Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoCsp-16-2025.pdf
PDF · 109.71 KB
Case nature
Subarea
15CoCsp/16/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Eurvest, s. r. o., so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 53 260 155, zastúpený: Hronček & Partners s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9Csp/34/2025 – 22 zo dňa 30. 07. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9Csp/34/2025 – 22 zo dňa 30. 07. 2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 0004692015/13.06.24 zo dňa 13. 06. 2024 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne G. H. I. B., so sídlom J. XX, XXX XX I. B., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 488, § 489, § 551 ods. 1, 2, § 688, § 689 Občianskeho zákonníka a v časti trov na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, konštatujúc nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že dňa 13. 06. 2024 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou ako dlžníkom, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške a spôsobom dojednaným v tejto zmluve a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vo forme pôžičky veriteľovi vrátiť, zaplatiť úroky a splniť iné povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, spôsobom ustanovením v zmluve, kde prílohou č. 1 k Zmluve o pôžičke je Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný žiadosťou zo dňa 14. 05. 2025 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. Zmluva uzavretá medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou ako dlžníkom nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ale ide o zmluvu o pôžičke, ktorú treba posudzovať podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Veriteľ (investor) a aj dlžník sú fyzickými osobami, pričom ani jedna zmluvná strana pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pôžičke nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti t. j. nie je dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto uzavreté zmluvy nie sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani spotrebiteľskými úvermi, na ktoré by sa vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, najviac išlo o pôžičku vo výške 350 eur so splatnosťou do jedného mesiaca. Hoci žalobkyňa uzavrela s crowdfundingovou platformou K. H., s. r. o. Rámcovú
zmluvu, na základe ktorej jej spoločnosť Eurvest, s. r. o., ako žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy o pôžičke, táto zmluva o pôžičke nie je od tejto rámcovej zmluvy závislá a tak ani z tohto dôvodu neprichádza do úvahy posúdenie týchto zmlúv ako spotrebiteľských zmlúv podľa § 52a Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 2Ndc 11/2018 zo dňa 31. 01. 2019, podľa ktorého v obdobnej veci (pôžička cez internetový portál) „nejde o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ide tu o vzťah viacerých fyzických osôb, z ktorých ani jeden nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka t. j. nie je osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi vznikli na základe crowdfundingu, ktorý patrí medzi alternatívne finančné nástroja a ktorý vznikol ako dôsledok rozvoja finančných technológií. Prostredníctvom týchto portálov je možné požičať prostriedky konkrétnej osobe, ktorá má možnosť získať lepší prístup k peňažným prostriedkom. Peer to peer pôžičky vznikli na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Na tieto pôžičky sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere, ide tu totiž o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom.“ Aj v danom prípade ide o pôžičku „Peer to peer“, ktorá je alternatívnym finančným nástrojom tzv. crowdfunding, spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál. Pohyb peňazí a administrácia pôžičiek prebieha cez administrátora, ktorý od oboch strán inkasuje za svoje služby poplatky. Crowdfundingové platformy nepodliehajú dozoru Národnej banky Slovenska a účasť verejnosti na ich aktivitách je konaním na vlastnú zodpovednosť, na čo Národná banka Slovenska upozornila.
