Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-36Cb-33-2022.pdf
PDF · 128.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-36Cb/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobkyne: E. L., s miestom podnikania M. W. XXX/XX, XXX XX L., IČO: 33 512 159, právne zastúpená: Advokátka kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 744 775, proti žalovanému: PK NET s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 7, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 918 353, právne zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 817 432, o zaplatenie 9.450,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 9.450,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
- zo sumy 5.400,- EUR odo dňa 15.02.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 4.050,- EUR odo dňa 15.03.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 29.01.2022 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 9.450,- Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe neformálne uzavretej zmluvy žalobkyňa dlhodobo poskytovala žalovanému služby spojené so správou a zabezpečením manažmentu objektu obchodného centra BOZIN SHOPPING. Za týmto účelom žalovaný udelil žalobkyni aj plnú moc, a to dňa 22.08.2016. K ukončeniu poskytovania služieb žalobkyne pre žalovaného došlo ku dňu 21.02.2018. Za poskytované služby žalobkyňa účtovala žalovanému dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 4.500,- EUR mesačne. Žalovaný takto dohodnutú zmluvnú odmenu vždy uhradil s výnimkou posledných dvoch odmien, a to za obdobie január 2018 a za obdobie 01.02.2018 - 21.02.2018 (pozn. ku dňu 21.02.2018 došlo k ukončeniu poskytovania služieb). Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za mesiac január 2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo 20180102 s fakturovanou sumou 5.400,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 4500,- Eur je dohodnutá zmluvná odmena a suma 900,- Eur predstavuje čiastku DPH. Faktúra bola splatná dňa 14.02.2018. Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za obdobie 01.02.2018 - 21.02.2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo 20180204 s fakturovanou sumou 4.050,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 3.375,- Eur je pomerná časť z dohodnutej zmluvnej odmeny zodpovedajúca dĺžke uvedeného obdobia a suma 675,- Eur predstavuje čiastku DPH. Faktúra bola splatná dňa 14.03.2018. Žalovanému boli faktúry riadne zaslané, avšak k dnešnému dňu ich neuhradil.
Žalovaný dlžné čiastky neuhradil ani na základe predžalobnej výzvy zo dňa 28.11.2019. Opätovne bol žalovaný vyzvaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 21.01.2022. Žalovaný úhradu odmietol. 2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v súvislosti s faktúrou číslo 20180102 s fakturovanou sumou 5.400,- Eur vrátane DPH má vedomosť o zaradení tejto faktúry žalovaným do evidencií a výkazov súvisiacich s plnením vlastnej povinnosti žalovaného ako subjektu registrovaného pre daň z pridanej hodnoty. V súvislosti s faktúrou číslo 20180204 s fakturovanou sumou 4.050,- Eur vrátane DPH žalobca síce túto vedomosť nemá, nakoľko faktúra bola vystavená po ukončení jeho činnosti a poskytovania služieb pre žalovaného, avšak aj v jej prípade je dôvodný predpoklad takéhoto postupu žalovaného. 2.2. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa priložila nasledovné listinné dôkazy: výpis žalobkyne zo živnostenského registra (č. l. 5), výpis žalovaného z obchodného registra (č. l. 6), výtlačok z webovej stránky zo dňa 13.01.2020 (č. l. 7), výpis zo zoznamu subjektov registrovaných pre platenie DPH týkajúci sa žalobkyne (č. l. 8), výpis zo zoznamu subjektov registrovaných pre platenie DPH týkajúci sa žalovaného (č. l. 9), faktúru č. 20180102 (č. l. 10), faktúru č. 20180204 (č. l. 11), e-mailovú komunikáciu (č. l. 12), predsporovú výzvu zo dňa 20.01.2022 (č. l. 13), evidenciu DPH - zdaniteľné obchody (č. l. 14-15).
