Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/82/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci navrhovateľky, manželky (matky): A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, a manžela (otca): E. A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Milan Trylč, PhD., advokát so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica nad Myjavou, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: F. B., nar. XX.XX.XXXX, a G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. -162 zo dňa 06. novembra 2024, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. -219 zo dňa 10. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela uzavreté dňa 17.09.2011 pred mestom D., matričným úradom, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 18, ročník 2011, na strane 50, pod poradovým číslom 64, rozviedol (výrok I.), pre čas po rozvode zveril maloletého G. a F. do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok III.), určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 200,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 200,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky (výrok IV.), upravil styk otca s maloletým G. a F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od piatka od 14.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každoročne od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 26.12. od 19.00 hod. do 2.1. do 19.00 hod., každý nepárny rok od 2.1. od 10.00 hod. do 6.1. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin počnúc nedeľou od 19.00 hod. predchádzajúcou jarným prázdninám do nedele do 10.00 hod. nasledujúcej po jarných prázdninách, každoročne od veľkonočnej nedele od 19.00 hod. do nasledujúceho utorka do 19.00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin od 19.00 hod. dňa predchádzajúceho jesenným prázdninám do 19.00 hod. ostatného dňa jesenných prázdnin, počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod. (výrok V.), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a 19, , , o rodine (ďalej len „“) a vecne dôvodil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom obaja manželia zhodne potvrdili existenciu iných partnerských vzťahov a absenciu záujmu na obnovení manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov, datovaný približne od februára 2023, bol spôsobený komplexom príčin,

medzi ktorými dominovali nezhody v sexuálnej oblasti, finančné nezhody týkajúce sa nakladania so spoločnými i výlučnými prostriedkami (najmä dedičstvom navrhovateľky), ako aj tvrdenia o manželovej závislosti na alkohole, ktoré hoci manžel popieral, prispeli k strate vzájomnej dôvery. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že intenzita narušenia citových a manželských väzieb je natoľko závažná, že manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel, a preto ho v súlade so zákonom rozviedol. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom G. a F., primárne skúmal najlepší záujem detí, pričom zohľadnil, že maloletý F. je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím (cystická fibróza), vyžadujúcim špecifickú starostlivosť, inhalácie a diétny režim, ktorú doteraz prevažne zabezpečovala matka. Hoci otec pôvodne žiadal zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a preukázal spôsobilosť deti vychovávať, súd prvej inštancie prihliadol na závery sociálneho poradenstva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde rodičia po sérii konzultácií dospeli k dohode o zverení detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude mať s deťmi zachovaný široký kontakt. Stotožnil sa s týmto usporiadaním, konštatujúc, že striedavá starostlivosť by v aktuálnej situácii nezabezpečovala potreby detí lepšie než osobná starostlivosť matky, u ktorej neboli zistené žiadne výchovné nedostatky. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú zvýšené najmä u maloletého F. z dôvodu jeho zdravotného stavu a nutnosti nákupu liekov, vitamínov a špeciálnej stravy, ako aj z majetkových pomerov rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nevychádzal z tvrdení matky o údajnom vyššom, neoficiálnom príjme otca, ale oprel sa o preukázaný priemerný mesačný príjem otca vo výške cca 1 200,- Eur netto, pričom určil výživné vo výške 200,- Eur na každé dieťa. Takto stanovená suma predstavuje približne 16,7 % z príjmu otca na jedno dieťa, čo zodpovedá spotrebným košom pre danú vekovú kategóriu a možnostiam povinného rodiča. Úpravu styku súd prvej inštancie nastavil v širokom rozsahu, rešpektujúc právo detí na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, čím de facto realizoval dohodu rodičov o rozšírenom kontakte otca s deťmi.

3. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov podľa / (ďalej len „“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že určí otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 350,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 350,- Eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného žiadnym spôsobom nezohľadnil zdravotný stav oboch maloletých detí, najmä maloletého F., ktorý je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletý F. má diagnostikovanú cystickú fibrózu, viaczložkovú potravinovú alergiu, silnú atopiu a hypotóniu kostrového svalstva, v dôsledku čoho je v starostlivosti viacerých odborných lekárov a špecialistov aj mimo miesta bydliska, s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovanie. Maloletý musí užívať špeciálne vitamíny, inhalačné roztoky, lieky na odhlieňovanie a vyžaduje si osobitnú, vysoko-kalorickú stravu, ktorú mu musí matka denne individuálne pripravovať z dôvodu jeho histamínovej intolerancie a alergie na mlieko, vajcia a zemiaky. Obaja maloletí sú silní atopici vyžadujúci špeciálnu kozmetiku, pričom súd prvej inštancie tieto špecifické potreby a zvýšený rozsah osobnej starostlivosti i finančných nákladov pri rozhodovaní o výške výživného opomenul. Namietala nesprávne zistenie skutkového stavu týkajúceho sa príjmových pomerov otca, keď súd prvej inštancie vychádzal len z jeho priemerného čistého mesačného príjmu vo výške približne 1 200,- Eur. Skutočný príjem otca sa podľa jej vedomostí pohybuje v rozmedzí od 2 200,- Eur do 4 000,- Eur mesačne, pričom oficiálne priznaná mzda je zámerne nižšia kvôli odvodom. Poukázala na existenciu ďalších príjmov otca, konkrétne z prenájmu podnikateľského objektu s čistým mesačným ziskom 700,- Eur (hoci priznaných bolo len 500,- Eur) a z nezdokladovaných príjmov z prenájmu ovocného sadu, predaja páleného ovocia či drobných právnych úkonov. Osobitne upozornila na pôsobenie otca v stavebnej spoločnosti B. D., z ktorej mal podľa vlastných vyjadrení v roku 2023 príjem 20 000,- Eur, čo korešponduje s ekonomickými ukazovateľmi firmy. Predaj 100 % obchodného podielu a vzdanie sa funkcie konateľa v tejto spoločnosti v októbri 2023 označila za účelové a fiktívne konanie s cieľom minimalizovať príjmy pre výpočet výživného, nakoľko k tomuto kroku došlo bezprostredne po rozpade vzťahu a otec sa na činnosti firmy naďalej neoficiálne podieľal. Otec si začal finančné prostriedky odkladať na iné bankové účty a v komunikácii priznal, že chce mať peniaze bokom, aby o nich manželka nevedela. Argumentovala tiež zjavným nepomerom medzi deklarovaným príjmom otca v minulosti (cca 709,- Eur) a vysokým životným štandardom rodiny, ktorá vlastnila dom s vysokými nákladmi, viaceré automobily a absolvovala časté dovolenky, čo by z oficiálneho príjmu nebolo možné financovať. Otec dostával od zamestnávateľa (svojho otca) percentuálne podiely z odmien exekútora v hotovosti mimo oficiálnu mzdu. Otec na pojednávaní priznal, že spoločnosť B. D. pre neho vykonávala stavebné práce ako druh odmeny, čo predstavuje ďalší skrytý príjem a spôsob, akým spoločnosť znižovala a zatajila zisk z jednotlivých

