Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43T-10-2025.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
43T/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Y. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd obžalovaného
Y. E., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom W., adresa na doručovanie O. XX, Bratislava,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 3Pv 232/24/1103, zo dňa 07.03.2025 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
dňa 18.08.2024 v presne nezistenom čase vložil do mobilného telefónu zn. H. W., bielej farby s rozbitým displejom SIM-kartu na telefónne číslo XXXX XXX XXX, do ktorého stiahol aplikáciu O., ktorá bola automaticky prihlásená k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX a ku ktorej prislúcha elektronicky zapamätaná bankomatová karta XXXX XX** *. XXXX Slovenská W., U..W.. k bankomatovému účtu SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s ktorou bez povolenia majiteľky v čase -o 12.47 hod. uskutočnil platbu vo výške 9,60Eur za taxi službu spoločnosti O., -o 13.22 hod. uskutočnil platbu vo výške 13,30Eur za taxi službu spoločnosti O., -o 20.22 hod. zadal platbu vo výške 5,70Eur za taxi službu spoločnosti O., pričom táto transakcia nebola úspešná, čím týmto konaním poškodenej R. R. spôsobil celkovú škodu vo výške 22,90Eur,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok, spáchal obžalovaný.
o d ô v o d n e n i e :
V trestnej veci proti obžal. Y. E. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov X. K., Y. B., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov R. R. a U. R., listinnými dôkazmi, obrazovým záznamom.
Obžalovaný Y. E. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku a využil svoje právo a k veci nevypovedal.
V predsúdnom konaní uviedol, že jeho známy E. mu predal za 100,-Eur jeho mobilný telefón a SIM kartu s tým, že ju môžu používať. E. uviedol, že obidve tieto veci mu patrili. On potom vložil SIM kartu ktorú dostal od E. do telefónu X. K. a vtedy stiahol aplikáciu O., lebo sa často prepravujú taxíkom, aby mali nejakú zľavu. Otvoril aplikáciu O., kde automaticky naskočilo telefónne číslo SIM karty, ktorú dostal od E.. On sa prihlásil do aplikácie a potom zmenil SIM kartu na SIM kartu X. K.. Potom si objednal taxík, a vždy za odvoz platili v hotovosti. On nevedel, že v aplikácii je zapamätaná bankomatová karta. Vždy dal taxikárovi peniaze za odvoz v hotovosti.
Svedkyňa X. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si už na okolnosti prípadu nepamätá. V predsúdnom konaní uviedla, že E. u nich za 100,-Eur založil svoj telefón s tým, že keď bude mať peniaze, tak si pre neho príde. S telefónom im nechal aj SIM kartu s tým, že ju môžu používať. Obžalovaný potom do jej telefónu vložil SIM kartu od E. a povedal jej, že do jej telefónu stiahol aplikáciu O.. Obžalovaný cez aplikáciu O. objednával taxík. Za jazdy vždy platil obžalovaný v hotovosti. Oni nevedeli, že tam je zaregistrovaná banková karta niekoho cudzieho. Normálne platili taxikárovi v hotovosti. Vôbec nemali v úmysle zneužiť niekoho kartu. Ona ani nemala vedomosť, o tom, že sa dá do aplikácie O. dať platobná karta. Myslela si, že taxikárom sa vždy platí len v hotovosti.
Svedok Y. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nejaký zákazník si ho objednal ako taxikára cez aplikáciu O.. Po uskutočnení jazdy jemu v aplikácii ukazovalo, že zákazník má platiť kartou, avšak zákazník mu v telefóne ukazoval aplikáciu, že má platiť v hotovosti. Preto aj zákazník platil v hotovosti a on platbu v hotovosti prijal. Svedok uviedol, že ako taxikárovi sa mu už viackrát stalo, že v jeho aplikácii O. bolo uvedené, že zákazník má platiť kartou ale u zákazníka sa ukazovalo, že má platiť v hotovosti. Táto nezrovnalosť sa mu viac krát opakovala. Obžalovaného viezol aj so ženou a viezol ich viac krát, ale to bola len náhoda. Pokiaľ v predsúdnom konaní uvádzal, že platbu v hotovosti dostal ako prepitné, povedal to len preto, aby nevznikol problém, že zobral hotovosť aj keď sa mu v aplikácii ukazovala platba kartou. Pravda je to, čo povedal na hlavnom pojednávaní. Zákazníkovi sa v aplikácii ukazovalo, že má platiť v hotovosti a tak aj zákazník zaplatil. Pokiaľ ide o jednotlivé jazdy a platby v predsúdnom konaní svedok uviedol, že prvá jazda bola o 14.48 hod. z adresy I. XX do P. J. na X. XXXX za cenu 12,10. Druhá jazda bola o 15.23 hod. z J. T. v P. J. na U. X za sumu 15,80 Eur. Tretia jazda bola o 22.20 hod. z O. XX do S. B. XXXX za sumu 8,20 Eur.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. R. R. v predsúdnom konaní uviedla, že jeho syna okradli 19.08.2024 a okrem iného mu zobrali aj jeho telefón, v ktorom asi pred dvomi rokmi v aplikácii O. používal jej platobnú kartu. Odvtedy túto aplikáciu syn nepoužíval. Nakoľko jej z karty boli stiahnuté platby za služby za využívanie aplikácie O., syn v počítači zistil, že z jej karty boli stiahnuté platby za jazdy 19.08.2024 v sume 28,60 Eur. Tito peniaze jej boli spoločnosťou O. vrátené na jej účet. U. R. uviedol, že 19.08.2024 mu niekto ukradol jeho telefón. Mama mu doma povedala, že jej strhli finančné prostriedky z jej účtu za využívanie služieb spoločnosti O.. On v minulosti používal aplikáciu O. s číslom účtu jeho matky a túto kartu mal vloženú v aplikácii O.. On stotožnil taxikára, ktorý mal viezť obžalovaného a svedkyňu K.. Privolali políciu a v jednom z telefónov, ktoré mal obžalovaný pri sebe našiel svoju SIM kartu.
