Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpeného N.. D. X., advokátom so sídlom R. XX, U., proti žalovanému: D. A.; skrátený názov: D., Z., so sídlom I. T. 1, H., V. XX XXX XXX, zastúpenému M. W., G.., so sídlom C. X, H., V. XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -205 zo dňa 5. októbra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 241,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 241,- eur od 26.06.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 70,24 % účelne vynaložených trov konania.

III. Štát m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov v rozsahu 85,12 % trov, ktoré hradil štát.

IV. Štát m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov v rozsahu 14,88 % trov, ktoré hradil štát.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 620,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 26.06.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Vo výroku III. priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že dňa 18.4.2013 malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou X. Q. R., Z., ako veriteľom. Ako sprostredkovateľ uzavretia zmluvy je uvedená spoločnosť J. U.. Na základe tejto zmluvy mala byť žalobcovi poskytnutá pôžička vo výške 1 379,- eur za účelom kúpy vysávača v hodnote 1 599,- eur s tým, že výška akontácie bola 220,- eur. Poskytnutú sumu mal dlžník zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 30,- eur. Žalobca za obdobie od 17.7.2013 do 24.2.2018 zaplatil žalovanému celkovo sumu 1 620,- eur.

1.2 Znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) I.. Z. T. mal súd prvej inštancie preukázané, že podpisy na Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXXX zo dňa 18.4.2013 nevyhotovil žalobca. Znalkyňa skonštatovala, že ide o podpisy vykonštruované, pri ktorých falšovateľ nemal k dispozícii pravé podpisy žalobcu, prípadne sa ich ani nesnažil napodobniť.

1.3 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter, ide o spotrebiteľský úver. Preto použil jednak ustanovenia , a zároveň ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom normy spotrebiteľského práva, konkrétne zákon o spotrebiteľských úveroch je vo vzťahu špeciality k .

1.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva, ktorá mala byť uzavretá 18.4.2013, nebola uzavretá riadne a platne. Tento právny úkon vykazuje vadu v podobe absencie podpisu žalobcu, ktorý bol v zmluve označený ako dlžník. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že došlo k uzavretiu zmluvy v ústnej forme, nakoľko podľa názoru súdu by v takomto prípade muselo dôjsť k dohode strán o všetkých náležitostiach zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Žalobca zhodne s jeho manželkou tvrdili, že s jednotlivými podmienkami zmluvy okrem výšky splátky neboli pri uzatváraní zmluvy oboznámení, dokonca si ani neboli vedomí tohto, že by mali cenu spotrebného tovaru o určitú sumu preplatiť, podľa tvrdenia žalobcu tento bol v domnení, že si tovar kupuje na splátky bez navýšenia. Žalovanému sa nepodarilo preukázať opak. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo možné pristúpiť k aplikácii ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto súd aplikoval ustanovenia , ktorý absenciu písomnej formy zmluvy tam, kde je zákonom obligatórne ustanovená, sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

1.5 V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 1 620,- eur, preto súd prvej inštancie jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil v celom rozsahu ako dôvodný. Naopak žalovaný sumu 1 379,- eur plnil v súlade so zmluvnými podmienkami na účet sprostredkovateľa. Preto nebolo možné prihliadnuť na žalovaným vznesenú kompenzačnú námietku, nakoľko nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške tejto sumy žalovanému vzniká voči sprostredkovateľovi, ako tretiemu subjektu, ktorý nebol stranou tohto sporu a nie priamo voči žalobcovi.

