Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-114-2025.pdf
PDF · 128.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/114/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F. a otec G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca, G. H., nar. XX.XX.XXXX, na jeho maloletého syna, A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 145,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne počnúc od 17.09.2025 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Dlžné výživné za obdobie od 17.09.2025 do 01.12.2025 v celkovej sume 382,17 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 2P/124/2022 – 38 zo dňa 13.09.2022 v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.09.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletého, ktorým sa táto domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. zo sumy 145,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur.
2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že od septembra 2022 žije v spoločnej domácnosti s jej manželom, maloletými deťmi a matkou manžela. Momentálne je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.08.2025. Poberá sirotský dôchodok na mladšieho syna A. v sume 300,- Eur mesačne a prídavky na deti spolu v sume 120,- Eur. Okrem toho nemá žiadne iné príjmy. Dôvodom podania návrhu na zvýšenie výživného je podľa matky najmä zmena pomerov a neustále zvyšujúce sa náklady na maloletého syna A. výrazne zaťažujúce rodinný rozpočet. Maloletý v septembri 2025 nastúpil do prvého ročníka na strednú školu, Obchodnú akadémiu v F., taktiež sa od minulého roka venuje futbalu v AFK Topoľany.
Matka svoje mesačné výdavky určila nasledovne:
- Inkaso – 350,- Eur
- TV + Internet – 50,- Eur
- Strava – 150,- Eur
- PHM – 150,- Eur
- Kredit – 50,- Eur
Spolu: 750,- Eur
Náklady na maloletého A. matka určila nasledovne:
- Drogéria – 100,- Eur
- Vreckové – 100,- Eur
- Futbal – 30,- Eur
- Ošatenie – 100,- Eur
- Kredit + mobilné dáta – 70,- Eur
- Strava – 150,- Eur
- Obedy – 50,- Eur
- Školské potreby – 100,- Eur Spolu: 700,- Eur
Matka ďalej uviedla, že s otcom maloletého nekomunikujú, nakoľko nemajú spolu dobrý vzťah, údajne bola pre jeho správanie nútená zablokovať si jeho telefónne číslo. Styku otca s maloletým nie je bránené, tento sa realizuje po ich vzájomnej dohode. Otec pravidelne prispieva na výživu maloletého v sume 145,- Eur mesačne v zmysle posledného súdneho rozhodnutia. Nad rámec otec maloletému prispieva len občas nejakým vreckovým. Ak matka od otca žiadala, aby prispel maloletému na nevyhnutné výdavky, otec na to mal reagovať slovami, že on nemá peniaze a nech mu dá pokoj, alebo že platí výživné a matka sa má o všetko postarať. Otec maloletého je zamestnaný ako traktorista a jeho príjem môže podľa matky dosahovať výšku približne 2.000,- Eur mesačne. Otec žije spolu so svojou priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi. Na preukázanie svojich tvrdení matka predložila súdu poštový poukaz na sumu 43,20 Eur (uhradené dňa 24.09.2025) a Predajný doklad z predajne Sportisimo preukazujúci nákup detských sandálov dňa 06.06.2024 v cene 14,95 Eur.
3. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je od 01.10.2012 zamestnaný v spoločnosti AGROSPOL spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce. Otec je tiež poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne v sume 330,- Eur mesačne.
4. Uznesením sp. zn.: 11P/114/2025-16 súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní.
5. Dňa 14.10.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo Informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia spolu neuzatvorili vo veci rodičovskú dohodu. Matka zotrvala na svojom návrhu vo výške vyživovacej povinnosti otca určenej sumou 400,- Eur mesačne. Otec najprv uviedol sumu 150,- Eur mesačne, následne sumu 160,- Eur.
6. Dňa 17.10.2025 bolo súdu doručené podanie spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., z obsahu ktorého súd zistil, že matka maloletého ukončila svoj pracovný pomer so zamestnávateľom dňa 18.08.2025. Z predložených mzdových listov súd zistil, že v roku 2024 matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 421,04 Eur. V mesiacoch január až august roku 2025 matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 418,84 Eur.
