz toho, že navrhovateľke posielal peniaze a viac ako 20,00 či 30,00 Eur, ako tvrdila, teda dôkazy o tom, že klamala, že jej neposielal peniaze a nevyživoval ju počas tehotenstva. S návrhom nesúhlasí a nemá dôvod sa dohodnúť, lebo výdavky spojené s jej tehotenstvom a pôrodom už uhradil vtedy. Rovnako sa nechce dohodnúť ani ohľadom príspevku na jej výživu vo výške 100,00 Eur, pretože nevidí dôvod, z akého by jej to mal platiť. Momentálne nemá peniaze, nemá z čoho jej zaplatiť, je na úrade práce. Má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči svojim dvom deťom z manželstva. Jeho jeden chlapec je chorý, je autista, potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Jeho manželka momentálne nepoberá ani rodičovský príspevok ani žiaden iný príspevok, len rodinné prídavky 120,00 Eur. Navyše platiť ešte tretiemu dieťaťu, ktoré má s navrhovateľkou 150,00 Eur do jeho osmenástky alebo dočasu pokiaľ nedoštuduje, na to nemá a nemôže si to dovoliť. Ak sa jeho finančná situácia zmení, pošle navrhovateľke sám viac peňazí, aby neboli zybtočné problémy, že neplatí a aby nechodil 100x na súd. Uviedol, že predtým v E. zarobil cca 3 500 – 3 600 Eur mesačne, ale z toho je potrebné odrátať ešte odvody cca 400,00 Eur, náklady na bývanie, cesty, jedlo, potreby do práce. Nepracoval však tam celých rok, nakoľko ide o sezónnu prácu, a preto to nikdy nie je odpracovaný celý rok. Keď bude pracovať, sám navrhovateľke pošle viac peňazí, možno si prácu nájde o mesiac, dva, nevie, nesľubuje.
5. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 27.11.2025 uviedla, že peniaze, ktoré jej posielal, tak tých 100,00 Eur bolo za pôžičku, čo kvôli nemu a kvôli práci v I. zobrala a za paušál. Posielal je to každý mesiac, lebo to musel platiť, teraz už platiť nechce. Tento mesiac jej neposlal. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že odporca ju telefonicky kontaktoval dňa 15.10. S tým, že sám jej navrhol, že či by sa nevedeli dohodnúť na výživnom pre maloletého J. na 150,00 Eur. Navrhovateľka pôvodne žiadala 200,00 Eur výživné na maloletého, navrhovateľka súhlasila. Súhlasil sú s týmto návrhom s tým, že žiadal príspevok platiť na splátky vo výške 50,00 Eur. Čo sa týka práce, práce aj na Slovensku je dosť, na ďalšom pojednávaní mu kľudne vyselektujú 5 pracovných ponúk. Navrhovateľka do práce nemôže ísť, stará sa o jeho dieťa, ktoré má tiež zdravotné problémy.
6. Z rodného listu maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že maloletý sa narodil matke A. B., nar. XX.XX.XXXX a otcovi A. D., nar. XX.XX.XXXX.
7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné o poberaní rodičovského príspevku za rok 2025 zo dňa 01.10.2025 vyplýva, že navrhovateľka za mesiac január poberala rodičovský príspevok vo výške 473,30 Eur a od februára 2025 poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 Eur.
8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné o poberaní prídavku na dieťa za rok 2025 zo dňa 01.10.2025 vyplýva, že navrhovateľka poberá na maloletého J. prídavok vo výške 60,00 Eur.
9. Z daňového priznania k dani z príjmom za rok 2024 vyplýva, že odporca zo živnosti za rok 2024 zarobil 16 660,00 Eur, z toho výdavky boli vo výške 9 996,00 Eur (paušálne výdavky vo výške 60 %).
10. Z oznámenia Okresného úradu Michalovce, odbor živnostenského podnikania, o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 10.11.2025 vyplýva, že odporca pozastavil živnosť od 11.11.2025.
11. Z výpisu z účtu predloženým odporcom na pojednávaní dňa 27.11.2025 vyplýva, že odporca v čase tehotenstva cca od júla 2023 do 4.4.2024 zaslal navrhovateľke na účet spolu 720 Eur, a to dňa 13.12.2023 sumu 120 Eur, dňa 27.10.2023 sumu 200 Eur, dňa 16.02.2024 sumu 120 Eur, dňa 17.10.2024 sumu 100 Eur a dňa 06.07.2024 sumu 100 Eur, z účtu K. D. dňa 27.11.2024 sumu 50 Eur a z účtu K. D. dňa 10.12.2024 sumu 30,00 Eur.
