Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/114/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom ako matka, obe deti zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Berecová Titková, advokátka, so sídlom Nitra, Dubová 2 a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, t. č. bytom G., H. XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Gereg & Messingerová, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. -234 zo dňa 27.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a v závislom výroku IV. z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním matky súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo F. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., I. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 13.05.2017 vo E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku 16, ročník 2017, strana 164, pod por. č. 17 rozviedol. Výrokom II. na čas po rozvode manželstva schválil dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom v znení, že maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtku do 08.00 hod.. Určil, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení riadne a včas, v opačnom prípade v mieste bydliska maloletých detí. Matku zaviazal povinnosťou maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť. Styk otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin a sviatkov upravil nasledovne: počas vianočných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 11.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 28.12. od 11.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 11.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin a jesenných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok, počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok, počas letných školských prázdnin každý rok budú maloleté deti v starostlivosti otca od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od 20.07. od 10.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 10.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod.. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 250,-eur mesačne a na výživu maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 200,-Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 18, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 4 a 5, § 25 ods. 2, §

62 ods. 1, 2, 4 a 5, a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a , a (ďalej len „“).

2. Vecne dôvodil, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a funkcie, pričom obaja manželia s rozvodom súhlasili. V nadväzujúcom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu o zverení detí do starostlivosti matky a o úprave styku s otcom, ktorú vyhodnotil ako zákonnú a súladnú s najlepším záujmom maloletých detí. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustáleného príjmu otca v sume 2.000,- eur mesačne, ktorý pozostáva z vyplácanej mzdy (1.000,- eur) a nepeňažného plnenia vo forme úhrady nájmu bytu zo strany jeho obchodnej spoločnosti (1.000,- eur). Súd pri určení výživného aplikoval odporúčajúcu tabuľku Ministerstva spravodlivosti SR (14 % a 12 % z príjmu), avšak pristúpil ku korekcii takto vypočítanej sumy smerom nadol, zohľadňujúc rozsah starostlivosti otca, ktorý sa o deti stará priemerne 8 dní v mesiaci, čo predstavuje viac ako štvrtinu času. Nestotožnil sa s argumentáciou matky, ktorá poukazovala na vysoký obrat a zisk otcovej spoločnosti, a konštatoval, že tieto ukazovatele automaticky nepredstavujú disponibilný príjem otca, pričom matkou tvrdený príjem 4.000 až 5.000,- eur nebol v konaní preukázaný. Vo vzťahu k čerpaniu firemných prostriedkov na súkromné účely súd uviedol, že z účtovného hľadiska ide o pôžičku, ktorú je otec povinný spoločnosti vrátiť. Taktiež neprihliadol na argumentáciu otca, že neplatil výživné z dôvodu úhrady hypotéky a nákladov na dom, nakoľko predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov, čím sa otec spolupodieľa na správe vlastného majetku. Určené výživné súd vyhodnotil ako primerané schopnostiam a možnostiam otca, ktorý zároveň preukázal ochotu podieľať sa aj na odôvodnených mimoriadnych výdavkoch detí.

3. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa y odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej A. B. výživným v sume 600,00 eur mesačne a na výživu maloletého C. B. výživným v sume 400,00 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Zároveň navrhla povoliť otcovi splácať zameškané výživné po 100,00 eur mesačne na každé z detí. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadala priznať. Na podporu svojich tvrdení označila ako dôkazy zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.11.2025, sp. zn. , prehľad výdavkov navrhovateľa nad rámec bežných výdavkov a zmluvu o pôžičke dlžníkovi C. J.. Ďalej uviedla, že navrhovateľ v konaní neozrejmil, z čoho uhrádza výdavky presahujúce jeho príjem, pričom poukázala na vklady v hotovosti na jeho osobný účet v celkovej výške 36.816,00 eur v období od marca do novembra 2024. Jeho tvrdenie, že išlo o firemné prostriedky určené na výplaty miezd, označila za nepreukázané a nelogické, nakoľko záväzok platiť mzdu má spoločnosť a nie konateľ zo súkromného účtu. Vyslovila názor, že súd mal tieto vklady zohľadniť pri posudzovaní príjmu, ktorý by tak po pripočítaní k mzde a preplácanému nájmu predstavoval sumu 5.068,00 eur mesačne. Zároveň poukázala na naakumulovaný zisk v obchodných spoločnostiach navrhovateľa vo výške cca 60.000,00 eur, ktorý si navrhovateľ nevypláca, aby sa vyhol zdaneniu, pričom namiesto toho čerpá firemné prostriedky na osobnú spotrebu. Súdu prvej inštancie vytkla nekonzistentnosť, keď na jednej strane posudzuje čerpanie prostriedkov účtovne ako pôžičku, ktorú treba vrátiť, no na druhej strane ignoruje účtovné hľadisko pri nerozdelenom zisku, o ktorom rozhoduje výlučne navrhovateľ ako jediný spoločník. Tvrdenie o zlej finančnej situácii firiem spochybnila poukazom na to, že spoločnosť F. K. L. naďalej spláca leasing na luxusné vozidlo AUDI Q7, ktoré navrhovateľ využíva na súkromné účely, zatiaľ čo predala lacnejšie vozidlo. Namietala, že ak súd neprihliadol na tieto skutočnosti, mal vzhľadom na nezdokladované príjmy a životné náklady určiť príjem podľa vo výške 20-násobku životného minima. Vo vzťahu ku korekcii výživného uviedla, že otec deti reálne vracia skôr, než je určené rozhodnutím, čím je jej starostlivosť rozsiahlejšia. Určené výživné považuje za neprimerane nízke, zakladajúce neprípustnú disproporcionalitu medzi nadštandardnou životnou úrovňou otca a životnou úrovňou detí, čo je v rozpore so aj Dohovorom o právach dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť v plnom rozsahu ako vecne správne. Zdôraznil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z dokazovaním zistených možností, schopností a majetkových pomerov na oboch stranách, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Poukázal na to, že súd ustálil príjem otca na sumu 2 000,- eur mesačne a pri určení výšky výživného prihliadol na odporúčajúcu tabuľku vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Opatrovník konštatoval, že súdom určené výživné vo výške 250,- eur a 200,- eur je v možnostiach otca vzhľadom na preukázané príjmy a reflektuje najlepší záujem maloletých detí. Zároveň pripomenul, že hoci na pojednávaní navrhoval pre maloletú A. výživné 300,- eur a pre C. 200,- eur, s prihliadnutím na odôvodnenie súdu považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny.

5. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne s poukazom na ust. . V odôvodnení svojho stanoviska uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov aj listinnými dôkazmi, ktoré následne dôsledne vyhodnotil. Otec zastáva názor, že súd nerozhodol na základe nereálnych predstáv matky, ale na základe preukázaného skutkového stavu. Zároveň zdôraznil, že hoci sám v konaní navrhoval výživné v súhrnnej výške 300,- eur, v záujme ukončenia sporu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý určil výživné na maloletú A. v sume 250,- eur a na maloletého C. v sume 200,- eur, a to napriek tomu, že pôjde o finančnú záťaž na hranici jeho možností. Otec poukázal na to, že matka v odvolaní opakuje argumentáciu, s ktorou sa už súd vysporiadal. K tvrdeniam ohľadom jeho obchodných spoločností F. K. L. a F. L. L. uviedol, že súdu predložil daňové priznania preukazujúce reálnu finančnú kondíciu firiem. Vysvetlil, že zisky z minulých období vedené v účtovníctve (účet 428) nepredstavujú hotovosť ani voľné zdroje na bankovom účte, ktoré by bolo možné vyplatiť, ale ide len o účtovný ukazovateľ. Interpretáciu matky, že nerozdelený zisk sa rovná disponibilným financiám, označil za mylnú a nezohľadňujúcu realitu hospodárenia spoločnosti. Na podporu svojich tvrdení otec poukázal na výpoveď svedkyne – účtovníčky M. N. (vypočutej v súvisiacom konaní sp. zn. ), ktorá objektívne popísala zlý ekonomický stav spoločností. Svedkyňa potvrdila, že otec z firemných prostriedkov financoval nákupy do domácnosti a potreby pre deti (napr. bazén, zariadenie), na čo ho upozorňovala s tým, že tieto prostriedky by mal do firmy vrátiť, čo tiež vysvetľuje aktuálny stav financií v jeho spoločnostiach. Reagoval na tvrdenia matky o jeho životnej úrovni a údajných nadštandardných výdavkoch. Uviedol, že tabuľky predložené matkou týkajúce sa nerozdeleného zisku považuje len za jej subjektívny a ekonomicky neodborný výklad. Poukázal na to, že v súčasnosti je to práve matka, ktorá si užíva vyšší životný štandard, nakoľko spolu s deťmi býva v rodinnom dome (ich jedinom nehnuteľnom majetku), zatiaľ čo on žije v prenajatom byte. Zdôraznil, že napriek tomu naďalej hradí hypotéku, náklady na bývanie matky a detí, a zároveň platí výživné. K predloženej tabuľke „nadštandardných výdavkov“ otec objasnil jednotlivé položky. V prípade platieb v baroch a reštauráciách uviedol, že často išlo o situácie, kedy účet uhradil za celú skupinu priateľov, ktorí mu následne svoje podiely vrátili v hotovosti, prípadne išlo o pracovné obedy s obchodnými partnermi, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho podnikania. K výdavkom na stravu cez donáškové služby (v sume cca 7,93 eur na deň) argumentoval, že ide o sumu zodpovedajúcu bežnému obedovému menu. Výdavky na oblečenie (cca 173 eur mesačne) a nákup hier na PlayStation (využívaných spoločne s dcérou) označil za primerané a korešpondujúce s jeho tvrdeniami v návrhu na rozvod. Ohradil sa voči označeniu výdavkov na šport a wellness (napr. lístok na lanovku v sume 24 eur) za nadštandardné, pričom ich považuje za bežné voľnočasové aktivity, často realizované s deťmi. Záverom sa otec vyjadril k prevodom na účty iných osôb, ktoré matka spochybňovala. Vysvetlil, že išlo o výplaty miezd jeho zamestnancom, čo je možné overiť z výpisov účtov alebo výsluchom daných zamestnancov. Otec zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd odvolanie matky ako nedôvodné zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( ), oprávnenou osobou, matkou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti výroku III. potrebné zrušiť v zmysle o rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody matky preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 250,- eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 200,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Matka v odvolaní namietala, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, keď pri určení výšky výživného vychádzal iba z príjmu otca ustáleného na sumu 2 000,- eur, pričom nezohľadnil jeho skutočnú majetkovú potencionalitu, nadštandardné výdavky (luxusné oblečenie, dovolenky, stávkovanie), vysoké vklady na účet v hotovosti a nerozdelený zisk v jeho obchodných spoločnostiach, ktoré podľa názoru matky preukazujú reálny príjem otca na úrovni cca 5 000,- eur mesačne a odôvodňujú zvýšenie výživného na sumu 600,- eur a 400,- eur.

8. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Podľa u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

13. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

18. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce z SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (Ústavný súd SR, ).

22. Kritériami pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča (resp. oboch rodičov) určujúce zároveň životnú úroveň rodičov na ktorej má maloleté dieťa právo sa podieľať a zároveň sú to oprávnené potreby maloletého dieťaťa ( a ). Po ustálení týchto kritérií prichádza do úvahy korekcia podielu vyživovacej povinnosti rodičov podľa toho, ako sa ten ktorý rodič o dieťa stará ( ). Ak súd prvej inštancie neustáli tieto kritériá dostatočne správne a úplne, naplní tak odvolací upravený v ustanovení . V konkrétnom prípade to navyše viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď súd prvej inštancie, napriek tomu, že otec maloletých detí má príjmy z inej než závislej činnosti, neaplikoval ustanovenie jeho aplikácia z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva).

23. Z odôvodenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, že by súd akokoľvek ustálil výšku oprávnených výdavkov maloletej A. a maloletého C.. V bode 12. odôvodnenia ustaľuje výšku výdavkov otca a v bode 13. odôvodenia ustaľuje výšku výdavkov matky. Z týchto bodov však nevyplýva, že by vychádzal z konkrétnych vykonaných dôkazov, podľa obsahu spisu sa v zásade jedná o prevzatie tvrdení otca a matky. Predovšetkým ale z týchto dvoch bodov, ktoré sa jediné čiastkovo dotýkajú výdavkov rodičov na maloleté deti, nevyplýva konkrétne zistenie výšky oprávnených potrieb maloletej A. a maloletého C..