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.02.2022 platobný rozkaz sp. zn. 25UP/96/2022, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný popiera existenciu a platnosť takej neformálnej a/alebo formálnej dohody o splnomocnení a/alebo akejkoľvek inej dohody, na základe ktorej by vznikol žalobkyni voči žalovanému nárok na mesačnú odmenu vo výške 4.500,- € + DPH za: "služby spojené so správou a zabezpečením managementu objektu BOZIN SHOPPING v Pezinku" tak, ako to uvádza žalobkyňa vo faktúre č. 20180102 a 20180104. Skutočnosť, že faktúra č. 20180102 bola zaevidovaná do účtovníctva žalovaného, vyplýva predovšetkým z toho, že sama žalobkyňa túto evidenciu zabezpečila, pretože konateľka žalovaného v tom čase pani L. sa nezdržiavala na Slovensku, ale vo Švajčiarsku. Druhú faktúru č. 20180104 síce nový manažment žalovaného do účtovníctva v zmysle interného postupu zaevidoval, ale s výhradami, ktoré obratom adresoval žalobkyni, kde žiadal o vysvetlenie na základe akej zmluvy sú faktúry vystavené a cena akého plnenia je v nich účtovaná. Žalobkyňa napriek výzvam následne doposiaľ nepreukázala ani existenciu dohody a ani existenciu plnenia, na základe ktorého by jej takto faktúrami účtovaný nárok vznikol, pričom žalovaný postupne zisťoval ďalšie okolnosti vedúce k podozreniam o vzniku škody konaním žalobkyne. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodu žaloby avizovanej žalobkyňou žalovaný faktúry doposiaľ neuhradil, pripravený čeliť súdnemu konaniu a akceptovať rozhodnutie súdu. Žalovaný však na základe jemu doposiaľ známych skutočností, ktoré vyšli dodatočne najavo, jednoznačne a výslovne popiera, že by žalobkyňa poskytla plnenie, na základe ktorého by jej vznikol nárok faktúrami účtovaný. V e-mailovej komunikácii (príloha č. 2) sa totiž žalobkyňa odvoláva na údajnú ústnu dohodu s pani Q. a pánom N.. Lenže ani pani Q. a ani pán N. toto tvrdenie žalobkyne nepotvrdili, pričom žalovaný upozorňuje, že opodstatnenosť všetkých predchádzajúcich faktúr, ktoré si žalobkyňa nechala uhrádzať, nemal prakticky kto kontrolovať, pretože konateľka pani Q. sa zdržiavala vo Švajčiarsku. Tu žalovaný pre vysvetlenie uvádza, že žalobkyňa vykonávala od 15.12.2012 do 30.08.2016 funkciu konateľa žalovaného (príloha č. 3), pričom aj v tomto období inkasovala od žalovaného vysoké čiastky za rôzne údajné marketingové a poradenské služby (príloha č. 4-34) a to aj cez externých dodávateľov (príloha č. 35-41). Činnosť konateľa ukončila odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav, avšak okamžite po skončení funkcie začala vykonávať činnosť údajne splnomocneného zástupcu a doručovať žalovanému faktúry za služby, ktorých preplácanie si aj zabezpečovala. 4.1. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný priložil tieto listinné dôkazy: e-mailovú komunikáciu (č. l. 31-32), výpis z obchodného registra žalovaného (č. l. 33-34), faktúry vystavené žalobkyňou a externým dodávateľom žalovanému (č. l. 35-72), vyjadrenie k predsporovej výzve zo 14.01.2020 (č. l. 73-74), e- mail z 23.01.2022 (č. l. 75).
5. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyjadrila replikou zo dňa 06.04.2022. Žalobkyňa uviedla, že odpor žalovaného nie je možné považovať za vecne odôvodnený. Ďalej uviedla, že žalovaný v podanom odpore uviedol, že faktúry vystavené žalobkyňou uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Žiadny opravný kontrolný výkaz alebo dodatočný kontrolný výkaz nepodal, a ani to netvrdil. Keďže žalovaný nepodal ani opravný a ani dodatočný kontrolný výkaz, znamená to, že vo vzťahu k finančnej správe podaním kontrolného výkazu tvrdil a stále tvrdí, že došlo k zdaniteľnému plneniu, ale vo vzťahu k súdnemu konaniu žalovaný uvádza po 4 rokoch od podania riadneho kontrolného výkazu,