12. Z výpisu z účtu predloženým odporcom na pojednávaní dňa 27.11.2025 vyplýva, že odporca v čase po narodení dieťaťa od 04.04.2024 zaslal navrhovateľke na účet spolu 700 Eur, a to dňa 26.05.2024 sumu 50 Eur, dňa 02.05.2024 sumu 150 Eur, dňa 09.04.2024 sumu 180 Eur, dňa 05.04.2024 sumu 20 Eur, dňa 18.07.2025 sumu 30 Eur a z účtu K. D. dňa 22.06.2025 sumu 50 Eur, dňa 17.09.2025 sumu 50 Eur, dňa 21.11.2025 sumu 20 Eur a z účtu K. D. v apríli 2025 sumu 30 Eur, máji 2025 sumu 60 Eur, v auguste 2025 sumu 30 Eur a 14.10.2025 sumu 30 Eur.
13. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon o rodine“), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
14. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Zmyslom ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky, jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Povinným je otec, splatnosť príspevku nastáva najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky, pričom výška príspevku na výživu je daná primeranosťou. Základné zásady Zákona o rodine preferujú rodinu založenú manželstvom a tejto priznávajú všestrannú ochranu a podporu. No na druhej strane ochrana je v zmysle zákona poskytovaná všetkým formám rodiny, pretože bez ohľadu na skutočnosť, či sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo žijú v mimomanželskom vzťahu, Zákon o rodine predpokladá účasť oboch rodičov nielen na výchove a výžive potomka, ale aj vzájomnej pomoci pri starostlivosti o rodinu. Kým pre manželov platí vzájomná vyživovacia povinnosť, Zákon o rodine nevydatej matke priznáva nárok na príspevok na výživu a na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorej viaže otca dieťaťa, a to nezávisle od ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má otec voči maloletému dieťaťu. Účelom tejto právnej úpravy je priblížiť situáciu nevydatej matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine výživné nevydatej matke nepriznať. Základom príspevku na výživu matky sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, prípadne iného pomeru, resp. zníži sa u nej potencialita dosahovania takýchto príjmov a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s takýmito skutočnosťami. Zákon rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa a to nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Nároky, o ktorých hovorí toto zákonné ustanovenie majú uľahčiť nevydatej matke podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Pri výške príspevku na výživu je daná jeho primeranosť. Primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a potrebami otca dieťaťa. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné
náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného.
17. Na rozdiel od výživného pre dieťa, účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú životnú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2019 sp. zn. 1 Cdo 185/2018).
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania udržiavali partnerský vzťah, v dôsledku ktorého sa navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý J., ktorého otcovstvo odporca uznal a je zapísaný v rodnom liste dieťaťa ako otec. Navrhovateľka je slobodnou matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa sama, pričom s odporcom nežije v spoločnej domácnosti.
19. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľka bola počas tehotenstva približne od šiesteho mesiaca uznaná za práceneschopnú, po pôrode nastúpila na materskú a následne rodičovskú dovolenku, čím došlo k výraznému poklesu jej príjmu. V čase rozhodovania súdu poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60,00 Eur mesačne. Jej mesačné náklady na zabezpečenie vlastných životných potrieb predstavujú sumu približne 386,11 Eur. S maloletým dieťaťom býva v domácnosti svojej matky.
20. Navrhovateľka si v konaní uplatnila náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 511,00 Eur, pozostávajúce najmä z výdavkov na ošatenie, zdravotné a hygienické potreby, vitamíny a cestovné náklady na povinné lekárske vyšetrenia. Pri posudzovaní tohto nároku súd prihliadol na skutočnosť, že odporca v období tehotenstva a v bezprostrednej súvislosti s pôrodom navrhovateľke opakovane poskytoval finančné prostriedky. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpisov z účtov, mal súd za preukázané, že odporca navrhovateľke v uvedenom období zaslal finančné plnenia, ktoré súd zohľadnil výlučne v rozsahu, v akom sa časovo viazali na obdobie tehotenstva a pôrodu.
21. Súd dospel k záveru, že časť nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom bola zo strany odporcu už fakticky uhradená, a to bez ohľadu na subjektívne hodnotenie týchto plnení účastníkmi konania. Z výpisov z účtu mal súd preukázané, že odporca zaslal navrhovateľke v období od júla 2023 do pôrodu spolu 720,00 Eur a následne po pôrode okolo 700,00 Eur, čo však súd už započítal ako platby na výživu maloletého. Po zohľadnení primeranosti, účelnosti a rozsahu už poskytnutých plnení považoval súd za spravodlivé priznať navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom len vo výške 100,00 Eur a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
22. Pokiaľ ide o príspevok na výživu nevydatej matky, súd vychádzal z § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého je otec dieťaťa povinný prispievať matke dieťaťa primerane na jej výživu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu, ak to jej pomery vyžadujú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa nachádza v zhoršenej finančnej a sociálnej situácii, keďže zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré má aj zdravotné problémy, a z tohto dôvodu si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou pracovnou činnosťou.
