Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-148-2024.pdf
PDF · 118.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/148/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne: A. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Filipom Gaľom, advokátom so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanej: E. E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX G. H. I., o zaplatenie 355,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 56C/3/2023-92 zo dňa 15. mája 2024 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 315,82 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 177,73 eur od 2.8.2022 do zaplatenia a zo sumy 138,09 eur od 11.1.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 78 % (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 355,82 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.8.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom bola dňa 1.9.2021 uzavretá nájomná zmluva na prenájom bytu č. XX H. D. XX J. D. za dohodnuté nájomné 550 eur mesačne. Nájomná zmluva bola ukončená zmluvnými stranami dohodou zo dňa 1.8.2022, kedy došlo aj k ukončeniu nájmu a vyprataniu a odovzdaniu bytu zo strany žalovanej. V priebehu trvania nájomného vzťahu žalovaná platila dohodnuté nájomné nepravidelne a v rozpore s dohodnutou výškou a dohodnutými lehotami splatnosti. Po ukončení nájmu bytu evidovala žalobkyňa voči žalovanej pohľadávku v súhrnnej výške 355,82 eur pozostávajúcu z nezaplatenej časti nájomného za mesiac 05/2022 vo výške 159,99 eur, z nezaplatenej alikvotnej časti nájomného za jeden deň mesiaca august 2022 vo výške 17,74 eur, z náhrady škody za opravu žalovanou poškodenej kľučky na okne vo výške 40 eur a z náhrady škody za zakúpenie a montáž žalovanou poškodenej vodovodnej batérie vo výške 138,09 eur. Žalobkyňa bezvýsledne vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná bola v omeškaní so splatením jej peňažného dlhu, následkom čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania, ktoré si žalobkyňa uplatnila odo dňa nasledujúceho po skončení nájomného vzťahu do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z takto tvrdeného skutkového stavu, pričom akcentoval, že zmluvou o nájme zo dňa 1.9.2021 žalobkyňa ako prenajímateľ prenajala žalovanej ako nájomcovi dvojizbový byt č. XX H. X. K. H. L. D. XX J. D. na dobu neurčitú od 1.9.2021. So stavom bytu sa nájomca oboznámil pri osobnej prehliadke dňa 27.8.2021 a nemal voči nemu výhrady. Byt bol v spôsobilom stave na užívanie a prenajímateľ sa ho zaviazal v takomto stave udržiavať po celý čas nájmu. Nájomca dňom 1.9.2021 byt prebral do užívania. Zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu vo výške 550 eur mesačne s tým, že nájomné bude nájomca platiť mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci. Dohodou o ukončení nájmu bytu zo dňa 1.8.2022 sa strany dohodli na ukončení nájmu bytu dňom 1.8.2022. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že podľa zápisu o poškodení zo dňa 1.8.2022 bola zistená nefunkčnosť pravého okna v spálni a svojvoľné vymenenie batérie v kuchyni a ľavý uzáver vody. Žalovaná uviedla, že od 12.5.2022 napriek urgenciám o nefunkčnej batérii pri umývadle a pri sprche tieto neboli vymenené a tiež bol nefunkčný pravý radiátor v izbe. Boli zistené následné poškodenia: okno v spálni (pravé), kľučka, ľavý uzáver vody a batéria v kuchyni. Poškodené následne vymenené budú pravé okno, kľučka, ľavý uzáver vody a batéria v kuchyni. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila doklady o vynaložení sumy 64,80 eur za výmenu stojanovej batérie a výmenu rohového ventilu k batérii v kuchyni, kúpu drezovej batérie a ventilu za sumu 73,29 eur a o úhrade sumy 40 eur za nastavenie a opravu troch kusov okien, všetko v dňoch 1.8.2022 a 2.8.2022. Žalovaná na podporu svojich tvrdení predložila doklady o úhrade sumy 159,99 eur za kúpu a výmenu batérie dňa 22.5.2022. Výzvou zo dňa 20.12.2022 žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu sumy 355,82 eur. Výzva bola zasielaná žalovanej poštou na adresu Krosnianska 37, Košice (adresa uvedená v zmluve o nájme) a žalobkyni sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, s dátumom vrátenia dňa 10.1.2023. Výzva bola zasielaná žalovanej aj emailom dňa 21.12.2022.