že k plneniu nedošlo. Žalovaný si pritom voči finančnej správe uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr prijatých od žalobkyne a to ako príjemca fakturovaného zdaniteľného plnenia. Ak by tvrdenia žalovaného o zaradení faktúry číslo 20180102 do účtovníctva žalovaného akýmsi konaním žalobkyne vôbec boli pravdivé, potom tvrdenia žalovaného nedávajú žiadne prijateľné vysvetlenie jeho postupu, a to prečo zaradil do účtovníctva a do kontrolného výkazu aj faktúru číslo 20180204, o ktorej ani sám netvrdí, že by to mala spraviť žalobkyňa a prečo nesplnil zákonnú povinnosť podať opravný alebo dodatočný kontrolný výkaz. Tvrdenie žalovaného opisujúce konanie žalobkyne tým spôsobom, že ona mala zabezpečiť zaradenie faktúry číslo 20180102 do účtovníctva spoločnosti žalovaného je nepravdivé, lebo aj túto faktúru do účtovníctva zaradil sám žalovaný. Žalovaný súd svojimi tvrdeniami zavádza. Bola to práve konateľka N. Q., ktorá sama zabezpečila zaradenie oboch faktúr do účtovníctva žalovaného, do kontrolného výkazu a súčasne uplatnila si odpočet dane z pridanej hodnoty za žalovaného. Žalovaný v podanom odpore neuviedol žiadne tvrdenie, kedy by činnosť žalobkyne v období január 2018 a za pomernú časť februára 2018 vôbec spochybňoval. Fakt, že žalovaný neuhradil posledné faktúry, súvisí práve len s ukončením činnosti žalobkyne. Pritom v e-mailovej komunikácii aj Z. N. O. N. ešte zo dňa 28.02.2018 potvrdil oprávnenosť nároku žalobkyne. 5.1. S účinnosťou od 15.02.2018 bola konateľkou spoločnosti žalovaného N. Q.. V e-mailovej komunikácii, ktorou žalobkyňa zasielala faktúry N. Q. ako konateľke, na vyššie spomenutú komunikáciu žalobkyne s Z. O. N. zo dňa 28.02.2018 poukazuje. Avšak bola to len konateľka žalovaného N. Q., ktorá zabezpečila zaradenie faktúr do účtovníctva žalovaného, do kontrolného výkazu a súčasne uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty za žalovaného. Vedenie účtovníctva je zodpovednosťou konateľa. V zmysle Obchodného zákonníka, § 135, je konateľ jediným zodpovedným subjektom za zabezpečenie riadneho vedenia predpísanej evidencie a účtovníctva. Ak by tvrdenia žalovaného mali reálny základ, potom by predsa prinajmenšom v roku 2018 vykonal opravu nesprávneho vedenia účtovníctva, podal opravný alebo dodatočný kontrolný výkaz, nevykonal na úkor finančnej správy odpočet dane z pridanej hodnoty a faktúry vrátil. Nič z toho žalovaný nespravil. Z toho je zrejmé, že jeho postup a tvrdenia v e-mailovej komunikácii už z mája 2018 sú hrubo účelové, zamerané na poškodenie žalobkyne. Ani na základe tvrdení v máji 2018 žalovaný nerobil nápravné kroky voči kontrolnému výkazu a už uplatnenému nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ani v odpovedi na predsporovú výzvu žalovaný neuviedol jedinú skutočnosť, ktorou by nárok žalobkyne spochybnil. Tvrdenia tam uvádzané sa nielen že netýkajú obdobia január 2018 a február 2018, ale len potvrdzujú existenciu neformálne založeného, ale dlhodobo trvajúceho zmluvného vzťahu, v ktorom žalobkyňa vykonávala činnosti spojené so správou, managementom a prevádzkou obchodného centra v Pezinku prevádzkovaného pod názvom BOZIN SHOPING. 5.2. Žalobkyňa dlhodobo zabezpečovala pre žalovanú spoločnosť činnosti spojené so správou, managementom a prevádzkou obchodného centra v Pezinku prevádzkovaného pod názvom BOZIN SHOPING. Žalovaný sám túto skutočnosť, jej ekonomickú stránku preukázal predložením faktúr za zdaniteľné plnenia poskytované žalobkyňou aj za predchádzajúce obdobia; tie preukazujú nielen existenciu právneho vzťahu, ale aj pravidelnosť pokiaľ ide o poskytované služby a rovnako ich prijatie, a tiež aj to, že suma 4.500 EUR mesačne bola dohodnutá, a preto fakturovaná za jednotlivé obdobia opakovane. Ešte aj po ukončení činnosti pre žalovaného bola žalobkyňa kontaktovaná tretími osobami práve v súvislosti s prevádzkou obchodného centra, pretože žalovaný nebol v stave správu vykonávať sám a ani to tretím osobám oznámiť. 5.3. K vyjadreniu žalobkyňa priložila e-mail (č. l. 89).
6. Spis bol dňa 12.04.2022 postúpený Okresnému súdu Bratislava I ako právnemu predchodcovi Mestského súdu Bratislava III.