7. Dňa 03.11.2025 bolo súdu doručené podanie otca, ktorým určil svoje mesačné výdavky nasledovne:
- Inkaso – 240,- Eur
- Hypotéka – 330,- Eur
- Lieky – 50,- Eur
- Drogéria – 100,- Eur
- PHM – 200,- Eur
- Paušál, TV, Internet – 80,- Eur
- Ošatenie – 100,- Eur
- Strava – 300,- Eur
Spolu: 1.400,- Eur
Otec poukázal na skutočnosť, že je diabetik (predložil posudok diabetologickej ambulancie), pričom na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu aj pokladničné bloky o nákupe liekov, potvrdenie o platbe OSBD Michalovce, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že aj naďalej mu patrí invalidný dôchodok, výpis z úveru s prehľadom splácania v období od 05.01.2024 do 20.12.2024, faktúry za poskytovanie telekomunikačných služieb, internetu a televízie, a tiež potvrdenie o jeho príjme za obdobie od 10/2024 do 09/2025.
8. Dňa 04.11.2025 predložila matka tunajšiemu súdu doklady preukazujúce jej príjmy a doklady, pričom súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní dávky v nezamestnanosti vo výške cca 495,35 Eur mesačne, potvrdenie o príjme za obdobie od 09/2024 do 08/2025, pokladničné bloky preukazujúce nákup prevažne ošatenia, drogérie a tiež nákup tlačiarne. Matka tiež predložila platobné doklady SIPO II, na týchto však matka nie je vedená ako platiteľ. Súdu bol tiež predložený sobášny list matky.
9. Podaním zo dňa 21.11.2025 matka doplnila svoj návrh, a to tak, že navrhla, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu a zaviazal ho aj na dlžné výživné.
10. Na základe správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.11.2025 súd zistil najmä to, že matka žije v dvojpodlažnom rodinnom dome na druhom podlaží v domácnosti s manželom a maloletými deťmi A. a A.. Prvé podlažie rodinného domu obýva F. D. (svokra matky). Vlastníkmi rodinného domu je manžel matky a svokra matky. Domácnosť na prvý pohľad pôsobila neusporiadaným dojmom. V detskej izbe sa nachádzal písací stôl, skriňa a poschodová posteľ, kde spí maloletý A. s mladším bratom A.. Matka opakovane uviedla kolíznemu opatrovníkovi svoje náklady, náklady na maloletého A. ako aj jej súčasné príjmy. Matka uviedla, že pomery sa výrazne zmenili tým, že maloletý začal hrať futbal a nastúpil na strednú školu. Otec prispieva na výživu maloletého v sume 145,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým sa realizuje. Otec žije v dvojizbovom byte, ktorý patrí do jeho osobného vlastníctva, kde žije spolu s partnerkou a jej maloletými dcérami. Otec opakovane uviedol kolíznemu opatrovníkovi svoje náklady a príjmy. Poukázal tiež na svoje zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že je diabetik. Na otázku ako sa podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletého otec uviedol, že pravidelne uhrádza výživné a taktiež maloletému prispieva finančnou sumou počas sviatkov a narodenín. K realizácii styku s maloletým otec uviedol, že styk s maloletým sa realizuje približne päťkrát v týždni. Maloletý navštevuje domácnosť otca, ak sa nachádza v meste, príde otca navštíviť, alebo sa najesť, taktiež navštevuje aj partnerku otca v J. kde pracuje, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. Otec uviedol, že má so synom dobrý vzťah, i jeho priateľka potvrdila, že s maloletým majú perfektné vzťahy, čomu nasvedčovali zarámované nástenné rodinné fotografie, na ktorých bol odfotený otec s maloletým a priateľkou spolu s dcérami. Otec prispieva maloletému na požiadanie maloletého napr. na taxík alebo kredit v sume 10,- Eur, rôzne voľnočasové aktivity, taktiež maloletému prispel na zakúpenie kopačiek na futbal. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného v sume 400,- Eur mesačne nesúhlasí, je ochotný prispievať na výživu maloletého sumou do 200,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník tiež vykonal zisťovanie názoru maloletého, ktorý uviedol že: „S mamou má úplne v pohode vzťah. S ockom spolu tiež dobre vychádzajú. S ockom sa stretáva približne dvakrát až trikrát v týždni, mamka o tom vie. Ocko mu prispieva a dáva peniaze ak potrebuje. A. začal hrať futbal približne pred rokom, momentálne majú prestávku. Keď začal s futbalom, bolo potrebné zakúpiť kopačky, chrániče a rôzne iné veci. Nevie si spomenúť, kto mu to financoval. A. navštevuje strednú obchodnú akadémiu v F., zatiaľ sa mu tam páči.“
11. Zo spisu 2P/124/2022 súd zistil, že v čase posledného zisťovania pomerov otec uvádzal príjem zo zamestnania vo výške 1.000,- Eur a bol tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 220,- Eur. Matka bola v tom čase zamestnaná, dosahovala príjem 776,04 Eur mesačne.
