Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-100-2025.pdf
PDF · 125.83 KB
Case nature
Subarea
11Co/100/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. septembra 2025, č. k. 21C/18/2025-18, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a VI. p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: výrokom I. odporcovi uložil, aby po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia nevstupoval do nehnuteľnosti, bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na adrese C., D. XXXX/ XX. Výrokom II. poučil povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia. Výrokom III. odporcovi uložil, aby sa vedome nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s tým, že pokiaľ by boli navrhovateľka a odporca spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa nariadený zákaz nevzťahuje. Výrokom IV. navrhovateľke uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti odporcovi ako žalovanému žalobu o ochranu osobnosti. Výrokom V. v zostávajúcej časti návrh zamietol. Výrokom VI. rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému dočasne vstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. X pre k. ú. C., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX. Zároveň žiadala, aby súd žalovanému zakázal priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Uviedla, že žalovaný je jej bývalým partnerom. Z ich partnerského vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, D. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX. So žalovaným spolu žijú v nájomnom byte, ktorý užívajú na základe nájomnej zmluvy s Mestom Trenčín nepretržite od 29.11.2022, pričom Zmluva o nájme bytu č. XX/XXXX bola uzatvorená na dobu určitú, 3 roky odo dňa jej účinnosti. V ich partnerskom vzťahu sú dlhodobo problémy spôsobené nadmerným požívaním alkoholu zo strany žalovaného, ktorý, keď je pod vplyvom alkoholu, na ňu kričí, vulgárne jej nadáva, napáda ju a vyhráža sa jej. V minulosti sa jej opakovane vyhrážal zabitím. Od začiatku roka 2025 z tohto dôvodu minimálne 3x volala hliadku polície a žalovaný vždy dostal iba blokovú pokutu. Žalovaný pije pravidelne každý deň, alkohol si kupuje zvyčajne domov. Na základe požívania alkoholu bol žalovanému 2x odobratý vodičský preukaz, nakoľko viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu. Prvý raz v roku 2016, kedy mu bol po preškolení vodičský preukaz vrátený a opätovne mu bol odobratý v roku 2018, čo trvá doteraz. Žalovaný bol taktiež vo výkone trestu odňatia slobody a odpykal si trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov, za skutok, ktorého sa dopustil voči nej, kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania. Dňa 31.08.2025 jej vzal osobný automobil, na ktorom pod vplyvom alkoholu odišiel, o čom informovala aj hliadku polície a bol predvedený na obvodné oddelenie. K poslednému incidentu došlo dňa 01.09.2025, kedy po nej v obchodnom dome Južanka vykrikoval, že je „feťáčka a lesba“. Následne odišla domov, kde sa nachádzali aj ich dve maloleté dcéry, žalovaný ju doma fyzicky napadol, oboma rukami ju chytil za vrchnú časť tela, sotil ju a vulgárne jej nadával z dôvodu, že podľa jeho názoru je „feťáčka a lesba“. Privolala hliadku polície a táto ho dňa 01.09.2025 vykázala zo spoločného obydlia, bytu č. XX na X. poschodí na adrese D. XXXX/XX a ostatných priestorov vchodu do bytového domu na uvedenej adrese, a to podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore na dobu 14 dní. Bola poučená o tom, že do 14 dní od vykázania má právo podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 Civilného sporového poriadku. Podľa žalobkyne, správanie žalovaného sa vystupňovalo do takej miery, že je ohrozená na živote a zdraví. Počas ich spoločného života mával žalovaný veľmi neprimerané správanie, mával prudké zmeny nálad, bol výbušný a agresívny po požití alkoholických nápojov, avšak v poslednom období sa skutočne začala báť o svoj život a zdravia. Psychický stav žalovaného je veľmi nepredvídateľný a v poslednom období sa jeho správanie zhoršilo do takej miery, že je dôvod vážne sa obávať o život a zdravie. Žalovaný sa jej v minulosti vyhrážal smrťou, dokonca bol za nebezpečné vyhrážanie voči nej právoplatne odsúdený. Nadobudla presvedčenie, že je schopný svoje hrozby aj splniť, jeho správanie sa v poslednej dobe rapídne zhoršilo a je len otázkou času, kedy svoje vyhrážky naplní a skutočne ju pripraví o život. Preto je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi a neznesiteľnú situáciu, zapríčinenú jeho správaním, riešiť urýchlene cestou neodkladného opatrenia tak, aby sa žalovanému aspoň dočasne zamedzilo vstupovať do bytu a bytového domu, kde spolu žili a kde ona stále býva a aby sa mu zamedzilo približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a tak sa mu zabránilo dopúšťať sa ďalšieho násilia.
3. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou vyplynulo, že podľa potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín, zo dňa 01.09.2025, č. F.:XXXX/ XX-XXXX, bol žalovaný vykázaný 01.09.2025 o 17:45 hod. zo spoločného obydlia, konkrétne bytu č. XX na X. poschodí na adrese C., D. XXXX/XX. Rovnaký policajný orgán potvrdil podanie oznámenia žalobkyňou o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že jej neustále vulgárne nadáva, uráža ju a fyzicky ju napadol tak, že ju sotil do dverí. V minulosti 09.07.2023 bolo proti žalovanému začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania, podľa návrhu na schválenie dohody o vine a treste Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 26.10.2023, 2Pv 317/23/3309-37, vo veci obvineného A. D., mal byť vydaný rozsudok, podľa ktorého bude tento uznaný za vinného, že pod vplyvom alkoholu 08.07.2023 vo večerných hodinách v byte č. XX na X. poschodí bytového domu na adrese C., D. XXXX/XX, počas slovnej hádky vulgárne nadával svojej družke A. B., pričom jej povedal, že ju zabije, teda sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania, za čo mal byť odsúdený na 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa písomného oznámenia Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 13.05.2025 dňa 09.12.2025 vyprší platnosť nájomnej zmluvy k 3-izbovému bytu č. XX E. G. D. XXXX/XX, vo vlastníctve Mesta Trenčín, preto je potrebné písomne požiadať o predĺženie zmluvy o nájme bytu.
4. V danej veci žalobkyňa dostatočným spôsobom pre aktuálne štádium konania osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ a e/ CSP. Na základe popisu skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčila dostupnými listinami, možno konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v zásade dôvodná. V danom prípade navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Z návrhu je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstup do ich spoločného obydlia a priblížiť sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť.
5. V prejednávanej veci je z obsahu návrhu zrejmé, že žalobkyňa sa s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP domáhala bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným z dôvodu násilného správania sa žalovaného voči nej vo forme fyzického napadnutia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby, alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je skutočnosť, že je osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity, osobnej slobody či bezpečnosti fyzickej osoby. Kumulácia týchto neodkladných opatrení nie je vylúčená. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP nie je rozhodujúce, aký vzťah (manželský, partnerský) má strana podozrivá z násilia k inej osobe. Osoba podozrivá z násilia nemusí mať dokonca ani žiaden vlastnícky/ spoluvlastnícky titul k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou je skúmanie dôvodnosti podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986).
6. Súd mal z predložených listinných dôkazov jednoznačne osvedčené konanie žalovaného, spočívajúce vo fyzickom a verbálnom násilí páchanom na žalobkyne vo forme fyzického napadnutia žalobkyne a neustálych vulgárnych nadávok, dňa 01.09.2025, dôsledkom čoho bolo vykázanie žalovaného políciou zo spoločného obydlia. Nie je nepodstatné, že žalovaný sa neprimerane správa opakovane, a to aj napriek tomu, že v roku 2023 bol trestne stíhaný za nebezpečné vyhrážanie žalobkyne. Z obsahu návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho života a zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať do bytu, ktorý užíva spolu so žalobkyňou, aj keď nie je jeho vlastníkom. Z formálneho hľadiska rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalovaného do bytu špecifikovaného vo výroku I. tohto rozhodnutia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným ďalším útokom žalovaného na žalobkyňu, ktoré je možné očakávať, a to najmä s prihliadnutím na to, že žalovaný zjavne nepožíva alkohol v primeranej miere, pričom alkohol neprimerane a nepredvídateľne stupňuje jeho agresívne správanie.