7. Žalovaný sa k replike žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 12.04.2023, v ktorom uviedol, že argumentácia žalobkyne ohľadom vecného neodôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu je neopodstatnená. 7.1. Pokiaľ ide o otázku vystavovania, doručovania a úhrady faktúr, tu si žalobkyňa riadila procesy tak ako jej to vyhovovalo. Keď sa nový manažment žalovaného začal zaujímať o právny titul a samotný obsah údajného plnenia, ktorého astronomickú cenu si žalobkyňa účtovala, nebola žalobkyňa schopná preukázať ani právny titul a ani obsah údajného plnenia. Žalovaný výslovne popiera existenciu a platnosť takej neformálnej a/alebo formálnej dohody o splnomocnení a/alebo akejkoľvek inej dohody, na základe ktorej by vznikol žalobkyni voči žalovanému nárok na pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 4.500,- € + DPH za: "služby spojené so správou a zabezpečením managementu objektu BOZIN SHOPPING v Pezinku" tak, ako to uvádza žalobkyňa vo faktúre č. 20180102 a 20180104. Žalovaný so žalobkyňou
nikdy takúto dohodu neuzatvoril a ak boli v minulosti niektoré faktúry takéhoto charakteru uhrádzané, tak najmä pre postavenie žalobkyne, ktorá ho na tento účel zneužívala. 7.2. Plnenie, ktorého cenu žalobkyňa účtovala faktúrami č. 20180102 a 20180204 žalovaný k dnešnému neviduje ako poskytnuté a preukázané. Na uvedenú skutočnosť žalovaný žalobkyňu v minulosti niekoľkokrát upozornil a žalobkyňa k dnešnému dňu plnenie ničím nepreukázala. Za obdobie, v ktorom žalobkyňa údajne poskytovala plnenie, eviduje žalobca vážne nedostatky v činnosti, ktorá predstavuje správu objektu BOZIN SHOPING v Pezinku a ktoré vo vyjadrení bližšie rozpísal. 7.3. K vyjadreniu žiadne dôkazy nepriložil.
8. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.04.2023 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej vyjadril podaním zo dňa 26.08.2025. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa v mesiacoch január a február 2018 neposkytovala plnenie, za ktoré si nárokuje žalované nároky, je v rozpore so skutočnosťou a aj v rozpore s vlastným konaním žalovaného a jeho zástupcov z februára 2018. Pri odvolaní splnomocnenia na zastupovanie vo februári 2018, konateľka žalovaného (L. Q.) v e-mailovej správe zo dňa 22.02.2018 uviedla, že dáva výpoveď zo zastupovania a vykonávania všetkých ostatných záležitostí spoločnosti PK NET s.r.o., ktoré dovtedy žalobkyňa vykonávala. Nešlo o ojedinelú komunikáciu - už v e-maili zo dňa 14.02.2018 konateľka žalovaného (L. Q.) uviedla, že vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou PK NET s.r.o. žiada, aby žalobkyňa postupovala podľa pokynov, ktoré obdržala od W.N. a advokátky Q. vrátane poskytnutia potrebných informácií. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dňa 15.02.2018 poskytla advokátke R.. Q. ňou požadované dokumenty (zakladateľskú listinu spoločnosti PK NET s.r.o.), kontakt na K.. N. (zabezpečujúceho vonkajšiu údržbu BOZIN SHOPPING Pezinok). Konateľ spoločnosti O. N. v e-maili zo dňa 28.02.2018 uviedol, že ohľadne ukončenia činnosti žalobkyne pre spoločnosť PK NET s.r.o. (žalovaného) platí to, čo uviedol na stretnutí dňa 21.02.2018. Pri zachovaní primerane vecného a racionálneho výkladu komunikácie žalovaného by v kontexte jeho aktuálnych tvrdení vznikla otázka, na základe čoho dvaja predstavitelia žalovaného opakovane spomínajú ukončenie zmluvného vzťahu, spolupráce a činnosti žalobkyne pre žalovaný subjekt, ako aj realizovali úkon odvolanie splnomocnenia, ak by takáto spolupráca neexistovala a žalobkyňa by neposkytovala svoje služby pre spoločnosť žalovaného. Uvedené platí aj v kontexte emailu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 12.02.2018, v ktorom sa uvádza nielen informácia o dohodnutom odovzdaní dokumentácie, ale aj cit. „za účelom predstavenia mojej osoby a osoby pani Q.sobám, s ktorými ste v jednotlivých veciach komunikovali.“ 8.1. Pokiaľ žalovaný popiera plnenie zo strany žalobkyne, potom sám seba usvedčuje z protiprávneho postupu kedy si uplatnil nárok na odpočet DPH za dodané služby na vstupe v súvislosti s údajne neexistujúcim plnením zo strany žalobkyne. Nedá sa totiž na jednej strane postupovať tak, že pre účely daňových povinností žalovaný tvrdí dodanie služieb od žalobkyne a na základe toho si uplatňoval odpočet DPH a ohľadne toho istého plnenia zároveň v tomto súdnom spore tvrdiť, že sa neuskutočnilo. 