12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 01.12.2025, ktorého sa zúčastnili matka, otec a kolízny opatrovník. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd oboznámil oboch rodičov so svojou výhradou k vyčíslovaniu ako nákladov rodičov, tak aj nákladov na samotného maloletého, nakoľko viaceré uvádzané položky sa javia byť nadhodnotené, resp. niektoré položky nie sú vyčíslené pomerne s ohľadom na počet dospelých osôb, ktoré sa podieľajú na chode tej ktorej domácnosti. Súd predbežne uviedol výšku výživného na mal. A. v sume 300,- Eur mesačne.
13. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, pričom v rámci svojej účastníckej výpovede uviedla: „Žijem v spoločnej domácnosti s troma dospelými osobami a dvoma maloletými deťmi. Som nezamestnaná z dôvodu nezhody s vedením. Aktívne si hľadám prácu. Môj príjem je momentálne dávka v nezamestnanosti vo výške 500,- Eur. Poberám rodinné prídavky, výživné a sirotský dôchodok na menšieho syna. Stotožňujem sa s názorom súdu ohľadne výdavkov na bývanie, ktoré sú uvedené súhrnne na všetkých. Čo sa týka drogérie, tak syn spotrebuje neskutočné množstvo sprchových gélov, sprejov, voňaviek. Čo sa týka stravy, tak momentálne teraz toho A. zje veľa, je vo vývine. Maloletý sa s otcom stretáva občas. Neviem o tom, či otec synovi dáva nejaké vreckové, ale viem, že mu dáva na taxík, malinovku. Občas mu dobije kredit. Dostal od otca bicykel, ktorý bol už 2-krát v oprave, tepláky, mikinu a tričko. O ničom inom neviem.“
14. Otec sa na pojednávaní nestotožnil s návrhom matky, pričom navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu syna sumou 180 – 190,- Eur mesačne. Otec v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol: „Vzťah so synom mám dobrý, chodí ku mne, píšeme si, stretávame sa 3-krát do týždňa. Keďže moja partnerka robí v J. a A., keď príde hladný, tak ide tam a dá si pizzu. Keď ona tam robí, neznamená, že tú pizzu má zadarmo. Možno je to 10-15-krát do mesiaca. Chodí sa k nám najesť. Sem tam dostane aj k ruke peniaze. Neviem, či ich prizná, alebo nie. Dávam mu tak 20,- Eur za 2 týždne a platím mu za taxíky. Len za ne dám asi 60,- Eur. Synovi som kúpil pri začiatku výstroj na futbal. Pre mňa nie je akceptovateľná výška výživného v sume 300,- Eur.“ V záverečnom prednese otec uviedol, že je ochotný na výživu syna prispievať sumou 200,- Eur mesačne a fungovať tak, že mu stále dá peniaze, keď bude potrebovať.
15. Kolízny opatrovník návrh matky považoval za opodstatnený, keďže maloletý A. je v ďalšej vývojovej fáze a náklady na maloletého sa, samozrejme, primerane zvyšujú jeho veku. Opatrovník vyjadril svoj súhlas s návrhom matky, avšak nie až v takej sume. Návrh považoval za nadhodnotený a stotožnil sa s názorom súdu na výške výživného určeného sumou 300,- Eur mesačne.