7. Neodkladné opatrenie v zmysle § 326 ods. 2 písm. e/ CSP možné nariadiť len dočasne, pričom aj žalobkyňa sa výslovne domáhala v žalobnom petite jeho nariadenia len dočasne, ale dočasnosť bližšie nešpecifikovala. Súd preto nemohol tento zákaz uložiť žalovanému natrvalo (prekročil by tým aj petit žalobkyňou formulovaný), časové vymedzenie teda musí určiť súd. Predmetný byt je vo vlastníctve Mesta Trenčín, účastníci ho užívajú na základe zmluvy o nájme, vždy na dobu určitú, po uplynutí ktorej sa nájom zmluvne predlžuje. Terajší nájom skončí 09.12.2025. Keďže vo vzťahu k bytu, na ktorý sa zákaz vzťahuje, nebolo možné uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by mala svoj základ či už v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme bytu (§ 705a Občianskeho zákonníka). Súd preto zákaz vstupu do bytu obmedzil časovo na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktorá doba dáva žalobkyni alebo aj žalovanému priestor, aby svoju aktuálnu bytovú a rodinnú otázku vyriešili tým spôsobom, ktorý nebude vyžadovať ich spolužitie, ktoré je pre žalobkyňu a jej maloleté deti traumatizujúce. Súd teda čo do tejto časti žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť zrušené postupom v súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej z dikcie § 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.
8. Súd zároveň vyhodnotil za dôvodný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. h/ CSP, ktorým bola ochrana žalobkyne zabezpečená nielen na konkrétnom mieste jej bydliska v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ale súd túto ochranu videl ako náležitú, nevyhnutnú a potrebnú aj mimo bydliska v rozsahu uloženia zákazu približovania sa žalovaného k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, okrem spoločnej účasti na procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, a to vzhľadom na opakovanosť fyzických a verbálnych útokov žalovaného voči žalobkyne. Zákaz priblíženia vo svojej podstate chráni ohrozovanú osobu pred akýmkoľvek útokom, násilím zo strany násilníka nielen v mieste jej obydlia, ale kdekoľvek, čo plne zodpovedá poskytnutiu generálnej ochrany jej telesnej a duševnej integrity, pričom v prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila potrebu naliehavej ochrany jej osobnej integrity, a preto súd jej návrhu vyhovel. Výnimku zo zákazu priblíženia tvorí len spoločná účasť účastníkov na realizácii procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov, čo plne zachová možnosť realizácie procesných práv strán sporu v súvisiacom trestnom, civilnom alebo správnom konaní. Majúc uvedené na zreteli súd na ochranu telesnej a duševnej integrity žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Už týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Tiež bolo potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť žalobkyne a povinného súčasne, na čo však žalobkyňa v návrhu nemyslela. Preto súd určil, že pokiaľ by žalobkyňa a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania (napr. aj takých, kde voči povinnému bude uplatňovať svoje práva žalobkyňa), kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo žalobkyňou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu, pretože z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má žalobkyňa odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko súd tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na kratšiu než navrhovaných 50 m a tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia) vo zvyšku súd návrh v tejto časti musel zamietnuť. V zmysle právnej teórie súd upravil formuláciu výrokov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby tieto boli jasné, určité a vykonateľné, kedy špecifikoval dotknuté nehnuteľnosti v súlade s aktuálnym stavom, teda nájmom a nie vlastníctvom predmetného bytu. Zároveň súd upravil znenie nariadených neodkladných opatrení korektne v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 CSP, ktorý hovorí o „ukladaní povinností“ podľa písmen a) až h) (t. j. nevstupovať, nekontaktovať a nepribližovať, resp. obmedzene približovať) a nepoužíva slovo „zákaz“.