činností. Otec vo svojej výpovedi priznal poberanie benefitov vo forme služobného vozidla a príspevku na kanceláriu, ktoré súd prvej inštancie pri určení jeho príjmu nezohľadnil. Vyčíslila, že otec využíva dve vozidlá (Volkswagen Amarok a Volkswagen T-roc), pričom hodnota prenájmu len jedného z nich predstavuje cca 2 400,- Eur mesačne a náklady na pohonné hmoty minimálne 250,- Eur mesačne, ktoré pravdepodobne hradí zamestnávateľ. Deklarovaný príspevok na kanceláriu v skutočnosti slúži na financovanie bývania v dvojizbovom byte, čo spolu s benefitmi za služobný telefón a notebook odhadla na ďalších minimálne 400,- Eur mesačne. Po pripočítaní týchto skrytých benefitov k priznanej mzde by skutočný čistý mesačný príjem otca predstavoval minimálne 4 250,- Eur, čo je suma, z ktorej by podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR vychádzalo výživné vo výške 595,- Eur na jedno dieťa. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s možnosťami a schopnosťami otca dosahovať vyšší príjem vzhľadom na jeho kvalifikáciu (magister práva a strojný inžinier), kde by sa jeho potenciálny príjem na trhu práce mohol pohybovať v rozmedzí od 1 600,- Eur do 5 600,- Eur. Vytkla súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku absentuje úvaha, prečo pri určení výživného neaplikoval fikciu príjmu podľa , a prečo nevychádzal ani z takto vyčísleného reálneho, ani z potenciálneho príjmu otca. Namietala tiež procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať ňou navrhované dôkazy, konkrétne oboznámenie sa s komunikáciou otca s jeho partnerkou, v ktorej mal priznávať odkláňanie finančných prostriedkov, ako aj dôkazy z portálov B. a H. týkajúce sa spoločnosti B. D. a možností uplatnenia otca na trhu práce. Vykonanie týchto dôkazov bolo nevyhnutné na zistenie skutočných majetkových pomerov, keďže v situácii, ak jedna strana tají príjmy, druhá strana často nemá inú možnosť dôkazu než predloženie súkromnej komunikácie. Navrhla preto, aby tieto dôkazy vykonal odvolací súd. Otec nad rámec určeného výživného na deti ničím neprispieva, ani sa o ich potreby nezaujíma. Aj v prípade, ak deťom zakúpi oblečenie, ponecháva si ho u seba, čím jej nevzniká žiadna úspora, nakoľko ona musí zabezpečiť oblečenie pre čas, ktorý trávia u nej. Spochybnila tiež vierohodnosť otcových tvrdení o financovaní dovoleniek a voľnočasových aktivít (pobyty na Slovensku, plánovaný futbalový zápas v Mníchove či lyžovačka v Rakúsku) prostredníctvom rekreačných poukazov, nakoľko jeho zamestnávateľ podľa nej nespĺňa zákonné podmienky na ich poskytovanie. Takýto životný štandard a schopnosť financovať nákladné dovolenky nezodpovedajú ním deklarovanému historickému príjmu a prioritou by mala byť úhrada reálnych potrieb detí prostredníctvom adekvátneho výživného pred financovaním nadštandardných zážitkov.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň mu priznal nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a precízne odôvodnený. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jasne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje zistenia a prečo sa nepriklonil k tvrdeniam matky. Právne posúdenie veci, najmä výroku o výživnom, považoval za správne. S podaným odvolaním matky nesúhlasil, považujúc ho za účelové a obsahujúce nepravdivé informácie. K jednotlivým tvrdeniam matky o nákladoch na maloletého F. uviedol, že jedlo je pripravované úsporne, nadbytočné množstvá mrazia a využíva sa aj jedlo, ktoré matka prinesie z práce. Spochybnil matkou uvádzané náklady na stravu pre alergikov, keďže sa osobne podieľa na varení a pozná reálne ceny. Inhalačný roztok je poskytovaný pri návštevách lekára zdarma (jeho trhová cena je cca 3 – 5 eur) a vitamíny uvádzané matkou sú dlhodobo nedostupné. Návštevy odborných ambulancií sú minimalizované a logopedické cvičenia vykonáva s maloletým otec. V súvislosti s majetkovými pomermi uviedol, že príjem z prenájmu nehnuteľnosti (550 eur) je poukazovaný na účet spoločnosti G., ktorú vlastní matka. Upozornil, že daná nehnuteľnosť je v havarijnom stave vyžadujúcom opravy za cca 30 000 eur. Poprel tvrdenia o dedičstve finančných prostriedkov a o predaji obchodného podielu či výplate financií z firmy. Tvrdenia o príjmoch z ovocného sadu označil za zavádzajúce, nakoľko sad vyžaduje náklady na údržbu a investície, ktoré prevýšili výťažnosť, pričom matka si financie z roku 2024 ponechala bez jeho súhlasu. Fotografia finančnej hotovosti podľa neho zachytáva prostriedky, ktoré boli matke poukázané na účet. Ohradil sa voči tvrdeniam o jeho podnikaní a príjmoch. Nebol jediným konateľom a spoločníkom, čo je overiteľné v Obchodnom registri. Matka účelovo operuje s obratom spoločnosti a opomína zisk, ktorý je cca 5 000 eur ročne pred zdanením. K ponukám zamestnania predloženým matkou uviedol, že po odpočítaní odvodov by čistý príjem predstavoval sumu cca 1 200 eur, čo zodpovedá jeho aktuálnemu príjmu. Pre nerešpektovanie úpravy styku zo strany matky musí byť časovo flexibilný kvôli odvozu a dovozu detí, čo mu komplikuje zamestnanie sa mimo bydliska. Tvrdenia o možnom príjme 4 000 – 5 000 eur považoval za nepravdivé, nakoľko nemá požadovanú odbornú prax. K pracovným benefitom a majetku vysvetlil, že kancelária v D. je hradená zamestnávateľom kvôli starostlivosti o deti. Vozidlá VW Amarok a VW T- Roc sú vo vlastníctve zamestnávateľa, pričom jedno je staršie s vysokým nájazdom a druhé je lízované. Pohonné hmoty na súkromné účely, ako aj súkromné telefónne náklady, si hradí sám. Závery matky

