Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-115-2024.pdf
PDF · 115.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/115/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: 1/ T. W., B.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, L., 2/ U. W.Ň., B.. XX.X.XXXX, I.. B. XXXX/XX, L., obaja právne zastúpení: IK Advisory s. r. o., Kalinčiakova 33A, Bratislava, IČO: 47 380 331, proti žalovanej: G. W., B.. XX.X.XXXX, W. XXXX/XX, L., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Gajerom, Záhradnícka 7, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 8C/62/2023-78, zo dňa 3.6.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/62/2023-90, zo dňa 24.6.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovanej proti napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, o d m i e t a.
III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť vypratať pozemok parcela registra „. Č.. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 72 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, okres L., obec L., katastrálne územie L. (výrok II.) a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2023 domáhali uloženia povinnosti žalovanej vypratať pozemok parcela registra „. Č.. XXXX/XX, v katastrálnom území L., druh pozemku ostatná plocha, o výmere 72 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX (ďalej tiež „sporný pozemok“).
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú ako manželia vlastníkmi sporného pozemku, ktorý však podľa ich vedomostí neoprávnene užíva žalovaná, ktorá je vlastníčkou susedného pozemku parcela registra „. Č.. XXXX/XX, pričom ale vo vzťahu k spornému pozemku nemá žiadne užívacie práva. Napriek tomu si žalovaná sporný pozemok oplotila a žalobcom ako vlastníkom znemožňuje na daný pozemok prístup, čím neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Listom zo dňa 19.10.2023 upozornili žalovanú na neoprávnené užívanie sporného pozemku a súčasne ju vyzvali, aby pozemok vypratala a uvoľnila v lehote do 29.10.2023, žalovaná však tejto výzve nevyhovela a do vlastníckeho práva žalobcov k pozemku naďalej neoprávnene zasahuje.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že v konaní bolo nesporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.), že žalobcovia sú vedení na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne územie L. ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného pozemku v podiele 1/1. V konaní bolo tiež nesporné, že žalovaná sporný pozemok užíva, čo aj sama vo svojom vyjadrení potvrdila, pričom jedinou spornou skutočnosťou v spore bolo, či žalovaná disponuje legitímnym užívacím právom. Žalovaná odvodzovala právo k spornému pozemku ústnou dohodou, podľa ktorej žalobcovia potom čo nadobudli parcelu č. XXXX, boli po jej rozdelení na príslušné parcely povinní predmetné novovzniknuté parcely odpredať pomyselným vlastníkom, okrem iného aj žalovanej. Žalovaná predmetnú právnu skutočnosť považovala za ústnu Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie L. (č. l. 4 spisu) súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia sú vedení na uvedenom liste vlastníctva ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného pozemku v podiele 1/1, s titulom nadobudnutia: kúpna zmluva (V-2018/2023, zo dňa 11.8.2023), ktorý je podľa svojpomocne vyhotovenej fotodokumentácie dlhodobo oplotený a užívaný, pričom žalobcovia listom zo dňa 19.10.2023 vyzvali žalovanú na vypratanie sporného pozemku. Z Geometrického plánu č. G1-654/2023 zo dňa 6.9.2023 (č. l. 52 až 55 spisu), súd prvej inštancie zistil stav rozdelenia a rozparcelovania pôvodných parciel, na základe ktorého vznikla aj predmetná parcela č. XXXX/XX. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2023, uzatvorenej medzi Slovenskou republikou ako scudziteľom a žalobcami ako nadobúdateľmi (č. l. 56 až 58 spisu), nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k neskôr novovytvorenej parcele č. XXXX/XX. Vklad predmetnej zmluvy bol schválený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok zo dňa 11.8.2023, pod V-2018/2023. Z listu žalovanej zo dňa 19.10.2023 vyplynulo, že žalovaná nesúhlasila s ponukou žalobcov na odkúpenie pozemku z dôvodu premrštenej ceny a žiadala, aby žalobcovia dodržali ústnu dohodu, ktorú mali a aby previedli do jej vlastníctva predmetný pozemok v alikvotnej časti. Následne pokusom o zmier zo dňa 29.11.2023 vyzvala žalobcov, aby prehodnotili kúpnu cenu za odkup parcely č. XXXX, katastrálne územie L., a to z dôvodu neprimeranej výšky kúpnej ceny.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná navrhla prerušiť konanie s poukazom na § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p., pričom svoj návrh zdôvodňovala tým, že je potrebné konanie prerušiť do skončenia konania o nahradenie prejavu vôle. Na ozrejmenie uviedol, že § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. upravuje obligatórne dôvody prerušenia konania a v prípade existencie takého dôvodu súd vždy konanie preruší, avšak len v prípade ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok (tzv. predbežná otázka). Prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. je potom potrebné vykladať v intenciách § 193 C. s. p. posledná veta, kedy súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (nie je však viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v § 164 C. s. p., keď prerušenie konania je v tomto prípade na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Dodal, že prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv strán sporu, keďže počas prerušenia sa podľa § 165 ods. 2 C. s. p. nevykonávajú pojednávania a neplynú ani lehoty; nedôvodné prerušenie konania zasahuje predovšetkým do práva strany na prerokovanie veci bez prieťahov.
6. Návrh žalovanej na prerušenie konania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný, pričom daný návrh posúdil podľa § 164 C. s. p. a nie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. ako navrhovala žalovaná, pretože o takýto prípad prerušenia konania nešlo, nakoľko posúdil nárok o nahradenie prejavu vôle ako predbežnú otázku, pričom mal za to, že deklarovaná zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie zákonom predpísanej formy. Za potrebné považoval uviesť, že aj eventuálna povinnosť žalobcov uzatvoriť so žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bolo scudzenie predmetnej nehnuteľnosti, neoprávňuje žalovanú túto nehnuteľnosť toho času bez ďalšieho užívať. Preto považoval žalovanou prezentovanú ústnu dohodu, ktorá navyše nebola v spore právne relevantným spôsobom preukázaná, za skutočnosť, ktorá aj v prípade, že by bola daná, nebola by
spôsobilá nahradiť absentujúci užívací titul žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti, preto návrh na prerušenie konania zamietol.
7. Ďalej uviedol, že mal za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti nadobudnutej na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V-2018/2023, zo dňa 11.8.2023. Poukázal pritom na § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom konštatoval, že žalovaná opak nepreukázala. Za uvedeného skutkového stavu mal za jednoznačne preukázané, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a predmetnou žalobou o vypratanie, smerujúcou proti žalovanej, ide zo strany žalobcov len o výkon ich práva, keď sa zákonom predpísaným spôsobom (vindikačnou žalobou) domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva. Zdôraznil pritom, že takéto konanie žalobcov v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako nezákonné, resp. zneužívajúce právo, keď práve žalovaná žalobcov obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva a bráni im užívať, resp. nakladať s nehnuteľnosťami nimi zvoleným spôsobom. Dospel preto k záveru, že žalobcovia si svoj nárok uplatnili v súlade s hmotným právom (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď vlastnícke právo nadobudli legitímnym spôsobom. Dodal, že žalovaná užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov bez akéhokoľvek právneho titulu a nemá žiaden ďalší nárok na zotrvanie v sporných nehnuteľnostiach (medzi stranami neexistovala žiadna nájomná zmluva, či iný právny dôvod užívania predmetných nehnuteľností).