9. Je potrebné dodať, že aktuálnym rozhodnutím súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, žiadnym spôsobom ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti prípadne podanej žaloby bude predmetom konania vo veci samej, pričom až pri meritórnom rozhodovaní sa bude súd v plnej miere zaoberať všetkými tvrdeniami žalobkyne, ktoré boli produkované v tomto štádiu konania (o neodkladnom opatrení), tiež prípadnými vyjadreniami žalovaného, predmetom dokazovania môže následne byť zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby vo veci samej (pokiaľ si žalobkyňa splní povinnosť a podá na súd žalobu voči žalovanému o ochranu osobnosti). V prípade, že navrhovateľka nepodá žalobu vo veci samej v lehote stanovenej súdom, dôjde v zmysle ustanovenia § 336 ods. 3 CSP k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia v časti výroku III. ex offo. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
10. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom I., III. a VI. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že s uznesením nesúhlasí a žiadal, aby súd zrušil zákaz vstupu do spoločne užívaného bytu č. XX, na X.poschodí na adrese C., D. XXXX/XX v plnom rozsahu. Rovnako žiadal, aby súd zrušil zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov v plnom rozsahu a uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zmenil po zohľadnení výsledku posúdenia tohto odvolania. Výpoveď žalobkyne o udalostiach zo dňa 01.09.2025 nie je pravdivá. V H. F. I. nenadával žalobkyni, ale jej partnerke a kamarátke D., zamestnanej v prevádzke DOBROTA. Nenapadol žalobkyňu osobne a nevyhrážal sa jej zabitím. Naproti tomu sa žalobkyňa jemu opakovane vyhrážala „basou“ a vulgárne mu nadávala. Opakovane (viac ako 10x) ho „vymkla“ a odmietala ho pustiť do spoločného bytu. Pri poslednom incidente z 01.09.2025 telefonovala žalobkyňa dcére E., aby pred ním zamkla a nepustila ho do bytu. Preto na ňu čakal na schodisku bytovky. Keď sa vrátila z prechádzky so psom, začala ho osočovať, že tam nemá čo robiť a má ísť preč. Slušne ju požiadal o vpustenie do bytu, aby si mohol vziať osobné veci, ktoré potreboval do práce (peňaženku s dokladmi, elektronický čip, kľúče). Naďalej mu bránila vo vstupe do bytu, preto ju odstrčil. V tom čase bol triezvy a nevyhrážal sa jej zabitím. Odmieta tvrdenia žalobkyne, že stále pije. Posledných 6 mesiacov práve ona veľa pije, chodí sa zabávať s kamarátkami, vracia sa domov veľmi opitá, vulgárne nadáva a hrozí mu „basou“. Už opustila byt na 2-3 dni a nespala doma. Žalobkyňa mu svojim správaním spôsobuje problémy v práci aj v súkromnom živote. O zrušenie zákazu vstupu do bytu a zákazu priblíženia žiada aj s ohľadom na ich 2 dcéry, D. a E. D., s ktorými by z toho dôvodu stratil kontakt. Žalobkyňa ich sústavne ovplyvňuje a podporuje ich negatívny postoj voči nemu. V spoločnom byte má aj osobný majetok, ktorý je kvôli obmedzeniam pre neho nedostupný. Okrem bežných osobných vecí sa jedná aj o pracovnú dokumentáciu (faktúry, účtovné doklady a pod.). Dcéry miluje a záleží mu na nich, a preto hradí náklady na byt, stravu i dcérin krúžok. Chce žiť normálnym poctivým životom a nie sporiť sa stále so žalobkyňou. Tento stav zle vplýva na dcéry aj na neho, ako otca. Žalobkyni viac krát ponúkal zmier medzi nimi, ale odmietla ho. Vraj sa nemá do ničoho ohľadne jej osoby a dcér starať. Žiaľ, ona ho opakovane ohovára a klame o ňom. Prosí súd o akceptáciu odvolania a zohľadnenie uvedených dôvodov. Vyhlasuje, že matke svojich detí by nikdy neublížil, a preto považuje nariadené zákazy za bezpredmetné a žiada o ich zrušenie.