8.2. Činnosť žalobkyne pre žalovaného spočívala predovšetkým v komunikácii s podnájomcami priestorov BOZIN SHOPPING Pezinok, s dodávateľmi, a s p. Q. (konateľka PK NET s.r.o.), s Tatra Leasingom a.s. (vlastníkom budovy), riešili sa záležitosti s bežnou správou budovy, s novými nájomnými zmluvami a na koniec odovzdanie celej agendy. Okrem toho vykonávala kompletnú agendu spojenú so správou budovy (faktúry, príprava podkladov k vyúčtovaniu a pod., e-mailová a telefonická komunikácia a osobné stretnutia). Poskytovanie takýchto služieb predstavuje činnosť, ktorá má v podstatnom rozsahu efemérnu povahu - výsledkom služby nie je v prevažnej miere nejaký hmotný výsledok (ako napríklad osobná kontrola so zástupcom spol. ISTA - p. T. pri kontrole meračov vody, rokovanie so zástupcom spol. AGAMA s.r.o. a AGAM 2 s.r.o. dňa 29.01. 2018). Avšak o reálnosti poskytovania služieb svedčí aj nasledovná komunikácia
- email zo dňa 02.01. 2018 týkajúci sa komunikácie s podnájomcom - PEPCO Slovakia, s.r.o. ohľadne zvýšenia platieb v súvislosti s rozšírením prevádzky PEPCO
- e-mail zo dňa 04.01. 2018 týkajúci sa komunikácie so spol. Tatra- Leasing s.r.o., ako vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza komplex priestorov prevádzkových pod označením BOZIN SHOPPING
- e-mail zo dňa 10.01. 2018 týkajúci opravy fakturácie za služby dodávateľa - servis kotolne za mesiace 09/10/2017
- e-mail zo dňa 11.01. 2018 týkajúci sa oznámenia údajov o odpočte spotreby dodávanej vody, komunikácia so zástupcom spol. ISTA
- e-mail zo dňa 12.01. 2018 so zástupcom spol. V.K.K. Stav s.r.o. ohľadne opravy strešných vpustí spolu so súvisiacou odpoveďou
- e-mail zo dňa 16.01. 2018 so zástupcom spol. OKAY SLOVAKIA, spol. s r.o.
- e-mail zo dňa 17.01. 2018 so zástupcom spol. STELLO s.r.o.
- e-mail zo dňa 30.01. 2018 so zástupcom spol. OKAY SLOVAKIA, spol. s r.o.
- e-mail zo dňa 05.02. 2018 s právnym zástupcom spoločnosti PK NET s.r.o. vo veci súdneho sporu so spoločnosťou Est. 1, s.r.o. O činnosti žalobkyne pre žalovaného, teda o vykonávaní faktických úkonov správy obchodného centra BOZIN SHOPPING svedčí aj email zo dňa 12.01.2018 medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného L. Q., ktorým konateľka schvaľuje realizáciu platieb žalovaného za plnenia jednotlivých dodávateľov. Medzi uvedenými platbami bola, okrem iného, aj úhrada faktúry za mesiac december 2017 a išlo o typovo rovnaké služby, ako boli poskytované v období január 2018 a február 2018. Išlo o položku 5.400,- EUR, čo predstavuje 4.500,- EUR + 20 % DPH. O reálnosti činnosti žalobkyne svedčí okrem uvedeného aj emailová komunikácia s konateľkou žalovaného L. Q. zo dňa 30.01.2018. V tejto komunikácii žalobkyňa žiada ako cit. „správkyňa spoločnosti PK NET s.r.o.“ o udelenie súhlasu s nájomnými zmluvami a o súhlas k ich predloženiu spoločnosti TATRA LEASING s.r.o. Odpoveď žalovanej zo dňa 31.01.2018 potvrdzuje súhlas s postupom žalobkyne. 8.3. To, že suma 4.500,- EUR bez DPH ako výška mesačnej odplaty za poskytované služby pri správe obchodného centra bola dohodnutá, svedčí konkrétne správanie zmluvných strán. Táto cena bola uhrádzaná opakovane. K dnešnému dňu žalovaná strana nikdy neoznámila žiadnu námietku. Z toho, že voči štátu žalovaný deklaroval a deklaruje, že plnenie od žalobkyne za odplatu 4.500,- EUR bez DPH nielen obdržal, ale že odplata je 4.500,- EUR bez DPH a táto odplata predstavuje cenu zdaniteľného plnenia vyplýva aj potvrdenie správnosti tejto sumy. 8.4. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila k žalovaným vytýkaným nedostatkom a uviedla, že tieto tvrdenia považuje za nepravdivé. K tvrdeniam žalovaného, ktoré sa obsahovo a časovo netýkajú obdobia január 2018 a február 2018 žalobkyňa nepovažuje potrebné venovať žiadnu pozornosť, s vecou nesúvisia. 8.5. Žalobkyňa záverom uviedla, že podstata tvrdení žalovaného je založená na tom, že ani jedno zo svojich tvrdení nedoložil a nepreukázal, uvádza tvrdenia vecne a časovo nesúvisiace s prejednávanou vecou a vo viacerých smeroch sú jeho tvrdenia zjavne nepravdivé. 8.6. K vyjadreniu priložil listinné dôkazy, a to: e-mailovú komunikáciu (č. l. 136-139), Zmluvu o podnájme nebytových priestorov (č. l. 140), e-mailovú komunikáciu (č. l. 141-158).
9. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie dňa 10.10.2025. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne ďalej nevyjadril.
10. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 08.09.2025, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Žalovaný ani právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, hoci bol právny zástupca žalovaného na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
11. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie dňa 01.12.2025, na ktorom sa zúčastnili, právny zástupca žalobkyne a právny zástupca žalovaného. Strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného súdu na pojednávaní doručil e-mail zo 14. marca 2018. Súd ďalej určil, ktoré skutkové tvrdenia strán považuje za nesporné a ktoré za sporné. 11.1. Za nesporné súd v tejto veci považuje: dlhodobé poskytovanie služieb žalovanému spojených so správou a zabezpečením manažmentu objektu obchodného centra BOZIN SHOPPING, udelenie plnej moci žalovaným za týmto účelom dňa 22.08.2016, úhrada odmien okrem odmeny za január 2018 a obdobie od 01.02.2018 do 21.02.2018, výkon funkcie konateľa žalovaného žalobkyňou v období od 15.12.2012 do 30.08.2016, ukončenie poskytovania služieb žalobcu pre žalovaného ku dňu 21.02.2018, vystavenie faktúr č. 20180102 a č. 20180204 žalovaným a výška faktúr, doručenie a zaevidovanie oboch faktúr do účtovníctva žalovaného výzva žalobcu žalovanému na úhradu predmetných faktúr, neuhradenie faktúr. 11.2. Za sporné v tejto právnej veci súd považuje: existenciu a platnosť neformálnej zmluvy, poskytnutie plnenia, za ktoré žiada žalobkyňa odmenu, dohodnutá odmena vo výške 4.500,- EUR mesačne, zaradenie faktúr č. 20180102 a 20180204 do účtovníctva žalovaného žalobkyňou, podanie opravného kontrolného výkazu DPH, nárok žalobkyne na úhradu žalovanej sumy.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa na základe neformálne uzavretej zmluvy so žalovaným dlhodobo poskytovala žalovanému služby spojené so správou a zabezpečením manažmentu objektu obchodného centra BOZIN
SHOPPING. Žalobkyni bola zo strany žalovaného udelená na tento účel plná moc zo dňa 22.08.2016, čo v konaní nebolo sporné. K ukončeniu poskytovania služieb žalobkyne pre žalovaného došlo ku dňu 21.02.2018. Plná moc bola vypovedaná a zmluvný vzťah bol ukončený odo dňa 21.02.2018, čo vyplýva z e-mailu žalovaného zo dňa 22.02.2018 (č. l. 158), ako aj e-mailu zo dňa 28.02.2018 (č. l. 155). Žalobkyňa za poskytované služby účtovala žalovanému dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 4.500,- EUR mesačne. Žalovaný takto dohodnutú zmluvnú odmenu vždy uhradil s výnimkou odmeny za obdobie január 2018 a za obdobie od 01.02.2018 do 21.02.2018, kedy došlo k ukončeniu poskytovania služieb. Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za mesiac január 2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo 20180102 s fakturovanou sumou 5.400,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 4.500,- Eur je dohodnutá zmluvná odmena a suma 900,- Eur predstavuje čiastku DPH. Na úhradu zmluvnej odmeny za poskytované služby za obdobie od 01.02.2018 do 21.02.2018 žalobkyňa vystavila faktúru číslo 20180204 s fakturovanou sumou 4.050,- Eur vrátane DPH, z čoho suma 3.375,- Eur je pomerná časť z dohodnutej zmluvnej odmeny zodpovedajúca dĺžke uvedeného obdobia a suma 675,- Eur predstavuje čiastku DPH. Žalovanému boli faktúry doručené a žalovaný ich zaradil do svojho účtovníctva. Žalovaný vystavené faktúry napriek výzvam žalobkyne neuhradil.
