Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/147/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľov: 1/ O. F., D.. XX.X.XXXX, M. XXXX/XA, F., 2/ A. F., D.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XA, F., zastúpený matkou - navrhovateľkou 1/, proti povinnému: M. F., D.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, N., zastúpenému: LEXANTE s.r.o., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 53 362 624, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ a odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -41, zo dňa 18.6.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ z a s t a v u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., ktorými rozhodol o návrhu navrhovateľky 1/ m e n í tak, že návrh navrhovateľky 1/ zamieta.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., ktorými rozhodol o návrhu navrhovateľa 2/ z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Povinnému priznáva proti navrhovateľke 1/ plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnému, aby nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres, Z., obec F., ako ani do spoločných priestorov tohto bytového domu (výrok I.); uložil povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch (výrok II.); vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.); priznal navrhovateľom 1/ a 2/ voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 % (výrok IV.); a poučil povinného, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľom ako žalovaným žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok V.).

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil povinnému povinnosť (i) dočasne do 30.9.2025 nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX V. Č.. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres Z. ako ani do spoločných priestorov tohto bytového domu; (ii) od 1.10.2025 nestupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres Z., ako ani do spoločných

priestorov tohto bytového domu; (iii) nepribližovať sa k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch; (iv) nekontaktovať navrhovateľov 1/ a 2/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že navrhovateľka 1/ sa s povinným zoznámila v roku 2017, po asi dvoch mesiacoch začali tvoriť pár. Čo sa týka ich vzťahu, vnímala ho až na bežné hádky z nepochopenia a pri požití alkoholu (kedy bol povinný dosť výbušný) za normálny a harmonický. Počas prvého roku vzťahu dostavala stále rôzne správy za M. z cudzích čísel, že ju podvádza, že bol niekde a pod.. Väčšina ich hádok v tom čase vznikala, keď povinného konfrontovala s tým, čo sa dozvedela a dožadovala sa vysvetlenia, nakoľko jej záležalo na ich vzťahu a jeho funkčnosti. Namiesto rozhovoru však dostávala len obviňovanie z prehnaných reakcií a žiarlivosti. V roku 2019 asi prvýkrát mala možnosť vnímať jeho agresivitu a to ako sa správa, keď má nervy, no vtedy si to odniesli stoličky na dostihovej dráhe, čo bol výsledok jej rozprávania otázky na jeho kamošku na to, s kým sa stretáva. Napriek všetkému si hovorila, že sa zmení a že ho nebude hodnotiť na základe jedného výbuchu a že asi chlapi sú takí, avšak sa mýlila. V auguste 2019 sa presťahovali do spoločnej domácnosti na M. XXXX/XA S. F., pričom sa snažila u manžela nájsť čiastočne stratenú dôveru, čo sa rodilo vzhľadom na jeho aférku veľmi ťažko, ale nakoniec to ako tak zvládla. V roku 2021 otehotnela a deň pred Silvestrom sa im narodil syn A.. Vyčerpaná nielen z komplikovaného tehotenstva, ale aj z rýchleho pôrodu, bola vysilená, unavená a so silami, ako psychickými, tak aj fyzickými na dne; mala gynekologické problémy, krvácanie, a pravdepodobne aj nábeh na popôrodnú depresiu; potrebovala pomoc. V týchto chvíľach tak očakávala prísľuby manžela, že to všetko spolu zvládnu a žiadala ho o pomoc v starostlivosti o syna. Pomoc od povinného jej bola poskytnutá len minimálne aj to musela prosiť a na syna bola sama; všetky vyšetrenia (okrem dvoch, kedy jej bola pomôcť svokra), vstávanie k synovi, nakoľko bol uplakaný a nespal. Povinného odpoveď na jej prosby bola, že je matka, tak sa má starať. Okrem iného sa začali kopiť aj výčitky zo strany povinného, že syna neberie von, že je preto zlý, že sa nevie o neho postarať. Namiesto pomoci začal povinný venovať viac času sebe, chodieval do fitka, a domov chodil večer, keď už syn spal a do práce skôr, kedy ešte spal a od hádok, v ktorých mu vyčítala, že jej nepomáha, sa odchádzal voziť na aute. Čo však bolo horšie, ďalším koníčkom začala byť jeho častejšia konzumácia alkoholu. Okrem finančnej pomoci na starostlivosť o domácnosť, s nimi trávil len minimum času a nereflektoval ani na jej prosby, aby od 8 mesiacov syna bral aspoň jedenkrát do týždňa von, aby mohla upratať a venovať sa domácnosti. Hádky sa opäť stupňovali no skôr sa prenášali do roviny, kde jej povinný vyčítal neschopnosť, že nič nerobí prípadne, že sa nevie postarať o domácnosť ani dieťa. Situácia sa zhoršovala aj popíjaním alkoholu, ktoré nabralo na obrátkach a tak sa stalo napríklad, že 12 víkendov po sebe len pil, bez akéhokoľvek záujmu o nich ako rodinu. Prípadne sa stalo, že jej vykrikoval, že nič nerobí, že si nič neváži a že potrebuje priestor pre seba a kľud a už v tom čase začal na všetko reagovať veľmi impulzívne a prehnane. Po takýchto jeho výstupoch bola zo seba na vážkach, začala o sebe pochybovať, ako o matke, ale aj manželke. Situácia bola tak vyhrotená, že uvažovala nad návštevou psychológa, ani to sa však nedalo, nakoľko bola na všetko sústavne sama a so synom po doktoroch behať nechcela. Správanie povinného sa začalo výrazne meniť k horšiemu v roku 2023. Naďalej sa na osobnej starostlivosti o syna podieľal veľmi málo, dokonca keď ho prosila, aby zostal doma, keď aj dva dni pre chorobu syna nespala, odvetil jej, že keď malý spí, tak si má aj ja ľahnúť cez deň. Keď mal syn 2 roky, šla do práce, ale situácia s pomocou sa ani vtedy nezmenila a tak okrem vstávania k synovi, rovnako vstávala ráno do práce, bola v strese, unavená a ustráchaná čo bude ďalej. Syn v noci často plakal, miestami vrieskal a musela ho upokojovať. Keď jednu noc začal takto plakať až vrieskať, išla ho utíšiť a povinný po pár minútach dobehol s krikom, že čo s ním nacvičuje, okamžite má spať, vraj vymýšľa; na to povinnému povedala, že syn sa bojí a kričal na ňu, že bude ticho, na čo syn stíchol. Už vtedy bola šokovaná a preľaknutá z toho, ako sa dokáže v takejto situácii chladne a agresívne na syna zachovať. Okrem týchto prejavov sa nevhodne správal k synovi aj výchovne, keď na neho kričal, keď nechcel jesť, že ak to nezje, nepôjde od stola, čo sa následne viackrát prejavovalo bolesťami brucha. Zakaždým, keď syn nepočúval, alebo nepočúvol, tak na neho kričal a keď ho nepočúval opakovane, tak ho fyzicky zdrapil a vliekol do detskej izby kde syn vrieskal. Zároveň aj na ňu zvýšeným hlasom kričal, že nech ho neopováži odtiaľ pustiť, lebo uvidí, nech neskúsi za ním ísť. Takéto výstupy sa zvykli odzrkadliť aj v škôlke a na druhý deň, kedy syn plakal častokrát bezdôvodne bola o tomto informovaná personálom. Tak sa často stávalo že „hádky“ prechádzali zo strany povinného do osobných útokov smerom k jej osobe, teda v tom čase verbálnych, kde jej dával silne pocítiť, že nemá nič a že je na ňom závislá. Urážal ju, že je nič, že je suterén prípadne ju zhadzoval pre jej neschopnosť. Dlhodobo sa cítila a cíti bez rešpektu a pochopenia. Veľa sa kvôli tomuto správaniu trápila. V domácnosti nastávala zo strany povinného mnohokrát aj ignorancia jej osoby, čo sa prejavovalo tak, že reagoval len na syna, čo sa