8. Doplnil, že ďalšími argumentmi žalovanej sa už nezaoberal, nakoľko neboli pre rozhodnutie vo veci podstatné. V konaní boli preukázané zo strany žalobcov všetky podstatné skutočnosti pre vyhovenie podanej žalobe, keď preukázali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiadajú vypratať a taktiež preukázali, že žalovaná užíva danú nehnuteľnosť, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom zo strany žalovanej neboli tieto tvrdenia žalobcov žiadnym spôsobom vyvrátené. Uviedol tiež, že nevyhovel návrhu žalovanej na vykonanie dôkazov výsluchom všetkých majiteľov susediacich parciel, z ktorého nebolo zrejmé, aké osoby majú byť vypočuté a k akým otázkam, keď vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za účelné a hospodárne. Uvedené dôkazy neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci a neboli relevantné pre posúdenie prejednávaného sporu a následné rozhodnutie vo veci.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie za použitia § 46 ods. 1, § 50a ods. 1, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 C. s. p. návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), nárok žalobcov vyhodnotil ako preukázaný, preto žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vypratať sporný pozemok (výrok II.), pričom v súlade s § 323 ods. 3 C. s. p. určil lehotu na plnenie 5 dní, tak ako to žiadali žalobcovia, nakoľko mal za to, že dlhšia lehota na plnenie bola v danom prípade odôvodnená predmetom konania a žalovaná sa k lehote na plnenie nevyjadrila. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a pretože žalobcovia 1/ a 2/ mali v spore plný úspech, priznal im nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.).
10. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, potrebných na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a správne rozhodnutie vo veci, a to výsluchu vlastníkov susedných parciel, t. j. manželov L. W., B.. XX.X.XXXX H. N. W., B.. XX.X.XXXX, C. O. XXXX/XX, X., Y. L., B.. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, P., J. B.W., B.. XX.X.XXXX, V. XX/XX, P. H. J. L., B.. X.X.XXXX, Za J. XXXX/X, L., prostredníctvom ktorých chcela preukázať oprávnené užívanie parcely č. XXXX/XX, katastrálne územie L. (ďalej tiež „kupujúci“). Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemku s parcelným č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L., vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, od roku 2022. Túto parcelu zdedila po rodičoch, pričom už dňa 28.4.1998, ako nadobudli jej rodičia vlastnícke právo k tejto parcele, bola k nej zahrnutá aj časť parcely č. XXXX, ktorá bola pred tým ako sa stali jej vlastníkmi žalobcovia, vo vlastníctve Slovenskej republiky - Štátny majetok Senec, š. p. Dodala, že ešte predtým ako sa žalobcovia stali vlastníkmi parcely č. XXXX v katastrálnom území L., na tejto
parcele už bolo vybudované oplotenie pevne spojené so zemou, ktoré rozdelilo danú parcelu č. XXXX tak, že bola rozdelená na užívanie medzi parcely č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX a parcelou vo vlastníctve žalobcov, a to parcelou č. XXXX/XX H. Č.. XXXX/XX pomerne, podľa dĺžky susediacej hranice s uvedenými parcelami.
12. Mala za to, že vek oplotenia pozemku je dostatočne jasný z fotografií plotu, ktoré predložila v konaní, z ktorých mala za zrejmé, že plot nebol vybudovaný po septembri 2023, t. j. po tom ako žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX. Poukázala na to, že spolu s navrhnutými svedkami vedia dosvedčiť, že užívanie časti parcely č. XXXX (teraz parcela č. XXXX/XX) schválil vtedajší vlastník tejto parcely Slovenská republika - Štátny majetok Senec, š. p. v likvidácii, a že jestvuje záväzok žalobcov, že keď nadobudnú vlastnícke právo k parcele č. XXXX, túto parcelu rozdelia medzi susedné parcely podľa susednej dĺžky hranice susedných parciel, a to parciel č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovanej a ostatné parcely č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX H. Č.. XXXX/ XX a ako odplata budú náklady, za ktoré žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX, (geometrický plán a cestovné náklady spojené s vybavovaním nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele č. XXXX). Zdôraznila, že v zmysle uvedeného a na dokázanie oprávneného užívania parcely č. XXXX/XX navrhla výsluch svedkov ako prostriedok procesného útoku, čo však súd prvej inštancie nevykonal, následkom čoho nesprávne rozhodol, pričom zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, nakoľko ich výsluch bol potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Dôvodila, že dané dôkazy mohli v konaní jednoznačne preukázať skutočnosti, ktoré v priebehu konania tvrdila, teda ich nevykonanie sťažilo jej dôkaznú pozíciu, čo viedlo k vyhoveniu žalobe.