o jeho ekonomickej situácii považoval za skresľujúce a nezodpovedajúce realite s cieľom znížiť jeho dôveryhodnosť. Rozporoval matkou uvádzané náklady na maloleté deti a domácnosť, pričom predložil vlastný matematický prepočet. Náklady na stravu pre trojčlennú domácnosť vyčíslil priemerne na 330 eur, z čoho na deti pripadá 220 eur. Výdavky na školu vo výške 150 eur označil za nereálne a uviedol sumu 50 eur, náklady na drogériu vyčíslil na 20 eur a na mobilné telefóny 8 eur. Pri nákladoch na dopravu vykonal prepočet na základe spotreby vozidla matky (6 l/100 km) a krátkej vzdialenosti do školy (6 km denne). Aj pri zohľadnení návštev lekára (spolu max. 150 km mesačne) náklady na pohonné hmoty podľa jeho výpočtu nepresahujú sumu 15 eur. Čo sa týka nákladov na bývanie, rozpísal konkrétne položky: DIGI TV (16 eur), voda (60 eur – zvýšená suma kvôli minulým udalostiam), elektrina (187 eur), internet (10 eur) a hypotéka (327 eur). Celkové náklady na chod domácnosti vrátane úveru tak predstavujú 600 eur, z čoho na deti pripadá polovica, t. j. 300 eur. Zahrnutie hypotéky je však sporné, nakoľko ide o splácanie osobného majetku matky, ktorý sa detí netýka. Predložil bilanciu, ktorá má preukazovať, že matka je pri navrhovanom výživnom finančne v prebytku. Matka poberá na deti od štátu 400 eur (prídavky 120 eur a daňový bonus 280 eur). Pri zohľadnení faktu, že deti sú s matkou priemerne 20 dní v mesiaci, jej od štátu prislúcha alikvotná časť 267 eur. K tejto sume pripočítal ním platené výživné 400 eur, čím matka disponuje sumou 667 eur na 20 dní starostlivosti. Reálne náklady na deti za toto obdobie (vrátane podielu na hypotéke) vypočítal na 443 eur. Matke tak podľa tohto prepočtu zostáva mesačne navyše 224 eur, ktoré môže použiť na mimoriadne výdavky či dovolenku, pričom zo svojho vlastného zárobku na deti nemusí vynaložiť ani euro. Otec poukázal na to, že matka si tieto prostriedky užíva pre vlastnú potrebu (napr. kúpa okuliarov RayBan za 100 eur či telefónu Samsung za 350 eur) a na súde prvej inštancie sama uviedla, že jej zarobené peniaze sú jej a môže ich minúť, ako chce. Aj podľa matkou priznaných nákladov (spolu 495,70 eur na obe deti) jej výživné od otca pokryje 80 % potrieb a zvyšok bohato pokryjú benefity od štátu. Zároveň upozornil na nezrovnalosti v reálnom rozsahu starostlivosti. Vymenoval konkrétne dni služieb a školení matky (v decembri, januári, apríli a máji), počas ktorých sa o deti stará on nad rámec dohody. V priemere tak má otec deti v starostlivosti 12 dní v mesiaci a matka 18 dní, čo sa blíži k striedavej starostlivosti, pričom počas svojich dní znáša všetky výdavky otec. Ohradil sa voči tomu, aby znášal náklady na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve matky. Podľa informácií od susedov a detí matka túto nehnuteľnosť dokončuje za účelom prenájmu a využíva ju na stretávanie sa s tretími osobami. Napriek tomu, že bol zo spoločnej nehnuteľnosti fakticky vyhnaný, stále znáša náklady na jej prevádzku a údržbu, hoci v nej bývajú aj iné osoby. Správanie matky označil za účelové, vrátane zámerného preberania pošty na poslednú chvíľu s cieľom predlžovať súdne konanie. Odmietol, že by financoval dovolenku priateľke, a uviedol, že pobyty s deťmi (Hotel Sitno, lyžovačka) hradí kvôli deťom, pričom sa snaží minimalizovať náklady (apartmán pre viac rodín, vlastná strava). Naopak upozornil, že matka plánuje dovolenku na Rhodose, ktorú si on v danej situácii dovoliť nemôže. Kritizoval postup právneho zástupcu matky, ktorý v minulosti argumentoval proti započítavaniu hypotetických budúcich príjmov, no teraz v odvolaní operuje s teoretickým príjmom z prenájmu, ktorý je v súčasnosti výlučným príjmom matky. Poukázal na nevhodné správanie matky (vysedávanie na sociálnych sieťach, nadväzovanie známostí), ktoré podľa neho narúša rodinné prostredie a hodnotové vnímanie detí. Otec deťom zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, učenie, voľnočasové aktivity aj kontakt so širšou rodinou a chce im vytvoriť stabilný domov. Neprimerané finančné požiadavky matky mu však túto možnosť znemožňujú a ohrozujú jeho schopnosť zabezpečiť deťom stabilitu.