16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
28. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o: c) výžive maloletého,
29. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
30. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Zmena výšky vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možná vtedy, ak od právoplatnosti posledného rozhodnutia (prípadne od dohody schválenej súdom) nastali také podstatné zmeny v pomeroch na strane dieťaťa a na strane povinného rodiča (prípadne rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti), ktoré odôvodňujú odchýlku od pôvodne určenej sumy. Súd posudzuje, či ide o zmeny objektívne významné, trvalé a nepredvídateľné v čase posledného rozhodovania (najmä zmena príjmových pomerov rodiča, zmena odôvodnených potrieb dieťaťa v súvislosti s vekom, zdravotným stavom, štúdiom alebo záujmovou činnosťou, podstatná zmena času osobnej starostlivosti alebo styku). Súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo súčasných schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, pričom môže prihliadnuť aj na jeho potencionalitu (možnosť získať primeraný príjem), a zároveň z aktuálnych odôvodnených potrieb dieťaťa.
34. Určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 62 až 65 Zákona o rodine predstavuje individuálne posúdenie odôvodnených potrieb dieťaťa, schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, s prvoradým zreteľom na najlepší záujem dieťaťa, pričom súd prihliada na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa a domácnosť. Ako odporúčací nástroj zjednocujúci súdnu prax slúži Metodika Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024 pre výpočet výživného rodičov k deťom (tzv. tabuľkové výživné), ktorá objektivizuje výšku výživného percentuálnym podielom z čistého mesačného príjmu povinného rodiča podľa vekovej etapy dieťaťa (predškolský vek 0–5 rokov: 18 % pre jedno dieťa, prvý stupeň ZŠ 6–9 rokov: 20 %, druhý stupeň ZŠ 10–14 rokov: 22 %, stredná škola 15–18 rokov: 24 %, vysoká škola 19+ rokov: 26 %, s úpravou podľa počtu detí), avšak nemá právne záväzný charakter.
35. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci podrobil jednotlivé náklady uvádzané rodičmi svojmu prieskumu a posúdeniu, pričom tak, ako súd uviedol na pojednávaní pri svojom predbežnom právnom posúdení, viaceré položky sa súdu javia byť nadhodnotené.
36. Pokiaľ ide o vyčíslenie nákladov na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého, súd za nadhodnotenú položku považoval sumu 100,- Eur, ktorú má matka mesačne hradiť za drogériu pre maloletého. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka u syna neuvádza žiadne kožné ochorenia a potrebu nákupu osobitnej drogérie, pričom podľa názoru súdu nepostačuje len jej tvrdenie, že syn spotrebuje
neskutočné množstvo sprchových gélov, sprejov, voňaviek. Prihliadnuc na objem bežne dostupných sprchovacích gélov, šampónov, dezodorantov a voňaviek sa nejaví ako pravdepodobné, že by maloletý dokázal napríklad mesačne minúť spolu 20 kusov sprchovacích gélov, šampónov a dezodorantov (vychádzajúc zo sumy cca 5 Eur za kus produktu). Súd si o danej úhrade vytvoril vlastnú úvahu, pričom podľa názoru súdu, prihliadajúc na bežné ceny produktov je možné považovať za primerané, ak náklad na hygienu u maloletého predstavuje sumu 30,- Eur mesačne. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že matka súdu predložila pokladničný doklad o zakúpení značkovej toaletnej vody pre mužov v cene 39,95 Eur za kus (č.l. 50 spisu), čo však súd s ohľadom na jej pomery považuje za počin neprimeraný, ktorý nemá oporu v pojme odôvodnené potreby maloletého. Takýmto spôsobom nakupovania podľa názoru súdu matka síce dokáže mesačne minúť len na drogériu pre maloletého aj sumu vyššiu ako je 100,- Eur, avšak takýto prístup sa nemôže odraziť na potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti na strane otca a matka si takéto hospodárenie môže dovoliť len vtedy, ak jej to budú dovoľovať jej pomery. Súd tiež považoval za nadhodnotený výdavok v podobe 70,- Eur mesačne za kredit + mobilné dáta, nakoľko potreba takejto objektívne vysokej úhrady nebola v konaní zo strany matky nijako preukázaná. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec v konaní predložil faktúru (č.l. 36), z obsahu ktorej vyplýva, že za sumu 30,- Eur mesačne je možné mať paušál s neobmedzenými volaniami a SMS/MMS v rámci SR a 30 GB dátový balík na internet v mobile v SR a EÚ. Podľa názoru súdu, tak aj na strane maloletého táto položka nákladov môže predstavovať nanajvýš sumu 30,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o mesačné náklady matky na školské potreby maloletého v sume 100,- Eur mesačne, takáto suma nebola nijako v konaní osvedčená. Súd má za preukázané, že dňa 24.09.2025 došlo k úhrade sumy 43,20 Eur (č.l. 10 spisu) a tiež, že maloletému bola zakúpená tlačiareň v hodnote 129,90 Eur (č.l. 47 spisu). Nakoľko maloletý je žiakom obchodnej akadémie, tento odbor si nevyžaduje špeciálne náklady na absolvovanie praxe, napríklad v podobe pracovného odevu, či iné špecifické výdavky. Matka tak súdu osvedčila priemerný mesačný náklad na školské pomôcky v sume 14,43 Eur mesačne. Ostatné vyčíslené náklady na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého spolu v sume 430,- Eur, za vreckové, futbal, ošatenie, stravu a školské obedy považoval súd za vyčíslené primerane. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil sumu potrebnú na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého na sumu cca 505,- Eur mesačne. Odrátajúc 60,- Eur mesačne, ktorými štát matke prispieva vo forme prídavku na dieťa, je u maloletého potrebné jeho rodičmi uhradiť sumu 445,- Eur mesačne.
37. K nákladom samotnej matky súd uvádza, že pokiaľ ide o ňou vyčíslené úhrady za INKASO, Televíziu a Internet, súd poukazuje na to, že v spoločnej domácnosti žijú 3 dospelé osoby, ktoré sa majú spoločne podieľať na úhrade nákladov za vedenie domácnosti, pričom matka tieto náklady v celosti sama nehradí. Pomerne tak výška za úhradu INKASA pripadá na matku v sume 116,67 Eur, za televízor a internet v sume 16,66 Eur. V časti nákladov na mobilné telefonické služby v sume 50,- Eur súd poukazuje na svoj vyššie prezentovaný názor, pričom súd túto sumu považuje za neprimerane nadhodnotenú s vlastným úsudkom, že tento náklad môže objektívne predstavovať nanajvýš sumu 30,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky matky v sume 150,- Eur mesačne za pohonné hmoty, túto položku súd považoval tiež za nadhodnotenú, nakoľko pri priemernej cene paliva 1,512 Eur za liter benzínu 95 a cene 1,491 Eur za liter motorovej nafty (ceny za 48. týždeň roku 2025 dostupné na internetovom portáli Štatistického úradu Slovenskej republiky) a priemernej spotrebe cca 7 l / 100 km, by musela matka mesačne najazdiť približne 1.400 km. Nakoľko je matka toho času nezamestnaná, do práce denne nedochádza, uvedené sa zdá byť nepravdepodobné. Súd pri svojom rozhodovaní tak považoval za adekvátnu sumu 75,- Eur mesačne. Náklad matky na stravu v sume 150,- Eur mesačne sa súdu javí byť primeraný. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil sumu potrebnú na úhradu nákladov matky na sumu 388,33 Eur mesačne. Súd tiež vzal do úvahy, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, pričom v tejto časti súd poukazuje na to, že matka na mladšieho syna poberá sirotský dôchodok vo výške 300,- Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne, čo nepochybne pokrýva značnú časť nákladov, ktoré matka má na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že matka sa zachovala nerozvážne, ak ukončila svoj pracovný pomer v čase, kedy za neho nemala adekvátnu náhradu v podobe aspoň obdobnej, či finančne výhodnejšej pracovnej pozície, čím seba a svoje deti ukrátila nie len o pravidelný mesačný príjem, ale aj o možnosť uplatniť si daňový bonus. Súd preto musí na matku nazerať tak, že táto na seba nedôvodne prebrala neprimerané majetkové riziká.
