Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-492-2013.pdf
PDF · 80.2 KB
Case nature
Subarea
18C/492/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu 1./: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., a žalobcu 2./: A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, správcom ktorého je: G. H. I., IČO: 30 674 166, so sídlom kancelárie F. XX, I. - A. J. K. A., značka správcu: S1177, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o zaplatenie sumy 51,45 eura a sumy 51,45 eura, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním zo dňa 18. 11. 2013, doručeným súdu dňa 19. 11. 2013, sa navrhovateľky domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3101/2012 zo dňa 19.01.2012, rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3102/2012 zo dňa 19.01.2012 a odkladu vykonateľnosti uvedených rozsudkov z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie uvedených rozhodcovských rozsudkov.
2. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 18C/492/2013 – 265, zo dňa 18.01.2018 vo výroku I. zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 Košice, sp.zn. 3C/3101/2012 zo dňa 19.01.2012, vydaný rozhodcom H. A. C., vo výroku II. rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 Košice, sp.zn. 3C/3102/2012 zo dňa 19.01.2012, vydaný rozhodcom H. A. C., vo výroku III. žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku IV. rozhodol, že žalobkyňa 1./ má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku V. rozhodol, že žalobkyňa 2./ má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I., II. a III. dňa 16.03.2018. Zrušenie napadnutých rozhodcovských rozsudkov súd odôvodnil skutočnosťou, že boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
3. Keďže na majetok žalovaného bol dňa 23.01.2018 uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. 31K/28/2017, vyhlásený konkurz, vzhľadom na ustanovenie § § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), bolo konanie o náhrade trov konania a následné konanie podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „ZoRK“) o žalobe podanej pôvodne žalovaným na rozhodcovský súd, ex lege prerušené.
4. Výzvou zo dňa 08.04.2025 súd vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného, aby oznámil, či v zmysle § 47 ods. 4 ZKR navrhuje pokračovať v konaní. Správca súdu dňa 16.04.2024 oznámil, že nebude podávať návrh na pokračovanie v konaní pred prvou schôdzou veriteľov.
5. Výzvou doručenou správcovi žalovaného dňa 13.11.2025 a žalovanému (úpadcovi) dňa 19.09.2025 súd vyzval správcu konkurznej podstaty aj žalovaného na oznámenie, či navrhujú pokračovať v konaní podľa ust. § 47 ods. 4 ZKR. Žalovaný a ani správca konkurznej podstaty v 30-dňovej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodali. Správca súdu oznámil, že návrh na pokračovanie v konaní nepodáva.
6. Podľa § 43 ods. 1 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
7. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
8. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
9. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
10. Podľa § 206q ods. 1 ZKR, konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025.
11. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
13. V danom prípade súd vzhliadol naplnenie podmienok stanovených vyššie citovaným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR. Z oznámenia správcu, že nebude podávať návrh na pokračovanie v konaní pred prvou schôdzou veriteľov, vyplynulo, že nemieni využiť lehotu stanovenú zákonom, čím sa táto sa vyčerpala. Nakoľko na základe ďalšej výzvy súdu ani v určenej lehote správca nevyjadril s pokračovaním v konaní súhlas, pričom taktiež pokračovanie v konaní nenavrhol ani dlžník, mali tieto skutočnosti za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby, dôsledkom ktorého je zastavenie konania.
14. K záveru o potrebe zastavenia predmetného konania súd dospel i pod prizmou neprimeranosti dĺžky konania vo vzťahu k jeho zanedbateľnému predmetu, nakoľko predmetom ďalšieho konania by mala byť 2 x suma 51,45 eura a náhrada trov konania (ktorá by, vychádzajúc z aktuálneho stavu spisového materiálu, bola nulová), pričom však od právoplatnosti rozsudku zrušujúceho napadnuté rozhodcovské rozsudky už uplynulo viac ako 7 a pol roka. Ďalšie vedenie predmetného konania súd v tomto kontexte považuje za nehospodárne. Na okraj možno uviesť, že predmetná suma by v prípade úspechu žalovaného predstavovala len zanedbateľné plnenie z hľadiska uspokojenia veriteľov v konkurze.
15. Súd zároveň prihliadol aj k záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani
dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“
16. Vychádzajúc z uvedeného súd postupoval v súlade s cit. ustanovením § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. O náhrade trov konania, predmetom ktorého bol návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, tunajší súd rozhodol vo výroku IV. a výroku V. rozsudku č. k. 18C/492/2013 – 265 zo dňa 18.01.2018, pričom žalobkyniam bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Konanie o náhrade trov konania bolo následne z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného zo zákona prerušené. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyne súdu nepredložili vyčíslenie nimi uplatňovanej náhrady trov a keďže boli ex lege oslobodené od súdneho poplatku za žalobu a taktiež v konaní neboli právne zastúpené, vychádzajúc zo spisového materiálu súd konštatuje, že žalovaný by žalobkyniam nebol povinný zaplatiť žiadnu sumu z titulu náhrady trov tohto konania.
21. Zákonodarca v cit. ustanovení § 43 ods. 1 ZoRK stanovil ako následok zrušenia rozhodcovského rozsudku civilným súdom z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pokračovanie o návrhu obsiahnutom v pôvodnej rozhodcovskej žalobe s tými istými účastníkmi, ktorí v ňom boli ako účastníci označení, a to v civilnom konaní, ktoré však v danom prípade súd výrokom I. tohto rozhodnutia zastavil.
22. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podľa § 43 ods. 1 ZoRK, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, vedúcu k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze (v danom prípade ide o žalovaného), a ktorá - rovnako ako jej správca - nesúhlasila s pokračovaním v konaní. Ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP, na základe ktorého žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán. Zároveň možno konštatovať,
že doposiaľ ani žiadnej zo strán v tomto konaní podľa § 43 ods. 1 ZoRK žiadne trovy nevznikli. Z týchto dôvodov súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.