5. Opatrovník vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu otca uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom podrobne zaoberal príjmami oboch rodičov, ako aj výdavkami a potrebami oboch maloletých detí. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny. Súd prvej inštancie sa precízne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca, pričom náležite prihliadal na vek oboch detí a ich opodstatnené potreby.

6. Matka v odvolacej replike zotrvala na svojom návrhu, aby bolo výživné určené vo výške 350 eur na každé z maloletých detí. Predmetom odvolacieho konania je výlučne výrok o výživnom, a preto sa nevyjadrovala k otázkam vzájomného spolužitia a vzťahov. Keďže boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, je to ona, kto musí zabezpečovať ich bežné výdavky, pričom povinnosťou otca je primárne hradiť výživné. Plnenia nad rámec výživného sú podľa nej dobrovoľné, nevynútiteľné a nemôžu nahrádzať súdom určenú vyživovaciu povinnosť. K majetkovým pomerom otca uviedla, že jeho tvrdenia o príjmoch a podnikaní sú nepravdivé. Vyvrátila tvrdenie otca, že nebol jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti B. D., poukazom na výpis z obchodného registra, podľa ktorého bol v období od 16. 11. 2022 do 5. 10. 2023 jediným spoločníkom, a teda mu vznikol nárok

na vyplatenie zisku. Argumentovala judikatúrou (ÚS ČR, KS Prešov), podľa ktorej pri podnikateľoch nemožno vychádzať len z evidenčných údajov, ale treba hodnotiť celkovú životnú úroveň, vrátane nerozdeleného zisku a potenciálnych príjmov. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec nadobudol spoločnosť počas manželstva, že previedol svoj podiel (pravdepodobne za odmenu) a že spoločnosť pre neho vykonala práce (výkop bazéna, búracie práce) v hodnote presahujúcej 10 000 eur, čo predstavuje finančný benefit. Nesúhlasila s tvrdením otca, že jeho reálny čistý príjem by aj v inom zamestnaní bol len cca 1 200 eur. Poukázala na aktuálne pracovné ponuky (H. F., bankový sektor, advokácia), kde by otec mohol dosahovať čistý príjem v rozmedzí 1 600 až 3 000 eur, čo predstavuje navýšenie o 33 % až 81 %. Upozornila, že niektoré pozície ponúkajú home-office, čím by odpadla potreba „kancelárie“ v D. (de facto dvojizbového bytu), ktorú mu v súčasnosti hradí zamestnávateľ údajne kvôli starostlivosti o deti. Úhradu tohto bytu považovala za nepeňažný benefit poskytovaný zamestnávateľom, ktorý neslúži na výkon práce, ale na súkromné účely otca. V súvislosti s motorovými vozidlami (VW Amarok, VW T- Roc) uviedla, že hoci sú vo vlastníctve zamestnávateľa, otec ich používa aj na súkromné účely, čo sám nepoprel. Argumentáciu otca, že si hradí pohonné hmoty, považovala za nedostatočnú, pretože hlavným benefitom je možnosť užívať vozidlá podľa ľubovôle bez nutnosti hradiť ich kúpu, lízing, poistenie či servis. Tieto náklady by inak musel znášať sám, ak by chcel vozidlá užívať. Rovnako označila za benefit používanie služobného notebooku, smartfónu a paušálu na súkromné účely, čím otec šetrí vlastné prostriedky. Za ďalší benefit, ktorý treba zohľadniť, označila rekreačné poukazy poskytované zamestnávateľom, hoci vzhľadom na počet zamestnancov táto povinnosť zamestnávateľovi zo zákona nevyplýva. K tvrdeniam otca o rozdeľovaní pracovných a rodinných vzťahov uviedla, že aj hodnotné dary, ako napríklad financie na futbalový zápas v Mníchove, je potrebné zahrnúť do príjmov otca. V opačnom prípade by mohol tvrdiť, že väčšinu životných potrieb mu daruje rodina. V súvislosti s lyžovačkou, na