Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53C-81-2025.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Subarea
53C/81/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: K.. O. Ž., K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. W.. N. XXX/ XXX, V., v zastúpení: Mgr. Martin Francl, advokát, so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 56 779 151, proti žalovanej: K.. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. C. XXXX/X, A., o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 20.11.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor pre k. ú. R., a to s: - bytom č. XX nachádzajúcim sa na X. poschodí stavby - N.Č. A.-U. XX so súpisným číslom XXXX, vo vchode U. XX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ KN s parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavená plocha a nádvorie - spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXX/XXXXXX v pomere k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, a teda, aby tieto nehnuteľnosti neprevádzala na inú osobu, nevkladala tieto nehnuteľnosti ako vklad do spoločnosti alebo družstva, nezriaďovala k týmto nehnuteľnostiam záložné práva alebo vecné bremená a neprenechávala užívanie týchto nehnuteľností inej osobe na dobu dlhšiu ako jeden rok (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“).
2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaná nie je platnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, aj keď je zapísaná na LV č. XXXX ako výlučná vlastníčka a zároveň poukazuje na to, že uvedený zápis v katastri obsahuje chyby spočívajúce v nesprávnom dátume narodenia a adrese žalovanej, nakoľko tieto chybné údaje patria pôvodnej vlastníčke a to matke žalobkyne, ktorá na základe darovacej zmluvy darovala sporné nehnuteľnosti žalovanej. Žalobkyňa má za to, že darovanie je neplatné a to z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (matky a otca žalobkyne) a po smrti otca žalobkyne v roku 2021 mala byť sporná nehnuteľnosť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dedičstva k čomu nedošlo a teda matka žalobkyne nemohla ako nevýlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti túto previesť na žalovanú, ktorá je dcérou sestry žalobkyne. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že matka žalobkyne je terminálnom štádiu onkologického ochorenia, pod vplyvom silných liekov, hospitalizovaná a podľa žalobkyne nebola spôsobilá na právne úkony a teda poukazuje na neplatnosť vyššie spomenutej darovacej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa má za to, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností neplatne, existuje reálna hrozba zmeny vlastníctva, ktorá by mohla zmariť budúce rozhodnutie súdu, nakoľko žalovaná má v pláne kúpu väčšieho bytu. Vo veci samej sa žalobkyňa mieni domáhať určenia, že spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľovi (otcovi žalobkyne).
3. Žalobkyňa k svojmu návrhu pripojila nasledovné dôkazy:
- výpis z Katastra nehnuteľností - výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres: D. X.;
- oznámenie o úmrtí otca žalobkyne;
- Kúpna zmluva uzavretá medzi O. J. ako predávajúcou a K.. O. N. ako kupujúcou, ktorej predmetom je sporná nehnuteľnosť;
- Sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX otca a matky žalobkyne;
- Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k.: XXD/XX/XXXX-XX zo dňa 22.04.2021, A. XX/XXXX o schválení dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 2 písmeno c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
8. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
9. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
10. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že tento nie je dôvodný.
11. Súd predovšetkým uvádza, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, t.j. nie hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
12. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.07.2010).
13. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami, z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.
15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.
16. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Neznamená to, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody. Podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne, nie hypotetické.
17. Ako už súd uviedol, základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie skutočnosti, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná má v pláne kúpu väčšieho bytu a existuje reálna hrozba zmeny vlastníctva. Žalobkyňa však túto skutočnosť, t.j., že žalovaná podstupuje kroky k tomu, aby scudzila spornú nehnuteľnosť ničím relevantne nepreukázala. Zároveň súd poukazuje na to, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobkyne, ktoré nie sú ničím reálne podložené t.j. sú v hypotetické. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ani z dôkazov predložených žalobkyňou nevyplýva, že by žalovaná postupovala kroky vedúce k scudzeniu spornej nehnuteľnosti, prípadne k jej zaťaženiu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala súdu potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia resp. existenciu bezprostrednej a reálne hroziacej ujmy. Preto súd uzavrel, že nebola splnená základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. K skutočnostiam uvádzaných žalobkyňou pokiaľ ide o osvedčenie jej nároku a to, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností neplatne, a že žalobkyňa sa mieni domáhať určenia, že spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľovi (otcovi žalobkyne) súd uvádza, že žaloba na určenie, že určitá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi je procesne prípustná. Preukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností o vlastníctve nehnuteľností je potom potrebné preukázať v konaní vo veci samej na základe žaloby, ktorú žalobkyňa mieni podať.
19. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žalovaná mala v konaní plný úspech a preto má žalovaná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia a žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).