Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/50/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., aktuálne E. XX, XXX XX D. proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX H., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súdu dňa 25.11.2025 domáhala, aby súd podľa zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100m. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný ju prenasleduje, vyvíja na ňu psychický nátlak, vyhráža sa jej, manipuluje, sledovanie žalovaným v nej vyvoláva vážne obavy o jej bezpečnosť a o bezpečnosť jej detí, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v takomto správaní pokračovať, nakoľko sú v rozvodovom konaní a žalovaný ju opakovane podvádzal, aktuálne manipuluje deťmi aj po jej opakovanom napomínaní, jej osobne sa vyhráža, že ak nepovie, že bude s ním žiť, tak jej zoberie deti, pričom ani nemá vlastné bývanie, opakovane ju sleduje a obťažuje a taktiež sa jej vyhráža. Vyhrážal sa jej dňa XX.XX.XXXX a je to opakované, tiež ju prenasledoval pred domom dňa XX.XX.XXXX a taktiež je to opakované, toto konanie žalovaného v nej vyvoláva obavu o život a zdravie, situácia je podľa jej názoru naliehavá.

2. K návrhu žalobkyňa pripojila ako dôkaz potvrdenie I. E. J. K. H. D., I. J. J., I. I. J. K. D. L. zo dňa 23.11.2025.

3. Z predložených listín mal súd za osvedčené nasledovné skutočnosti.

4. Z potvrdenia I. E. J. K. H. D., I. J. J., I. I. J. K. D. L. zo dňa 23.11.2025 súd zistil, že žalobkyňa dňa 23.11.2025 vykonala ústne oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku vo veci vyhrážania sa zabitím a vzatím detí z domu, v ktorom býva na M. E. XX, D., a to dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX N. (stručný a vecný popis skutku, obdobie).

5. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená..

8. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa SR platí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa platí, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

15. Zákon však výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

16. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasledujúcich .

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

18. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,

vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa . K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.

20. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.

21. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť.

23. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému zákaz približovania k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 100m.

24. Súd v prvom rade v predmetnej veci zisťoval, či medzi žalobkyňou a žalovaným existuje vzťah, ktorý je možné kvalifikovať ako vzťah právny a dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným takýto vzťah existuje, pričom zo zistených skutočností usúdil, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia zo strany žalovaného, ide teda konkrétne o vzťah vyplývajúci z práva žalobkyne na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej osobnosti, do jeho súkromia.

25. Z citovaného SR, ako aj ust. vyplýva právo každej osoby na nedotknuteľnosť osoby a ochranu súkromia, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. O. XX/ XXXX-XX z 29. apríla 2015 sa súkromím chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo základných práv garantovaných je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva brať na zreteľ.

26. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho duševného a fyzického zdravia, ktoré ako základné a prioritné právo má v ochrane prednosť pred inými základnými právami.

27. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, ďalšou zo základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je súd povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať, je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti).

28. Žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že ju má žalovaný prenasledovať a obťažovať, vyvíjať na ňu psychický nátlak, vyhrážať sa jej a manipulovať a svojim správaním v nej vyvoláva odôvodnenú obavu o jej bezpečnosť a bezpečnosť jej dcér, uviedla, že ju žalovaný sledoval dňa XX.XX. a vyhrážal sa jej XX.XX. a je to opakované.

29. Žalobkyňa v podanom návrhu neuviedla žiadne konkrétne situácie, ani konkrétne správanie žalovaného, ktoré by bolo miestne a časovo špecifikované a vytvorilo obraz o vzťahoch medzi stranami sporu a o forme, obsahu a spôsobe správania žalovaného voči žalobkyni. Skutočnosti uvedené žalobkyňou v podanom návrhu sú už ňou vyvodené subjektívne hodnotenia správania a konania žalovaného, posúdenie opodstatnenosti ktorých vyžaduje uvedenie konkrétneho konania, situácií a správania žalovaného, ktorých formu, obsah, charakter a intenzitu by bolo zo strany súdu možné posúdiť. Takto špecifikované a konkretizované skutočnosti možno z hľadiska ust. považovať za nevyhnutnú súčasť rozhodujúcich skutočností, ktoré je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť a na podklade ktorých súd vyhodnocuje pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jeho opodstatnenosť.