ktorú otec uviedol, že ide „vlastným autom“, upozornila, že otec vlastné vozidlo nevlastní a zrejme ide o vozidlo zamestnávateľa. Užívanie služobného vozidla na súkromné účely (aj na cestu do práce) predstavuje podľa nej nepeňažný benefit, ktorý je potrebné zdaniť (1 % zo vstupnej ceny vozidla) a zohľadniť ako príjem, čo potvrdzuje aj informácia H. D.. Rozporovala otcov výpočet nákladov na domácnosť. Jeho odchodom zo spoločnej domácnosti sa náklady (kúrenie, energie, úver) neznížili úmerne počtu osôb. Ak by sa suma 600 eur mala deliť, na maloleté deti by mali pripadať 2/3, teda 400 eur, a nie polovica. Sumu 100 eur na pohonné hmoty považovala za primeranú vzhľadom na zabezpečovanie potrieb detí a domácnosti. Zároveň upozornila, že od januára 2025 sa znížil daňový bonus a prídavky na deti zo sumy 400 eur na 320 eur, čo predstavuje výpadok v príjme. Odmietla argumentáciu otca, že výška výživného by mala zohľadňovať čas, ktorý deti trávia s ním. Styk je právom, nie povinnosťou otca, a v praxi ho nie vždy využíva v plnom rozsahu (napr. skoršie vrátenie detí počas jarných prázdnin). Poukázala tiež na judikatúru (KS Bratislava), podľa ktorej daňový bonus nie je možné pri určovaní výživného zohľadňovať rovnako ako prídavok na dieťa, keďže nejde o priamo vyplácanú dávku. K mimoriadnym službám v nemocnici vysvetlila, že ako zdravotná sestra na operačnej sále nemôže ovplyvniť akútne situácie a potreby oddelenia. Služby vopred konzultuje s otcom, ktorý v minulosti deklaroval ochotu pomôcť. Zdôraznila vzájomnosť vychádzania si v ústrety pri starostlivosti o deti. Ak by tieto služby otcovi bránili v získaní lepšej práce, je ochotná sa prispôsobiť, no potom nemôže otec očakávať flexibilitu z jej strany. Dôrazne sa ohradila voči osočovaniu, že jej nehnuteľnosť navštevujú cudzie osoby za účelom prespania či intímnych stretnutí; tieto tvrdenia označila za nepravdivé a urážajúce. Zároveň uviedla, že si zvyšuje kvalifikáciu špecializačným štúdiom hradeným zamestnávateľom, čo vyžaduje občasné 5-dňové sústredenia. Otec s tým súhlasil a starostlivosť počas jej neprítomnosti si následne nahrádzajú výmenou termínov. Štúdium nemôže predčasne ukončiť bez sankcií. K dovolenkám pri mori vysvetlila, že tieto realizuje na základe odporúčania pľúcnej lekárky maloletého F., a hradí ich výlučne z vlastných zdrojov bez príspevku poisťovne. Otec sa na príprave špeciálnej stravy pre maloletého F. nepodieľa; túto pripravuje matka, a to aj na nasledujúci deň po príchode z práce. Počas styku s otcom stravu často zabezpečujú starí rodičia. Upozornila na nedostupnosť špeciálnych vitamínov pre cystických fibrotikov na slovenskom a českom trhu, ktoré musí objednávať z Holandska (náklad cca 31 eur mesačne). Vymenovala početné návštevy špecializovaných ambulancií (min. 13-krát ročne), ktoré s dieťaťom absolvovala ona, zatiaľ čo otec zabezpečoval len odvoz. Logopedické cvičenia otec prebral až od novembra 2024. Namietala otcov výpočet času stráveného s deťmi. Podľa jej prepočtu (každá druhá streda 5 hodín a každý druhý víkend 53 hodín) sú deti s otcom priemerne 116 hodín mesačne, čo predstavuje necelých 5 dní, a nie 12 dní, ako tvrdí otec. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil pomery otca, keď nezohľadnil jeho neprimerane nízky oficiálny plat, ani početné benefity od zamestnávateľa.

7. Otec v odvolacej duplike deklaroval ochotu platiť súdom určené výživné, avšak očakáva, že matka začne znášať náklady na domácnosť a spoločný majetok, ktorý užíva. Jeho predchádzajúce snahy o