týka komunikácie. Povinný ju tak dokázal aj mesiac ignorovať a už nevedela ako sa s ním rozprávať, aby stále nebolo zle. Videl, že nebola v poriadku, častokrát preplakala celé noci, schudla aj 4 kg za týždeň a aj napriek tomu neprišiel a pokračoval v tichej domácnosti. V niektorých prípadoch mala pocit, akoby ju za niečo trestal, čo ani nespravila a bolo to pre ňu veľmi ponižujúce. Posledný rok stále chodila za ním a rozprávala sa po hádkach, snažila to urovnať. Párkrát písala aj jeho matke a niekoľkokrát sa spolu rozprávali, ale nič sa nezmenilo, prejavila jej pochopenie, že to spolu zvládnu. Často sa tiež stávalo, že jej povinný vynadal pred synom do kuriev, píč, suterénu a že je na dne, že nebyť jeho nič by nedosiahla; neraz ju vyhadzoval zo spoločného bytu a to opäť v prítomnosti syna, prípadne jej hovoril, že si má zapamätať, že keď tu nebude, bude vo vzťahu s niekým iným, každý sa jej vysere na hlavu, pošle do piče matere za sekundu tak rýchlo, že tak rýchlo to v živote nevidela, alebo že „budeš chodiť zo zašitou pičou“ prípadne jej nadával, že je chudera. Postupom času si začal dovoľovať na jej osobu aj fyzicky; strkal do nej, odhadzoval od seba, keď si zastávala syna, násilne držal za ruku, či odtláčal; zdrapil ju za tričko medzi prsami a mával jej telefónom pred tvárou, že pozeraj sem a nútil ju pozerať sa na správy v telefóne (pred tvárou asi 10 cm držal mobil) tým, že ju držal a ukazoval, že neklame. Prvýkrát ju vyhodil zo spálne, keď mal syn 1 rok a 1 mesiac so slovami, že už musí spávať sám a on ako „kokot“ nebude hodinu s ním strácať čas pri uspávaní, že bude v detskej postieľke a musí sa to naučiť; syn na to extrémne plakal. A práve tu prechádza do roviny naznačenej agresivity aj voči synovi. Správanie povinného plynule gradovalo aj voči synovi; z kriku za to, že nechcel jesť, či jeho tresty, aby bol v izbe sám, keď nepočúval, či situácia, keď ho povinný vyhodil z izby, aby sa mohol vyspať, sa stávalo, že synovi nadával, že je „zasratec, parchant zasratý“, že mu najebe, pričom tieto vulgarizmy si postupne osvojoval aj syn. Okrem toho ho povinný mykal a ťahal, čo v spojení s krikom a výbuchmi hnevu voči nemu, alebo voči nej, vyvolávalo u syna strach z povinného. Posledným prekročením akejkoľvek tolerancie a hranice, bol incident zo dňa 4.6.2025 vo večerných hodinách, kedy mala s povinným výmenu názorov ohľadom výchovy syna. Povedala mu, nech nerobí zo seba chudáčika, pričom syn začal povinnému hovoriť, že je chudáčik, čo vyvolalo u neho agresívnu reakciu a synovi dal facku. Zasiahla a odtiahla syna od povinného, následne syn opakovane nazval otca chudáčikom, načo začal syna biť s otvorenou dlaňou po zadku a na oblasti trupu, následne ho chytil za nohy a začal ho triasť vo vzduchu. Následne ho niekoľkokrát odhodil na sedačku, zdvihol ho za nohy a chcel ho biť, avšak snažila sa syna chrániť vlastným telom, následne povinnému vyskočila na chrbát, na čo ju odhodil k stene a niekoľkokrát to opakoval. Potom odniesol syna do detskej izby, pričom ho celý čas držal za nohu a syn visel vo vzduchu a následne ho odhodil do postele. Uvedené dňa 5.6.2025 nahlásila na polícii a povinný bol vykázaný z obydlia na 14 dní. Následky na synovi boli strašné, a aj preto sa rozhodla ísť na lekárske ošetrenie. Syn mal po tele a nohách početné modriny, ktoré zdokumentovala spoločne s jej modrinami, ktoré jej vznikli v dôsledku konania povinného. Čo je však najhoršie obaja aj s maloletým zostali v šoku, z ktorého sa dlho spamätávali, pričom syn zostal veľmi vystrašený. V tejto súvislosti uviedla, že hoci dňa 17.6.2025 s povinným volala, a teda aj syn ho chcel vidieť, no na druhej strane sa stále obávala, či po možnom kontakte vo forme telefonátov, by nedochádzalo k nejakým citovým nátlakom, prípadne manipulácii, obzvlášť ak si povinný prečíta predmetné podanie. Navrhovatelia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnili z násilného a hrubého správania povinného voči nim, ako v minulosti tak aj v súčasnosti, ktoré sa vyznačovalo verbálnym násilím, ponižovaním nevhodným výchovným správaním, ale aj násilím fyzickým, ktoré vyvrcholilo dňa 4.6.2025, pre ktoré bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia vykázaný. Doterajšie správanie povinného tak dôvodne vyvoláva v nich obavu, že bude vo svojom správaní pokračovať. Navrhovateľka 1/ mala tiež obavu, že povinný bude mať sklony pomstiť sa jej za to, že na neho zavolala políciu, ktorá ho následne aj vykázala. Mala dôvodnú obavu, že pokiaľ by jej nebolo neodkladným opatrením zabránené priblížiť sa k nim, budú vystavení opakovaným útokom, prípadne ich bude vyhadzovať povinný z bytu, alebo bude musieť trpieť jeho správanie sa k nim možno aj v silnejšej podobe. Mala za to, že taký prejav správania aký vyvrcholil tým, že povinný zdvihol syna triasol ním a nakoniec ho zahodil na gauč, je plne spôsobilý zasiahnuť do jeho psychickej i fyzickej integrity, čo je v značnom rozpore s jeho najlepším záujmom, ktorého ochrana je zakotvená ako prioritný pilier nielen v Článku 5 zákona o rodine. Rovnako tak z dôvodov poukazujúcich na zvláštne sklony povinného k možnému nátlaku na jej osobu, či syna, ktorý sa dodnes spamätáva z útoku; považovali uloženie zákazu kontaktovať ich akýmikoľvek spôsobmi, za odôvodnené. Mala totiž obavy, že pokiaľ by tomu tak nebolo, v tejto rovine by mal povinný dostatočný priestor, v ktorom by mohol vo svojom konaní pokračovať a zasahovať im tak do psychickej integrity, ktorá je už aj tak jeho správaním poznačená, a preto vyhľadala odbornú pomoc pre seba a syna. Hoci dňa 17.6.2025 umožnila povinnému, aby bol si s nimi, no na druhej strane sa obávala recidívy jeho správania s k nim. Mala za to, že povinný asi potrebuje pomoc a domnievala sa, že dovtedy nie je pre nich bezpečné, aby boli s ním v kontakte a styku.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia ( ), súd prvej inštancie ozrejmil, že násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. (Najvyšší súd SR sp. zn. in Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1102 s.). Následne priblížil, že neodkladné opatrenie v zmysle , písm. f) a písm. h) slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi mal za osvedčené, že navrhovatelia 1/ a 2/ spolu s povinným žijú v spoločnej domácnosti v byte č. XX nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. XX, postavenom na pozemku parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XX V. Č.. XXXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F., obec F., okres Z.. Navrhovatelia sú dlhodobo vystavovaní agresívnemu správaniu zo strany povinného, pričom jeho agresívne správanie voči nim má tendenciu stupňovať sa. Agresívne správanie povinného je dlhodobého charakteru, stupňuje sa najmä po užití alkoholických nápojov. Dňa 4.6.2025 došlo k incidentu vo večerných hodinách, kedy mala navrhovateľka 1/ s povinným výmenu názorov ohľadom výchovy syna; povedala povinnému, nech nerobí zo seba chudáčika, pričom syn začal povinnému hovoriť, že je chudáčik. Uvedené správanie vyvolalo u povinného agresívnu reakciu a synovi dal facku. Zasiahla a odtiahla syna od povinného, následne syn opakovane nazval otca chudáčikom, načo ho povinný začal biť s otvorenou dlaňou po zadku a na oblasti trupu, potom ho chytil za nohy a začal ho triasť vo vzduchu. Následne ho niekoľkokrát odhodil na sedačku, zdvihol ho za nohy a chcel ho biť, avšak navrhovateľka 1/ sa syna snažila chrániť vlastným telom, následne povinnému vyskočila na chrbát, na čo ju odhodil k stene a niekoľkokrát to opakoval. Potom povinný syna odniesol do detskej izby, pričom ho celý čas držal za nohu a visel vo vzduchu a následne ho odhodil do postele. Povinný bol v zmysle Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vykázaný dňa 5.6.2025 o 13:00 hod.. Z potvrdenia z urgentného príjmu zo dňa 6.6.2025 vyplýva, že navrhovateľka 1/ bola ošetrená z dôvodu napadnutia zo strany povinného, k čomu doložila fotodokumentáciu seba aj syna.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle a písm. f) môže súd uložiť povinnej osobe, aby nevstupovala do domu, resp. bytu, v ktorom býva ohrozená osoba. Navrhovatelia v návrhu alternatívne žiadali o nariadenie neodkladného opatrenia podľa alebo podľa . Keďže však pojmovým znakom neodkladného opatrenia podľa [na rozdiel od neodkladného opatrenia podľa ] je aj dočasná úprava pomerov a navrhovatelia v petite návrhu nežiadali povinnému zakázať vstup do bytu len dočasne, ale bez časového obmedzenia, je zrejmé, že požadované neodkladné opatrenie má predstavovať konečnú úpravu tohto vzťahu medzi stranami, t. j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Po zohľadnení tejto skutočnosti, tiež s ohľadom na návrh a sledovaný účel; súd prvej inštancie vychádzal z toho, že sa v tejto súvislosti domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa .

6. V tejto súvislosti ozrejmil, že účelom daných inštitútov je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z akéhoto skutku s jeho obeťou. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd tu musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná

integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím čo v predmetnej veci zo strany povinného reálne vo vzťahu k navrhovateľom hrozí.