23. Súd v súlade s vyššie uvedeným skúmal a porovnával majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho ako aj po pôrode. Majetkové pomery povinného sa skúmajú len do tej miery, či je povinný schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. Navrhovateľke sa príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom znížil vzhľadom na to, že predtým bola práceschopná, pred pôrodom mala príjem 700 Eur a pred otehotnením dokonca pracovala v I., pričom toho času v súvislosti so starostlivosťou o dieťa poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 Eur. Preto aj výška výživného 100 Eur, ktorú požaduje navrhovateľka, je vzhľadom na uvedené primeraná a čiastočne vykompenzuje jej zhoršené pracovné postavenie.
24. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov odporcu súd prihliadol aj na jeho aktuálnu nezamestnanosť. Súd však zdôrazňuje, že odporca sám na pojednávaní potvrdil, že v období výkonu práce v E. dosahoval mesačný príjem vo výške približne 3 500 až 3 600 Eur. Skutočnosť, že
ide o sezónnu prácu a že odporca je v súčasnosti dočasne bez príjmu, je len prechodným stavom, ktorý nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky. Odporca je mladý, práceschopný muž bez zdravotných obmedzení, ktoré by mu bránili vykonávať zárobkovú činnosť, a preto má objektívnu schopnosť a možnosť príjem opätovne dosahovať.
25. Súd má za to, že vyživovacia povinnosť a povinnosť prispievať matke dieťaťa na výživu nemôžu byť závislé od sezónnosti pracovnej činnosti odporcu ani od jeho aktuálneho rozhodnutia pracovať alebo nepracovať. Navrhovateľka ani maloleté dieťa nemôžu byť vystavení stavu, v ktorom by boli odkázaní na to, či im odporca „pošle peniaze, keď bude mať“. Takýto prístup by bol v rozpore so zásadou právnej istoty a so samotným účelom zákonnej vyživovacej povinnosti.
26. Súd zároveň poukazuje na to, že odporca nemal úmysel vyhovieť návrhu navrhovateľky ani v čase, keď bol pracovne činný a dosahoval uvedené príjmy v zahraničí. Zo skutkového stavu vyplýva, že odporca podpísal len dohodu týkajúcu sa výživného na maloleté dieťa, avšak dohodu o príspevku na výživu navrhovateľky a o úhrade nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nepodpísal, hoci mal v tom čase dostatočný príjem. Súd má preto za preukázané, že ani existencia príjmu zo strany odporcu nebola zárukou jeho dobrovoľného plnenia povinností voči navrhovateľke.
27. Za podstatnú považoval súd aj skutočnosť, že odporca pozastavil výkon svojej živnosti až v novembri 2025, teda v čase prebiehajúceho súdneho konania. Túto skutočnosť nemožno považovať za trvalú zmenu jeho pomerov, ale len za aktuálny, prechodný stav, ktorý si odporca sám spôsobil.
28. Súd prihliadol aj na to, že aj počas tehotenstva navrhovateľky odporca prispieval sumami približne vo výške 100,00 Eur mesačne, a to aj napriek sezónnemu charakteru svojej práce, čo potvrdzuje jeho schopnosť zabezpečiť si prostriedky na plnenie základných povinností.
29. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 100,00 Eur mesačne je primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam odporcu, pričom súd prihliadol aj na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Príspevok bol priznaný od právoplatnosti rozsudku, a nie spätne od podania návrhu, keďže súd zohľadnil aj aktuálnu situáciu odporcu, ale predovšetkým tú skutočnosť, že v priebehu konania poskytoval navrhovateľke určité plnenia (do pôrodu cca 720,00 Eur po pôrode cca 700,00 Eur).
30. Príspevok na výživu navrhovateľky bol priznaný len na zákonom stanovené obdobie, najdlhšie do uplynutia dvoch rokov od pôrodu maloletého dieťaťa, teda do XX.XX.XXXX, pričom ide o časovo aj finančne obmedzené plnenie, ktoré nepredstavuje pre odporcu neprimeranú záťaž.
31. Pri určení lehoty splatnosti príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom súd prihliadol na aktuálnu nezamestnanosť odporcu a považoval za primerané poskytnúť mu lehotu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku na splnenie tejto povinnosti.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny, podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.