1.6 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej len „“) tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. Rovnako tak analogicky použitím zhodných ustanovení rozhodol o náhrade trov konania štátu, ktorému v priebehu konania vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu neboli hradené z preddavku zloženého niektorou zo strán.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v a a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke poskytol finančné prostriedky vo výške 1 3790,00 eur, ktorými žalobca financoval kúpu vysávača, ktorý skutočne nadobudol do vlastníctva, čo v konaní nebolo sporné. Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 379,00 eur žalobca splácal v zmysle podmienok zmluvy v pravidelných mesačných splátkach po 30,00 eur. Poskytnutie finančných prostriedkov za účelom financovania žalobcom zvoleného spotrebiča nebolo zo strany žalobcu spochybnené. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na rozdiel od zodpovednosti podľa , ten, kto plnil za iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, nie od toho, komu plnil. Podľa žalovaného sa bezdôvodne obohatil žalobca, keďže žalovaný plnil za neho to, čo podľa práva mal plniť on sám, a to je kúpna cena vysávača. Peňažné prostriedky na financovanie kúpy vysávača žalovaný riadne poskytol - a to na platobné miesto určené priamo žalobcom, a preto, hoci peňažné prostriedky neprišli priamo na účet žalobcu, boli mu vyplatené, nakoľko bez týchto finančných prostriedkov by nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k vysávaču.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje a odvolacie námietky žalovaného považuje za nedôvodné. Poukázal na bod 3.2 zmluvy, podľa ktorého „Čerpanie Pôžičky je uskutočnené prevodom na účet Sprostredkovateľa tak, že Spoločnosť po splnení podmienok dohodnutých so Sprostredkovateľom v samostatnej zmluve uhradí Kúpnu cenu alebo Doplatok kúpnej ceny Sprostredkovateľovi bezhotovostným prevodom

na účet Sprostredkovateľa.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal so sprostredkovateľom uzavretú samostatnú zmluvu, a teda existuje záväzkový vzťah medzi týmito dvoma subjektmi, preto je dôvodné, aby si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nárokoval voči sprostredkovateľovi (nie žalobca voči sprostredkovateľovi). K ustanoveniu žalobca uviedol, že skutková podstata tohto typu bezdôvodného obohatenia predpokladá existenciu právneho vzťahu medzi bezdôvodne obohateným a treťou osobou, ktorej bolo poskytnuté plnenie, čím došlo k splneniu záväzku v zmysle , pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že je plnené za iného. V danom prípade medzi žalobcom a sprostredkovateľom neexistoval právny vzťah vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Inak povedané, keď žalovaný poskytol peňažné prostriedky sprostredkovateľovi, tak žalobca túto povinnosť vo vzťahu k sprostredkovateľovi nemal, keďže zmluva bola od začiatku neplatná, a teda žalovaný nemohol plniť za žalobcu, ale plnil sprostredkovateľovi bez právneho dôvodu. Za tohto skutkového stavu je podľa žalobcu vylúčený predpoklad aplikácie , a preto je namieste aplikácia , ako ju správne realizoval súd prvej inštancie. Žalobca skutočne nedostal rovnopis zmluvy. Až manželka žalobcu neskôr obstarala túto zmluvu (jej kópiu) keď sa rozhodla obrátiť na ministerstvo. Napokon žalobca uviedol, že je zarážajúce, že napriek skutočnosti, že bolo preukázané, že predmetnú zmluvu nepodpísal žalobca, ale jeho podpis bol sfalšovaný, žalovaný spochybňuje svoju povinnosť vrátiť finančné prostriedky získané na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Súd mohol ísť v dokazovaní i ďalej pýtať sa, kto mal zo sfalšovaného podpisu na zmluve skutočne prospech, samozrejme i s tým spojenými dôsledkami, napr. trestnoprávnymi. Nejde tu teda o klasický spotrebiteľský spor so spornými ustanoveniami, ale o zmluvu, ktorá nikdy ani nebola uzatvorená, preto je obrana žalovaného, použitá v odvolaní, celkom neúčinná.

4. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Zo strany žalobcu došlo k načerpaniu finančných prostriedkov. Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 379,00 eur žalobca splácal v zmysle podmienok zmluvy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,00 eur. V konaní nikdy nebolo sporné, že žalobca skutočne zo finančných prostriedkov poskytnutých žalovaným financoval kúpu vysávača, ktorý do vlastníctva skutočne nadobudol a podľa jeho vlastných slov do dnešného dňa využíva. Dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje . Žalovanému ako veriteľovi tak prislúcha právo na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov voči žalobcovi ako dlžníkovi, ktorý poskytnuté finančné prostriedky použil na financovanie kúpy vysávača.

