Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-168-2025.pdf
PDF · 68.64 KB
Case nature
Subarea
8P/168/2025
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX/XX, F. G. – H., I. XX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXX/XX, t.č. Bíňa 215, o ustanovenie kolízneho opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2025 žiadala, aby súd ustanovil maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX kolízneho opatrovníka pre maloletého pri podaní návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. V podanom návrhu matka maloletého dieťaťa uviedla, že J. B. zapísaný ako otec maloletého bol v čase narodenia maloletého dieťaťa matkin manžel, a z toho titulu bol zapísaný ako otec dieťaťa. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa matka udržiavala intímny pomer s A. H., ktorého označuje za biologického otca. Označený biologický otec priznáva otcovstvo k maloletému, maloletý dlhodobo žil v jeho domácnosti a majú vytvorený veľmi blízky vzťah. Naopak so zapísaným otcom A. B. maloletý nemá vytvorený žiadny vzťah. Je v záujme maloletého, aby mal vo svojom rodnom liste uvedeného biologického otca, a aby bol aj právny stav v súlade so skutočnosťou, nakoľko maloletý chce bývať so svojim biologickým otcom. Po zapretí otcovstva bude následne uznané otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Matka k návrhu priložila aj čestné vyhlásenie A. H. zo dňa 22.10.2025, v ktorom vyhlasuje, že je biologickým otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX a otcovstvo k nemu uznáva.
2. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
3. Podľa § 31 odsek 1, 2 a 4 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
4. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
5. Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61 zákona o rodine. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
6. Podľa § 61 ods. 1 a 2 zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
7. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloleté dieťa nemôže bez zastúpenia zahájiť konanie o prípustnosti zapretia otcovstva a následne v tomto konaní samostatne konať a taktiež nemôže byť v tomto konaní ani zastúpené svojimi zákonnými zástupcami, ktorými sú rodičia (v tomto prípade matka), z dôvodu možnej kolízie záujmov medzi maloletým dieťaťom a rodičmi, preto súd postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a na zastupovanie v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva a zapretia otcovstva. Za kolízneho opatrovníka súd ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je povinný funkciu opatrovníka vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a tento záujem chrániť. Podanie takéhoto návrhu je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má podľa čl. 7 Dohovoru OSN o právach dieťaťa právo poznať svojich vlastných rodičov.
8. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zaslalo súdu správu z vykonaného pohovoru s matkou maloletého dieťaťa a otcom maloletého dieťaťa zapísaného do rodného listu dieťa zo dňa 14.11.2025. Zo správy vyplýva, že matka dieťaťa od roku 2014 nežila v spoločnej domácnosti s J. B., avšak ich manželstvo bolo rozvedené až v roku 2016. Na základe prvej domnienky určenia otcovstva bol preto zapísaný pán B. ako otec dieťaťa. V období rozhodnom pre počatie dieťaťa matka žila v spoločnej domácnosti s A. H., ktorého označila za biologického otca dieťaťa, a ktorý má záujem o určenie otcovstva k maloletému, nakoľko sa oňho aj osobne dlhodobo stará a v starostlivosti chce pokračovať aj on aj maloleté dieťa. Pán B. mal od narodenia dieťaťa vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, no zapretie neriešil, pretože matka tvrdila, že to vybaví. S maloletým dieťaťom nemá vytvorený žiadny osobný vzťah.
9. Nakoľko matka uvádza meno biologického otca dieťaťa, ktorý otcovstvo taktiež chce uznať, a po úspešnom zapretí otcovstva J. B. sa budú obaja rodičia domáhať určenia otcovstva k maloletému, súd vyhovel návrhu matky a ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva, a na zastupovanie maloletého v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich nárok.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.