13. Nesprávne právne posúdenie veci namietala z dôvodu, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/28/2024, kde vystupuje na strane žalobcu a žalobcovia na strane žalovaných, predmetom ktorého je nahradenie prejavu vôle žalobcov (v postavení predávajúcich) uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/XX a kúpnu cenu stanoví znalec. Bola názoru, že pokiaľ jestvuje akákoľvek možnosť, že sa stane vlastníčkou parcely č. XXXX/ XX, je nehospodárne, aby túto parcelu do skončenia iného súdneho konania vypratala, nakoľko sa o túto parcelu starala ako o svoj vlastný majetok, ktorý vlastnými rukami zveľaďovala. Poukázala na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 3.6.2024 vzniesla aj námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2023, uzatvorenej medzi Slovenskou republikou - Štátnym majetkom Senec, š. p. v likvidácii, zastúpenou T.. L. H., správcom konkurznej podstaty a žalobcami, predmetom ktorej bol okrem iného odplatný prevod parcely č. XXXX, katastrálne územie L. za kúpnu cenu 5,5 eura za 1m2. Ozrejmila, že žalobcovia jej a ostatným kupujúcim zatajili presný termín dražby, na ktorej nadobudli výlučné vlastnícke právo k tejto parcele. Uviedla, že jej a kupujúcim bolo zrejmé, že nie je potrebné, aby sa dražby zúčastňovali, nakoľko v tom čase išlo o ornú pôdu a takúto parcelu nebolo možné drobiť na menšie parcely v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., pričom svojou účasťou by len zvýšili cenu.
14. Dala do pozornosti, že v zmysle uvedeného a dobrých susedských vzťahov sa dražby spomedzi vlastníkov nehnuteľností v O. J. L. zúčastnili iba žalobcovia, ktorí nadobudli 1 m2 parcely č. XXXX za 5,5 eura za 1 m2. Následne tejto parcele zmenili druh pôdy na ostatné plochy, geometrickým plánom ju rozdelili podľa dohody so žalovanou a kupujúcimi podľa dĺžky susedných strán susediacich parciel a obratom ju ponúkli na odkup žalovanej a ostatným kupujúcim za cenu 120 eur za 1m2. Na základe uvedeného mala za to, že daná kúpna zmluva je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, pričom súdu prvej inštancie vytkla, že sa k tejto námietke vôbec nevyjadril. Doplnila, že skutočnosť, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX boli poverení žalobcovia kupujúcimi a T. T., môže dosvedčiť T.. L. H., pred ktorým žalobcovia túto skutočnosť vyslovili, preto navrhla doplniť dokazovanie výsluchom T.. L. H., ktorého doteraz nenavrhla, lebo dosiaľ nemala vedomosť o tom, že takúto skutočnosť žalobcovia pred ním vyslovili, a teda že je možnosť využitia jeho výsluchu ako prostriedku procesného útoku. Opätovne mala za dôvodné prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu a kupujúcimi, pričom žalobcom navrhli odplatu za prevod bývalej parcely č. XXXX za sumu vo výške 40 eur, ktorú žalobcovia dňa 7.5.2024 odmietli a dali protinávrh na sumu 75 eur za 1 m2, čo je pre žalovanú stále neprimerane vysoká cena, avšak spolu s kupujúcimi prehodnocujú ďalšiu ponuku.