7. Na podklade takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto skutočnosti boli racionálnym dôvodom na podanie návrhu. Právo na ochranu života a zdravia má prednosť pred realizáciou práv povinného, ktoré mu vyplývajú z vlastníctva nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal pre nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia páchaného povinným proti navrhovateľom, ktorí listinnými dôkazmi osvedčili, že ich osobná integrita vykazuje známky psychického násilia, fyzického násilia, pričom zo strany povinného môže dôjsť voči navrhovateľom ešte viac k stupňujúcemu sa agresívnemu správaniu ako i k fyzickému útoku väčšej intenzity. Z doterajšieho konania povinného nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v budúcnosti voči navrhovateľom, čím môže byť ohrozená ich telesná i duševná integrita.

8. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu, súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. V časti o uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľom; súd prvej inštancie vychádzal z a mal za to, že navrhovatelia majú právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia a v prípade, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany povinného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je u nich násilného charakteru; je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd prvej inštancie navrhovateľom v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov dostatočne zaručí ochranu ich integrity. Súčasne pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže povinnému približovať sa k navrhovateľom, prihliadol na to, aby zásah do práv povinného ho obmedzoval v čo najmenšej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľmi (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľov zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

9. Pokiaľ ide o časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ktorej sa navrhovatelia domáhali uloženia zákazu povinnému kontaktovať navrhovateľov písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami; súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie podľa je prostriedkom ochrany pred nevyžiadanou komunikáciou osoby predstavujúcej riziko s ohrozenou osobou, pričom musí ísť o prípady, kedy osoba predstavujúca riziko aktívne určitými spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne alebo inak zneužívajúcim spôsobom či poškodzujúco kontaktuje ohrozenú osobu, a to v zásade napriek odmietavému postoju ohrozenej osoby. Ide najmä, hoci nie výlučne, o prípady, kedy osoba predstavujúca riziko prejavuje snahu domôcť sa kontaktu s ohrozenou osobou aj proti jej vôli alebo prekonávajúc určité prekážky. Neodkladné opatrenie podľa nie je primárny prostriedok na zamedzenie nevyžiadanej komunikácie, jeho uplatnenie prichádza do úvahy až v závažných prípadoch, kedy bežné spôsoby bránenia sa nevyžiadanej komunikácii neprichádzajú do úvahy alebo nie sú účinné a takáto komunikácia je spôsobilá závažne zasiahnuť ohrozenú osobu do tej miery, že to ohrozuje jej integritu.

10. Súdu prvej inštancie ani z jedného z dôkazov nevyplynulo a navrhovatelia sa nijako explicitne nevyjadrili, kedy, kde a ako formou boli zo strany povinného priamo kontaktovaní, a preto vzhľadom na absenciu konkrétnych tvrdení zo strany navrhovateľov mal za to, že povinný ich nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami. Z obsahu spisu tiež nevyplýva, že by ich povinný kontaktoval aj napriek tomu, že by sa mu v tom navrhovatelia pokúsili zabrániť slovnou výzvou alebo technickým zablokovaním komunikácie. Preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

11. Uviedol, že v súčasnej dobe navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. Zároveň súd v zmysle poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že navrhovateľom 1/l proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %, nakoľko boli úspešní v rozsahu 66 %, ich neúspech spočíval v zamietnutej časti návrhu, v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 33 % (úspech povinného), teda pomerný úspech navrhovateľov 1/ a 2/ predstavuje 33 %.

13. Proti uzneseniu v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podali navrhovatelia 1/ a 2/ odvolanie, ktoré podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.7.2025 vzali späť.

14. Proti uzneseniu vo vyhovujúcich výrokoch a v súvisiacom výroku o trovách konania podal povinný odvolanie a žiadal uznesenie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v návrhu sú viaceré rozpory a subjektívne tvrdenia. Ak sa v návrhu tvrdí, že od začiatku vzťahu ešte v roku 2017 dostávala navrhovateľka 1/ rôzne správy z cudzích čísel o nevere z jeho strany; nebolo mu zrejmé, kto jej posielal údajné správy o nevere, avšak uvedená skutočnosť sa nezakladá na pravde. V danom čase ani nikdy predtým nebol registrovaný na sociálnej sieti, na ktorej boli tieto správy zobrazené. Taktiež tvrdenie, kedy mala navrhovateľka 1/ prvýkrát vnímať jeho agresivitu, kedy si to údajne mali odniesť nejaké stoličky na dostihovej dráhe, sa rovnako nezakladá na pravde a ide len o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré sa malo údajne stať približne pred 6 rokmi od podania návrhu. Aj napriek ničím nepodloženým tvrdeniam o nevere mala navrhovateľka 1/ nájsť údajne stratenú dôveru a posunúť vzťah na ďalšiu úroveň presťahovaním sa do spoločnej domácnosti, a to aj napriek tomu, že mal byť už v tom čase údajne výbušný nervák. Po narodení syna mala navrhovateľka 1/ psychické problémy, ktoré vyústili do popôrodnej depresie. V danom období jej preto pomáhal v domácnosti vo väčšej miere najmä pri domácich prácach, nákupoch do spoločnej domácnosti, ako aj so starostlivosťou o syna. Od navrhovateľky 1/ si za to však vyslúžil len množstvo vulgarizmov, na ktoré ako zvyčajne nereagoval. Je pravdou, že v tom čase navštevoval častejšie fitness centrum, avšak bolo to výlučne na odporúčanie lekára, nakoľko trpel zdravotnými problémami. Tvrdenia o jeho neskorých príchodoch sa taktiež nezakladajú na pravde, keďže častokrát pomáhal so starostlivosťou o syna vo večerných hodinách pri kúpaní, kŕmení, prebaľovaní či uspávaní. Navyše, ide opäť o tvrdenia spred 6 rokov od podania návrhu. V návrhu je ďalej uvedené, že jeho koníčkom sa mala stať častejšia konzumácia alkoholu, ktorého vyvrcholením malo byť údajne jeho popíjanie v trvaní 12 po sebe idúcich víkendov bez akéhokoľvek záujmu o navrhovateľov. Uvedené tvrdenie sa opäť nezakladá na pravde a navyše v návrhu o tom nebol priložený žiadny relevantný dôkaz; preto ide len o nepravdivé tvrdenia a účelové fabulácie s cieľom ho vykresliť v očiach súdu ako agresívneho alkoholika bez záujmu o vlastnú rodinu, čo však nezodpovedá skutočnosti. V tejto súvislosti predložil videonahrávku nevhodného správania zo strany navrhovateľky 1/, ktorá v prítomnosti syna popíja alkoholický nápoj. S ohľadom na tvrdené skutočnosti o vyhľadaní odbornej lekárskej pomoci poukázal na skutočnosť, že to bol práve on, kto navrhovateľke 1/ odporučil vyhľadať odbornú lekársku pomoc v súvislosti s prejavmi psychických ťažkostí, a to z dôvodu