3. Žalobkyňa ďalej namietala skutočnosť, že tak Zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom označeným ako VS: 0171566731, teda číselným kódom a žalobkyňou ako dlžníkom, a tak i Dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický záväzok sú pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí, t. j. označenie strán dohody absolútne neplatné a ide o absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie poznamenal, že domáhať sa absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle CSP, resp. určenia právnej skutočnosti, je možné len za predpokladu, ak to vyplýva z osobitného predpisu, avšak zároveň poukazuje na skutočnosť, že nakoľko ide o povolený nástroj finančného trhu, uzavreté zmluvy o pôžičke nie sú v rozpore so zákonom a ani ho neobchádzajú a nejde ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto sú tieto zmluvy platné aj podľa § 39 a nemožno tu aplikovať § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac súd po vzhliadnutí predloženej zmluvy o pôžičke nevzhliadol, že by v tejto absentovali podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Navyše v zmluve o pôžičke, ktorú žalobkyňa uzavrela v čl. IV. bod 3. je uvedené, že dlžník berie na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora mu nebude známa a zároveň vyhlasuje a súhlasí, aby bol investor označený výlučne svojim Identifikačným kódom. V Zmysle čl. II. bod 2.7. VOP Identifikačný kód je jedinečný kód pridelený spoločnosťou užívateľovi od momentu registrácie a ktorý slúži na identifikáciu Zmluvných strán Zmluvy o pôžičke a na identifikáciu užívateľa pri spoločnosťou určenom okruhu operácií vykonávaných užívateľom na internetovom portáli a zároveň v čl. IV. bod. 2 je uvedené, že v Zmluve o pôžičke žiadateľ o pôžičku, teda žalobkyňa a aj Investor vzájomne vystupujú pod utajenou identitou a ich identifikácia je možná len prostredníctvom unikátneho identifikačného kódu, jedinečného pre každého užívateľa. Identita oboch zmluvných strán Zmluvy o pôžičke je známa iba spoločnosti, ktorá hodnoverne pozná identitu oboch zmluvných strán.
4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňou tvrdené skutočnosti opísané v návrhu neodôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv poskytnúť ochrana, a rovnako neosvedčila, svoje v danom prípade by vystupovala v postavení spotrebiteľa, a teda nemožno aplikovať ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neosvedčila, že jej hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s uspokojením pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. 0004692015/13.06.24, ktorú súd neposúdil ako spotrebiteľskú, prostredníctvom zrážok zo mzdy. Žalobkyňa teda nesplnila povinnosť tvrdenia a povinnosť tieto tvrdenia osvedčiť. Jednou z foriem zabezpečenia záväzku je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ako spôsob zabezpečenia záväzku plní jednak zabezpečovaciu, a jednak uhradzovaciu funkciu. Po formálnej stránke musí byť dohoda o zrážkach zo mzdy písomná. Tento zabezpečovací prostriedok má z hľadiska využitia isté obmedzenie, a nemožno ho uplatniť na všetky právne vzťahy. Podľa § 5a o ochrane spotrebiteľa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprípustné dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže by táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, a mal možnosť ju odmietnuť. Pod osobitnou listinou treba rozumieť predovšetkým samostatnú listinu mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom uvedené by deklarovalo, že spotrebiteľ sa mohol sám rozhodnúť, či takúto dohodu podpíše alebo nie. Za osobitnú listinu treba považovať aj formu notárskej zápisnice. Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy predpisuje zákon písomnú formu, čo v danom prípade bolo splnené. V dohode o zrážkach zo mzdy si veriteľ a dlžník môžu dohodnúť výšku zrážok. Z hľadiska ochrany dlžníka zákon vymedzuje, že výška dohodnutých zrážok nesmie byť vyššia, ako by boli jednotlivé splátky pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ si strany medzi sebou nedohodnú výšku jednotlivých zrážok zo mzdy, platí, že výška jednotlivých zrážok sa určí podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok. Z predloženej žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 14. 05. 