Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/126/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1043/1, Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom D. H. X, E. I. a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, E. I., zastúpený: JUDr. Lenka Macek Dananaiová, advokátka so sídlom Ernestova bašta 10, Nové Zámky, o návrhoch rodičov na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.03.2025, č.k. -141, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III. v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas Vianočných sviatkov mení tak, že otec je počas Vianočných sviatkov oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny rok od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod.

Vo zvyšnej časti sa výrok III. potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie výrokmi I. a II. schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne, počnúc od 12.08.2024, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a dlžné výživné za obdobie od 12.08.2024 do 11.03.2025 vo výške 561,50 eur má otec povinnosť zaplatiť do 31.03.2025 k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom III. upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas bežného styku každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16:30 hod. do nedele daného týždňa do 18:00 hod, a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov, každý kalendárny rok od 25.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov, každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas letných prázdnin, každý kalendárny rok, tretí ucelený júlový týždeň začínajúci pondelkom od 9:00 hod. do nedele daného týždňa do 18:00 hod. a tretí ucelený augustový týždeň začínajúci pondelkom od 9:00 hod. do nedele daného týždňa do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po ukončení styku maloleté dieťa matke v učenom čase na tom istom mieste odovzdá. Zároveň deklaroval, že obdobie prázdnin a sviatkov v kalendárnom roku má špeciálny režim,

kedy sa neuplatňuje bežná úprava styku. Výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Prijaté rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil (ďalej „ “), , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), (ďalej „ “) konštatujúc, že v otázke zverenia maloletého dieťaťa, zastupovania a spravovania jeho majetku a výživného schválil dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní dňa 11.03.2025, ktorá zodpovedá zákonným kritériám a je v záujme maloletého dieťaťa.

3. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom konštatoval, že Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 02.09.2024, č.k. - 31 do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenému na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa odovzdá späť matke v mieste bydliska matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačnou sumou vo výške 150 eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Konštatoval, že v posudzovanej veci nevyhovel návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, ale stotožnil s návrhom otca a kolízneho opatrovníka na rozšírení styku otca s maloletým dieťaťom podľa návrhu otca a jeho styk s maloletým dieťaťom upravil bez prítomnosti matky aj s prespatím. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku, čiže tieto nie sú prekážkou. Za prekážku súd prvej inštancie posúdil skutočnosť, že aktuálne rodičia nie sú schopní vplývať jednotne na výchovu maloletého dieťaťa a nedokážu medzi sebou efektívne komunikovať. V tomto smere však už je prijaté opatrenie zo strany úradu práce, rodičia sa podrobujú psychologickej intervencii (toho času už len otec), pričom zo správ doručených súdu vyplýva, že je potrebné zjednotiť výchovné pôsobenie rodičov na maloleté dieťa, rozvíjať ich schopnosť vzájomne sa podporovať a komunikovať pri výchove dieťaťa a je potrebné vytvoriť otcovi priestor, aby mohol osamote tráviť čas s maloletým dieťaťom. Mal za nevyhnutné aj maloletému dieťaťu primerane k jeho veku vysvetliť, že bude tráviť čas aj so svojim otcom. Súd prvej inštancie uviedol, že počas konania nezistil žiadny relevantný dôvod na to, aby styk maloletého s otcom nemohol byť rozšírený, práve naopak, z vykonaného dokazovania vyvodil, že je v záujme maloletého dieťaťa budovať a rozširovať citové väzby rovnako s oboma rodičmi. V tejto súvislosti poukázal najmä na správu psychologičky z materskej školy ktorá uviedla, že maloletý počas sedenia vyjadroval smútok za otcom a bolo zrejmé, že odluku rodičov a aktuálnu situáciu citlivo prežíva, pričom odporúčala zabezpečiť maloletému pravidelné trávenie času s otcom, ktoré je nevyhnutné pre adekvátne naplnenie citových potrieb maloletého dieťaťa v období ranného detstva. Opačný prístup by mohol predstavovať riziko pre citový vývin dieťaťa. Súd prvej inštancie ďalej pri rozhodovaní prihliadal na názor kolízneho opatrovníka ktorý uviedol, že neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by obmedzovali otca v bežnom styku so svojim synom, tak ako je to v bežnej súdnej praxi zaužívané, otcom navrhovaný styk s dieťaťom, čo sa týka bežného styku, ako aj styku počas prázdnin a sviatkov je podľa jeho názoru v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko doteraz realizovaný styk upravený neodkladným opatrením bol v minimálnom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie poskytol širší priestor pre styk otca s maloletým dieťaťom majúc za to, že je potrebné prehlbovať citový vzťah otca s maloletým dieťaťom a v aktuálnom veku maloletého (5 rokov) je styk s prespatím dvoch nocí pre dieťa zvládnuteľný, nakoľko dieťa je vo veku, kedy sa začína odpútavať od rezidenčného rodiča (ktorým je matka).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5. Proti výroku III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka odôvodňujúc ho ust. /ujúc, že súd prvej inštancie sa s otázkou úpravy styku maloletého dieťaťa dostatočne nevyporiadal a do rozhodnutia len nekriticky prevzal návrh otca. Prespávanie maloletého dieťaťa s otcom nepovažuje za vhodnejšie vzhľadom k evidentnej snahe otca ovplyvňovať dieťa proti nej, u maloletého je po prevzatí od otca identifikovaný problém s adaptáciou, maloletý sa voči nej správa nevhodne, začal proti nej používať vulgárne výrazy zhodné s výrazmi, ktoré voči nej používa otec. Na motiváciu dieťaťa otec používa hračky, ktoré mu následne nedovolí vziať si do domácnosti matky, maloletý je potom kvôli hračkám plačlivý a máva hysterické záchvaty. Po stretnutí otca s dieťaťom