15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny, zrozumiteľný a dostatočne a presvedčivo odôvodnený, plne zohľadňujúci zistený dôkazný stav. Poukázali na to, že žalovaná sa k svojmu protiprávnemu konaniu, t. j. k neoprávnenému užívaniu sporného pozemku žalobcov v plnom rozsahu priznala vo svojom vyjadrení zo dňa 14.3.2024, aj preto nebolo možné o žalobe rozhodnúť inak, keď súd prvej inštancie poskytol účinnú právnu ochranu ústavne chránenému vlastníckemu právu žalobcov. Rozporovali tvrdenia žalovanej o údajných procesných vadách konania, keďže výsluch navrhovaných svedkov, ktorých okruh žalovaná nedokázala počas konania ani len presne vymedziť (návrh výsluchu „všetkých majiteľov susediacich parciel“, vyjadrenie zo dňa 14.3.2024), by nepriniesol žiadnu zmenu do zisteného skutkového stavu, ktorý po vyjadrení žalovanej zo dňa 29.12.2023 ani nebol sporný, nakoľko potvrdila užívanie dotknutého pozemku a súčasne nedoložila, ba ani len nepomenovala (netvrdila) žiadny svoj užívací titul k pozemku. Dodali, že skutkový stav bol teda zistený dostatočne a nebol žiadny dôvod predvolávať neurčito označených svedkov, ktorí by tento stav nijako nezmenili, pričom obdobný záver možno urobiť aj ohľadom návrhu žalovanej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p., keď existenciu žiadnej právnej ani skutkovej otázky spadajúcej pod toto ustanovenie žalovaná neosvedčila.
16. Osobitne rozporovali žalovanou uvádzané okolnosti predchádzajúce nadobudnutie dotknutého pozemku. Uviedli, že tieto neboli nikdy predmetom dokazovania, nikdy neboli spochybnené a ich popis žalovanou nezodpovedá skutočnosti ani obsahu súdneho spisu. Bez ohľadu na to boli názoru, že uvedené nemá žiadny vplyv na absolútnu neplatnosť žalovanou tvrdenej ústnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo vzťahu k žalovanou neoprávnene užívanému pozemku žalobcov. Poukázali aj na to, že „námietka absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.7.2023“ nemá žiadnu súvislosť s týmto súdnym konaním, keďže žalovaná nebola ani len zmluvnou stranou spomenutej zmluvy, teda nemôže namietať jej údajnú neplatnosť a preto je táto otázka pre konanie úplne irelevantná. Dodali, že medzi nimi a žalovanou aktuálne neprebiehajú žiadne mimosúdne rokovania, keď v minulosti sa so svojimi ponukami nestretli a k mimosúdnej dohode o urovnaní sporu nedošlo.
17. Žalovaná na vyjadrenie žalobcov odvolacou replikou nereagovala.
18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (výrok I.) je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) C. s. p. a že rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania (výroky II. a III.) je vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
19. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovanej o nevykonaní navrhnutých výsluchov svedkov a o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2023 odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k uloženiu povinnosti žalovanej vypratať sporný pozemok.
21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami žalovanej sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
22. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovanej odvolací súd uvádza, že ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej o absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2023 z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Na základe predmetnej zmluvy žalobcovia od Slovenskej republiky - Štátny majetok Senec š. p. v likvidácii, nadobudli vlastnícke právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie L..
23. Nakoľko žalovaná sama uviedla, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v dražbe, teda zákonným procesom, na čo poukázal aj súd prvej inštancie, nemožno prisvedčiť dôvodnosti tvrdenia, že žalobcovia nadobudli spornú nehnuteľnosť v rozpore s dobrými mravmi, pričom hodno uviesť, že takto nadobudnuté vlastníctvo možno spochybniť len postupom a za podmienok upravených v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
24. Žalovaná procesnú obranu založila tiež na tvrdení o existencii ústnej dohody (zmluvy o budúcej zmluve), kde však odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že aj v prípade preukázania takejto zmluvy, za situácie, že žalovaná ani netvrdila existenciu danej zmluvy v písomnej forme, bola by takáto zmluva neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie zákonom predpísanej písomnej formy (§ 50a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ničím dôvodne nespochybnila existenciu vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti (pozemku).