2025 adresovanej žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne je zrejmé, že tento žiada o ich vykonanie v najvyššej možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z. z., a to až do splatenia dlžnej sumy, ktorú následne vyčíslil. Splnomocnenie žalovaného vyplýva priamo z Dohody o zrážkach zo mzdy a to článku II. bodu 5, v rámci ktorého je žalovaný oprávnený v mene veriteľa predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka, teda žalobkyne po uplynutí splatnosti pohľadávky, čím vzniká právo na výplatu vykonaných zrážok zo mzdy, pričom tieto bude dlžníkov platiteľ mzdy poukazovať na bankový účet tam uvedený, s čím veriteľ vyjadril súhlas. Žalobkyňa svoje tvrdenia odvíjala od predpokladu, že má v danom prípade postavenie spotrebiteľa, pričom takéto postavenie jej v danom prípade nepatrí. Žalobkyňa neosvedčila existenciu naliehavej a bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu aj z dôvodu, že nepreukázala, že by v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie bola poškodená na svojich majetkových právach tým, že by bola vystavená nepriaznivej finančnej situácií v dôsledku platenia nárokov, ktoré nie je povinná platiť, keď naopak z predloženej žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy je zrejmé to, že doposiaľ žalobkyňa nevrátila ani istinu poskytnutého úveru, teda nie je možné konštatovať, že by realizáciou zrážok zo mzdy, mimochodom vo výške v najvyššej možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z. z., dochádzalo k majetkovej ujme žalobkyne, ktorá vzhľadom na to ako vyplýva z predloženej dokumentáciu neplnila svoje zmluvné povinnosti. Žalobkyňa splnenie povinnosti voči veriteľovi netvrdila a ani nepreukázala. Samotné spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy ešte automaticky v každom jednom prípade neznamená vznik nároku žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy. Takéto rozhodnutie by potom spôsobilo síce dočasný, ale nelegálny zásah do práv žalovaného, ktorý vystupuje v pozícií zástupcu veriteľa, pričom jeho nárok na vrátenie peňažných prostriedkov stále trvá a doposiaľ nie je ničím spochybnený.
5. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie nezohľadnil jej argument, že v dohode o zrážkach zo mzdy je veriteľ uvedený len číselným kódom, čím nie je žalobkyni známa jeho totožnosť. Takto uzatvorená dohoda nemôže obstáť, pretože neumožňuje žalobkyni presadzovať svoje práva ani kontrolovať správnosť a oprávnenosť vykonávaných zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať minimálne náležitosti, aby bola platná a účinná. Medzi tieto patrí predovšetkým identifikácia strán dohody, jasné určenie pohľadávky, výška a termíny splátok, spôsob ich platenia a podpisy strán. V predmetnej dohode však identifikácia veriteľa chýba, preto nemôže byť považovaná za platnú a účinnú. Považovala za absurdné a vymykajúce sa tomu, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov subjektov práva, aby účastník zmluvy nevedel s akým subjektom je v zmluvnom vzťahu. Nemôže tak vedieť voči komu si môže uplatňovať svoje subjektívne práva a povinnosti, napr. právo na odstúpenie od zmluvy. Nie je možné určiť pasívne legitimovanú osobu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keď návrh zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepodala žalobu vo veci samej. Nežiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter, ale je už obsah samotného rozhodnutia vo veci samej, ide o konečné rozhodnutie. Nesprávne ďalej vyhodnotil, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť
návrhu. Žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy bez existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, výlučne na základe sporného právneho úkonu – dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto zásah do majetkových práv žalobkyne je bezprostredný a pretrvávajúci, čím je naplnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, tak žalobkyni hrozí nenahraditeľná ujma spočívajúca v neoprávnenom a trvalom znižovaní mzdy. Výklad prijatý súdom prvej inštancie vedie k odňatiu účinnej ochrany práv žalobkyne. Poukázala na to, že žalovanému nič nebráni domáhať sa práv podaním návrhu vo veci samej. Žalobkyňa nemá inú možnosť ako zastaviť výkon zrážok zo mzdy len prostredníctvom súdnej ochrany. Keďže žalovaný si určuje sám výšku pohľadávky a moment, kedy zrážky zastaví, žalobkyňa sa nemôže účinne domáhať svojich peňazí, ktoré by jej mohli byť neoprávnene stiahnuté, keď nie je známa totožnosť veriteľa. Takýto stav vytvára výraznú nerovnováhu medzi účastníkmi a zároveň spôsobuje, že žalobkyňa sa nevedela účinne domáhať vrátenia finančných prostriedkov, ktoré by jej boli neoprávnene stiahnuté zo mzdy. Suma požadovaná žalovaným v žiadosti pre jej zamestnávateľa je výrazne vyššia od dlžnej sumy v zmysle spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Existuje tak odôvodnená obava, že ďalšími zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov na ktoré nemá právny titul.