38. Na strane otca súd poukazuje v súvislosti s platením INKASA vo výške 240,- Eur mesačne na rovnakú skutočnosť ako u matky maloletého, pričom pokiaľ v domácnosti otca žijú spolu 2 dospelé osoby, ktoré sa spoločne podieľajú na chode domácnosti, pomerná výška nákladov predstavuje sumu 120,- Eur mesačne. Súd aj na základe predchádzajúceho rozhodovania má za osvedčené, že otec je vlastníkom
bytu, v ktorom toho času býva so svojou priateľkou a jej deťmi, pričom na jeho kúpu si vzal úver, ktorého mesačná splátka toho času podľa jeho tvrdenia predstavuje sumu 330,- Eur mesačne. Súd má za osvedčené, že otec v súvislosti so svojim zdravotným stavom má zvýšené náklady na lieky a stravu, preto suma 50,- Eur a 300,- Eur mesačne sa javia byť sumami primeranými. Súd tiež za primeranú považuje sumu 100,- Eur mesačne za ošatenie, otec potrebuje špecifickú obuv. Pokiaľ otec hradí sumu 30,- Eur za paušál, súd túto sumu považuje za sumu maximálnu, avšak akceptovateľnú. Sumu 50,- Eur za televíziu a internet v domácnosti súd opäť pomerne rozdelil, náklad otca tak predstavuje 25,- Eur mesačne. Rovnako ako u maloletého syna, tak aj u otca sa suma 100,- Eur mesačne za drogériu javí byť sumou neopodstatnenou, nakoľko ani otec neuvádza na svojej strane žiadne špecifické kožné ochorenia, ktoré by si takýto zvýšený náklad vyžadovali. Rovnako ako u maloletého, tak aj u otca súd vychádza zo sumy 30,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklad na pohonné hmoty, pri sume 200,- Eur mesačne by otec musel mesačne najazdiť cca 1.800 – 1.900 km, čo sa opätovne javí ako nepravdepodobné. S prihliadnutím na to, že otec v súvislosti so svojou prácou dochádza do zamestnania, súd vychádzal z priemerného mesačného nákladu na pohonné hmoty v sume 100,- Eur mesačne. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil sumu potrebnú na úhradu nákladov otca na sumu 985,- Eur mesačne. Podľa zistenia súdu otec zo svojho zamestnania za obdobie od 10/2024 do 09/2025 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 1.615,04 Eur, je tiež poberateľom invalidného dôchodku v sume 330,- Eur mesačne. Spolu tak jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 1.945,04 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Pokiaľ aj otec prispieva svojej partnerke na náklady na jej maloleté deti, nakoľko spolu žijú rodinným životom (viď. zápisnica z ISR), súd upozorňuje otca, že takýto jeho počin je len počinom dobrovoľným, pričom vyživovacia povinnosť k jeho synovi má vždy prednosť pred všetkými jeho výdavkami.
39. Na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom návrhu, predložených listín, účastníckych výpovedí a vykonaného sociálneho šetrenia má súd za to, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v celom jeho rozsahu.
40. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, a to v zmysle rozsudku tunajšieho súdu vyhláseného v konaní sp. zn.: 4P/28/2010-17 zo dňa 31.08.2010, pričom vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k jeho synovi bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.: 2P/124/2022, ktorým došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 60,- Eur na sumu 145,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o aktuálny návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého, súd tak ako pri predchádzajúcom rozhodovaní vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
41. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletého, tak aj na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v prípade maloletého došlo od poslednej úpravy výživného k nástupu do vyššieho stupňa vzdelávacieho systému, pričom je nespochybniteľné, že s nástupom stredoškolského vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja, a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Náklady na maloletého tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli, a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj stravovanie, berúc tiež na zreteľ jeho vek a návštevy futbalových tréningov.
42. U matky došlo k zmene pomerov, táto je toho času vydatá. Matka je síce toho času nezamestnaná, avšak na základe vlastného rozhodnutia rozviazať svoj pracovný pomer a to v čase, kedy nemala zabezpečenú inú pracovnú príležitosť. Podľa názoru súdu, matka tak na seba vzala neprijateľné majetkové riziká, čo sa nemôže odraziť v tej skutočnosti, že otec ako rodič povinný na úhradu výživného v peniazoch bude niesť vo forme zvýšeného výživného v podstate celú sumu nákladov na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého.
