Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_93Cbi-6-2025.pdf
PDF · 70.29 KB
Case nature
Area
Subarea
93Cbi/6/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: Zolka Zvolen, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 960 01 Zvolen, IČO: 36 758 256, v zastúpení: Mgr. Ianko Troiak, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 34, Zvolen, IČO: 45 022 429, proti žalovanému: 1/ Správca - DK špeciálny správca k. s., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, správca majetku úpadcu: BUKÓZA Export- Import, a.s. v konkurze, so sídlom úpadcu: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 266, 2/ Exportno-importná banka Slovenskej republiky, skrátene EXIMBANKA SR, so sídlom Grösslingová 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 722 959, v zastúpení: Advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie pravosti pohľadávky, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil pravosť pohľadávky veriteľa Zolka Zvolen, s.r.o., IČO: 36 758 256, so sídlom Námestie SNP 3/0, 960 01 Zvolen, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu BUKÓZA Export-Import, a.s., IČO: 36 445 266, Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, pod č. 653, jej výšku, poradie, dôvodnosť a vykonateľnosť pohľadávky vo výške 44.104,27 eur.
2. Dňa 28.11.2025 bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaní dodatočne uznali žalobcom prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu a teda odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Trovy právneho zastúpenia si neuplatnil.
3. Podľa ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie zastavil. Súhlas žalovaných súd nezisťoval, keďže v danej právnej veci došlo ku späťvzatiu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ust. § 168 CSP alebo pojednávanie.
6. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).
9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 256 od. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že konanie bolo zastavené. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť z toho dôvodu, že žalovaní uznali prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu, súd je toho názoru, že zavinenie na zastavení konania je potrebné pričítať žalovaným, ktorí sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca však vo späťvzatí žaloby navrhol, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhom výroku rozhodnutia a sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.