13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovaného činnosti spojené s manažmentom a správou nákupného centra BOZIN SHOPPING. Súd mal vykonávanie činností, ktoré boli predmetom tejto zmluvy za preukázané z predložených listinných dôkazov, najmä z predloženej e-mailovej komunikácie strán sporu predloženej žalobkyňou dňa 26.08.2025 (č. l. 136-158). Z elektronickej komunikácie strán sporu nesporne vyplýva, že žalobkyňa pre žalovaného zabezpečovala správu a manažment obchodného centra BOZIN SHOPPING, nakoľko z uvedenej komunikácie je zrejmé, že žalobkyňa napr. riešila aj situáciu týkajúcu nájomných zmlúv a iné, pričom konateľka žalovaného jej predmetné úkony schvaľovala. Rovnako z predloženej komunikácie vyplýva, že žalobkyňa žiadala o potvrdenie vykonať platby pre spoločnosť PK NET s.r.o., ktoré jej rovnako konateľka žalovaného schválila a potvrdila (č. l. 141-143). Žalovaný prostredníctvom konateľky L. Q. schválil aj dohodnutú odmenu žalobkyni za mesiac december 2017 vo výške 5.400,- EUR. Námietky žalovaného, že odmena žalobkyne za vykonávanie správy a manažmentu obchodného centra BOZIN SHOPPING nebola dohodnutá nie je pravdivé, keď samotná konateľka žalovaného v e-mailovej komunikácii uvádza, že po schválení advokátom potvrdzuje platby, medzi ktorými sa nachádza aj odmena pre žalobkyňu vo výške, ktorú si uplatňuje aj vo faktúrach v tomto konaní. Žalovaný nijako nevysvetlil, prečo bola táto odmena žalobkyne žalovaným odsúhlasená, keď podľa názoru žalovaného nebola dohodnutá a neexistoval žiadny zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný rovnako nevysvetlil, na základe čoho potom žalobkyňa vykonávala pre žalovaného správu a manažment obchodného centra BOZIN SHOPPING a ako je možné, že žalovaný odsúhlasoval
žalobkyni úkony, o ktorých odsúhlasenie ho požiadala, keď s ňou nemal založený žiaden obchodný ani pracovný vzťah. Pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, potom sa javí, že žalobkyňa vykonávala činnosti, ktoré sú uvedené v komunikácii strán sporu, ako aj vo vyjadrení samotného žalovaného zo dňa 12.04.2023, kde namieta vady vykonaných úkonov žalobkyňou, bez zmluvného obchodného vzťahu, teda ako zamestnanec žalovaného bez písomnej pracovnej zmluvy, čím mohlo dôjsť k nelegálnemu zamestnávaniu. Žalovaný taktiež neargumentoval tým, ako zabezpečoval správu a manažment obchodného centra, keď tieto činnosti nemala vykonávať žalobkyňa. Zároveň žalovaný nevysvetlil prečo konateľka žalovaného Susane Q. vypovedala plnú moc zo dňa 22.08.2016 udelenú žalobkyni a rovnako tak aj advokát O. N., keď podľa tvrdení žalovaného žiadny obchodno-právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval. Konateľka žalovaného v e-maili zo dňa 14.02.2018 uviedla, že vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou PK NET s.r.o. žiada, aby žalobkyňa postupovala podľa pokynov, ktoré obdržala od O. N. a advokátky Q. vrátane poskytnutia potrebných informácií. Žalovaný nevysvetlil ako je možné, že so žalobkyňou ukončil zmluvný vzťah a žiadal ju o postupovanie v zmysle jeho pokynov, keď na druhej strane tvrdí neexistenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaný napriek tomu, že v konaní namieta neexistenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého by žalobkyňa vykonávala pre neho správu a manažment obchodného centra BOZIN SHOPPING, namieta, že vykonané činnosti majú vady. Tvrdenia žalovaného sú preto zjavne rozporné a javia sa ako účelové. Dlhodobá spolupráca žalovaného so žalobkyňou vyplýva aj zo samotným žalovaným predložených faktúr vystavených žalobkyňou žalovanému (č. l. 35-65) a uhradených žalovaným, čo nebolo v konaní sporné. Spochybňovanie existencie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným preto nie je dôvodné a procesná obrana žalovaného je neúčinná.
20. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že žalobkyňa zaevidovala vystavenú faktúru č. 20180102 do účtovníctva žalovaného. Tieto tvrdenia žalovaného neboli v konaní nijako preukázané. Žalovaný nepreukázal ani ním tvrdené zneužívanie postavenia žalobkyňou. Len skutočnosť, že konateľka žalovaného sa zdržiavala vo Švajčiarsku, nepreukazuje zneužívanie postavenia žalobkyne. Žalobkyňa si podľa predloženej e-mailovej komunikácie nechávala úkony konateľkou odsúhlasovať. Zároveň je potrebné uviesť, že konateľ spoločnosti je zodpovedný za výkon svojej funkcie a pokiaľ si neplní svoje povinnosti riadne, nesie za to zodpovednosť v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobkyňa v čase vystavenia faktúry č. 20180102 nebola konateľkou žalovaného, a preto pokiaľ žalovaný tvrdil, že túto faktúru do účtovníctva zaevidovala žalobkyňa, bol povinný to preukázať, čo však neurobil. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný faktúru za február 2018 zaevidoval do účtovníctva podľa svojho tvrdenia sám, pričom mal k nej mať výhrady. Je potom nepochopiteľné, prečo bola faktúra do účtovníctva zaevidovaná a nebola žalobkyni vrátená, keďže žalovaný s ňou nesúhlasil. Zaevidovanie faktúr č. 20180102 a č. 20180204 do účtovníctva žalovaného vyplýva aj z odpovede Finančného riaditeľstva SR zo dňa 01.03.2022 na žiadosť upomínacieho súdu, kedy Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že žalovaný predmetné faktúry zaradil do svojho kontrolného výkazu DPH. Žalovaný v konaní netvrdil, že predmetné výkazy opravil a túto skutočnosť ani nepreukázal. Naopak, právny zástupca žalovaného na pojednávaní argumentoval tým, že žalovaný kontrolné výkazy opraviť nemohol, pretože by žalovanému musel byť vystavený dobropis, čo sa nestalo. Súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Pokiaľ žalovaný zdaniteľné plnenie a vystavenie faktúry považoval za neoprávnené, bol povinný faktúry vrátiť žalobkyni a opraviť kontrolný výkaz DPH. Vystavenie dobropisu v tomto prípade nie je možné, keď sám žalovaný tvrdí, že ide o neexistujúce plnenie. Nie je potom zrejmé, čo by sa vlastne malo dobropisovať, keď podľa tvrdenia žalovaného nebolo žiadne plnenie poskytnuté.
21. Súd ďalej uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal ani ním namietané vady žalobkyňou vykonaných úkonov, resp. dodaného plnenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2023 tvrdí rôzne nedostatky v činnosti, ktorá predstavuje správu objektu BOZIN SHOPPING v Pezinku, pričom niektoré namietané vady sa vôbec netýkajú obdobia január a február 2018 a žiadnu z týchto vád žalovaný nepreukázal nijakými dôkazmi. K svojmu vyjadreniu zo dňa 12.04.2023 žiadne dôkazy nepriložil a neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.
22. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 9.450,- EUR. Žalovaný sa dostal so zaplatením žalovanej sumy do omeškania, a preto je žalobkyňa oprávnená požadovať od žalovaného úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje Obchodný zákonník v § 369 ods. 2 kogentne odkazom na osobitný predpis. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením jednotlivých
faktúr, a preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania zo sumy uplatnenej jednotlivými faktúrami odo dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou tej-ktorej faktúry, a to až do zaplatenia, tak ako to žalobkyňa požadovala v žalobe. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania a žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd je zároveň priznal v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR. (výrok I.)
23. Súd neprihliadal pri rozhodovaní na predložený dôkaz, a to e-mailovú komunikáciu zo dňa 14. marca 2018 predložený žalovaným, pretože tento bol súdu predložený až na pojednávaní dňa 01.12.2025, teda v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný súdu neuviedol žiadne relevantné dôvody, prečo nemohol uvedené dôkazy predložiť už skôr, v rámci písomnej časti konania, prípadne pred pojednávaním v dostatočnom časovom predstihu, a to vzhľadom na hospodárnosť konania.
24. Súd nevykonal navrhovaný výsluch strán sporu a výsluch svedkyne JUDr. T. Q., ako aj návrh žalobkyne na vyžiadanie stanoviska daňového úradu, či žalovaný opravil svoje kontrolné výkazy. Výsluchy strán sporu vzhľadom na predložené listinné dôkazy, ktoré dostatočne objasňujú skutkový stav veci, súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonať. Rovnako tak vyžiadanie stanovísk daňového úradu ohľadom opravy kontrolných výkazov za dané obdobie žalovaným nebolo pre rozhodnutie súdu potrebné a hospodárne, keďže žalovaný tieto tvrdenia nijako nepoprel a v konaní ani netvrdil, že by výkazy opravil. Výsluch svedkyne JUDr. T. Q. súd nevykonal, pretože žalovaný svedkyňu na nariadené pojednávanie nezabezpečil, pričom ju nežiadal na pojednávanie predvolať súdom, a súdu a protistrane ani neoznámil, že ju chce na pojednávaní vypočuť. Súd preto tento návrh na výsluch svedkyne zamietol.
25. Súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobe vyhovel a preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.