11.04.2025 a 13.04.2025 sa maloletý po príchode od otca vyjadroval vulgárne, bol rozrušený, nervózny, výbušný a na každého kričal. Otec nerešpektuje jej odporúčania v otázke zdravotného stavu dieťaťa, ktoré má slabšiu imunitu, musí ho neustále po príchode od otca doliečovať. V prípade zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa jej otec vyčíta, že sa s dieťaťom nemôže stretnúť, ani v takomto prípade sa neváha dožadovať styku s maloletým a privolania hliadky polície do jej domácnosti. Otec maloletému nepodáva riadne lieky, resp. mu ich podá podľa svojvôle, dieťaťu uvádza, že mu stačí jesť ovocie. Evidentne si neuvedomuje vnímanie jeho tvrdení maloletým, ktoré si ukladá ako vzorce správania a následne ich pri zdravotnom probléme aj aplikuje (maloletý si napr. odmietol vziať sirup na kašeľ). V konaní otca matka identifikuje schválnosti čo je evidentné nielen z ignorácie jej odporúčaní (otec koná opačne), ale najmä z jeho prístupu voči matke s dopadmi na maloleté dieťa. Uvedené je zrejmé aj zo zápisu do materskej školy, kedy otec odmietal udeliť súhlas na tento zápis, resp.si vymýšľal výhovorky na docielenie zmeškania zápisu. Otec nerešpektuje jej odporúčania, napr. aby vo svojej domácnosti lepšie kúril, pretože maloletý sa opakovane na chlad u otca sťažoval a následne bol krátko na to prechladnutý s teplotami. Za prínosnú nevníma matka ani úpravu styku v priebehu pracovného týždňa, nakoľko je týmto spôsobom narušený zaužívaný režim dieťaťa, ktorý v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod. večeria a po príchode ho otec vracia hladného a nervózneho. Podľa matky sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal aj s otázkou úpravy styku otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov, podľa ktorej má matka možnosť tráviť s maloletým len na Štedrý deň (24.12.) a v ostatných dňoch nemôže zachovávať rodinné zvyklosti, v rámci ktorých sa jej celá širšia rodina stretáva pri príležitosti vianočných sviatkov. Pri rozhodovaní súd nezohľadnil, že podľa jeho úpravy bude matka môcť stráviť počas vianočných sviatkov každý rok len deň 24.12. a následne sa s dieťaťom stretne až 28.12. Za vhodnejšie považuje úpravu styku otca s maloletým dieťaťom cez vianočné sviatky každý párny kalendárny rok dňa 26.12. v čase od 9:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. od 9:00 hod. do 17:00 hod. a dňa 27.12. od 9:00 hod. do 17:00 hod., ktorou bude umožnené nielen otcovi ale aj matke stráviť vianočné sviatky s maloletým a širšou rodinou. Pokiaľ ide o veľkonočné sviatky, s prihliadnutím na vek maloletého a veľkonočné zvyklosti navrhla, aby počas veľkonočných sviatkov trávilo dieťa čas s oboma rodičmi tak, že styk otca bude realizovaný každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do soboty toho istého kalendárneho týždňa do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. Počas obdobia letných prázdnin súhlasila so stykom otca počas tretieho uceleného júlového týždňa, v mesiaci august ho však navrhla upraviť na druhý ucelený týždeň z dôvodu, že posledné dva augustové týždne ráta s potrebou prípravy dieťaťa na nový školský rok.

6. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol že správu školskej psychologičky nepredložil v konaní on, ale kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, jej obsah matka na pojednávaní dňa 11.03.2025 nenamietala, predškolské zariadenie maloletého navštevuje sporadicky výlučne za účelom účasti vystúpení dieťaťa v rámci besiedok, alebo ak sa informuje o jeho výchovno- vzdelávacom procese, školskou psychologičkou bol oslovený s požiadavkou na súhlas vykonania pohovoru s maloletým dieťaťom. Matka opustila spoločnú domácnosť 08.08.2024 bez predchádzajúca upozornenia, v následnom období mu nedvíhala telefón, sporadicky odpovedala na správy ohľadne maloletého, neumožňovala mu styk s dieťaťom, čoho dôsledkom bolo nariadenie neodkladného opatrenia. Matka ani súdom upravený styk častokrát nerešpektovala, častokrát deň pred určeným stykom alebo v deň realizácie styku zaslala správu, že je dieťa choré, s priložením potvrdenia od lekára. Na styku s dieťaťom netrval v prípade, keď lekár v potvrdení uviedol, že zdravotný stav dieťaťa vyžaduje pokoj na lôžku, keďže mu záleží na zdraví dieťaťa. Opakovaná rušené termíny styku však spôsobili, že sa s dieťaťom stretával len jeden až dvakrát za kalendárny mesiac, začal byť skeptický ohľadne hodnovernosti lekárskych potvrdení (napr. matka mu oznámila, že štvrtkový styk sa nebude realizovať z dôvodu choroby dieťaťa aj s doložením výmenného lístka, avšak pri návšteve škôlky následne zistil, že sa dieťa v piatok zúčastnilo výchovno- vyučovacieho procesu). Vždy keď mal styk a matka ho poučila o podávaní liekov, tieto dieťaťu podal presne podľa jej pokynov, okrem toho mu povedal, že okrem liekov musí jesť aj ovocie obsahujúce vitamíny. Po odchode zo spoločnej domácnosti matka zobrala so sebou jej osobné veci, ako aj osobné veci dieťaťa (čo zahŕňa aj jeho hračky), ohľadom hračiek neustále vyvoláva konflikt, matku niekoľkokrát žiadal, aby si hračky zo spoločnej domácnosti rozdelili, čo matka odmietla s tvrdením, že sú to hračky maloletého. Hračky ktoré dieťaťu kupoval od rozchodu rodičov dieťaťu, si syn podľa svojho uváženia buď vzal do svojho bydliska alebo mu povedal, že si ich nechá u seba v izbičke (u otca). V dňoch 11.04.2025 a 13.04.2025 sa s maloletým ani nestýkal. Pokiaľ ide o konfliktný vzťah medzi rodičmi, tento identifikoval aj samotný prvoinštančný súd. Otec uviedol, že dňa 14.05.2025 mal dohodnutý termín konzultácie na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny v Šali, kde bola prizvaná aj matka, ktorá účasť psychológovi najprv potvrdila a až na stretnutí sa otec dozvedel, že sa matka nedostaví. Po návrate domov (bytu v E. I. v podielovom spoluvlastníctve) sa od susedov dozvedel, že matka bola v tomto čase v byte a odnášala si veci. Matkou navrhovaný styk nie je prínosný pre budovanie väzieb medzi ním a synom, maloletý má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, podľa matkou navrhnutej úpravy by sa jeho styk s dieťaťom realizoval v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa názoru otca súd prvej inštancie rozhodol o jeho bežnom styku s maloletým správne, keď zohľadnil právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného styku s oboma rodičmi, pričom maloletý pri odovzdávaní prejavuje smútok z toho, že sa už vracia k matke. Pokiaľ ide o výhrady matky k styku počas Vianoc a Veľkej noci, uvedomuje si, že vzhľadom na vek dieťaťa je v jeho záujme aby deň 2412. trávil s matkou, a preto tento deň ani nežiadal upraviť. Styk počas vianočných sviatkov navrhol ponechať z dôvodu, že počas ich trvania sa s maloletým stretne len 3 dni od 25.12.- 27.12. a ostatné dni prázdnin môžu matka a syn tráviť spolu. Rozdelenie styku počas Veľkej noci podľa otca nedovoľuje obom rodičom stráviť čas podľa vlastného uváženia a obmedzuje ich v plánovaní programov s maloletým. K matkou navrhnutému posunu styku počas augusta uviedol, že sa jedná o svojvoľné rozhodnutie matky. Vyjadrenie uzavrel, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť.