43. U otca došlo taktiež k zmene jeho pomerov, v čase posledného rozhodovania bol jeho príjem zo zamestnania vo výške 1.000,- Eur, pričom bol tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 220,- Eur. Toho času je mesačný príjem otca vo výške 1.615,04 Eur a je tiež poberateľom invalidného dôchodku v sume 330,- Eur mesačne. Príjem otca tak objektívne a preukázateľne vzrástol. 44. V súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu matky súd poukazuje na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa stúpli, a preto súd musel brať túto okolnosť na zreteľ.
45. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti, vzhľadom na aktuálny vek maloletého, ako aj ustálené odôvodnené výdavky spojené s uspokojením jeho potrieb a vynakladaných na jeho starostlivosť, prihliadajúc na skutočnosť, že zo strany oboch rodičov sa maloletému dostáva aj osobnej starostlivosti ako aj vecných plnení, aj keď na strane otca v nižšom rozsahu ako zo strany matky, má súd za to, že na výživu maloletého A. toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 300,- Eur mesačne, pričom práve s uvedenou výškou výživného súhlasil tiež ustanovený kolízny opatrovník zastupujúci záujmy maloletého v tomto konaní.
46. Podľa názoru súdu je spravodlivé, ak sa náklady potrebné na uspokojenie potrieb maloletého prerozdelia medzi rodičov v pomere cca 70 % na stranu otca a cca 30 % na stranu matky, a to s prihliadnutím aj na tie skutočnosti, že síce sa otec so synom stýka a v rámci toho styku mu poskytuje drobné finančné a vecné plnenia, tieto však plne nenahrádzajú starostlivosť, ktorá sa maloletému dostáva zo strany matky, kedy táto nepochybne okrem osobnej starostlivosti poskytuje synovi vecné plnenia spojené s jeho pobytom v jej domácnosti, ako je poskytovanie stravy, varenie, pranie, žehlenie, starostlivosť v chorobe a podobne. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na jeho syna zo sumy 145,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne, pričom úhrada takejto sumy je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca, ktorého by aplikovaním tzv. tabuľkového výživného bolo s ohľadom na jeho príjem, vek maloletého a skutočnosť, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, bolo možné zaviazať vyživovacou povinnosťou až vo výške 466,80 Eur (24 % z 1.954,04 Eur).
47. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. A. od podania návrhu do budúcna, vznikol otcovi za obdobie od 17.09.2025 do 01.12.2025 nedoplatok na výživnom v celkovej výške 382,17 Eur (t. j. 67,17 Eur za 13 dní mesiaca september 2025 plus 3 mesiace po 155 Eur plus 5 Eur za 1 deň mesiaca december 2025), na úhradu ktorého súd zaviazal otca maloletého spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku. Súd sa pri svojom rozhodnutí odchýlil od ust. § 232 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je lehota na plnenie tri dni a určil lehotu na plnenie dlhšiu, a to s ohľadom na skutočnosť, aby zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca nemalo na jeho hospodárenie okamžitý negatívny následok a tento si tak mohol vytvoriť úsporu na uhradenie dlžnej čiastky popri hradení už zvýšeného výživného, ktoré je otec povinný hradiť odo dňa doručenia rozsudku (viď. § 44 CMP). 48. Nakoľko súd nevyhovel návrhu matky v celom jeho rozsahu a otca nezaviazal prispievať na výživu jeho maloletého syna sumou 400,- Eur mesačne, ale zaviazal ho prispievať sumou 300,- Eur, súd v prevyšujúcej časti výrokom III tohto rozsudku návrh matky zamietol.
49. Vzhľadom na skutočnosť, že súd týmto rozsudkom rozhodol o novej výške výživného na mal. A., rozhodol výrokom IV tohto rozsudku o zmene rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 2P/124/2022 – 38 zo dňa 13.09.2022 v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa.
50. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
52. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Postupujúc v zmysle citovaného ust. § 52 CMP, súd rozhodol výrokom V tohto rozsudku o nároku na náhradu trov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.