prispievanie boli zo strany matky zámienkou na vyvolávanie hádok. Dôrazne poprel tvrdenia o predaji obchodného podielu spojenom s výplatou finančných prostriedkov, ktoré ho urážajú. Firmu previedol bezodplatne z dôvodu psychickej záťaže spôsobenej matkou, aby dokázal bežne fungovať. Matka podľa informácií od detí a susedov prenajíma nehnuteľnosť v I. (s predpokladaným nájmom cca 500 eur mesačne). Matka, ktorá v minulosti vyžadovala vybudovanie bazéna od jeho firmy, teraz túto skutočnosť obracia proti nemu a žiada ďalšie plnenie zo zveľadenia jej majetku. K časti týkajúcej sa pracovných ponúk uviedol, že o vyhľadávanie zamestnania nikoho nežiadal a matka má dostatočný príjem na zabezpečenie potrieb. Ohradil sa voči výčitkám ohľadom využitia rekreačného poukazu od zamestnávateľa. Z dovolenky profitovali primárne deti a lokalitu volil s ohľadom na ne, nie za účelom sebaprezentácie na internete. K futbalovému zápasu uviedol, že tento výlet absolvoval výlučne kvôli synovi, pričom pre neho samotného to bolo skôr za trest než za odmenu. Kritizoval matku za to, že počíta hodiny, ktoré trávi s deťmi. Styk s deťmi nepovažuje za povinnosť, ale je s nimi rád. Situáciu počas jarných prázdnin (skoršie vrátenie detí) vysvetlil ako svoj omyl, keď sa domnieval, že matke deti chýbajú, čo mu mala potvrdiť aj suseda z I.. Považuje za absurdné a intrigujúce, že matka mu vyčíta rozdiel medzi troma dňami a hodinami. Starostlivosť mu komplikuje fakt, že matka blokuje vytvorenie jeho vlastnej domácnosti. K nákupom v akciách uviedol, že aj on nakupuje v akciách, ale na rozdiel od matky si nemôže dovoliť telefón za 350 eur či okuliare za 100 eur. K službám matky v nemocnici uviedol, že matka počas konania tvrdila, že musí brať len ranné služby, preto nerozumie súčasnej argumentácii. Nerobí mu problém postarať sa o deti, ale vadí mu konfliktné prostredie a „divadlo“ matky, ktorého cieľom je len získanie finančných prostriedkov. Obvinil matku z predlžovania konania. Náklady na bývanie nezahŕňajú len úver, ale aj údržbu spoločného majetku, na ktorý matka odmietla prispieť a vyvolala pri tom hádku pred deťmi. K dovolenke pri mori poznamenal, že za uvedenú cenu by matka mohla byť s deťmi dlhšie v lacnejšej destinácii, ak by jej nešlo o prezentáciu na sociálnych sieťach. Predložil vlastný výpočet nákladov na vitamíny. Uviedol, že balenie za 186 eur obsahuje 3 kusy po 60 tabliet (spolu 180 ks) a pri dávkovaní každý druhý deň vydrží takmer rok. Mesačný náklad tak vychádza na 15,50 eur, a nie sumu uvádzanú matkou. K logopédii uviedol, že matka zanedbala cvičenie so synom, kvôli čomu hrozilo jeho vylúčenie z terapie. Otec následne prebral starostlivosť o logopédiu a dosiahol s dieťaťom výborné výsledky. Deti ľúbi a chce im zabezpečiť výchovu a domov, ale odmieta byť len zdrojom príjmov pre matku.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( ), oprávneným subjektom, manželkou – matkou ( a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. zrušiť (/) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bol rozvod manželstva rodičov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. a G. na čas po rozvode manželstva.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV., ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 200,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 200,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.

11. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

12. Podľa až 5 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

13. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. Ak by k zmene z objektívnych dôvodov nedošlo, súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo – uplatnenie princípu potenciality príjmov osoby povinného rodiča. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré

prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Súd by teda neprihliadal len na skutočné ( faktické ) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný ( potencionálne ) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Podľa má každý garantované základné právo na slobodnú voľbu povolania ( hoci potencionalita príjmov ju nepopiera ) ( z komentára k , druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), avšak zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 200,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom vychádzal z toho, že medzi rodičmi nebola uzatvorená dohoda o výške výživného a otec matke na výživu maloletých detí dobrovoľne neprispieval. Tiež vychádzal z preukázaných odôvodnených potrieb maloletých detí, tvrdení oboch rodičov, v akej výške sa podieľajú na výdavkoch na deti a na domácnosť a z príjmu otca, ktorý mal preukázaný potvrdeniami zamestnávateľa, pričom na posúdenie podstatných skutočností potrebných na rozhodnutie o výške výživného mu postačovali takto zabezpečené dôkazy. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že otec je zamestnaný ako exekútorský koncipient, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje približne 1.200,- Eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec nebol evidovaný ako podnikateľ, ani ako spoločník obchodnej spoločnosti, pričom súd prvej inštancie nezistil, že by mu plynuli príjmy z podnikania, z obchodných podielov alebo z inej zárobkovej činnosti. Súd prvej inštancie tak vychádzal z aktuálne deklarovaného príjmu otca zo zamestnania a nepovažoval za potrebné skúmať jeho potenciálne príjmové možnosti, ani príjmy z predchádzajúcej činnosti. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil existenciu takého majetku, ktorý by mal zásadný vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených skutkových zistení súd prvej inštancie vyhodnotil príjmové a majetkové pomery otca ako primerané určeniu výživného vo výške 200,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom pri určení tejto sumy vychádzal z percentuálneho podielu na jeho priemernom čistom mesačnom príjme a z Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného.

16. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti nemôže vychádzať len z formálne deklarovaných príjmov účastníkov konania, ale je povinný skúmať všetky skutkové okolnosti, ktoré môžu mať význam pre posúdenie ich skutočných príjmových a majetkových pomerov, a to aj nad rámec dôkazov výslovne navrhnutých účastníkmi konania.

19. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že skutkové okolnosti týkajúce sa pôsobenia otca v obchodnej spoločnosti B. D. neboli súdom prvej inštancie vôbec hodnotené, hoci z obsahu spisu vyplýva, že ide o okolnosti, ktoré časovo aj vecne predchádzajú samotnému podaniu návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, a ktoré majú zásadný význam pre posúdenie reálnych príjmových a majetkových pomerov otca. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že návrh na súd prvej inštancie bol síce podaný dňa 03.05.2024, avšak už z vyjadrenia otca k návrhu matky zo dňa 19.06.2024 jednoznačne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi boli vážne narušené už od februára 2023, teda viac než rok pred podaním návrhu. Tieto problémy otec sám potvrdzuje, keď poukazuje na rozvrat vzťahu a následné kroky, ktoré podnikal v osobnej aj pracovnej oblasti. V tomto kontexte je potom podstatné, že otec previedol svoj 100 % obchodný podiel v spoločnosti B. D. až v októbri 2023, teda v čase, keď už bolo medzi rodičmi preukázateľne konfliktné obdobie, a keď už bolo zrejmé, že manželské spolužitie smeruje k ukončeniu. Matka v odvolaní výslovne namietala, že k tomuto prevodu došlo bezodplatne, a poukazovala na jeho možnú účelovosť v súvislosti s očakávaným rozhodovaním o výživnom. Súd prvej inštancie sa však touto časovou následnosťou vôbec nezaoberal. Nehodnotil, že otec bol v období od