5. Napokon žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný vôbec nereagoval na jeho právne tvrdenia, uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré vyvrátili právne závery žalovaného. Naproti tomu v poslednom vyjadrení žalovaný zmenil právnu argumentáciu a už nepoukazuje na , ale na . Z toho možno vidieť, že žalovaný sa účelovo vyhýba explicitne uviesť, komu reálne poskytol finančné prostriedky. Obmedzuje sa len na tvrdenia, že žalobca nimi financoval kúpu vysávača. Je to pochopiteľné, pretože skutkový stav je taký, že žalobca poskytol žalovanému sumu 1 620,- eur, zatiaľ čo na druhej strane žalovaný poskytol finančné prostriedky sprostredkovateľovi. Žalovaný navyše vôbec nereagoval na tvrdenie žalobcu, že mal uzavretú samostatnú zmluvu so sprostredkovateľom. Existuje teda záväzkový vzťah medzi týmito dvoma subjektmi a preto je dôvodné, aby si žalovaný svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe poskytnutých finančných prostriedkov nárokoval voči sprostredkovateľovi. Napokon žalobca pripomenul, že v priebehu celého konania deklaroval, že je pripravený vrátiť žalovanému vec, ktorú reálne obdržal, t. j. vysávač - obdržal len vysávač a nič iné.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne potvrdiť ako vecne správny podľa (pokiaľ ide o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 241,- eur s úrokom z omeškania) a čiastočne zmeniť podľa v spojení s .

7. Pokiaľ ide o skutkový stav, z odvolania žalovaného ani z ďalších podaní oboch strán v odvolacom konaní nevyplynuli žiadne zásadné rozpory v zistení skutkového stavu. Nebolo sporné, že žalobcu v jeho domácnosti navštívil predajca, ktorý bol súčasne sprostredkovateľom pôžičiek od žalovaného, predviedol žalobcovi vysávač a žalobca prejavil záujem si tento vysávač kúpiť na pôžičku so splátkami

po 30,- eur mesačne. Aj tvrdenie žalobcu, že „bol v domnení, že si tovar kupuje na splátky bez navýšenia“ znamená, že chcel uzavrieť zmluvu o pôžičke (bez úrokov) na kúpu konkrétneho tovaru. Žalobca následne pôžičku po 30,- eur mesačne splácal. Žalobca uhrádzal splátky pôžičky už predtým, než si jeho manželka od žalovaného vyžiadala kópiu zmluvy o pôžičke, okrem toho manželka žalobcu pred súdom prvej inštancie uviedla, že výšku splátok im sprostredkovateľ pôžičky povedal, z čoho aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška splátok bola žalobcovi známa. Žalobca prestal pôžičku splácať až keď zistil, že ju prepláca. Z toho je zrejmé, že žalobca vedel o uzavretí zmluvy o pôžičke, súhlasil s ňou a tiež vedel, kedy ju už prepláca (teda vedel, v akej výške istiny mu žalovaný resp. jeho právny predchodca pôžičku poskytol). Skutková otázka, o ktorej viedli žalobca a žalovaný spor v písomných podaniach v odvolacom konaní - či mal žalobca zmluvu k dispozícii alebo nie, nebola pre toto konanie podstatná, keďže dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že podpis na zmluve o pôžičke nebol podpisom žalobcu (a táto skutková okolnosť nebola spochybnená ani v odvolaní), teda aj keby žalobca mal zmluvu k dispozícii, nemenilo by to nič na tom, že zmluva nemala riadnu písomnú formu.

8. Žalovaný v odvolaní nespochybnil právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom zmysle, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Sporné medzi stranami zostalo (a predmetom odvolacích námietok žalovaného je) to, či išlo o bezdôvodné obohatenie len na strane žalovaného na úkor žalobcu, alebo išlo o obojstranné peňažné plnenia, ktoré je potrebné pri vydaní bezdôvodného obohatenia vzájomne započítať.

9. Odvolací súd sa teda zaoberal vyššie uvedenou otázkou právneho posúdenia veci, pričom vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že zákon spotrebiteľských úveroch je vo vzťahu špeciality k . Kým v stanovuje pre právne úkony, ktoré neboli urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon, sankciu neplatnosti, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov - hoci v vyžaduje pre spotrebiteľský úver písomnú formu - v ustanovuje „len“ sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu tu bolo udržať platnosť zmlúv o spotrebiteľských úveroch aj v prípade, ak nemajú písomnú formu. Takýto prístup zákonodarcu je racionálny, pretože je v zásade v prospech spotrebiteľa, ktorý takto v prípade zmluvy neuzavretej písomne nie je nútený ihneď vrátiť celú istinu (ako by tomu bolo v prípade vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy), ale môže úver splácať v dohodnutých splátkach, pričom veriteľ nemôže požadovať žiadne úroky ani poplatky.