8. Matka v následnom písomnom podaní zo dňa 16.06.2025 nesúhlasila s vyjadrením sa otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu. K tvrdeniam otca o nerešpektovaní rozhodnutia súdu uviedla, že otec za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia považuje chorobu dieťaťa, kedy vždy otcovi dokladá potvrdenie pediatra dieťaťa. Otec sa namiesto obrátenia sa na pediatra dostavil do miesta bydliska dieťaťa, ktoré chcel aj v horúčkach prevážať k nemu autom. Na jej informácie týkajúce sa liekov a ich dávkovania otec reaguje posmešne, ak ich aj prevezme, podľa vyjadrenia dieťaťa mu ich nepodáva . Maloletý býva pri príchode od otca chorý , musí sa doliečovať, otec berie dieťa do detských kútikov , kde je vystavené nedostatočnej hygiene a zvýšenému riziku nákazy od ostatných detí. Otcovi navrhuje aj náhradný termín stretnutia s maloletým a nie je v jej možnostiach pre nespoluprácu zo strany otca ovplyvňovať zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. Opusteniu spoločnej domácnosti predchádzalo agresívne konanie otca voči nej, otec sa jej rodičom vyhrážal podrezaním nožom, pričom vrcholom bolo vyhodenie jej osoby s dieťaťom zo spoločného bytu. O agresívnom správaní sa otca svedčí aj dôvod zrušenia spolupráce psychologičky C. L. H., a to vzhľadom na správanie otca , ktorý mal voči psychologičke vystupovať agresívne, mal sa jej vyhrážať a načrtol jej pokračovanie vo svojom nevhodnom správaní sa. Tvrdenia otca týkajúce sa vyšetrenia otca školskou psychologičkou verifikovala u riaditeľky ktorá jej uviedla, že otca nikdy neoslovila s tým, že s ním chce hovoriť školská psychologička. Otec vyhľadal školskú psychologičku sám a dal jej súhlas k spolupráci s maloletým napriek tomu, že matka odovzdala súdne rozhodnutie aj riaditeľke školy. K okolnostiam sedení u psychológa na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Šali matka uviedla, že na týchto stretnutiach sa otec vracal k možnostiam obnovy partnerského vzťahu a matka v nich nevidela žiaden prínos. Pokiaľ sa na termín 14.05.2025 nedostavila, bolo to z dôvodu jej pracovných povinností, pričom do spoločného bytu sa dostavila až v neskorších popoludňajších hodinách. Matka zotrvala na odvolacích dôvodoch týkajúcich sa preferovania úpravy styku otca bez prespávania v domácnosti otca minimálne do času, kým otec nezačne spolupracovať v zaužívanom režime dieťaťa a prestane dieťa negatívne ovplyvňovať proti nej. Konštatovala, že zo spoločnej domácnosti zobrala iba tri hračky dieťaťa, zvyšné zostali v spoločnom byte.