novembra 2022 do októbra 2023 jediným spoločníkom spoločnosti, že spoločnosť v roku 2022 dosiahla obrat 460.911,- Eur, ani to, že v čase rozvratu manželstva a pred podaním návrhu došlo k prevodu celého obchodného podielu bez toho, aby bolo preukázané, či otec získal akúkoľvek protihodnotu, resp. či sa nevzdal majetkového prospechu, ktorý by inak vstupoval do posudzovania jeho majetkových pomerov. Uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal napriek tomu, že matka v konaní opakovane a konkrétne navrhovala doplnenie dokazovania k týmto skutočnostiam. Súd prvej inštancie sa s uvedenými dôkaznými návrhmi nijakým spôsobom nevysporiadal, neuviedol dôvody, pre ktoré ich nevykonal, a v odôvodnení rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha, z ktorej by bolo možné preskúmať, prečo ich nepovažoval za právne významné. V konaní o výživnom nie je rozhodujúce len to, aký príjem povinný rodič deklaruje v čase rozhodovania, ale aj to, či sa bez vážneho dôvodu nezbavil príjmu alebo majetkového prospechu v období, ktoré bezprostredne predchádzalo rozhodovaniu. Takýto postup je v rozpore s povinnosťou súdu riadne sa vysporiadať s návrhmi účastníkov konania a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, čím došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z a , a zároveň k zaťaženiu napadnutého rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti.

20. Rovnako súd prvej inštancie úplne opomenul ďalšie konkrétne skutkové tvrdenia matky týkajúce sa aj iných možných zdrojov príjmu otca, ktoré boli v konaní výslovne namietané. Matka poukazovala na príjem z prenájmu ovocného sadu, na príjem z predaja páleného ovocia, ako aj na príjem z prenájmu haly, pričom tieto tvrdenia neboli súdom prvej inštancie ani preverované, ani vyvrátené vykonaním dokazovania. Súd prvej inštancie sa s nimi nevysporiadal ani len v rovine hodnotenia ich relevancie. Rovnako absentuje akékoľvek hodnotenie námietok matky týkajúcich sa životnej úrovne otca, ktorá podľa obsahu spisu nevykazuje súlad s ním deklarovaným príjmom, a to najmä vo vzťahu k opakovane poukazovaným finančne náročným aktivitám a dovolenkám.

21. Skutkové závery formulované súdom prvej inštancie preto nemožno považovať za výsledok komplexného a dôsledného zisťovania skutočného stavu veci v zmysle . V situácii, keď súd prvej inštancie nevykonal podstatnú časť navrhovaného dokazovania, a zároveň sa s relevantnými skutkovými tvrdeniami jedného z účastníkov konania vôbec nevysporiadal, nie je možné preskúmať, či určená výška výživného zodpovedá reálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť súdu dôsledne zisťovať príjmové a majetkové pomery povinného rodiča je o to naliehavejšia v situácii, keď sú v konaní preukázateľne tvrdené zdravotné osobitosti maloletých detí spojené so zvýšenými nárokmi na výživu a starostlivosť. Ak sa súd prvej inštancie obmedzil na formálne posúdenie deklarovaného príjmu otca bez komplexného preverenia jeho skutočných možností, a zároveň sa v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami o zhoršenom zdravotnom stave maloletých detí a s nimi súvisiacimi zvýšenými potrebami, nemožno dospieť k záveru, že určená výška výživného zodpovedá zásade primeranosti a najlepšieho záujmu maloletých detí.

22. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že považuje za správne, že súd prvej inštancie, pri určení výšky výživného, vychádzal aj z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, keďže táto slúži ako orientačné východisko pre rozhodovanie v oblasti vyživovacej povinnosti. Súčasne však platí, že metodika je určená na aplikáciu v typových prípadoch a jej použitie musí byť vždy zasadené do konkrétneho skutkového a osobného kontextu prejednávanej veci, pričom jej využitie zároveň predpokladá, že súd má riadne a spoľahlivo ustálené príjmové a majetkové pomery povinného rodiča, keďže percentuálne východiská metodiky sú priamo viazané na správne zistený príjem. Pri určovaní výživného je súd povinný vychádzať predovšetkým z individuálne zistených potrieb maloletého dieťaťa a z reálnych možností, schopností a majetkových pomerov rodičov podľa a . Percentuálne východiská uvedené v metodike preto nemôžu byť uplatnené izolovane, ale len ako pomocné kritérium popri ostatných zákonných hľadiskách, a to za predpokladu, že vychádzajú zo správne ustáleného príjmu povinného rodiča. Odvolací súd dodáva, že okolnosti vo vzťahu k maloletým odôvodňujú individuálny prístup k určeniu výšky výživného, ktorý zohľadňuje špecifiká konkrétneho prípadu. Za týchto okolností bolo potrebné, aby súd prvej inštancie metodické východiská primerane prispôsobil individuálnym pomerom maloletých a ich potrebám, a to bez toho, aby tým bola spochybnená