obáv o jeho zdravotný stav. Jej reakcia však bola odmietavá, sprevádzaná viacerými vulgarizmami smerovanými na jeho adresu, pričom opakovane tvrdila, že je po psychickej stránke v poriadku. Preto jej tvrdenie, že v dôsledku výčitiek z jeho strany začala uvažovať o návšteve psychológa, sa preto opäť nezakladá na pravde. Dôkazom nezvládania psychických ťažkostí zo strany navrhovateľky 1/ je aj priložená fotografia poškodenej váhy v spoločnej domácnosti, ktorú rozbila v dôsledku výbuchu hnevu. Táto udalosť nie je ojedinelá a poukazuje na dlhodobo nestabilné emocionálne prežívanie navrhovateľky 1/. Takéto prejavy agresie, aj keď smerujú na predmety, sú mimoriadne nevhodné v prostredí, v ktorom sa nachádza maloleté dieťa. Môžu v ňom vyvolávať strach, neistotu a citové napätie, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho psychický vývoj a celkový pocit bezpečia. Domnieval sa, že uvedená udalosť len podčiarkuje nevhodnosť správania navrhovateľky 1/ v rámci starostlivosti o syna. Ďalej spochybnil tvrdenie navrhovateľky 1/, ktoré sa nezakladá na pravde, že kričal na navrhovateľku 1/ a najmä syna pre jeho hlasný plač, ktorý mal byť v návrhu opisovaný ako chladný a agresívny. Uvedené tvrdenie je opäť nepravdivé a účelové tvrdenie s cieľom vykresliť ho v očiach súdu ako agresívnu osobnosť bez predloženia relevantných dôkazov. Poukázal aj na priložený dôkaz pod názvom „Hodnotenie spolupráce s klientkou O. F. vydané M. Z. A.“, ktorý považuje za účelový vzhľadom na časový odstup medzi jeho vyhotovením a podaním návrhu, ako aj s ohľadom na osobu jeho autora M. Z., A., ktorý pôsobí ako kouč v spoločnosti X. N. Slovakia, kde je navrhovateľka 1/ zamestnaná. Povinný ďalej spochybnil aj priložené čestné vyhlásenia údajných spoločných známych Z. A. V. V. F., ktorých zároveň nepozná. Podľa tvrdení navrhovateľky 1/ však tieto osoby mali byť svedkami jeho údajného agresívneho správania ešte v roku 2022 na folklórnych slávnostiach v Kokave nad Rimavicou, ktoré malo vyústiť až do vytrhnutia dopravnej značky povinným a odvlečenia do areálu základnej školy. Povinný tento dôkaz považoval opäť za nedôvodný a účelový vzhľadom na časový odstup medzi jeho vyhotovením a podaním návrhu, ako aj na samotný obsah čestných vyhlásení, ktorý je v oboch prípadoch úplne totožný. Zároveň uviedol, že k uvedenému incidentu nikdy nedošlo. Čestné vyhlásenie O. N., ktorý je súrodencom navrhovateľky 1/, považoval za nedôvodné a nedostatočne vierohodné, čo vyplýva nielen z ich blízkeho rodinného vzťahu, ale aj z výrazného časového odstupu medzi údajnou udalosťou a podaním návrhu. Ďalej bolo nevyhnutné zohľadniť, že O. N. trpí problémami s alkoholom, čo má negatívny dopad na spoľahlivosť a objektívnosť jeho čestného vyhlásenia. Taktiež priložené čestné vyhlásenie L.. O. U. považoval za účelové a nedôvodné, nakoľko menovaný je v blízkom kamarátskom vzťahu s O. N.. Navyše obsah jeho vyhlásenia sa nezakladá na pravde, nakoľko snúbenica U. na oslave N. požila väčšie množstvo alkoholu, avšak s oslávencom M. N. a jeho dcérami O., V. V. M., ktoré jej nútili konzumovať veľké množstvo alkoholu. V súvislosti s týmito predloženými čestnými vyhláseniami tiež upozornil na skutočnosť, že okrem značných časových odstupov medzi opisovanými udalosťami a podaním návrhu, ide o situácie ako festivaly, koncerty, narodeninové oslavy, rozlúčky so slobodou či plesy, na ktorých mal údajne požívať väčšie množstvo alkoholických nápojov. Povinný však takéto obvinenia považoval za neopodstatnené a absurdné, nakoľko nejde o prípady bezdôvodného požívania alkoholu počas bežných pracovných dní, ale o spoločenské udalosti, pri ktorých je konzumácia alkoholických nápojov bežnou a očakávanou súčasťou. Taktiež tvrdenia o hrubom a agresívnom správaní povinného voči navrhovateľom sa nezakladajú na pravde. Uznal, že počas trvania vzťahu dochádzalo k výmene názorov, ktoré sú však bežnou súčasťou každého partnerského vzťahu. Avšak, každú takúto výmenu názorov riešil vecne, bez použitia násilia alebo zvýšeného hlasu. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že navrhovateľka 1/ sa namiesto priamej komunikácie uchýlila k šíreniu nepravdivých informácií o ňom smerom k jeho matke, ktorá mu však v tomto smere neprejavila pochopenie. To následne viedlo len k prehlbovaniu frustrácie zo strany navrhovateľky 1/. Dôrazne poprel, že by sa niekedy správal hrubo k synovi, a to akoukoľvek formou vulgarizmov smerujúcich na jeho osobu, ako je uvedené v návrhu. Rovnako tak tvrdenia o fyzických útokoch z jeho strany voči navrhovateľom sa nezakladajú na pravde, nie sú ničím podložené, a preto ich považoval za účelové a neopodstatnené. Cieľom týchto tvrdení bola zrejme len snaha vykresliť ho pred súdom ako agresívnu a násilnú osobu, čo však nezodpovedá realite. Uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o priloženom dôkaze „CD nahrávka“, ktorá má preukazovať jeho vulgárne správanie voči navrhovateľom, avšak predpokladal, že jeho obsah bude rovnako ako všetky doposiaľ vyššie uvedené skutočnosti nedôvodný.

15. V súvislosti s tvrdeniami o jeho nevhodnom správaní a používaní vulgarizmov voči synovi predložil komunikáciu medzi ním a navrhovateľkou 1/, ktorá naopak preukazuje skutočné hrubé a agresívne správanie zo strany navrhovateľky 1/ voči synovi. S ohľadom na uvedené skutočnosti poukázal na pochybnosti o deklarovanej „vzorovej výchove“ zo strany navrhovateľky 1/, ktorá sa javí ako účelovo prezentovaná. V praxi sa totiž navrhovateľka 1/ pri starostlivosti o syna opakovane správala nevhodne, často používala vulgarizmy, bola voči dieťaťu agresívna a jej prístup možno označiť ako chladný až

odmeraný. Takéto správanie nie je v súlade so zásadami riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a môže mať negatívny dopad na jeho psychickú pohodu a vývoj. Dôkazom uvedeného sú priložené fotografie a videonahrávky, na ktorých je zachytený incident, pri ktorom syn v prítomnosti navrhovateľky 1/ zjavne plače a prejavuje známky stresu či strachu, zatiaľ čo navrhovateľka 1/ si túto situáciu namiesto primeraného upokojenia dieťaťa natáča na mobilný telefón. Takéto konanie vyvoláva vážne obavy o citové zázemie a bezpečie syna počas starostlivosti zo strany navrhovateľky 1/.

16. V súvislosti so starostlivosťou o syna poukázal aj na skutočnosť, že syn utrpel viaceré zranenia práve počas času, keď sa nachádzal v starostlivosti navrhovateľky 1/. Tieto zranenia boli dôsledkom nedostatočnej a zanedbanej starostlivosti zo strany navrhovateľky 1/. Za osobitne závažný považoval incident, pri ktorom syn utrpel poranenie brady v dôsledku pádu zo schodov. Tento pád sa odohral práve v čase, keď bol pod dohľadom navrhovateľky 1/, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľka 1/ vykonala primerané opatrenia na predchádzanie takémuto riziku. Zároveň upozornil, že takýto incident mohol mať omnoho vážnejšie až fatálne následky. Povinnému nebolo zrejmé, aký význam mal v súvislosti s prejednávanou vecou predložený rozkaz o uložení sankcie za správny delikt. Uvedený správny delikt sa totiž neodohral v prítomnosti navrhovateľov a zároveň ho nespáchal povinný. Predmetné konanie bolo posúdené ako správny delikt z objektívnej zodpovednosti. Po doručení rozkazu o uložení sankcie sa dostavil na políciu a riadne označil osobu vodiča vozidla, ktorý sa správneho deliktu v skutočnosti dopustil. Z uvedeného dôvodu aj tento dôkaz a tvrdenie sú účelové a nedôvodné.

17. Povinný dôrazne nesúhlasil s opisom incidentu zo dňa 4.6.2025 ako je uvedený v návrhu. Hoci nepoprel, že v uvedený deň došlo k výmene názorov, aj v tomto prípade situáciu riešil vecne, pokojne a bez použitia akéhokoľvek fyzického, či psychického násilia. Zároveň výslovne poukázal na to, že interpretácia incidentu v návrhu je výrazne skreslená a účelovo upravená tak, aby vytvorila negatívny obraz o jeho osobe. V daný večer došlo medzi ním a navrhovateľkou 1/ k výmene názorov ohľadom výchovy syna. K incidentu došlo z dôvodu, že syn odhodil jednu zo svojich hračiek do tváre navrhovateľky 1/, ktorá na to nereagovala. Na uvedené však zareagoval povinný, ktorý vyslovil jasný nesúhlas s konaním syna, nakoľko je potrebné v takýchto situáciách reagovať a vysvetliť dieťaťu, že sa to nesmie. Uvedené povedal navrhovateľke 1/ s tým, že mal dôvodnú obavu, aby sa syn takto nesprával aj v materskej škole a svojím konaním neublížil inému dieťaťu. Uvedené však nenašlo pochopenie u navrhovateľky 1/ na základe čoho došlo medzi nimi k výmene názorov. Nakoľko povinný videl, že výmena názorov nikam nevedie, rozhodol sa ju ukončiť s tým, že prestal reagovať na navrhovateľku 1/ a odišiel preč do obývacej izby, čím celý incident skončil. S ohľadom na opísaný priebeh incidentu poukázal na zjavné rozpory v predložených dôkazoch zo strany navrhovateľov, ktoré nezodpovedajú skutočnému priebehu udalostí a vykazujú známky účelovosti. Z predloženého potvrdenia zo dňa 5.6.2025 o podaní oznámenia na povinného vyplýva, že navrhovateľka 1/ bol nasledujúci deň po incidente o 13:00 hod. ohlásiť údajné násilie zo strany povinného voči navrhovateľom. Z predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 5.6.2025 vyplýva, že povinný bol v ten istý deň o 14:00 hod. vykázaný z obydlia. Uviedol, že počas celého priebehu vykázania plne spolupracoval s príslušníkmi Policajného zboru a bez akýchkoľvek problémov rešpektoval ich pokyny. Bezprostredne po vykázaní sa dobrovoľne dostavil na príslušné oddelenie Policajného zboru, kde podal výpoveď k predmetnej udalosti. Až pri tejto výpovedi sa dozvedel, že dôvodom jeho vykázania malo byť údajné psychické násilie voči navrhovateľom, ktorí proti nemu podali oznámenie. Na základe týchto skutočností namietal zákonnosť a dôvodnosť svojho vykázania z obydlia, keďže k nemu došlo bez predchádzajúceho preverenia skutkového stavu a bez toho, aby mu bola poskytnutá reálna možnosť vyjadriť sa k obvineniam ešte pred vykonaním tohto zásahu do jeho práv. Poukazuje na to, že počas incidentu nedošlo z jeho strany k žiadnemu psychickému ani fyzickému násiliu voči navrhovateľom a ich oznámenie považuje za účelové, motivované snahou dosiahnuť jeho odstránenie zo spoločného obydlia. Zároveň zdôrazňuje, že nikdy predtým nebol riešený v súvislosti s akýmkoľvek násilným správaním, a počas samotného vykázania aj následných úkonov plne spolupracoval s príslušnými orgánmi. Vzhľadom na neexistenciu dôveryhodných dôkazov o násilí, ako aj na rozpory vo výpovediach navrhovateľov; považoval vykázanie za neodôvodnené. Ako vyplýva aj z jeho výpovede, dôrazne poprel skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, keďže sa podľa jeho vyjadrenia nikdy nestali. Svoje tvrdenia potvrdil aj vo vyjadrení zo dňa 18.6.2025 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, kde uviedol, že voči navrhovateľom nikdy nepoužil fyzické násilie, ani ich iným spôsobom nenapadol alebo im neubližoval. Ďalej poukázal na zrejmý rozpor vo výpovediach navrhovateľov, ktorý zásadným spôsobom spochybňuje dôveryhodnosť ich tvrdení. Ako dôvod jeho vykázania z obydlia bolo pôvodne uvádzané údajné psychické násilie, zatiaľ čo v návrhu sa ako dôvod uvádza údajné fyzické násilie. Navrhovatelia pritom svoje tvrdenia