25. Bez právnej relevancie je aj námietka žalovanej o nevykonaní navrhnutých výsluchov svedkov, ktoré žalovaná považovala za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z dôvodu, že žalovaná ani vo vzťahu k navrhovaným svedkom netvrdila, že by svojimi svedectvami potvrdili existenciu iného relevantného (písomného) právneho titulu, okrem uvedenej ústnej dohody, súd prvej inštancie správne poukázal na neúčelnosť a nehospodárnosť uvedených dôkazov, ktoré by tak neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. V zmysle § 185 ods. 1 C. s. p. je úlohou súdu rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pričom vzhľadom na neúčelnosť navrhovaného dokazovania neobstojí námietka žalovanej, že nevykonaním navrhovaných výsluchov súd prvej inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivý proces.
26. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla vykonanie nového dôkazu, a to výsluchu svedka T.. L. H., ktorý mal ozrejmiť, kto poveril žalobcov na nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX, katastrálne územie L.. Pretože žalobkyňa vo vzťahu k navrhovanému dôkazu nepreukázala splnenie podmienok uplatnenia daného prostriedku procesnej obrany až v odvolacom konaní, predstavuje uvedený návrh v konaní neprípustnú novotu v zmysle § 366 C. s. p., preto naň odvolací súd neprihliadal.
27. Sumarizujúc odvolací súd uvádza, že z dôvodu, že žalovaná nerozporovala užívanie sporného pozemku vo vlastníctve žalobcov a nepreukázala žiadny právny titul na jeho užívanie, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby.
28. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vo výroku vecne správny potvrdil.
29. Žalovaná odvolaním napadla aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania.
30. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 písm. n) pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.
31. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
32. Rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania nie je meriórnym rozhodnutím vo veci, súd preto o ňom rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 C. s. p.). Hoci v prejednávanej veci je rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania súčasťou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (rozsudku), má charakter uznesenia.
33. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Vo vzťahu k prerušeniu konania zákonodarca nielenže vylúčil možnosť podať odvolanie v obligatórnych prípadoch podľa § 162 ods. 1 písm. b), písm. c) C. s. p., či § 163 C. s. p., ale jeho prípustnosť (v ostatných prípadoch) obmedzil v závislosti od toho, akým spôsobom súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol, nakoľko odvolanie pripúšťa iba v prípade, ak súd konanie prerušil podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. a § 164 C. s. p.; odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. a § 164 C. s. p., nie je prípustné (viď aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 512/2021-16, zo dňa 16.9.2021).
34. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým výrokom zamietol návrh na prerušenie konania, ktorý podala žalovaná podľa § 162 písm. a) C. s. p. a ktorý posúdil podľa § 164 C. s. p., keďže mal za to, že nejde o prípad prerušenia podľa žalovanou uvádzaného ustanovenia C. s. p.. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 164 C. s. p. (majúci charakter uznesenia ako bolo vyššie uvedené) považoval za také rozhodnutie, proti ktorému Civilný sporový poriadok odvolanie nepripúšťa.
35. Je potrebné dodať, že uvedený záver platí aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, o možnosti podať odvolanie proti celému rozsudku (teda aj proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania). Skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému výroku zo strany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je zo zákona (ex lege) vylúčená.
36. Civilný sporový poriadok v § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. Ak teda súd prvej inštancie v poučení napadnutého rozhodnutia uviedol, že odvolanie je prípustné aj proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, táto skutočnosť nezakladá právo na jeho uplatnenie (Z IV, str. 768, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.12.2010, sp. zn. 5Sžf/47/2010).
37. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovanej proti napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol a preto sa vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku ďalej nezaoberal.
38. Záverom odvolací súd uvádza, že o prerušení konania do skončenia mimosúdnych rokovaní medzi stranami nerozhodoval, nakoľko neboli naplnené podmienky v zmysle § 163 C. s. p., ktorý vyžaduje, aby prerušenie konania navrhli (v danom prípade obe) strany konania.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že aj odmietnutie odvolania žalovanej proti výroku I. možno po procesnej stránke považovať za jej neúspech v konaní a teda žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).