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala právnu skutočnosť, na základe ktorej by mal súd rozhodnúť o tom, že žalovaný je povinný zdržať sa, resp. upustiť od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13. 06. 2025 (správne malo byť 13. 06. 2024), nepreukázala existenciu takej skutočnosti, ktorá by preukazovala, že žalovaný nemá nárok na vyplácanie zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. že by mal byť žalovanému z akéhokoľvek dôvodu tento nárok odňatý. V danom prípade bola preukázaná existencia platnej Zmluvy č. 0004692015/13.06.24 zo dňa 13. 06. 2024 ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13. 06. 2024, pričom žalobkyňa do predmetných zmluvných vzťahov dobrovoľne vstúpila a pred ich uzatvorením mala dostatočný priestor na oboznámenie sa a odsúhlasenie návrhu Zmluvy o pôžičke, vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy. Občiansky zákonník explicitne nešpecifikuje, aké konkrétne údaje sú potrebné na identifikáciu zmluvných strán, avšak stotožňuje sa s právnym názorom, ktorý zdôrazňuje súdna prax, a to potrebu presného označenia zmluvných strán na zabezpečenie právnej istoty a určitosti právneho úkonu. V súvislosti s uvedeným preto poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej ak v samotnej zmluve, resp. zmluve o pôžičke nie je veriteľ uvedený priamo menom, avšak je identifikovaný jedinečným identifikačným znakom, jeho totožnosť je dostatočne preukázaná a nezameniteľná. Takéto označenie sa preto považuje za určité, a preto nemôže vzbudzovať žiadne pochybnosti o jeho identifikácii a jedinečnosti. Zároveň okrem jedinečnej identifikácie veriteľa pomocou variabilného symbolu (VS), ktorá je vykonaná v súlade s podmienkami VOP žalovaného, s ktorými pri podpise Zmluvy o pôžičke žalobkyňa bez výhrad súhlasila, identifikácia veriteľa je doplnená aj o jasnú identifikáciu zástupcu veriteľa, ktorým je žalovaný. Žalobkyňa podpisom Zmluvy o pôžičke zároveň vyhlásila, že si Zmluvu o pôžičke riadne prečítala a jej ustanoveniam porozumela. Na základe uvedeného Zmluva o pôžičke ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené platne, nakoľko spĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky a náležitosti. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť a trvanie akéhokoľvek nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, ako ani, že by jej hrozila akákoľvek škoda alebo iná ujma, že by dochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade vydania neodkladného opatrenia by vznikala škoda žalovanému, dochádzalo by k poškodzovaniu jeho práv a nárokov, ktoré mu v zmysle platného zmluvného záväzku vznikli a na ktoré má právny nárok. V prípade, ak by súd takémuto návrhu vyhovel, uvedené by zakladalo „precedens“, že každý, kto má uzatvorený platný zmluvný záväzok, v zmysle ktorého sa zaviazal niečo plniť, by v prípade skutočnosti, že tento záväzok bez právneho dôvodu neplní a zároveň v prípade jeho domnienky o tom, že nie je povinný takýto záväzok plniť (pričom táto domnienka by nebola relevantnou autoritou preukázaná, resp. potvrdená), môže „zneužiť“ súdnu autoritu na to, aby neodkladným opatrením bez právneho dôvodu mu túto povinnosť odňala, a to bez toho, aby sa preukázala nedôvodnosť povinnosti plniť v zmysle zmluvného záväzku. Žalobkyňa je s plnením jej zmluvnej povinnosti (vrátenie poskytnutej pôžičky spolu s príslušenstvom) v omeškaní 461 dní, pohľadávku žalovaného k dnešnému dňu neuhradila, resp. uhradila, a to len vo výške 14 eur, ktorú uhrádzala po 1 euro mesačne.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd poznamenáva, že nariadiť neodkladné opatrenie možno v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje § 326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
13. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
