Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-19-2025.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36062235, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, E., F., o zaplatenie istiny 334,22 eur s príslušenstvom a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 228,48 eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 334,22 eur, úrok z omeškania 8,65 % ročne z 334,22 eur od 11.10.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 228,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu 334,22 eur, úrok z omeškania 8,65 % ročne z 334,22 eur od 11.10.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 228,48 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola vodičkou osobného motorového vozidla zn. G. s EČV: H., ktorého prevádzkou bola 7.8.2022 v Maďarsku spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. C. s EČV: A., ktorého držiteľom bol v tom čase E. I., ktorého nároky boli odškodnené v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody Maďarskou kanceláriou poisťovateľov, ako kanceláriou Systémom zelenej karty, ktorý garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu tohto systému, ktorej mechanizmus fungovania je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations a svoje náklady si uplatnila u neho v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations a pretože k predmetnému osobnému motorovému vozidlu nebolo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., a jemu vznikla podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť vyplatiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodenému bolo 14.10.2022 poskytnuté poistné plnenie vo výške 453,17 eur, z ktorého suma 203,08 eur predstavuje poplatok Systému zelenej karty, na ktorý si nárok neuplatňuje a 24.1.2024 ďalšie plnenie vo výške 84,13 eur. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vyzval žalovanú listom z 10.9.2024 na zaplatenie 334,22 eur do 10.10.2024, pretože má právo na náhradu toho, čo za ňu plnil, pretože žalovaná zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú sumu žalovaná ani v časti neuhradila. K žalobe pripojil oznámenie o škodovej udalosti, zápisnicu, faktúry, výzvu, interný
výpis zo systému, výpis z účtu, výzvy na zaplatenie s kópiami obálok, faktúru, potvrdenie o zrealizovaní transakcie a výzvu jeho právneho zástupcu s podacím hárkom.
3. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, ktorá sa považuje za doručenú podľa § 116 ods. 2 CSP po uplynutí 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o jej podaní na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, k čomu prišlo 7.11.2025, aj keď sa o tom nedozvedela, pretože súdu sa ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov nepodarilo doručiť jej ju a to ani na adresu pobytu, ktorú sama uviedla.
4. Vzhľadom na to, že k dopravnej nehode prišlo v Maďarsku, súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať vo veci. Pretože však predmetom sporu je postihové právo vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti, skutočnosťou zakladajúcou nárok žalobcu nie je to, že k dopravnej nehode prišlo v Maďarsku, ale to, že žalobca, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 20 ods. 1 cit. zákona č. 381/2011 Z.z.) a spravuje poistný garančný fond (§ 20 ods. 2 cit. zákona) vyplatil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie, k čomu prišlo v Slovenskej republike. Z uvedeného dôvodu je daná právomoc slovenských súdov (§ 3 a § 9 CSP) na prejednanie tohto sporu podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
5. Súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1000 eur a tým, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, neboli skutkové tvrdenia žalobcu sporné.
6. V konaní preto nebolo sporné, že žalovaná bola prevádzateľom a aj vodičom osobného motorového vozidla zn. G. s EČV: H., ktorého prevádzkou bola 7.8.2022 v Maďarsku spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. C. s EČV: A., ktorého držiteľom bol v tom čase E. I. a ani to, že k predmetnému osobnému motorovému vozidlu zn. G. nebolo v tom čase uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, že nároky poškodeného v žalovanej výške uhradila Maďarská kancelária poisťovateľov, ako kancelária Systému zelenej karty, ktorá si ich uplatnila u žalobcu a ten ich uhradil z garančného fondu a ich náhradu si uplatnil u žalovanej listom z 10.9.2024, v ktorom ju vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10.10.2024. Uvedené bolo preukázané aj oznámením o škodovej udalosti, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola vodičkou osobného motorového vozidla zn. G., zápisnicou o ohliadke vozidla, z ktorej vyplýva rozsah poškodenia vozidla zn. C., faktúrami, z ktorých vyplýva, že oprava vozidla zn. C. stála 105386 HUF (250,09 eur) a náklady na znalecký posudok boli 31750 HUF (84,13 eur), výzvou z 7.8.2022, z ktorej vyplýva, že Asociácia maďarských poisťovacích spoločností vyzvala žalobcu na zaplatenie 31750 HUF, interným výpisom zo systému žalobcu, z ktorého vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. G. nemalo v čase nehody povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, výpisom z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca zaplatil 14.10.2022 sumu 453,17 eur a 24.1.2024 sumu 84,13 eur, výzvami na zaplatenie z 10.9.2024, z ktorých vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 250,09 eur a 84,13 eur do 10.10.2024, kópiami obálok, z ktorých vyplýva, že výzvy zasielal žalovanej na adresu uvedenú v oznámení o škodovej udalosti, kde neboli žalovanej doručené, pretože si neprevzala v odbernej lehote a žalobcovi sa vrátili ako nedoručené 8.10.2024.