správnosť metodiky ako takej, a zároveň aby tieto východiská aplikoval až po riadnom ustálení príjmu povinného rodiča a preskúmateľnom vyhodnotení jeho reálnych možností a schopností. Nezohľadnenie týchto individuálnych okolností, ako aj absencia preskúmateľných záverov o príjmových pomeroch a možnostiach povinného rodiča, však vedie k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nie je dostatočne individualizované.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že súd nemôže povinného rodiča nútiť k zmene zamestnania, ani mu ukladať povinnosť vykonávať inú zárobkovú činnosť, než ktorú reálne vykonáva, pokiaľ ide o prácu v jeho odbore a zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Skutočnosť, že otec pracuje ako exekútorský koncipient, teda v odbore, v ktorom je vzdelaný, sama osebe nevylučuje záver, že ide o relevantné a legitímne uplatnenie jeho pracovných schopností. Táto okolnosť však zároveň nezbavuje súd povinnosti preskúmateľne sa vysporiadať s otázkou jeho možností a schopností dosahovať vyšší príjem vzhľadom na jeho vzdelanie a kvalifikáciu, ak bola táto otázka v konaní otvorená a namietaná. V prejednávanej veci matka poukazovala na to, že otec je nielen magistrom práva, ale aj strojným inžinierom, pričom jeho potenciálny príjem na trhu práce by sa podľa jej tvrdení mohol pohybovať v rozmedzí od 1 600,- Eur do 5 600,- Eur mesačne. Tieto tvrdenia samy osebe nezakladajú povinnosť otca zmeniť zamestnanie, avšak vyžadujú si, aby sa súd prvej inštancie s touto otázkou vecne vysporiadal a vysvetlil, či a ak áno, do akej miery považuje aktuálne pracovné zaradenie otca za zodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam, prípadne prečo nepovažuje potenciálny príjem za relevantný pre určenie výživného.

24. V prejednávanej veci skutkové okolnosti zároveň jednoznačne poukazujú na osobitnú situáciu maloletých, ktorá sa prejavuje najmä v ich zhoršenom zdravotnom stave a s tým súvisiacich zvýšených nárokoch na zdravotnú starostlivosť, špeciálnu stravu, pravidelné odborné kontroly a zvýšený rozsah osobnej starostlivosti zo strany matky. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že ani v prípade, ak by príjmy druhého rodiča dosahovali takú výšku, že by bol schopný zabezpečiť výživu maloletých detí aj v celom rozsahu zo svojich vlastných prostriedkov, táto skutočnosť nemá za následok zánik, ani redukciu vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť každého z rodičov je samostatná a je viazaná na jeho vlastné možnosti, schopnosti a majetkové pomery podľa a , pričom cieľom určenia výživného nie je nahrádzať plnenie jedného rodiča príjmami druhého, ale zabezpečiť spravodlivú mieru podielu oboch rodičov na výžive maloletých detí v súlade s ich reálnymi možnosťami.

25. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky matky maloletých sú opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov o určení výživného otcovi pre maloletých vo výške 200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. V súhrne sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

26. Súd prvej inštancie teda riadne nezisťoval všetky relevantné okolnosti potrebné pre posúdenie pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. (výživné na čas po rozvode) a v závislom výroku VI. (náhrada trov konania) preto zrušil podľa a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu doplniť dokazovanie tak, aby boli riadne, úplne a preskúmateľným spôsobom zistené osobné, majetkové a príjmové pomery rodičov, predovšetkým otca maloletých detí. V tomto smere je nevyhnutné vykonať dokazovanie zamerané na zistenie skutočnej štruktúry jeho príjmov v rozhodnom období, teda z akých zdrojov mu príjem plynul, a či a v akej miere jeho reálne príjmové pomery zodpovedajú tvrdeniam prezentovaným v konaní, a to aj so zreteľom na matkou tvrdené ďalšie príjmy otca z prenájmu nehnuteľností a z užívania ovocného sadu.

28. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť, či ide o príjmy relevantné pre určenie vyživovacej povinnosti a ak áno, v akom rozsahu. V rovnakom kontexte je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj ukončením pôsobenia otca v spoločnosti B. D., vrátane dôvodov bezodplatného prevodu jeho obchodného podielu, ako aj hodnotou tohto obchodného podielu s prihliadnutím na hospodárenie dotknutej obchodnej spoločnosti v rozhodnom období, a to bez ohľadu na to, či bol zisk otcovi fakticky vyplatený, resp. či bol obchodný podiel prevedený na tretiu osobu. Uvedené skutočnosti sú totiž významné pre posúdenie celkovej majetkovej bonity a ekonomického postavenia otca v čase rozhodovania o výživnom, pričom ich opomenutie a absencia ich vyhodnotenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia viedli k nepreskúmateľnosti záverov súdu prvej inštancie o príjmových a majetkových pomeroch otca.

29. Po vykonaní uvedeného doplnenia dokazovania bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistené skutkové okolnosti riadne ustáliť a následne ich vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach, a to nielen vo vzťahu k osobným, príjmovým a majetkovým pomerom otca, ale rovnako aj vo vzťahu k pomerom matky a maloletých detí. V tomto rámci sa súd prvej inštancie osobitne zameria na odôvodnené potreby maloletých detí, ich zdravotný stav, ako aj rozsah a náročnosť osobnej starostlivosti zabezpečovanej matkou, spolu s jej reálnymi príjmovými a majetkovými možnosťami podieľať sa na zabezpečení výživy maloletých. Až na základe takto doplneného a procesne úplného dokazovania bude možné pristúpiť k jeho hodnoteniu a k prijatiu vecne správnych a preskúmateľných skutkových a právnych záverov. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie následne komplexne vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov zakotvenou v článku 15 Základných princípov a v ustanovení , so sústredením sa na sporné otázky, ako aj na odvolacie argumenty matky a na tvrdenia a námietky uplatnené vo vyjadrení k odvolaniu, v replike a duplike. Po ich posúdení z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie v každom jednotlivom výroku náležite a presvedčivo odôvodní v súlade s .

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj náhrade trov odvolacieho konania ( ).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).