4. Súd prvej inštancie žalobu právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 1, 2, § 685 ods. 1, § 671 ods. 1, § 664, § 669, § 692 ods. 1, 2, § 693 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2, § 3 ods. 1 zák. č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „zákon o krátkodobom nájme bytu“), § 3, § 5 ods. 1, § 7 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Dôvodil tým, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkového vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 1.9.2021, predmetom ktorej bol krátkodobý nájom bytu. Žalovaná bola podľa podmienok dohodnutých v zmluve povinná platiť žalobkyni nájomné vo výške 550 eur mesačne. Žalobkyňa sa v rámci žalovanej sumy domáhala úhrady nezaplateného nájomného vo výške spolu 177,73 eur, ktoré pozostáva zo sumy 159,99 eur za mesiac 5/2022 a sumy 17,74 eur za mesiac 8/2022 (alikvotná časť – jeden deň 1.8.2022). Z predloženej nájomnej zmluvy a dohody o jej ukončení súdu prvej inštancie vyplynulo, že nájomný vzťah trval od 1.9.2021 do 1.8.2022. Žalovaná tvrdila uhradenie sumy nájomného vo výške 159,99 eur vo forme kúpy a výmeny batérie dňa 12.5.2022, kedy musela riešiť havarijný stav. Súd prvej inštancie uviedol, že k dohode o započítaní pohľadávok medzi stranami nedošlo a má za to, že nedošlo ani k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok z dôvodu absencie splatnej pohľadávky žalovanej voči žalobkyni. Žalovaná v rámci procesnej obrany tvrdila, že v súvislosti s batériou v kuchyni riešila havarijný stav, ako to popísala v emailoch zasielaných žalobkyni. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná ale nepreukázala zasielanie emailov, a teda oznámenie vzniknutej závady, resp. potreby opravy/výmeny batérie žalobkyni, ako to predpokladá ust. § 692 OZ. Na náhradu vynaložených nákladov preto žalovaná nemá nárok, keďže nepreukázala oznámenie závad žalobkyni a opravu vykonala bez jej súhlasu (§ 669 OZ). Dal do pozornosti, že k výmene batérie došlo dňa 12.5.2022, t.j. približne po 8 mesiacoch od vzniku nájomného vzťahu a užívania nehnuteľnosti žalovanou. Pri oboznámení sa so stavom nehnuteľnosti ani počas 8 mesiacov jej užívania žalovaná nenamietala nefunkčnosť, resp. nemožnosť používania batérie. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o závadu/poškodenie, ktoré spôsobila žalovaná. Ak by to aj tak nebolo, keďže dlhodobým užívaním sa veci opotrebujú a môžu poškodiť, žalovaná preukázateľne nevyzvala žalobkyňu na opravu uvedenej vady, ale batériu v kuchyni svojvoľne vymenila (za kúpeľňovú). Tvrdenie, že batéria bola nefunkčná, žalovaná nepreukázala. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s názorom žalovanej, že formou úhrady nákladov za výmenu batérie si splnila svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni nájomné vo výške 159,99 eur, keďže jej nárok na úhradu tejto sumy žalobkyňou nepatrí. Pokiaľ ide o alikvotnú časť nájomného za 1.8.2022 súd prvej inštancie uviedol, že nájom trval do 1.8.2022 (vrátane), a preto žalobkyni patrí zodpovedajúca časť nájomného za tento deň, t.j. 17,74 eur. V uvedený deň ešte trval nájomný vzťah. Súčasťou žaloby bol aj žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 178,09 eur titulom opravy vodovodných batérií v kuchyni v sume 73,29 eur a v kúpeľni v sume 64,80 eur a titulom opravy 3 ks kľučiek na oknách vo výške 40 eur, ku ktorému súd prvej inštancie vyslovil rovnaký právny názor, ako už k vyššie uvedenému nároku žalobkyne za nezaplatenie
nájomného vo výške 177,73 eur žalovanou. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňa predloženými listinnými dokladmi preukázala vynaloženie nákladov na výmenu batérií, čím odstránila škodu, preto jej uvedenú sumu 138,09 eur priznal. Naopak, súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady 40 eur za opravu 3 ks kľučiek na oknách za dôvodný. Žalobkyňa požadovala náhradu nákladov za opravu 3 ks kľučiek, pričom v zápise o poškodení je konštatované poškodenie 1 ks kľučky na pravom okne v spálni. Uviedol, že z celkovej sumy 40 eur nie je možné zistiť skutočnú výšku nákladov vynaložených na opravu kľučky. V tejto súvislosti dal súd prvej inštancie do pozornosti, že ide o drobné opravy v zmysle § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a z nájomnej zmluvy vyvodil, že žalobkyňa ako prenajímateľ sa zaviazala