opreli o lekárske správy, ktoré majú údajne potvrdzovať napadnutie z jeho strany. Povinný tieto tvrdenia dôrazne odmietol ako nepravdivé a účelovo vykonštruované. Uvedené nezrovnalosti medzi jednotlivými tvrdeniami navrhovateľov preto jednoznačne naznačujú ich nedôveryhodnosť a vyvolávajú vážne pochybnosti o pravdivosti skutkového stavu, na ktorom návrh zakladajú. K priloženému vyjadreniu O. Š. U. X. Z..F..P.. zo dňa 6.6.2025 uviedol, že jeho obsah nezodpovedá pravde, keďže nie je pravdivé tvrdenie, že by syna do materskej školy pravidelne privádzala výlučne navrhovateľka 1/, nakoľko túto povinnosť zabezpečoval aj povinný. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že by sa správal akýmkoľvek spôsobom agresívne voči personálu materskej školy; bol presvedčený, že ide o subjektívne, neoverené tvrdenia zo strany personálu, ktoré nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, a preto nemôžu byť považované za relevantné pri posudzovaní skutkového stavu. Z priloženej lekárskej správy navrhovateľky 1/ zo dňa 6.6.2025 vyplýva, že sa podrobila vyšetreniu na urgentnom príjme až dva dni po údajnom incidente, v súvislosti s tvrdeným fyzickým napadnutím z jeho strany, ktorého následkom mal byť opuch pravej hornej končatiny. Nebolo mu však zrejmé, prečo navrhovateľka 1/ vyhľadala lekársku pomoc až s dvojdňovým odstupom, pokiaľ skutočne utrpela také závažné zranenia, ako tvrdí. Navyše, podľa obsahu samotnej lekárskej správy sa vôbec nepotvrdili závažné zranenia, ktoré by mohli byť spôsobené násilím. Povinný zároveň spochybnil aj priloženú fotografiu údajných zranení, pričom poukazuje na skutočnosť, že bola zjavne vyhotovená v motorovom vozidle O. N., súrodenca navrhovateľky 1/, ktorý sa podľa jemu informácií dostupných nachádzal v obydlí navrhovateľov práve dňa 6.6.2025, teda v deň lekárskeho vyšetrenia. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o okolnostiach vyhotovenia fotografie a jej vierohodnosti ako dôkazného prostriedku. Povinný zároveň spochybnil aj priložené fotografie údajných zranení syna, pričom poukázal na skutočnosť, že jedna z fotografií, na ktorej sú zachytené modriny na oboch dolných končatinách, bola zjavne vyhotovená v priestoroch materskej školy, teda ešte pred samotným incidentom, pri ktorom malo podľa tvrdení navrhovateľov dôjsť k fyzickému napadnutiu z jeho strany. Pokiaľ ide o druhú fotografiu, tá nijakým spôsobom nepreukazuje existenciu akýchkoľvek zranení u syna. Na základe uvedeného mal povinný za to, že ide opätovne o účelovo predložené dôkazné prostriedky, ktoré nie sú vierohodné a nezodpovedajú realite skutkového stavu. Ich obsah nie je spôsobilý preukázať fyzické napadnutie zo strany povinného. V tejto súvislosti spochybnil aj priložené lekárske správy týkajúce sa syna, z ktorých obsahu nevyplývajú žiadne objektívne závery o existencii zranení spôsobených zo strany povinného. Lekárske správy vychádzajú výlučne zo subjektívnych tvrdení navrhovateľky 1/ o údajnom fyzickom napadnutí, pričom tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi ani potvrdené nezávislým vyšetrením okolností vzniku údajných zranení. Preto považoval tieto správy za nedostatočné na preukázanie tvrdeného skutkového stavu. K priloženému potvrdeniu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 11.6.2025 uviedol, že tento dokument je irelevantný a bezdôvodne priložený dôkaz, ktorý nemá žiadnu vecnú súvislosť s obsahom podaného návrhu. Uvedené oznámenie skôr poukazuje na pretrvávajúce psychické problémy navrhovateľky 1/ a predstavuje súčasť účelovo vytvoreného konania smerujúceho k vykonštruovaniu dôvodov na podanie predmetného návrhu. Povinný zároveň poukázal na skutočnosť, že voči jeho osobe doposiaľ nebolo vedené žiadne trestné ani správne konanie v súvislosti s násilným správaním, o čom svedčí aj jeho bezúhonnosť preukázaná výpisom z registra trestov, ako aj absencia záznamov v registri priestupkov a inom registri správnych deliktov.

18. Povinný bol názoru, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zohľadniť celkový kontext situácie a v súčasnosti prebiehajúci rozvrat manželstva strán, blížiace sa konanie o rozvod manželstva a na to nasledujúce majetkové vyporiadanie medzi bývalými manželmi a úpravu výkonu starostlivosti o ich maloleté dieťa. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, hoci aj len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo niektorého z nich ohrozené. Neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a jeho účelom je predbežne upraviť pomery účastníkov, pričom ním nedochádza k nadobudnutiu práv, o ktorých sa bude rozhodovať až vo veci samej. Z tejto povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je nevyhnutné úplné zistenie skutkového stavu tak, ako sa vyžaduje pri rozhodovaní vo veci samej, a súd nemusí postupovať podľa všetkých pravidiel dokazovania. Rozhodujúce skutočnosti však musia byť aspoň osvedčené, teda predbežne preukázané v miere, ktorá umožňuje súdu dospieť k záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, alebo o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie výlučne na základe tvrdení navrhovateľov, bez akéhokoľvek osvedčenia základných skutočností, ktoré by umožnili dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo o existencii hroziacej ujmy. Uvedené stanovisko potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa

ktorého „súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí skúmať nielen formálne splnenie podmienok, ale aj mieru pravdepodobnosti uplatňovaného nároku alebo hroziacej ujmy tak, aby jeho rozhodnutie nebolo arbitrárne a neprimerane nezasiahlo do práv druhej strany.“ Súd je preto aj pri neodkladnom opatrení povinný dbať na rovnováhu medzi právami účastníkov konania a nemôže jednostranne prihliadať len na tvrdenia navrhovateľov bez toho, aby boli aspoň minimálne osvedčené objektívnymi okolnosťami. Významným atribútom, ktorý prvostupňový súd mal uplatňovať v súvislosti s neodkladným opatrením, je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť ne/nariadením neodkladného opatrenia dotknuté; to však napadnutým uznesením nebolo splnené. Mal za to, že navrhovatelia neosvedčili splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ako ani naliehavosť a okamžitú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Hoci je účelom neodkladného opatrenia poskytnutie rýchlej a predbežnej procesnej ochrany určitému nároku z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, uvedené musí vychádzať zo skutočností riadne osvedčených tým, kto návrh podáva. Navrhovatelia v návrhu však neosvedčili žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu a bezprostrednú obavu.