14. Pri skúmaní splnenia podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti opísané v návrhu neodôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv poskytnúť ochrana, neosvedčila, že jej hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s uspokojením pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke č. 0004692015/13.06.24. Z predloženej žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nevrátila ani istinu poskytnutého úveru, teda nie je možné konštatovať, že by realizáciou zrážok zo mzdy vo výške v najvyššej možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z. z., dochádzalo k majetkovej ujme žalobkyne, ktorá neplnila svoje zmluvné povinnosti. Žalobkyňa uzavrela s crowdfundingovou platformou K. H., s. r. o. Rámcovú zmluvu, na základe ktorej jej spoločnosť Eurvest, s. r. o., ako žalovaný sprostredkoval uzavretie zmluvy o pôžičke. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluva uzavretá medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou ako dlžníkom nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ide o zmluvu o pôžičke, ktorú treba posudzovať podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Veriteľ (investor) a aj dlžník sú fyzickými osobami, pričom ani jedna zmluvná strana pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pôžičke nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti t. j. nie je dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto uzavreté zmluvy nie sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani spotrebiteľskými úvermi, na ktoré by sa vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere súd prvej inštancie správne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 2Ndc 11/2018 zo dňa 31. 01. 2019, podľa ktorého v obdobnej veci (pôžička cez internetový portál) „nejde o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ide tu o vzťah viacerých fyzických osôb, z ktorých ani jeden nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
t. j. nie je osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi vznikli na základe crowdfundingu, ktorý patrí medzi alternatívne finančné nástroja a ktorý vznikol ako dôsledok rozvoja finančných technológií. Prostredníctvom týchto portálov je možné požičať prostriedky konkrétnej osobe, ktorá má možnosť získať lepší prístup k peňažným prostriedkom. Peer to peer pôžičky vznikli na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Na tieto pôžičky sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere, ide tu totiž o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom.“ Občiansky zákonník explicitne nešpecifikuje, aké konkrétne údaje sú potrebné na identifikáciu zmluvných strán. V tomto prípade identifikovanie veriteľa jedinečným identifikačným znakom v zmluve o pôžičke a dohode o zrážkach zo mzdy, pomocou variabilného symbolu (VS), ktoré bolo vykonané v súlade s podmienkami VOP žalovaného, s ktorými pri podpise Zmluvy o pôžičke žalobkyňa súhlasila s tým, že identifikácia veriteľa bola doplnená o identifikáciu zástupcu veriteľa, ktorým je žalovaný, možno považovať za dostatočné z hľadiska označenia zmluvných strán. Podľa čl. IV. bod 3. zmluvy o pôžičke dlžník berie na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora mu nebude známa a zároveň vyhlasuje a súhlasí, aby bol investor označený výlučne svojim Identifikačným kódom. Podľa čl. II. bod 2.7. VOP Identifikačný kód je jedinečný kód pridelený spoločnosťou užívateľovi od momentu registrácie a ktorý slúži na identifikáciu Zmluvných strán Zmluvy o pôžičke a na identifikáciu užívateľa pri spoločnosťou určenom okruhu operácií vykonávaných užívateľom na internetovom portáli. Podľa čl. IV. bod. 3 zmluvy dlžník berie na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora, ktorý mu prostredníctvom spoločnosti Eurvest s. r. o. poskytol peňažné prostriedky, mu pri riadnom splácaní poskytnutej pôžičky nebude známa a dlžník vyhlasuje, že súhlasí, aby jej bol investor v tejto zmluve označený výlučne svojím identifikačným kódom. Na základe uvedeného Zmluva o pôžičke ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené platne.
15. Na základe týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, keď skutočnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedostatočné z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom.
16. V intenciách vyššie uvedených skutočností uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.