uhrádzať náklady na bežné opravy a údržbu nehnuteľnosti, ku ktorým patrí aj oprava kľučky na okne. Z uvedených dôvodov nepriznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 40 eur. Žalobkyňa žiadala priznať popri istine aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške počnúc dňom nasledujúcim od ukončenia nájmu t.j. od 2.8.2022. Po posúdení veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná bola ku dňu skončenia nájmu v omeškaní s úhradou dlžného nájomného v celkovej výške 177,73 eur. Do omeškania so zaplatením sumy 138,09 eur (náhrada za batérie) sa žalovaná ale dostala až po tom, čo ju na úhradu vyzvala žalobkyňa výzvou zo dňa 20.12.2022. Aj keď si žalovaná túto výzvu neprevzala, výzva bola zasielaná žalovanej na adresu uvedenú v nájomnej zmluve a doručená jej bola, keď sa dostala do jej dispozičnej sféry. Zásielka sa vrátila žalobkyni ako neprevzatá dňa 10.1.2023, teda nepochybne najneskôr v uvedený deň bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu a jeho neuhradením sa odo dňa nasledujúceho dostala do omeškania. Skoršie doručenie výzvy žalovanej mailom nebolo preukázané. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni aj zákonné úroky omeškania (v čase začiatku omeškania vo výške 5 % ročne), a to zo sumy 177,73 eur od 2.8.2022 a zo sumy 138,09 eur od 11.1.2023. Zdôraznil, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú, t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé.
5. O náhrade trov konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhala zaplatenia sumy 355,82 eur s príslušenstvom (vrátane úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu rozhodnutia súdu), súd jej priznal sumu celkom 315,82 eur (vrátane úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobkyňa tak mala v konaní úspech v rozsahu 89 %, úspech žalovanej v konaní predstavuje 11 %. Čistý pomer úspechu žalobkyne potom predstavoval 78 % (89 % – 11 %). V tomto rozsahu žalobkyni nárok na náhradu trov konania aj priznal. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na stranách sporu alebo týkajúce sa predmetu konania. Záverom uviedol, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).
6. Rozsudok vo výrokoch I. a III. napadla včas podaným odvolaním žalovaná s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Z obsahu podaného odvolania však vyplýva, že žalovaná svojimi odvolacími námietkami poukázala na nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, preto podľa úvahy odvolacieho súdu uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s vyčíslenou sumou 315,82 eur, ktorú má žalobkyni uhradiť a ani s úrokmi z omeškania. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že nájomné bolo uhrádzané nepravidelne. Zdôraznila, že nájomné bolo uhrádzané podľa dohodnutého termínu s výnimkou mesiaca máj 2022, kedy uhradila nájomné vo výške 390,01 eur a 159,99 eur použila na nákup a výmenu batérie z dôvodu havarijného stavu v byte, ku ktorému došlo dňa 11.5.2022. Uvedené podľa žalovanej spočívalo v tom, že drezová batéria v kuchyni sa úplne rozpadla a tiekla voda. S ventilmi pod drezovou batériou nebolo možné vôbec hýbať a preto bolo nevyhnutné uzatvoriť prívod vody až k hlavnej stúpačke, dôsledkom čoho bola odstavená voda v celom byte a následné kontaktovanie vodára. Uviedla, že na základe jeho vyjadrenia bolo nutné vymeniť starú batériu za novú, ktorú aj promptne zakúpil a zrealizoval jej výmenu. Dôvodila tým, že za kúpu a montáž novej batérie uhradila z vlastných prostriedkov 159,99 eur a preto o túto sumu uhradila nižšie nájomné za mesiac máj 2022. Namietala, že pri odovzdávaní bytu dňa 1.8.2022 otec žalobkyne odmontoval v kuchyni plne funkčnú novú namontovanú batériu tvrdiac, aby si ju zobrala, čo žalovaná neučinila. Vyjadrila svoj nesúhlas s tým, aby ona znášala náklady za