10. Za správnu považoval odvolací súd aj úvahu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že ak má byť zmluva (uzavretá len ústne, prípadne konkludentne) platná (hoci so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru), musí byť preukázané, že medzi jej účastníkmi boli dohodnuté aspoň základné definičné znaky toho-ktorého právneho úkonu (zmluvy). K tomu je potrebné uviesť, že charakteristickým znakom úveru síce je okrem iného aj úrok, avšak zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá, že spotrebiteľský úver môže mať aj inú formu než formu úveru, napr. môže ísť o pôžičku, pri ktorej síce úroky môžu byť dohodnuté, ale nie sú jej definičným znakom. Podstatné pre tento spor je však aj to, že zmluva nemala písomnú formu (keďže nebola riadne podpísaná žalobcom, čo nebolo sporné), čo sankcionuje práve bezúročnosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak nebola preukázaná dohoda o úrokoch, tak zmluva vôbec nebola uzavretá (lebo chýba jej podstatná náležitosť), a teda nie je možné aplikovať ustanovenie

11. Naopak, podľa odvolacieho súdu je vzhľadom na vyššie popísaný vzťah špeciality k (aspoň pokiaľ ide o sankciu za nedodržanie písomnej formy) potrebné prikloniť sa k udržaniu platnosti zmluvy, pokiaľ taký výklad je možný. V tomto prípade odvolací súd na základe toho, že medzi žalobcom a žalovaným (resp. jeho právnym predchodcom) bola dohodnutá výška pôžičky (1 379,- eur), jej účel (na kúpu vysávača) aj výška splátok (30,- eur mesačne), dospel k záveru, že zmluvu je možné považovať za platnú aj napriek nedostatku jej písomnej formy, pričom poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov ( ).

12. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie bolo povinnosťou žalobcu vrátiť žalovanému poskytnutú istinu pôžičky (spotrebiteľského úveru) vo výške 1 379,- eur - v tejto časti teda plnenie žalobcu nepredstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ale vrátenie poskytnutej istiny. Len to,

čo žalobca zaplatil žalovanému nad rámec poskytnutej istiny (241,- eur) predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať.

13. Aj keby však bola predmetná zmluva o pôžičke neplatná resp. nulitná (ako to posúdil súd prvej inštancie), peňažné plnenia poskytnuté na základe takejto neplatnej zmluvy je aj tak potrebné považovať za plnenie z neplatnej zmluvy ( ), nie za jednostranné plnenie bez akéhokoľvek dôvodu (takým by bolo napr. poukázanie financií omylom na nesprávne číslo účtu) - dôvodom pre plnenie (mesačné splátky), ktoré poskytoval žalobca žalovanému, bola pôžička určená na kúpu vysávača (aj keby bola neplatná). Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo sporné, že žalobca si dohodol so žalovaným (v mene ktorého konal sprostredkovateľ) požičanie presne vymedzenej sumy 1 379,- eur, ktorú mal žalobca vrátiť v splátkach po 30,- eur mesačne. Aj keby teda zmluva bola neplatná, išlo o synalagmatický (obojstranný) záväzok. Žalobca nemôže žiadať vrátenie toho, čo žalovanému poskytol (splátky v celkovej sume 1 630,- eur) bez toho, aby sám vrátil to, čo dostal od žalovaného

- a to boli finančné prostriedky na kúpu vysávača (pôžička vo výške 1 379,- eur). To, že žalovaný nezaslal tieto finančné prostriedky na účet žalobcu, ale na účet spoločnosti, ktorá žalobcovi predala predmetný vysávač, je len voľba platobného miesta, ktorá ale bola taktiež uskutočnená z vôle žalobcu, nie z vôle žalovaného. Inými slovami povedané, žalovaný nezaslal tejto tretej osobe (ktorá predala žalobcovi vysávač) peňažné prostriedky vo výške 1 379,- eur len tak z vlastnej vôle a bezdôvodne, ale preto, lebo na to dostal (hoci len ústne resp. konkludentne) pokyn od žalobcu, ktorý si takto financoval kúpu vysávača. 14. Skutočnosť, že žalovaný mal uzavretú samostatnú zmluvu so subjektom, ktorý predal predmetný vysávač žalobcovi, je pritom irelevantná. Uvedený subjekt figuroval v zmluve o pôžičke ako jej sprostredkovateľ, je teda prirodzené, že žalovaný mal s týmto subjektom uzavretú zmluvu o sprostredkovaní. To však neznamená, že suma 1 379,- eur, ktorú žalovaný poslal na účet tohto subjektu, bola plnením na základe zmluvy o sprostredkovaní alebo na základe inej zmluvy medzi žalovaným a týmto subjektom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a aj z toho, čo bolo uvedené vyššie v tomto odôvodnení, je zrejmé, že išlo o pôžičku žalobcovi na financovanie kúpy vysávača (a tak to posúdil aj súd prvej inštancie len s tým, že následne túto zmluvu o pôžičke právne vyhodnotil ako neplatnú).