30. Konajúci súd konštatuje, že takto žalobkyňou v návrhu uvedené skutočnosti, majúce povahu všeobecných hodnotení a všeobecných záverov, bez väzby na konkrétne skutkové situácie, ktorých opísanie v návrhu absentuje a ktoré by boli tými zákonnou úpravou vyžadovanými rozhodujúcimi skutočnosťami, nie je zo strany súdu možné posúdiť a vyhodnotiť.

31. Konajúci súd teda konštatuje, že žalobkyňa síce v podanom návrhu určité skutočnosti uviedla, ňou uvádzané skutočnosti však dostatočne nekonkretizovala a neposkytla nimi súdu podklad, aby súd mohol vyhodnotiť, či stav vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným neodkladnú úpravu vyžaduje.

32. Žalobkyňa neuviedla v návrhu rozhodujúce skutočnosti opisujúce skutkové situácie vzťahov a pomerov medzi stranami sporu, ktorých povahu, intenzitu a negatívnosť dopadu na žalobkyňu by bol súd schopný vyhodnotiť, nakoľko je to súd, ktorý pri vyhodnocovaní nevyhnutnosti zásahu do právnych vzťahov strán sporu tieto hodnotenia má vykonať.

33. Súd nemôže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len na základe hodnotiacich záverov žalobkyne, bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho, z akého konkrétneho správania, či konkrétneho konania žalovaného a z akých konkrétnych skutkových situácií medzi stranami sporu tieto závery vyplynuli, teda, aby bolo v návrhu popísané konkrétne správanie žalovaného a konkrétne situácie, ktoré v žalobkyni ňou uvádzané negatívne pocity a obavy vyvolali. Len na základe takejto kvality tvrdení by súd vedel pomery medzi stranami sporu vyhodnotiť a na ich podklade overiť, či správanie žalovaného voči žalobkyni má formu, obsah, charakter a intenzitu, ktorá môže vyvolať obavu o život a zdravie a má povahu ohrozovania duševnej a telesnej integrity žalobkyne. Bez ich uvedenie nie je možné vyhodnotiť, či tvrdená obava žalobkyne je alebo nie je odôvodnená.

34. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa kvalitatívne nenaplnila požiadavku uviesť v návrhu rozhodujúce, teda konkrétne a individuálne skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi ňou a žalovaným, na základe ktorých by súd posúdil žalobkyňou tvrdené závery – pocity strachu a obáv a zároveň nevyhnutnosť zásahu do vzťahu medzi stranami sporu.

35. Naviac žalobkyňa súdu neposkytla ani žiadne dôkazy, ktorými by osvedčila závery, ktoré prijala a ktoré v návrhu uviedla. Žalobkyňou predložené potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX totiž neosvedčuje žiadny miestny, časový, ani osobný súvis s osobou žalovaného, a zároveň, súvis tohto potvrdenia so správaním žalovaného pre absenciu uvedenia konkrétnych skutočností a skutkových okolností vzťahov medzi stranami sporu v podanom návrhu taktiež nie je zo strany súdu možné posúdiť.

36. Zhrnúc vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa síce v podanom návrhu uviedla záverečnú skutočnosť, že cíti s ohľadom na správanie žalovaného obavu o svoju bezpečnosť, súdu však neposkytla žiadny podklad, a to ani konkrétne skutočnosti, ani konkrétne dôkazy na ich osvedčenie, na základe ktorých by bola táto obava a potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu osvedčená.

37. S ohľadom na uvedené, keďže konajúci súd nemal za osvedčené splnenie podmienky opodstatnenosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáha zákazu priblíženia, zamietol.

38. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhodol o neodkladnom opatrení má povahu konečného rozhodnutia, v súlade s ust. súd rozhodol o trovách vyvolaných návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto by súd mal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému, hoci úspešnej strane sporu, návrh na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.