11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním zásadne nesúhlasí a tvrdenia v ňom uvedené považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Riadne preukázala, že v ich domácnosti musela zasahovať hliadka polície, ktorá žalovaného dňa 01.09.2025 o 17:45 hod. vykázala zo spoločného obydlia na dobu 14 dní. K tomuto kroku hliadka polície pristúpila po náležitom zistení skutkového stavu. Incidentu dňa 01.09.2025 predchádzalo napadnutie kamarátky D. J. v obchodnom dome Južanka, k čomu boli políciou vypočuté D. J. a jej sestra K. J.. Obe svedkyne môžu zhodne potvrdiť, že žalovaný bol už v tom čase pod vplyvom alkoholu, čo malo vplyv aj na jeho nasledujúce správanie voči nej, ktoré sa vystupňovalo až tak, že musela zasiahnuť hliadka polície. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že sa mu opakovane vyhrážala „basou“, toto rezolútne odmieta, nakoľko nie je v jej záujme, aby obžalovaný skončil vo výkone trestu, pretože majú spolu dve maloleté deti, ktoré by týmto trpeli. Iba si želá, aby spoločne s dcérami mohla viesť pokojný život bez strachu zo žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 01.09.2025 volala dcére E., aby pred svojim otcom zamkla byt a nevpustila ho do bytu. Toto tvrdenie nepopiera, skutočne telefonovala mladšej dcére a žiadala ju, aby žalovaného nevpustila do bytu bez jej prítomnosti, nakoľko od kamarátky D. J. vedela, že je značne pod vplyvom alkoholu a mala dôvodné obavy o život maloletej dcéry. Následne po tejto informácii prišla domov a našla žalovaného čakať na schodoch, kde spoločne s ňou vošiel do bytu, kde jej začal vulgárne nadávať, osočoval ju a fyzicky ju napadol. Nie je pravda, že by ju o vpustenie do bytu slušne požiadal, aby si mohol vziať svoje osobné veci. Ak by sa toto tvrdenie zakladalo na pravde, nevolala by hliadku polície, ale by mu jeho veci odovzdala a nechala ho odísť. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že odmieta jej tvrdenia o jeho problémoch s alkoholom, ba naopak, obviňuje ju, že posledných 6 mesiacov nadmerne požíva alkohol, vulgárne nadáva a chodí sa zabávať s kamarátkami. Uvedené tvrdenie sa absolútne nezakladá na pravde. Chodí každý deň do práce, stará sa o domácnosť, o maloleté deti a psa. Na rozdiel od tvrdení žalovaného, jej tvrdenia o požívaní alkoholu žalovaným je možné preukázať výpoveďami D. J. a jej sestry K. J., ako aj skutočnosťami, že na základe požívania alkoholu mu bol 2x odobratý vodičský preukaz, nakoľko viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Prvý raz v roku 2016, kedy mu bol po preškolení vodičský preukaz vrátený a opätovne odobratý v roku 2018 až doteraz. Maloleté dcéry sú už vo veku, kedy si dokážu samy vytvoriť obraz o situácii, ktorá sa u nich doma deje a nie je pravdou, že by ich akokoľvek ovplyvňovala v ich názore na otca. Práve naopak, bola by rada, ak by žalovaný
prestal s požívaním alkoholu a opätovne si vybudoval vzťah so svojimi dcérami. Tvrdenia žalovaného, že práve kvôli svojim dcéram hradí náklady na byt, stravu aj krúžok dcéry, sa nezakladajú na pravde. Taktiež nie je pravdou, že by hradil stravu jej a deťom. Túto hradí výlučne ona. Je toho názoru, že bolo dostatočne zistené a osvedčené, že žalovaný svojím konaním ohrozuje jej telesnú a i duševnú integritu, kedy jej slovnými urážlivými vyjadreniami, hrozbami násilím spôsobuje príkorie. Z uvedených dôvodov preto súd I. inštancie rozhodol správne, keď nariadil vyššie uvedené neodkladné opatrenie. Na základe vyššie uvedeného navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a VI. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
13. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV., V., odvolaním napadnuté nebolo, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
21. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po skončení konania. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, resp. je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu.
Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
22. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný. Žalobkyňa v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, tak ako už správne konštatoval i súd prvej inštancie, je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické násilie. Súd prvej inštancie mal dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni správne osvedčené zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky, spočívajúce vo fyzickom a verbálnom násilí, páchanom na žalobkyne vo forme fyzického napadnutia žalobkyne a neustálych vulgárnych nadávok, pričom tieto tvrdenia žalobkyne boli potvrdené predloženými listinami. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 01.09.2025, z potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 01.09.2025, vystavených Obvodným oddelením PZ Trenčín vyplynulo, že žalobkyňa sa dňa 01.09.2025 dostavila na Obvodné oddelenie PZ Trenčín, kde na žalovaného podala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že jej neustále vulgárne nadáva, uráža ju a fyzicky ju napadol tak, že ju sotil do dverí. Z tohto dôvodu bol žalovaný policajtom dňa 01.09.2025 o 17:45 hod. podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore zo spoločného obydlia, konkrétne bytu č. 26 na 5. poschodí na adrese C., D. XXXX/XX na 14 dní vykázaný. Tieto listiny aj podľa odvolacieho súdu osvedčujú pravdivosť tvrdení žalobkyne a správne viedli súd prvej inštancie k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu do bytu, v ktorom strany spolu bývali, keďže vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia políciou trval len po stanovený čas 14 dní. Súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu fyzickému útoku na žalobkyňu zo strany žalovaného, ktorý bolo v čase rozhodovania súdom prvej inštancie možné očakávať vzhľadom na navrhovateľkou opísané agresívne správanie sa žalovaného spôsobené nadmerným požívaním alkoholu zo strany žalovaného, ktorý keď je pod vplyvom alkoholu, na ňu kričí, vulgárne jej nadáva, napáda ju a vyhráža sa jej. Žalovaný sa pritom neprimerane správa opakovane, a to aj napriek tomu, že v roku 2023 bol trestne stíhaný za nebezpečné vyhrážanie žalobkyne. V prípade fyzického alebo psychického násilia ide vždy o stav, kedy okamžité neusporiadanie právnych či faktických pomerov strán, spočívajúce v ochrane obete fyzického alebo psychického násilia pred protiprávnym konaním žalovaného, by viedlo k vzniku v budúcnosti nenapraviteľných alebo len ťažko napraviteľných následkov. Vzhľadom na vyššie uvedené teda žalobkyňa v čase rozhodovania súdom prvej inštancie osvedčila existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy).
23. Rovnako bol aj podľa odvolacieho súdu dôvodný aj návrh žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je treba osvedčiť, že v dôsledku konania žalovaného môže byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Zákonné ustanovenie vyžaduje teda na uloženie zákazu priblíženia neodkladným opatrením iba "možnosť ohrozenia integrity". V danom prípade boli aj podľa odvolacieho súdu osvedčené skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho správania zo strany žalovaného voči žalobkyni (opakované fyzické a verbálne útoky žalovaného voči žalobkyni). Je potom aj podľa odvolacieho súdu dôvodná obava žalobkyne o jej život a zdravie, obava, že žalovaný ublíži na zdraví žalobkyni, a teda bolo na mieste neodkladným opatrením uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni s cieľom predísť ohrozeniu fyzickej alebo duševnej integrity žalobkyne v dôsledku konania žalovaného. Pri určení vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje zákaz priblíženia, súd prvej inštancie mal správne za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov, ktorú vzdialenosť aj odvolací súd považoval za dostatočnú, jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie či iných aj verbálnych útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Nariadeným neodkladným opatrením tak nedochádza k obmedzeniu práv osoby dotknutej neodkladným opatrením nad nevyhnutnú mieru. Súd prvej inštancie vo výroku III. správne vymedzil aj výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nevzťahuje, a to na situácie, kedy je potrebná účasť oboch strán sporu na procesných úkonoch
súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, keď v rámci týchto konaní je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, členov Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie taktiež správne trvanie zákazu vstupovať do spoločného bytu obmedzil na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia o neodkladnom opatrení zákazu vstupu do bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska preukázania zákonných podmienok potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu a správne nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je úlohou súdu len posudzovať a skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä bezodkladnosť úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané, a preto námietky žalovaného uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa okolnosti len osvedčujú a vychádza sa zo stavu, ktorý existuje v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je teda rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).