9. Otec v ostatnom písomnom vyjadrení sa z 21.07.2025 konštatoval nepravdivosť tvrdení matky, že jeho styku s maloletým dieťaťom matka spočiatku nebránila, čo je priamo v rozpore s vyjadrením sa matky a zisteniami kolízneho opatrovníka z 22.08.2024. Od istého času, vždy keď mu matka pošle Výmenný lístok s odporúčaním lekára, že stav dieťaťa vyžaduje pokoj na lôžku, sa telefonicky informuje u lekára o závažnosti stavu. Tak tomu bolo aj v marci a apríli 2025, kedy sa mal realizovať jeho styk s dieťaťom a kedy na styku netrval a rešpektoval pokyn lekára. Tvrdenie matky, že by mu ponúkala náhradné termíny stretnutí nie sú pravdivé, náhradných termínov sa dožaduje márne. Matku s dieťaťom nikdy zo spoločnej domácnosti nevyhadzoval, na jej osobu nikdy nebol agresívny, matka opustila spoločnú domácnosť v auguste 2024 bez jeho predchádzajúceho upozornenia , následne mu nezdvíhala telefón a na správy ohľadom dieťaťa odpovedala sporadicky. Otec prisvedčil, že telefonicky

kontaktoval psychologičku C. L. H. avšak odmieta, že by sa jej mal vyhrážať. Túto psychologičku mala matka s dieťaťom navštevovať z dôvodu, že sa maloletý po návrate od otca vracia rozrušený. Keďže maloletý si mal k tejto psychologičke podľa tvrdenia matky vybudovať vzťah, pri telefonáte jej navrhol, že sa k sedeniu pripojí , aby s nimi spolupracovala a pomohla dieťaťu prekonať obdobie rozchodu rodičov. Mylne sa domnieval, že dieťa navštevuje C. H. pravidelne, pričom z jej odpovede matke vyplýva, že sa jednalo o bežné jednorazové psychologické vyšetrenie dieťaťa a o vybudovanie dôvery k nej (v správe je uvedené, že „chlapec počas celého sedenia neprehovoril“). Otec uviedol, že mal záujem s psychologičkou preferovanou matkou spolupracovať. Otec upriamil pozornosť na to, že rodičia sa rozišli v auguste 2024 a matka napriek tvrdeným zmenám v správaní sa dieťaťa zabezpečila dieťaťu len jedno vyšetrenie u psychológa a všetky ostatné ponúkané možnosti využitia psychologickej pomoci (pohovor u školského psychológa alebo na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Šali) odmieta. Otec uviedol, že konfliktný vzťah medzi rodičmi pretrváva, čím je najviac postihnutý maloletý syn. Aj keď matka spočiatku súhlasila s účasťou dieťaťa v sprievode otca na jednodňovom výlete vo Family parku v Rakúsku, 7 dní pred výletom oznámila svoj nesúhlas s odôvodnením, že vracia dieťa vždy choré a ovplyvňuje ho proti matke. Po jeho návrhu mu Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 09.06.2025, sp.zn. udelil súhlas namiesto matky s účasťou maloletého dieťaťa na výlete organizovanom materskou školou. Keďže sa s matkou nevedel dohodnúť ani na úprave jeho styku s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin 2025, po jeho návrhu bol tento styk upravený uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 10.07.2025, sp.zn. .