24. Z bodu 31. odôvodnenia, v ktorom sa súd prvej inštancie venuje odôvodneniu určenia výšky vyživovacej povinnosti otca vyplýva, že pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z ním ustáleného príjmu otca v sume 2000 eur (pričom 1000 eur má predstavovať príjem z pracovného pomeru so spoločnosťou F. K., L. a 1000 eur má predstavovať nepeňažný príjem v podobe nájmu bytu hradeného otcovi jeho spoločnosťou). Výživné potom určil odkazujúc na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR podielom 14 % z tohto príjmu na maloletú A. a12 % na maloletého C., po korekcii súvisiacej so zohľadnením pomeru starostlivosti rodičov o deti. Ako už bolo ale vyššie uvedené, nie je zrejmé, z akých oprávnených potrieb určených jednotlivo pre každé z maloletých detí pri tomto určení vyživovacej povinnosti vychádzal a ani ako pri tom zohľadňoval porovnanie možností oboch rodičov.

25. Nie je tiež zrejmé, ako súd prvej inštancie k príjmu 1000 eur z pracovného pomeru dospel (sám pritom v bode 12. uvádza, že otec má príjem z pracovného pomeru v priemere 1024,68 eur mesačne) a z výplatných pások založených v spise vyplýva príjem 1045 eur netto mesačne za obdobie od decembra 2023 do novembra 2024. Súd prvej inštancie síce správne započítal ako nepeňažný príjem otca nájom bytu, ktorý mu hradí jeho obchodná spoločnosť, nie je však zrejmé, či skúmal, či otcovi spoločnosť neposkytuje aj iné plnenia (napr. možnosť užívať nadštandardné motorové vozidlo Audi Q7 na súkromné účely, používanie mobilného telefónu, preplácanie pracovných obedov a pod.).

26. Ak mal súd prvej inštancie za to, že otec v minulosti nakupoval z prostriedkov spoločnosti komodity, ktoré nepredstavovali náklady obchodnej spoločnosti otca, pričom vychádzal z výpovede účtovníčky otcovej spoločnosti realizovanej ako výsluch svedkyne v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. , pričom sa má podľa záveru súdu prvej inštancie o prostriedky, ktoré musí otec

spoločnosti vrátiť (má sa podľa súdu prvej inštancie jednať z účtovného hľadiska akoby o pôžičku), nie je potom zrejmé, prečo tieto skutočnosti jednoducho nepreveril účtovnými závierkami spoločností otca, z ktorých by museli záväzky spoločnosti voči spoločníkovi vyplývať. Súd prvej inštancie uvádza, že má dôkazy (množné číslo) k týmto skutočnostiam za relevantné, nie je však jasné, o aké dôkazy sa má jednať. Súd prvej inštancie sám vyzýval otca, aby okrem výpisov z jeho osobných účtov doložil aj výpis z účtu spoločnosti F. K., L. za obdobie od januára 2024. Tento dôkaz ale do spisu doložený nebol, súd prvej inštancie ho nevykonal. Pritom by mohol objasniť, ako boli vykonávané hotovostné výbery, či časovo korelujú s hotovostnými vkladmi otca na jeho osobný účet, prípadne, či tieto výbery hotovosti neboli realizované z účtu spoločnosti ešte častejšie a za akým účelom.