kúpu a montáž novej batérie vo výške 138,09 eur, nakoľko ju ona nepoškodila, ale bola opotrebená dlhoročným používaním. Podľa vyjadrenia vodára išlo o staré batérie v kuchyni aj v kúpeľni, ku ktorým už nie je možné zaobstarať náhradné komponenty, a vzhľadom na to, že boli namontované v roku 2008, ich životnosť sa skončila. Podotkla, že pred začatím nájmu komunikovala len s rodičmi žalobkyne, pričom so samotnou žalobkyňou komunikovala iba formou emailu, resp. telefonicky z dôvodu jej života v zahraničí. Byt preberala od rodičov žalobkyne, kde bola prítomná aj matka žalovanej a po prezretí bytu boli rodičmi žalobkyne upozornené na nefungujúci radiátor v spálni a jednu nefunkčnú kľučku na okne, k čomu rodičia žalobkyne uviedli, že sa na to pozrú. Tieto závady na byte neboli ani do konca nájmu žalobkyňou odstránené. Ďalej uviedla, že rovnako vyskúšali aj batériu v kuchyni, ktorá sa kývala a preto otec žalobkyne vyslovil, že keby sa pokazila, tak si bol vedomý, že nie je celkom v poriadku a náklady na výmenu batérie budú znášať oni, pričom menšie opravy ako napr. výmena žiarovky, nech si zrealizuje žalovaná. Dala do pozornosti, že aj keď žalobkyňu po dobu 2 mesiacov upozorňovala a žiadala o opravu batérií aj v kúpeľni (batéria drezová a sprchová), do ukončenia nájmu oprava realizovaná nebola a vytekaním došlo k úniku veľkého množstva vody. Mala za to, že ak by nekonala pri výmene kuchynskej batérie tak, ako konala, vzhľadom na havarijný stav, tak asi by tiež so žiadosťou u žalobkyni neuspela a bola by odignorovaná ako jej žiadosť o opravu kúpeľňových batérií. Vyjadrila pochybenie, že pri preberaní bytu nezapísali predmetné vady do preberacieho protokolu. Všetky platby za nájom, SV, TUV, vykurovanie, ako aj elektrickú energiu vrátane vyúčtovania uhradila a novú plne funkčnú batériu zabalenú v krabici je žalovaná ochotná žalobkyni odovzdať alebo poslať poštou. Pre úplnosť dodala, že všetky uvedené skutočnosti sú zdokladované v Odpore proti Platobnému rozkazu č. 15 UP/349/2023 zo dňa 30.05.2023.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za zodpovedajúci príslušným ustanoveniam hmotného práva a vydaný v súlade s platnými a účinnými procesnými ustanoveniami. V celom rozsahu sa stotožňuje s podrobným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré aj poukazuje. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplynula dôvodnosť žalobkyňou podanej žaloby v rozsahu priznaného nároku. Vyslovila názor, že odvolanie žalovanej je preto nutné kvalifikovať ako nedôvodné v celom rozsahu a vo všetkých ňou uvádzaných odvolacích dôvodov, skutkových tvrdeniach i právnej argumentácií. Akcentovala, že tak v skutkových tvrdeniach, ako aj v právnej argumentácii je odvolanie žalovanej v rozhodujúcej miere len opakovaním žalovanej (nedôvodných, nepreukázaných a irelevantných) tvrdení z prvoinštančného konania a obsahuje len skutočnosti, s ktorými sa súd riadne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysporiadal. Poznamenala, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaná (pozn. odvolacieho súdu žalobkyňa nesprávne uvádza „žalobkyňa“) nijako nepreukázala žiadne z jej tvrdení uvedených v písomných podaniach. Podotkla, že aj z odvolania žalovanej je zrejmé, že v mesiaci máj 2022 zaplatila žalobkyni na nájomnom len sumu 390,01 eur a sumu 159,99 eur mala použiť na nákup a montáž (nevhodnej kúpeľňovej) batérie do kuchynského drezu. Po skončení nájmu si žalovaná predmetnú batériu zobrala so sebou. Preto akékoľvek opakované poukazovanie žalovanej na platbu za vodovodnú batériu ako platbu za nájomné je podľa názoru žalobkyne zjavne nedôvodné a žalovaná je dlžná za nájom za mesiac máj 2022 vo výške 159,99 eur. Uviedla tiež, že nemala a nemá nijaký záujem a dôvod akceptovať ponuku žalovanej na vrátenie nevhodnej vodovodnej kúpeľňovej batérie, ktorú si žalovaná po skončení nájmu odniesla so sebou a ktorú teraz po viac ako dvoch rokoch chce žalobkyni zasielať. Aj z odvolania žalovanej je zrejmé, že žalovaná byt odovzdala až dňa 01.08.2023, teda nárok na zaplatenie 17,74 eur (1/30 sumy dohodnutej ako nájomné) za užívanie predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu je zákonný a dôvodný. Poukázala na to, že žalovaná existenciu poškodenej batérie v kuchynskom dreze písomne potvrdila v Zápise o poškodení zo dňa 01.08.2023. Žalobkyňa si preto uplatnila náhradu skutočnej škody za kúpu a montáž vodovodnej batérie žalobkyne a odnesením si žalovanou dočasne namontovanej (kúpeľňovej a nie kuchynskej) batérie vo výške 138,09 eur. S poukázaním na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na zákonnosť a vecnú správnosť rozsudku navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Žalovaná v odvolacej replike uviedla len, že nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne a zotrváva na skutočnostiach uvedených v odvolaní v celom rozsahu.
9. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu a opakovane navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Rozsudok vo výroku II. nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), a preto v ňom nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 364 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
12. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2025 o 10:10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.11.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe nim vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkyne domáhajúcej sa zaplatenia sumy 355,82 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej časti nájomného za mesiac máj 2022, nezaplatenej alikvotnej časti nájomného za jeden deň mesiaca august 2022, z náhrady škody za opravu poškodenej kľučky na okne a z náhrady škody za zakúpenie a montáž vodovodnej batérie čiastočne vyhovel v časti o zaplatenie 315,82 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 177,73 eur od 2.8.2022 do zaplatenia a zo sumy 138,09 eur od 11.1.2023 do zaplatenia a v časti o náhrade trov konania s tým, že na zaplatenie priznanej sumy zaviazal žalovanú, keď dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala oznámenie vzniknutej závady resp. potreby opravy/výmeny batérie.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. To znamená, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011). Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 403/2014, 7Cdo 110/2020, 2Cdo 256/2012, 8Cdo 140/2018, obdobne uznesenie ÚS SR II. ÚS 38/2015 z 21.1.2015). Týmito závermi vyšších súdnych autorít sa pri svojom rozhodovaní riadil aj súd prvej inštancie.
18. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť. K námietke žalovanej o nezaplatení časti nájomného za mesiac máj 2022, ktoré argumentovala nutnosťou riešenia havarijného stavu rozpadnutej drezovej batérie v kuchyni spočívajúcej v úhrade za kúpu a montáž novej batérie, odvolací súd poukazuje na čl. IV., bod 7 Zmluvy o nájme. Žalovaná v postavení nájomcu sa zaviazala bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu nevyhnutných opráv závažného charakteru a umožniť ich vykonanie na základe predchádzajúceho písomného oznámenia zo strany prenajímateľa. V opačnom prípade zodpovedá za škodu vzniknutú prenajímateľovi nesplnením tejto súčinnosti. Odvolací súd uvádza, že žalovaná v písomných podaniach síce poukazovala na žiadosti a urgencie adresované žalobkyni, no neprodukovala žiadne dôkazy o tom, aby bolo možné dospieť k záveru, že žalobkyni predmetné oznámenia zasielala. Počas celého konania žalovaná nepredložila žiaden dôkaz na podporu týchto tvrdení. K námietke žalovanej o zlom stave batérie už pred začatím nájmu, argumentujúc, že žalovanú na túto skutočnosť upozorňoval otec žalobkyne pri preberaní bytu odvolací súd uvádza, že žalovaná sa so stavom bytu oboznámila pri osobnej prehliadke a nemala voči nemu výhrady. Uvedené skutkové tvrdenia rovnako nepreukázala, nakoľko v Preberacom protokole tieto vady neboli uvedené a predmetnú vadu vytkla až po uplynutí 8 mesiacov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že existenciu poškodenej batérie v kuchynskom dreze písomne potvrdila v Zápise o poškodení. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak žalobkyni priznal uplatnený nárok.
19. Berúc do úvahy uplatnené odvolacie dôvody má odvolací súd za to, že tieto opodstatnené nie sú. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie a žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, námietky a argumenty, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkového základu rozhodnutia, právnych záverov súdu prvej inštancie a ani dôvodov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie v prospech žalovanej ako odvolateľa. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní plne procesne úspešnou stranou sporu, preto jej vznikol nárok na náhradu
trov v plnom rozsahu proti neúspešnej žalovanej, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zhode s § 262 ods. 1, 2 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).