10. Odvolací súd preskúmal vec, pri ktorej nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozhodnutia, keď pre nariadenie pojednávania podľa neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem), pričom dospel k nasledujúcim záverom.

11. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

13. Predmetom odvolacieho prieskumu je v danej veci je výlučne výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

14. Za nedôvodné posúdil námietky matky o nedostatočnom odôvodnení výroku III. rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, zakladajúcim odvolací dôvod podľa / Dáva jej do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej (ktorým posudzované rozhodnutie je) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca (nevyhnutná). Podľa už ustálenej judikatúry, z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Po odvolacom prieskume konštatuje, že v danej veci sa nejedná o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 2/2016 , ktorá výnimka sa má týkať len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov majúcich znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, o aký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (rozsudok z roku 2009 Sutyazhnik proti Rusku), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (rozsudok z roku 2003 Ryabykh proti Rusku), resp. ak odôvodnenie rozhodnutia obsahuje výkladom neodstrániteľné rozpory (protirečivosti). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k výroku III. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom dospel odvolací súd k záveru, že preskúmavaný výrok III. rozhodnutia (ktorý je hľadaním spravodlivého riešenia od otcom navrhovanej regulácie styku až po matkou navrhovanú úpravu styku bez prespania), obsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie v ňom v bodoch 6 - 20 podrobne uviedol skutkové

zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný význam pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu narodeného z ich partnerského vzťahu, a v ktorom sa po uvedení hmotnoprávnych ustanovení dostatočne vysporiadal s predmetom konania a jeho účelom. Z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich podstatný význam pri rozhodovaní o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom (do ktorého osobnej starostlivosti nebolo dieťa zverené), pričom táto úvaha súdu nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces.

15. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa / , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (v spojení s C.m.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

17. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Pokiaľ ide o odvolaciemu prieskumu podrobený výrok III. rozhodnutia (úprava styku otca s maloletým dieťaťom a s tým súvisiace povinnosti rodičov) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a zároveň, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo

ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že akékoľvek obmedzenie (alebo úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom), je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť , podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým A. správne zohľadňoval výsledky dokazovania vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci. V tejto súvislosti považuje za nutné dať matke do pozornosti, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Zohľadňujúc uvedené, nebolo súdu prvej inštancie možné vo vzťahu k prijatému záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a jeho rozsahu (vychádzajúceho zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyčítať žiadne pochybenia.

20. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že pri nezhode rodičov v otázke styku otca s maloletým dieťaťom, je v najlepšom záujme maloletého A. upraviť jeho bežný styk s otcom (t.j. styk mimo obdobia prázdnin a sviatkov s upraveným špeciálnym režimom) s prespaním počas víkendu v každom párnom týždni kalendárneho roka (od piatku od 16:30 hod. do nedele do 18:00 hod.) a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Je s ním v zhode v nepochybnej dôležitosti osoby otca pre zdravý a harmonický vývoj maloletého, na ktorej skutočnosti nemôže nič meniť ani skutočnosť, že maloletý je ešte v nízkom veku, a ani postoj, ktorý k otázke styku otca s maloletým dieťaťom v konaní prezentovala matka. Vykonaným dokazovaním bolo bez akejkoľvek pochybnosti zistené, že maloletý má k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah, prostredie u otca, bývajúceho v spoločnom byte rodičov nie je pre dieťa neznámym prostredím, keďže v ňom bývalo v čase, kedy rodičia viedli spoločnú domácnosť (do augusta 2024). V konaní dostatočne nepreukázané a čo do časových údajov neupresnené námietky matky, prezentované v priebehu prvoinštančného konania (zopakované v podanom odvolaní) o neschopnosti otca sa riadne postarať o maloletého a riadne dodržiavať liečebný režim dieťaťa, o jeho ovplyvňovaní dieťaťa proti osobe matky, ktoré má po návrate od otca reagovať voči matke agresívne, nevhodne , s používaním výrazov, ktoré voči nej má používať otec, nie sú spôsobilé navodiť stav, dôsledkom ktorého by bola úvaha o tom, že nie je v záujme maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom v rozsahu dvoch víkendov v mesiaci aj s prespatím. Za nedôvodné odvolací súd rovnako posúdil námietky matky týkajúce sa bežného styku otca vo štvrtok každého nepárneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do 18:00 hod. týkajúce sa času ukončenia styku. Má za to, že pri odovzdaní maloletého dieťaťa matke každý štvrtok v nepárnom kalendárnom týždni o 18:00 hod., zostáva dostatočný časový priestor na vykonanie večernej rutiny dieťaťa aktuálne vo veku takmer 6 rokov, t.j. navečerania sa , večernej hygieny a prípravy dieťaťa na nočný spánok. Pokiaľ ide o špeciálnu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom vzťahujúcu sa na obdobie prázdnin, odvolací súd rovnako nevidí žiaden racionálny základ v presune styku otca s maloletým dieťaťom počas mesiaca august z tretieho na druhý ucelený týždeň, a ani na zmenu súdom prvej inštancie upraveného styku počas Veľkonočných sviatkov, ktorý predstavuje pre každého z rodičov každý druhý rok 5 dňový priestor pre prípadné vytvorenie si programu s maloletým dieťaťom aj mimo miesta bydliska rodičov. Z okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť , že takáto úprava styku otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin a každý druhý rok počas Veľkonočných sviatkov by