27. Súd prvej inštancie nepovažoval skutočnosť, že spoločnosť F. K., L. vykazuje nerozdelený zisk (z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé v akej výške) za to, že tieto prostriedky predstavujú disponibilný príjem otca. Hoci tieto prostriedky nie sú priamym a bezprostredným disponibilným príjmom otca a musí najprv dôjsť k ich rozdeleniu, neznamená to, že takéto prostriedky netreba zohľadniť v možnostiach otca. Jedná sa predsa o výsledok hospodárenia jednoosobej spoločnosti, v ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec. Za týchto okolností je potom potrebné nerozdelený zisk zohľadniť. Súd prvej inštancie uzavrel, že tvrdenia matky o tom, že otcov disponibilný príjem vo výške 4.000 až 5.000 eur nebol nijakým spôsobom preukázaný a to napriek tomu, že sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ disponoval na svojom účte peňažnými prostriedkami nielen z prímu z pracovného pomeru, ale aj z hotovostných vkladov na ktoré matka poukazovala a ktoré v konečnom dôsledku predstavovali násobok otcom deklarovaného príjmu z pracovného pomeru (napr. vo marci 2024 predstavovali hotovostné vklady otca sumu spolu 4350 eur, v apríli 2024 to bolo 4400 eur, v máji 2024 to bolo 4050 eur, atď.). Tieto vklady, spolu s ostatnými skutočnosťami (otec napr. užíva motorové vozidlo Audi Q7, čo taktiež dotvára jeho životnú úroveň, aj keď je vozidlo financované spoločnosťou, spoločnosť otca má zároveň disponovať nerozdeleným ziskom) indikujú možnosti otca v podstatne vyššej miere, ako ich ustálil súd prvej inštancie.

28. Námietka matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj námietka, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (aj s ohľadom na absenciu aplikácie ustanovení ) je tak dôvodná. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (z dôvodu vyššie uvedenej absencie ustálenia všetkých zákonných kritérií pre určenie výživného) a zároveň aj v tejto súvislosti v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal potrebné dokazovanie, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( a 36 ), čím sú dané dôvody na zrušenie rozsudku vo výroku III. ako aj v závislom výroku o trovách konania.

29. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie za účelom ustálenia oprávnených potrieb maloletej A. a maloletého C.. Odvolací súd rešpektuje, že pokiaľ ide o bežné výdavky (napr. strava, ošatenie a pod.) ich dokazovanie nepodlieha preukazovaniu nákupu každej jednej položky a je ich možné ustáliť aj na základe bežných výdavkov zodpovedajúcich veku dieťa a zohľadňujúcich životnú úroveň rodičov. V prípade, že deti majú pravidelné výdavky súvisiace s úhradou ich oprávnených potrieb (napr. športová činnosť, záujmová činnosť a pod.), tieto je potrebné vydokladovať a rovnako ustáliť. Rovnako to platí pre mimoriadne výdavky (súvisiace napr. s nákupom drahšieho vybavenia, príp. s úhradou poskytnutej zdravotnej starostlivosti – typicky napr. zubný strojček a pod.). Zároveň súd prvej inštancie doplní dokazovanie vo vzťahu k ustáleniu možností, schopností, majetkových pomerov rodičov a ich životnej úrovne. Doplní dokazovanie o doklady o príjme matky zo závislej činnosti za celé obdobie, odkedy matka začala po rodičovskej dovolenke pracovať a prípadne iných príjmoch matky (v prípade matky sú v spise založené len doklady o príjme za mesiace september až november 2024, hoci súd prvej inštancie rozhodoval až v marci 2025) a v prípade otca doplní doklady o príjme zo závislej činnosti po období novembra 2024. Zároveň doplní dokazovanie za účelom preukázania skutočných možností otca. V tomto smere sa javí byť účelným trvať na doložení výpisov bankových účtov spoločností otca za obdobie od začiatku roku 2024 (nakoľko to umožní porovnať výbery hotovosti z účtu spoločnosti s vkladmi na osobný účet otca a ustáliť reálny disponibilný príjem otca). Zároveň sa javí byť účelné vykonať dokazovanie daňovými priznaniami a účtovnými závierkami spoločnosti otca za roky 2024 a 2025 (pokiaľ ide o daňové priznania) a roky 2023,2024 a 2025

(pokiaľ ide o účtovné závierky), nakoľko toto dokazovanie môže dať obraz o majetkových vzťahoch otca k spoločnosti, o jeho prípadných pohľadávkach alebo záväzkoch spoločnosti, o presnej výške prípadného nerozdeleného zisku. V prípade, že daňové priznanie za rok 2025 a účtovnú závierku za rok 2025 nebude mať súd prvej inštancie k dispozícii (z dôvodu, že ešte nebudú vyhotovené), zváži potrebu zistenia relevantných potrebných údajov z iných účtovných dokladov spoločnosti. Súd prvej inštancie tiež doplní dokazovanie za účelom zistenia prípadných iných nepeňažných plnení (okrem úhrady nájmu bytu) poskytovaných spoločnosťami otca otcovi. Nové rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).