19. Povinný považoval napadnuté uznesenie za nezákonné pre jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť, najmenej z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia, prečo súd prvej inštancie de facto znemožnil styk povinného ako otca s maloletým dieťaťom, resp. ho neprimeraným a nezákonným spôsobom obmedzil. Uvedenú skutočnosť súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nerozviedol ani nevysvetlil. Predmetné rozhodnutie tak v praxi predstavuje zákaz styku medzi povinným a maloletým dieťaťom bez existencie akéhokoľvek relevantného, skutkovo podloženého dôvodu. Takýto postup súdu je v rozpore so zásadou zákazu arbitrárnosti súdnych rozhodnutí, ako aj so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Súčasne ide o zásah do základných práv a slobôd garantovaných SR, najmä do práva na súkromný a rodinný život podľa Čl. 19 ods. 2 a práva na ochranu rodiny a rodičovstva podľa Čl. 41 ods. 1 a ods. 4 SR. Zásahom do výkonu rodičovských práv bez riadneho odôvodnenia zároveň dochádza aj k porušeniu Čl. 46 ods. 1 a ods. 2 SR, ktoré zaručujú právo na súdnu ochranu a právo na zákonný postup v konaní. Zároveň ide o zásah do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života v zmysle Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Kutzner proti Nemecku č. 46544/99, a nasl.), každý zásah štátneho orgánu do vzťahu rodiča a dieťaťa musí byť zákonný, nevyhnutný a primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. V predmetnej veci však absentuje akékoľvek konkrétne a presvedčivé odôvodnenie, prečo malo dôjsť k tak závažnému zásahu do rodičovských práv povinného, čím je rozhodnutie súdu v rozpore nielen s vnútroštátnym právom, ale aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

20. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že nariadené neodkladné opatrenie ich chráni do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ktoré sa vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , ale na totožnom súde sa vedie tiež konanie na úpravu týchto práv na čas do rozvodu manželstva pod sp. zn. . Mali za to, že konanie o rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva nahrádza konania vo veci samej k nariadenému neodkladnému opatreniu. So zreteľom na skutočnosti uvedené v zápisnici spísanej na polícii považovali za vylúčené, aby nariadené neodkladné opatrenie bolo zrušené. Navrhovateľka 1/ uviedla, že až po narodení syna si uvedomila kto je povinný, že je samoľúby, namyslený, citovo vyprahnutý, agresívny, závislý na alkohole, neurotický až schizofrenicky sa správajúci človek, ktorého konanie je požitím alkoholických nápojov nevyspytateľné; aj naďalej povinný požíva alkoholické nápoje a následne sa chrapúnsky správa k svojej rodine, kde aktuálne býva. Povinný od nariadenia neodkladného opatrenia neprejavil záujem o uzatvorenie rodičovskej dohody, aby nemuseli podstupovať tortúru na súde, cíti sa urazený a poškodený. Apelovali na povahu čestných prehlásení, ktoré sa nazývajú čestnými preto, že osoba, ktorá ho poskytuje to vyhlasuje na svoju česť. Vyjadrenie škôlky považovala navrhovateľka 1/ za nadštandardné a profesionálne. Navrhovateľka 1/ považovala v závere vyjadrenia za vylúčené, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie zrušené, keďže by to znamenalo nežiadúci stav, nakoľko povinný by sa mohol vrátiť do bytu, kde bývajú. Aktuálne so synom navštevuje navrhovateľka 1/ rôzne vyšetrenia, na ktorých boli synovi diagnostikované úzkosť z odlúčenia od matky a nočné hrôzy vyvolané stresom a hukotom, ktoré doma zažíval. V doplnení vyjadrenia uviedli, že navrhovateľka 1/ absolvovala so synom letný táborový pobyt, ktorého účelom bolo vyšetrenie syna a následné terapie v nadväznosti na situáciu,

ktorá nastala medzi matkou, otcom a synom. Lekárka podrobila syna odbornému posúdeniu a okrem iného konštatovala, že syn si z tohto incidentu odniesol následky, ktoré sa odrážajú na jeho psychickom stave; neodporúča styk maloletého dieťaťa s otcom osamote, na viac hodín a už vôbec nie na prespatie.

21. Povinný v odvolacej replike poukázal na zjavné rozpory, ktoré navrhovateľka 1/ uviedla v úvode vyjadrenia, kde spomína trestné oznámenie na povinného, avšak aktuálne nemá vedomosť o tom, ako prebieha predmetné konanie. Ako však vyplýva z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v skutočnosti išlo o podanie oznámenia pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu schválnosti, ku ktorému sa vyjadril v odvolaní. Hoci je pravdou, že zo strany navrhovateľky 1/ bol podaný návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva a do rozvodu manželstva, trvanie nariadeného neodkladného opatrenia nie je časovo vymedzené až do doby právoplatného skončenia vyššie uvedených konaní. Ako vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, má trvať po dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. S ohľadom na uvedené povinný síce súhlasil s tvrdením navrhovateľky 1/, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je priestor na rozsiahle dokazovanie, avšak zároveň poukázal na to, že takéto opatrenie je vydávané výlučne na základe tvrdení navrhovateľa, bez predchádzajúceho vyjadrenia sa povinného a tieto tvrdenia musia byť aspoň osvedčené. Nie je preto správne tvrdenie navrhovateľky 1/, že nariadené neodkladné opatrenie má automaticky trvať aj naďalej, a to aj v prípade, ak sa po podaní odvolania povinného tvrdené skutočnosti javia ako sporné. Práve naopak, v záujme zachovania práva na spravodlivý súdny proces a princípu rovnosti zbraní je nevyhnutné, aby súd po podaní odvolania, kedy má povinný de facto prvýkrát možnosť vyjadriť sa k veci a spochybniť tvrdenia navrhovateľky 1/, tieto tvrdenia preskúmal, posúdil ich dôveryhodnosť a vyhodnotil, či sú aj naďalej splnené podmienky na trvanie neodkladného opatrenia. V žiadnom prípade nespochybňoval inštitút čestného vyhlásenia a hodnotenie obsahu priložených čestných vyhlásení ponechal na súd, avšak hodnotenie dôkazov má súd vykonávať v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov, a nie ako sa mylne domnieva navrhovateľka 1/, že čestné vyhlásenie je hodnoverným dôkazom vyššej sily z dôvodu vyhlásenia na česť danej osoby. V odvolaní spochybnil vierohodnosť čestných vyhlásení, nakoľko ich autormi sú osoby v príbuzenskom, či blízkom kamarátskom vzťahu s navrhovateľkou 1/, a preto ich obsah považoval za tendenčný. Ku skutočnostiam ohľadom vyjadrenia materskej školy uviedol, že jeho tvrdenia a námietky v odvolaní sa neskôr ukázali ako pravdivé a opodstatnené, čo preukazuje najmä vyjadrenie riaditeľky škôlky zo dňa 22.8.2025, ktoré vyvracia závery tvrdené navrhovateľkou 1/. K predloženej lekárskej správe uviedol, že pri všetkej úcte k doktorke považoval obsah lekárskej správy za prinajmenšom sporný a z jeho pohľadu až úsmevný; už samotný výber detského psychiatra so sídlom v Košiciach, vzhľadom na miesto bydliska navrhovateľky 1/, je nepochopiteľný a vzbudzuje otázniky o účelovosti takéhoto konania Ďalšou zarážajúcou skutočnosťou v súvislosti s predloženou lekárskou správou je, že doktorka pri prvom stretnutí, bez predchádzajúceho kontaktu so synom maloletým, bez rozhovoru s oboma rodičmi a bez znalosti rodinnej situácie, na základe výlučne subjektívnych tvrdení matky určila viaceré diagnózy a následne odporučila obmedzenie styku maloletého s otcom. Vzhľadom na obsah a závery tejto lekárskej správy mal dôvodné podozrenie, že správa bola vypracovaná účelovo, na podnet matky, s cieľom vyvolať dojem, že medzi maloletým a otcom existuje narušený vzťah a že maloletý sa nachádza v zlom psychickom stave. Takéto tvrdenia však nezodpovedajú skutočnosti. S ohľadom na vyššie uvedené a pri plnom rešpekte k doktorke, predložil povinný niekoľko verejne dostupných recenzií od osôb, ktoré s ňou mali osobnú skúsenosť (osobitne upozornil na recenziu od pána C., ktorej obsah je takmer totožný s okolnosťami predmetného konania). V tejto súvislosti uviedol, že dňa 9.9.2025 sa osobne zúčastnil rodičovského združenia v Y. O. Š. O. Ž.C. P., ktorú syn navštevuje od začiatku tohto školského roka. Po konzultácii s triednou učiteľkou a vychovávateľkou ohľadom správania syna mu bolo potvrdené, že si u dieťaťa nevšimli žiadne poruchy správania ani iné problémy v jeho prejavoch či správaní v školskom kolektíve. Záverom uviedol, že navrhovateľka 1/ svojvoľne prerušila kontakt syna s otcom napriek tomu, že otcovi nebol súdom uložený žiadny zákaz kontaktovania syna alebo navrhovateľky 1/ v akejkoľvek forme. Až do momentu tohto svojvoľného obmedzenia mal syn prirodzený záujem o kontakt s otcom, počas spoločnej komunikácie sa opakovane pýtal, kedy otec príde domov, vyjadroval, že mu chýba a že ho má rad.

22. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolacej duplike skonštatovali, že neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie na vystavenie a predloženie vyjadrenia zo dňa 22.8.2025 podpísané U. N., ktorá formálne dementuje svoje pôvodné vyjadrenie zo dňa 6.6.2025 s odôvodnením, že pôvodné vyjadrenie materskej školy prevádzkované U. X. Z..F..P.. bolo vypracované výlučne na základe informácii poskytnutých matkou

dieťaťa. Rovnako neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie, prečo povinný bráni poskytovaniu zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti UnLP Košice prostredníctvom pedopsychiatričky O.. H. F., ktorá na základe klinického vyšetrenia objektívne popísala svoj nález v lekárskej správe zo dňa 11.8.2025 rovnako ako popísala svoje zistenia v lekárskej správe zo dňa 27.8.2025. Povinný sa pokúša čiastkovo spochybňovať jednotlivé tvrdenia a dôkazy s cieľom relativizácie problému, ktorého vyvrcholením bol incident dňa 4.6.2025, fyzický útok na syna. Uvedený prístup povinného v skutočnosti odzrkadľuje a zároveň potvrdzuje jeho mentálne a hodnotové nastavenie, a jeho skutočnú zvrátenosť pri riešení problémov. Uviedli, že možnosť vyjadrenia povinného k tvrdeniam a dôkazom je nepochybne základným právom povinného upravený; na druhej strane v prípade, že sú pochybnosti ohľadom bezodkladnej potreby úpravy pomerov je podľa je súd oprávnený návrh odmietnuť alebo podľa zamietnuť. V uvedenej súvislosti je však potrebné pripomenúť že v zmysle a analogicky aj strany sporu sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom svoje tvrdenia podložili vyhláseniami a ďalšími listinami, a naopak ktoré povinný namieta bez vecnoprávneho zdôvodnenia. Inštitút čestného prehlásenia vo svojej podstate je právny nástroj pri ktorom osoba vedome súhlasí s tým, že uvedie pravdivé skutočnosti týkajúce sa určitých skutočnosti faktického charakteru. Pozitívne prehlásenie o určitých skutočnostiach môže uviesť len osoba, ktorá disponuje s informáciami týkajúcimi sa danej veci alebo k osobe v opačnom prípade je čestné prehlásenie negatívneho charakteru. V prípade samotného inštitútu pozitívneho čestného prehlásenia sa určitý vzťah k deklarovanej veci, resp. k osobám predpokladá a z uvedeného dôvodu namietať ich tendenčnosť len s poukazom na ich vzťah s vecou alebo osobou je v rozpore s podstatou uvedeného inštitútu. Okrem iného, povinný nespochybňuje samotný obsah a vecnosť deklarovaných skutočností v čestnom vyhlásení, ale ich tendenčnosť s poukazom na existenciu pomeru osôb k navrhovateľke 1/ bez akejkoľvek vecnej argumentácie. Na margo spochybnenia tendenčnosti predložených čestných prehlásení predložili písomné vyjadrenie M. A.V. zo dňa 13.10.2025, konateľa F. C. Z..F..P.., ktorý je bez akéhokoľvek rodinného, resp. priateľského alebo iného obdobného vzťahu k navrhovateľke, avšak pobyt a správanie povinného v A.Ó. B. musel zanechať u prevádzkovateľa penziónu silné zážitky, keď v záujme predchádzania vzniku ďalších škôd bol nútený pristúpiť predčasnému ukončeniu pobytu a k dohode o vrátení prostriedkov za pobyt. Aj napriek uvedenému, povinný sa v odvolaní, ako aj v replike prezentuje ako bezkonfliktný a bezúhonný občan a dobrý otec. Výpis z priestupkového registra síce potvrdzuje verziu o trestnoprávnej a priestupkovej bezúhonnosti povinného aj napriek skutočnosti, že motorové vozidlo v jeho vlastníctve S. B., I.: V. bolo dňa 19.4.2025 v čase o 10:33:34 hod. zaznamenané na kamerových záznamoch s rýchlosťou 114 km/h na úseku s obmedzenou rýchlosťou na max 50 km/h a potvrdením prekročenia rýchlosti o 64 km/h, ktoré prekročenie rýchlosti sa podľa považuje za závažný priestupok. Povinný z obavy o stratu zamestnania ako technika na stanici STK uviedol ako šoféra vozidla V. P., avšak v daný čas bola s povinným, ktorý vozidlo viedol aj navrhovateľka 1/ so synom a povinného videli vystupovať zo strany šoféra viaceré osoby. Po doručení rozkazu o uložení sankcie povinný podal proti nemu odpor. Navrhovateľka 1/ napokon vyjadrila pochybnosti o vyjadrení U. N.; po formálnej stránke je vyjadrenie spísané v textovom dokumente a vytlačené, pričom dátum, miesto ako aj identifikácia samotnej osoby realizujúcej vyhlásenie sú dopísané perom vrátane samotného podpisu. Forma uvedeného dokumentu prinajmenšom potvrdzuje, že dopísanie údajov do vyhlásenia, ako aj samotný podpis dokumentu sa realizoval s časovým odstupom ako skutočnosť, že v čase vyhotovovania textového dokumentu nebolo vyhotoviteľovi zrejmé kto uvedené vyhlásenie podpíše. Prečo osoba realizujúca vyhlásenie nebola uvedená v samotnom texte dokumentu zostáva nezodpovedaná rovnako ako ostáva nezodpovedaná otázka prečo absentuje identifikácia samotného občianskeho združenia, resp. pečiatka samotného prevádzkovateľa zariadenia, ktoré pôvodné čestné prehlásenie obsahuje. Pôvodné čestné vyhlásenie zo dňa 6.6.2025, ktoré tvorí prílohu neodkladného opatrenia sa vo svojom obsahu odvoláva na empirické skúsenosti a pozorovania pedagógov, zamestnancov samotného zariadenia a okrem popisu pozorovania správania syna, rovnako tak popisuje neadekvátne konanie a správanie otca za prítomnosti pedagogických pracovníkov. Ďalej uviedli, že v rámci plánovanej kontroly v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre syna maloletého pedopsychiatrička O.. H.R. F. v lekárskej správe zo dňa 30.9.2025 popisuje, že ju telefonicky kontaktoval otec, ktorý bol o návšteve lekára informovaný matkou, pričom zásadne nesúhlasil s poskytnutím zdravotnej starostlivosti pre syna. Za povšimnutie stojí správa ošetrujúceho lekára, v ktorej podrobne popisuje nežiadúce chovanie, nátlak a vyhrážky zo strany otca v súvislosti s plánovaným poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V danom prípade, bez ohľadu na skutočnosť, či sa zo strany povinného jedná o vedomé alebo nevedomé nepochodenie skutočného problému, jediným cieľom jeho námietok je vnášanie neistoty ohľadom

skutkových okolnosti, z ktorých prvoinštančný súd vychádzal, vrátane relativizácie problému, čím sa podprahovo naznačuje absencia potreby bezodkladného zásahu zo strany príslušného súdu.

23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a prejednal odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ a odvolanie povinného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ).

24. Podľa ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

25. Vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ vzali odvolanie späť v čase, keď o ňom ešte nebolo rozhodnuté, odvolací súd podľa odvolacie konanie o odvolaní, ktoré podali, zastavil.

26. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa , písm. h) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

29. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

31. Podľa § 111 písm. d) C. m. p. v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

32. Právo styku s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. (...) Do tejto skupiny konaní budú patriť aj konania o obmedzení styku alebo úplnom zákaze styku s dieťaťom, ktoré sa realizujú podľa o rodine. V zmysle tohto ustanovenia súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho úplne zakáže, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Úplne zakázať styk môže súd len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku (Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. . Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, 449 - 471).

33. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka 1/ ako matka maloletého navrhovateľa 2/ podáva tento návrh ako jeho zákonná zástupkyňa z dôvodov spočívajúcich v obave z pokračovania psychického a fyzického násilia povinného (otca) voči maloletému synovi, ktorej sa má zabrániť tým, že (i) súd zakáže otcovi sa k maloletému synovi priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou úkonov priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch, ale tiež tým, že (ii) uloží povinnému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX V. Č.. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres, Z., obec F., ako ani do spoločných priestorov tohto bytového

domu; je nepochybné, že týmto zákazom sub (i) a povinnosťou sub (ii) sa obmedzí možnosť styku otca s maloletým dieťaťom. Súčasne z prílohy pripojenej k odvolacej duplike vyplýva, že navrhovateľka 1/ dňa 17.7.2025 (t. j. po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vydaní napadnutého uznesenia) podala na Okresný súd Pezinok návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému (vedený pod sp. zn. ) a návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva (vedený pod sp. zn. ).

34. Navrhovateľka 1/ ako zákonná zástupkyňa maloletého navrhovateľa 2/ sa teda návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenie podľa (zákaz vstupu do obydlia) a (zákaz priblíženia), čím zasahuje do (v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neupraveného styku otca s maloletým) úpravy styku s maloletým 4-ročným synom, a teda v danom prípade ide o vec týkajúcu sa starostlivosti súdu o maloletých. Neodkladné opatrenie o zákaze vstupu do obydlia z dôvodu ochrany maloletého [ ] a zákaze priblíženia rodiča k maloletému dieťaťu [ ] je vecou spadajúcou pod C. m. p.. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že stanovuje, že konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa prideľujú jednému určenému sudcovi. Preto, ak by sme pripustili, že na predmetné neodkladné opatrenie je potrebné nazerať iným spôsobom (t. j. úplne ho vyčleniť z vecí starostlivosti súdu o maloletých), bolo by to v rozpore i s úmyslom zákonodarcu. Navyše by mohla vzniknúť situácia, kedy by došlo k protichodným rozhodnutiam vydaným rôznymi súdmi v otázke styku rodiča s maloletým dieťaťom (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2025, sp. zn. ).