mala byť pre maloletého zaťažujúca, naopak , táto je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo tráviť s otcom kontinuálny čas, prehlbovať s ním ich vzájomný vzťah a zažívať prežitky, ktoré počas obdobia víkendového styku pre obmedzený čas styku nemôže zažívať. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd výrok III. rozhodnutia v týchto častiach podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

21. Ku korekcii výroku III. rozhodnutia odvolací súd pristúpil výlučne vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom počas Vianočných sviatkov, pri ktorom mal za potrebné zohľadniť osobitný a nezameniteľný charakter týchto sviatkov, ktoré sú práve pre deti v ešte nízkom veku rodinnými sviatkami spojenými s intenzívnym prežívaním dieťaťa, očakávaním darčekov od blízkej rodiny a spoločným trávením času s rodinou. Má za to, že prijatá úprava Vianočných sviatkov, podľa ktorej by matka každoročne trávila s maloletým dieťaťom len Štedrý deň, nie je úpravou rešpektujúcou záujem maloletého dieťaťa . Na základe uvedeného odvolací súd v tejto časti výrok III. rozhodnutia bez potreby zopakovania, resp. doplnenia dokazovania podľa zmenil tak, že otec je počas Vianočných sviatkov oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny rok od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod.. Má za to, že zmenená úprava styku otca s maloletým dieťaťom predstavuje kompromisné riešenie pre oboch rodičov a najmä, je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré Vianočné sviatky prežije s oboma rodičmi rovnomernejším spôsobom, bude mať v prvý sviatok vianočný „pomalé a pokojné ráno“ s priestorom na spracovanie zážitkov z predchádzajúceho Štedrého dňa, na strane druhej bude mať otec vytvorený priestor na minimálne jeden sviatočný obed so synom (každý druhý rok na dva), pričom nastavená úprava vytvára priestor dieťaťu na trávenie času nielen s oboma rodičmi, ale aj ich blízkymi rodinami.

22. Na rodičov maloletého A., v nadväznosti na pred súdom prvej inštancie prezentovaný spôsob ich vzájomného správania sa a komunikácie odvolací súd apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie, pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah, a najmä vyvarovať sa ovplyvňovania dieťaťa proti druhému rodičovi. Zdôrazňuje im, že ich syn nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a aj keď sa jedná o dieťa v útlom veku, toto potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov, vrátane práva na primeraný a nerušený styk s otcom. Rodičia (matka a rovnako aj otec) by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletý postupom času viac vnímať a všímať si ich, mu budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života .Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa (i napriek jeho nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa , pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa , C.m.p. v spojení s

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).