Z listinných dôkazov súd oboznámil výpis z účtu z ktorého vyplýva, že z účtu poškodenej R. R. boli dňa 20.08.2024 stiahnuté platby na účet spol. O. a to 13,30 Eur a 9,60 Eur. Z protokolu o rekogníci vyplýva, že svedok B. opoznal obžalovaného a svedkyňu K. ako osoby, ktoré viezol. Z registra trestov a posudkov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný ani postihnutý za spáchanie priestupku.
Z prehratého obrazového záznamu súd konštatuje, že sa z neho podarila prehrať len jedna fotografia. Na oboznámených fotografiách je zachytený muž so šiltovkou a žena bez bližšej identifikácie, pričom muž nastupuje do bieleho vozidla.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a konštatuje, že v danej veci sa obžalobe nepodarilo preukázať,
že to bol obžalovaný, ktorý vedome použil údaje platobnej karty poškodenej R. na úhradu jázd taxíkom spoločnosti O.. Obžalovaný jednoznačne poprel, že by mal vedomosť, že používaním služieb spol. O. zneužíval aj platobné údaje v karte poškodenej, ktorá bola automaticky pred dvomi rokmi spárovaná s aplikáciou O., ktorú pred dvomi rokmi používal syn poškodenej. Obžalovaný uviedol, že telefón so SIM kartou dostal od osoby E.. Priznal, že použil uvedenú SIM kartu, ale poprel, že by mal vedomosť o tom, že jej použitím používa aj platbu kartou poškodenej s ktorou bola SIM karta pred dvomi rokmi spárovaná. Jednoznačne uviedol, že používal služby spoločnosti O. ale za tieto služby vždy riadne platil v hotovosti. Táto obrana obžalovaného nebola obžalobou nijako vyvrátená. Tvrdenie obžalovaného, že telefón so SIM kartou dostal obžalovaný od osoby E. potvrdila svedkyňa K.. Táto tiež potvrdila, že za všetky jazdy taxíkom platili hotovosťou a nie kartou. Tvrdenie obžalovaného a svedkyne K. potvrdil svedok B., ktorý potvrdil, že obžalovaný za všetky jazdy platil hotovosťou. Tento svedok jednoznačne uviedol, že s takouto chybou aplikácie O. ako bola v tomto prípade zistená sa už viac krát stretol. Z výpovede poškodenej R. vyplýva, že zo spoločnosti O. jej boli všetky stiahnuté platby uhradené, je teda zrejmé že aj táto spoločnosť vie o chybe vo svojej aplikácii, inak by nemali žiadny dôvod vracať poškodenej peniaze. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danej veci nebol produkovaný jeden jediný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému, ktorý by preukazoval to, že obžalovaný úmyselne neoprávnene požíval platobný prostriedok poškodenej. On nemal vôbec žiadnu vedomosť o tom, že syn poškodenej si pred dvomi rokmi spároval aplikáciu O. s platobnou kartou svojej matky. Obžalovaný to nemohol nijako vedieť. Na SIM karte to nebolo napísané a v jeho aplikácii sa mu to nezobrazovalo. Sám obžalovaný používal svoju vlastnú aplikáciu O. v ktorej nemal žiadnu spárovanú platobnú kartu a teda logicky mu pri platbe na aplikácii ukazovalo, že má platiť v hotovosti, čo jednoznačne potvrdil svedok B. a svedkyňa K. a obžalovaný aj v hotovosti za jazdy zaplatil. Je úplne nelogické, aby obžalovaný platil za jazdy, ktoré mali byť uhrádzané cez kartu poškodenej ešte navyše aj vlastnými peniazmi v hotovosti.
Jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Preto je postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. V danom prípade len vysoký stupeň podozrenia totiž sám osebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.
Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por., (teraz § 2 ods. 12), t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966). Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II). Obžaloba stojí len na hypotetickej úvahe, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že používaním aplikácie O. neoprávnene používa aj platobnú kartu poškodenej. Takéto tvrdenie je čisto hypotetické, nepotvrdené žiadnym z vykonaných dôkazov. Preto súd nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný, teda že to bol on, kto úmyselne používal platobnú kartu poškodenej, tohto spod obžaloby oslobodil. Akýkoľvek iný, ako oslobodzujúci rozsudok v danej veci je podľa odôvodneného právneho názoru prvostupňového súdu v rozpore so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Mestského súdu Bratislava I, na Krajský súd v Bratislave.