35. Rozhodovanie súdu o styku s maloletým je upravené v C. m. p. a je teda zverené súdu, ktorého vecná príslušnosť spravuje a pokiaľ ide o miestnu príslušnosť v spojení s C. m. p., t. j. rozhoduje súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. V posudzovanej veci je to Okresný súd Pezinok, ktorý rozhodol o návrhu napadnutým uznesením, avšak zákonná sudkyňa JUDr. Jana Ocelková v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2025 ku dňu podania návrhu 18.6.2025 nevybavovala agendu súdneho registra P, do ktorého sa zapisuje návrh na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa C. m. p.. O návrhu v odvolaním povinného napadnutej časti týkajúcej zákazu vstupu do obydlia (vo vzťahu k maloletému synovi ako navrhovateľovi) a zákazu priblíženia k maloletému synovi ako navrhovateľovi, tak nerozhodoval zákonný sudca, v dôsledku čoho neboli splnené procesné podmienky, na ktoré je povinný odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, a preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vylúčiť na samostatné konanie časť návrhu sub (i) a sub (ii) vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ (resp. sledujúceho ochranu oprávnených záujmov maloletého) tak, aby o takom návrhu s prípadným zohľadnením C. m. p. rozhodol zákonný sudca Okresného súdu Pezinok, ktorý je miestne príslušným súdom podľa C. m. p.; súc si vedomý, že pohľadu rozhodovania súdu vo veci starostlivosti o maloletých ( C. m. p.) bude pravdepodobne žiaduce dať (v procesnej interakcii poručenského súdu s matkou) petit aktuálne navrhovaného neodkladného opatrenia do formulácie spôsobilej (aj s prípadným procesným zohľadnením konaní a rozhodnutí vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ) v nevyhnutnom rozsahu upraviť styk otca so synom.

36. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

37. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

38. Účel neodkladných opatrení nariadených podľa a podľa , písm. g) a písm. h) sa do určitej miery prekrýva, pretože v oboch prípadoch musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje s tým, že účelom neodkladného opatrenia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby podozrivej z takého skutku s jeho obeťou; účelom neodkladného opatrenia podľa , písm. g) a písm. h) je ochrana osoby, v situácii, kedy existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

39. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie Čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

40. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie; násilím je aj nezabránenie násiliu.

41. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie hrozby ďalšieho násilia, resp. ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

42. Súd prvej inštancie záver o osvedčení bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami založil na konštatovaní dôvodného predpokladu, že zo strany povinného môže dôjsť voči navrhovateľke 1/ (v tejto časti zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je iná ona relevantnou) ešte viac k stupňujúcemu sa agresívnemu správaniu, ako i k fyzickému útoku väčšej intenzity, a teda nie je vylúčené pokračovanie totožného správania voči navrhovateľke 1/ aj v budúcnosti, čím môže byť ohrozená jej telesná a duševná integrita; podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie dôsledne nezisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska potreby

osvedčenia rozhodujúcich skutočností tvrdených navrhovateľkou 1/ pre záver o nevyhnutnosti naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami.

43. Neodkladné opatrenie je totiž možné nariadiť iba v prípadoch, keď je osvedčené integritu ohrozujúce konanie (násilie), ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, alebo môže byť spáchané jednorazovo, avšak obzvlášť závažným spôsobom. Z obsahu dôkazov tvoriacich obsah spisu však nemožno vyvodiť, že by správanie povinného voči navrhovateľke 1/ nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bol vstup povinného do spoločného bytu (a bytového domu) neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia navrhovateľky 1/, či bolo nevyhnutné za účelom zachovania jej telesnej a duševnej integrity povinnému uložiť povinnosť nepribližovať sa k na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch.

44. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie (ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia pomerne stroho venoval vyhodnoteniu právne relevantných otázok súvisiacich s predmetom súdnej ochrany požadovanej neodkladným opatrením a relatívne nekriticky prevzal argumentáciu navrhovateľky 1/ uvedenú v návrhu) a v názorovej zhode s nosnými odvolacími námietkami povinného dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky 1/, ako možnej obete konania ohrozujúceho jej integritu, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu v podobe urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľky 1/, ktoré by bolo objektívne spôsobilé relevantne ohroziť jej duševné a fyzické zdravie.

45. Vychádzajúc z predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 5.6.2025, potvrdenia o oznámení navrhovateľky 1/ zo dňa 5.6.2025 a zo dňa 11.6.2025, lekárskej správy O.. V. C. zo dňa 6.6.2025, čestného vyhlásenia S. S., Z. A., O. N., L.. O. U., L. N., V. F., správy M. Z. zo dňa 13.6.2025, potvrdenia využívania služieb intervenčného centra zo dňa 16.6.2025 a zvukových nahrávok (t. j. všetkých k návrhu pripojených dôkazov), je zrejmé, že navrhovateľka 1/ neosvedčila dôvodné podozrenie voči povinnému z dlhodobého konania ohrozujúceho jej telesnú a duševnú integritu, ani neosvedčila prípad spáchaného násilia dosahujúceho stupeň značnej intenzity, na základe čoho by bolo možné dôvodne predpokladať pokračovanie v páchaní násilia povinným; na základe opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v podanom návrhu nemožno nadobudnúť významnejšie presvedčenie, že navrhovateľka 1/ bude v blízkej budúcnosti vystavená konaniu ohrozujúceho jej integritu zo strany povinného. Samotné vykázanie povinného zo spoločného obydlia políciou (ktorá vychádza primárne z tvrdení ohrozenej osoby a v danom momente legitímne preventívne uprednostňuje prípadné obete násilia) a čestné prehlásenia o správaní povinného pri rôznych spoločenských udalostiach v minulosti; nedáva dostatočne silný osvedčujúci základ pre skutkové zistenie o správaní povinného nezlučiteľného s jeho možnosťou užívať spoločnú nehnuteľnosť, resp. sa priblížiť k navrhovateľke 1/. Hodno súčasne zdôrazniť, že odvolací súd síce v niektorých z predložených dôkazoch identifikoval okolnosti svedčiace o nevhodnom a verbálne hrubom komunikovaní povinného, ktoré však v súhrne neumožňujú, sledujúc aj oprávnený záujem povinného na užívaní bytu, ktorého je spoluvlastníkom, prisúdiť tomuto konaniu takú mieru intenzity, ktorá by výraznejšie spravdepodobnila možnú eskaláciu týchto prejavov do právne relevantnej miery osvedčujúcej opodstatnenosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v prospech navrhovateľky 1/, t. j. zákazu vstupu so spoločného bytu a zákazu priblíženia.

46. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neuniklo (túto možnosť však nemal súd prvej inštancie), že navrhovateľka 1/ a povinný sú účastníkmi rozvodového konania a navrhovateľka 1/ po podaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala tiež návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi na čas do rozvodu manželstva. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie konfliktov rozvádzajúcich sa manželov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov. Len samotné narušenie vzťahov účastníkov (často práve sprevádzaných konfliktnými situáciami) v ich spolužití a tomu zodpovedajúce poznačenie ich vzájomnej komunikácie nemôže bez ďalšieho zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Výnimočnosť zásahu musí byť totiž podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu,

keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánu verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život a osobnú slobodu v zmysle Čl. 16 ods. 1, Čl. 17 ods. 1 a Čl. 19 ods. 2 SR.

47. Za daného stavu by tak navrhovateľkou 1/ navrhované uloženie povinností a obmedzení povinnému predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práv; napokon aj z hľadiska aplikácie Čl. 5 a Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by bol zásah do práva povinného na rešpektovanie jeho osobnej slobody a súkromia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia navrhovateľky 1/ pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správaním povinného, ktoré navrhovateľka 1/ hodnoverne neosvedčila aspoň v základných skutočnostiach potrebných pre záver o ich dôvodnosti a trvaní.

48. Odvolací súd tak nepovažoval tvrdenia navrhovateľky 1/ a ňou predložené listinné dôkazy za dostatočné pre osvedčenie nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami; nebolo preto možné vyvodiť dôvodnosť ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity navrhovateľky 1/ konaním povinného predpokladané , písm. h) . Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka 1/ neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., ktorými súd prvej inštancie rozhodol o návrhu navrhovateľky 1/ podľa zmenil tak, že návrh navrhovateľky 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

49. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že povinnému priznal proti navrhovateľke 1/ plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, nakoľko povinný mal vo veci plný úspech s tým, že zároveň vo vzťahu k maloletému navrhovateľovi 2/ zohľadnil, že za neho podala návrh zákonná zástupkyňa - navrhovateľka 1/, a preto by nebolo v súlade so spravodlivým usporiadaním procesných vzťahov týkajúcich sa náhrady trov konania, aby bol ako v spore neúspešný zaviazaný na náhradu trov konania.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).