7. V konaní preto nebolo sporné ani to, že žalobcovi v súvislosti s týmto nárokom vznikli náklady za preklad z maďarského a anglického jazyka do slovenského jazyka vo výške 228,48 eur, čo bolo preukázané aj faktúrou, z ktorej vyplýva, že prekladateľská agentúra vyúčtovala žalobcovi za preklad z maďarského jazyka v rozsahu 7 strán, preklad z anglického jazyka v rozsahu 3 strán a tlač dokumentov 17 strán celkovú sumu 228,48 eur a potvrdením o zrealizovaní transakcie, z ktorého vyplýva, že žalobca jej túto sumu zaplatil.
8. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
10. Podľa § 9 písm. b) uvedeného zákona, poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel.
11. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
12. Podľa § 24 ods. 7 uvedeného zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila, vrátane nákladov vynaložených na vybavenie škodovej udalosti a nákladov spojených s uplatňovaním si tohto práva. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Žalobca je kanceláriou zriadenou podľa § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v prípadoch taxatívne vymenovaných v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené (§ 24 ods. 2 písm. b) zákona). Osobou bez poistenia zodpovednosti je treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). Kancelária má právo na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom okruh osôb, proti ktorým má tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá, v prípade podľa odseku 2 písm. c) má právo proti poisťovateľovi a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona má povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov. Ak teda nemá nejaké osobné motorové vozidlo v čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalobca poskytne poistné plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. z garančného fondu, má podľa § 24 ods. 7 uvedeného zákona právo na náhradu proti tomu, kto za túto škodu zodpovedá v rozsahu toho, čo za neho plnil. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je koncentrovaná v osobe jeho prevádzateľa, za ktorého sa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, ktorá dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie. Je to najmä vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca dopravného prostriedku. Jeho zodpovednosť je daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke zostáva zachovaná aj v prípade, ak nebol vodičom dopravného prostriedku, povahou prevádzky ktorého bola spôsobená škoda, a reálne sa teda na vzniku škody nepodieľal. Jeho zodpovednosť však nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti. Pokiaľ ide o vzťah prevádzateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427 a nasl. upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Je
preto na vôli poškodeného (resp. osoby, na ktorú právo domáhať sa plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne právo regresu) uplatní. Vzhľadom na pluralitu zodpovedných subjektov budú tieto zodpovedať voči poškodenému spoločne a nerozdielne (§ 438), nie je však vylúčené, aby si poškodený uplatňoval právo na náhradu škody len voči jednému z nich. Vo vzájomnom vzťahu solidárne zaviazaných škodcov sa potom vyporiadajú podľa § 439 Občianskeho zákonník podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
17. V konaní nebolo sporné a aj bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že prevádzateľom a aj vodičom osobného motorového vozidla zn. AUDI, ktoré nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu bola žalovaná a aj keď v konaní nebolo preukázané, že práve prevádzkou tohto vozidla bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle zn. HYUNDAI, táto skutočnosť nebola v konaní sporná a preto žalobcovi zodpovedá za škodu vyvolanú prevádzkou svojho osobného motorového vozidla podľa § 427 ods. 1 a 2 a aj podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaná. V konaní nebolo sporné a aj bolo predloženými listinnými dôkazmi preukazné, že na poškodenom vozidle vznikla škoda vo výške 250,29 eur a v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku aj náklady vo výške 84,13 eur, ktoré žalobca zaplatil Asociácii maďarských poisťovacích spoločností, ktorá uhradila nároky poškodeného a svoj nárok si uplatnila u neho podľa čl. 5.1 Internal Regulations a preto je žaloba v časti o zaplatenie žalovanej sumy 334,22 eur (250,09+84,13) dôvodná.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý, pričom výzvami a kópiou obálky bolo preukázané, že žalobca pred začatím konania vyzval žalovanú na plnenie, pretože jej adresoval výzvy na plnenie na adresu, ktorú uviedla do záznamu o nehode a preto bola žalovaná v omeškaní so zaplatením dôvodne žalovanej sumy podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákona a podľa § 563 Občianskeho zákonníka už 11.10.2024, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 3,65 %. Keďže žalobca má podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej, že žaloba dôvodná aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z 334,22 eur vo výške 8,65 % od 11.10.2024 do zaplatenia.
23. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24. V konaní nebolo sporné a aj bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalobcovi v súvislosti s uplatnením tohto nároku žalobou na súde, vznikli náklady za úradný preklad listinných dôkazov, ktorý bol zabezpečený pred začatím konania v celkovej výške 228,48 eur a preto je žaloba dôvodná aj v časti tohto nároku.
25. Keďže žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, súd jej vyhovel a rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 334,22 eur, úrok z omeškania 8,65 % ročne z 334,22 eur od 11.10.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 228,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie.
26. Žalobca bol v konaní celkom úspešný a pretože súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by mu nemal priznať nárok na náhradu trov konania a ani ich strany netvrdili, súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.