15. Vysávač, ktorý si žalobca kúpil od tretej osoby, nie je plnením, ktoré dostal od žalovaného, teda nie je možné ho vrátiť žalovanému. Aj keby súd považoval prejav vôle žalobcu vrátiť vysávač za odstúpenie od kúpnej zmluvy, musel by vysávač vrátiť predávajúcemu, nie veriteľovi zo zmluvy o pôžičke, keďže ide o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim (vzhľadom k tomu, že na odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy bez uvedenia dôvodu už uplynula zákonná lehota, možnosť odstúpenia žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy by bola podmienená zákonnými dôvodmi). Len v takom prípade - ak by došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na ktorú bol spotrebiteľský úver viazaný - by mali predávajúci a veriteľ povinnosť navzájom si vysporiadať vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účasti spotrebiteľa (, ). V preskúmavanej veci však nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy (žalobca nepreukázal, že by taký prejav vôle adresoval predávajúcemu), preto aplikácia ustanovenia neprichádza do úvahy.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v časti o zaplatenie sumy 241,- eur (predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou istinou pôžičky a zaplatenými splátkami) a naopak zmenil tak, že žalobu zamietol v prevyšujúcej časti. Aj keď výrok rozsudku odvolacieho súdu má formálne povahu zmeňujúceho výroku (kvôli lepšej jasnosti a zrozumiteľnosti výroku), obsahovo ide o čiastočne potvrdzujúci a čiastočne zmeňujúci rozsudok.

17. Okrem nároku žalobcu na istinu v sume 241,- eur odvolací súd potvrdil aj jeho nárok na úrok z omeškania z tejto sumy, a to z dôvodu, že žalobca preukázal, že predžalobnou výzvou z 19.3.2018 vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia (podľa listu malo ísť o preplatok 300,- eur), na čo mu žalovaný odpovedal listom z 20.4.2018, že jeho nárok neuznáva (avšak potvrdil doručenie žalobcovej predžalobnej výzvy). Doručením uvedenej predžalobnej výzvy vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 241,- eur a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže však žalobca žiadal úrok z omeškania od neskoršieho dátumu (od 26.6.2018), súd môže priznať nárok na úrok z omeškania len v žalobcom požadovanom rozsahu. Výška úroku z omeškania (5 % ročne) je v súlade s ustanoveniami a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

18. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd čiastočne menil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o trovách konania, a to podľa ustanovení , , , a . Žalobca bol v konaní úspešný, pokiaľ ide o sumu 241,- eur s príslušenstvom, čo predstavuje 14,88 % požadovanej sumy 1 620,- eur. Naopak, žalovaný bol úspešný v rozsahu o zaplatenie 1 379,- eur, čo predstavuje 85,12 % žalobcom požadovanej sumy 1 620,- eur. Po vzájomnom započítaní nárokov žalobcu a žalovaného na náhradu trov tak zostáva žalovanému (ako úspešnejšej strane) nárok voči žalobcovi na náhradu trov v rozsahu 70,24 % (tzv. čistý úspech žalovaného) účelne vynaložených trov konania (ktoré zahŕňajú trovy konania pred súdom prvej inštancie aj trovy odvolacieho konania). O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

19. Pokiaľ ide o trovy štátu (ktorému vznikli trovy znaleckého dokazovania), súd analogicky aplikoval vyššie uvedené ustanovenia , , , a . Každej zo strán sporu súd uložil povinnosť nahradiť štátu tieto trovy podľa miery jej neúspechu v spore. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 14,88 %, teda neúspešný v rozsahu 85,12 %, preto je povinný znášať trovy štátu v rozsahu 85,12 %. Žalovaný bol v spore úspešný v rozsahu 85,12 % a neúspešný v rozsahu 14,88 %, preto je povinný znášať trovy štátu v rozsahu 14,88 %.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).