Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu eustream, a.s., Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 712, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti ďalšieho účastníka konania V. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPV SR P 286236/II-29-2020 zo dňa 28. apríla 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Administratívne konanie bolo začaté na základe návrhu žalobcu zo dňa 5. júna 2015 na zrušenie patentu č. 286236. Návrh na zrušenie napadnutého patentu podal navrhovateľ podľa , a z dôvodu, že napadnuté riešenie nespĺňa podmienku novosti a vynálezcovskej činnosti a vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2.Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. P 286236/I-53-2017 zo dňa 20.7.2017 o návrhu žalobcu na zrušenie patentu č. 286236 s názvom „Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia“ majiteľa V.. C. Y. (ďalej aj len „majiteľ patentu“ alebo „ďalší účastník konania“) rozhodol podľa v spojení s o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach (ďalej len „“) tak, že návrhu na zrušenie patentu č. 286236 čiastočne vyhovel a patentové nároky obmedzil nasledovne: 1. Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia, najmä plynového veľkorozmerového potrubia vyznačujúci sa nasledujúcimi krokmi, kde prvým krokom je vybudovanie nábehovej a odbehovej trasy pomocou typizovaných prefabrikátov, druhým krokom je vybudovanie ochranného portálu (8) v mieste určenia, tretím krokom je vykopanie nadložia a obnaženie poškodeného potrubia (10) za súčasného paženia (7) bokov výkopu (5), štvrtým krokom je vybetónovanie počvy (11) výkopu (5), piatym krokom je rozdelenie chráničky na ľahko manipulovateľné časti a ich odpratanie z výkopu, šiestym krokom je sanácia poškodeného alebo zoslabeného potrubia (10), siedmym krokom je vybudovanie skeletu (6)

novej chráničky, ôsmym krokom vyplnenie priestoru medzi potrubím a chráničkou plavenou základkou (12) na elimináciu napätí a/alebo na vyplnenie priestoru medzi potrubím (10) a mostným telesom a deviaty krok je úprava terénu do pôvodného stavu, pričom všetky tieto kroky sa prevádzajú bez prerušenia toku média v potrubí. 2. Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia, podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že ochranný portál (8) vybudovaný uprostred vozovky, alebo medzi jednotlivými jazdnými pruhmi, je vytvorený zváranou oceľovou konštrukciou štvoruholníkového pôdorysu, ktorá je fixovaná krídlami mimo výkop (5). 3. Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia, podľa nároku 1 alebo 2 vyznačujúci sa tým, že plavená základka (12) je tvorená vodnou, slabo zásaditou zmesou vápenca a/alebo dolomitu s veľkosťou zrna až do 32 mm.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia UPV SR uviedol, že napadnutý patent SK 286236 s právom prednosti od 1.6.2004 bol udelený s nasledujúcim znením patentových nárokov: 1. Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia, najmä plynového veľkorozmerového potrubia vyznačujúci sa nasledujúcimi krokmi, kde prvým krokom je vybudovanie nábehovej a odbehovej trasy pomocou typizovaných prefabrikátov, druhým krokom je vybudovanie ochranného portálu (8) v mieste určenia, tretím krokom je vykopanie nadložia a obnaženie poškodeného potrubia (10) za súčasného paženia (7) bokov výkopu (5), štvrtým krokom je vybetónovanie počvy (11) výkopu (5), piatym krokom je rozdelenie chráničky na ľahko manipulovateľné časti a ich odpratanie z výkopu, šiestym krokom je sanácia poškodeného alebo zoslabeného potrubia (10), siedmym krokom je vybudovanie skeletu (6) novej chráničky, ôsmym krokom vyplnenie priestoru medzi potrubím a chráničkou plavenou základkou (12) na elimináciu napätí a/alebo na vyplnenie priestoru medzi potrubím (10) a mostným telesom a deviaty krok je úprava terénu do pôvodného stavu, pričom všetky tieto kroky sa prevádzajú bez prerušenia toku média v potrubí. 2. Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia, podľa nároku 1 vyznačujúci sa tým, že ochranný portál (8) vybudovaný uprostred vozovky, alebo medzi jednotlivými jazdnými pruhmi, alebo medzi jednotlivými koľajami je vytvorený zváranou oceľovou konštrukciou štvoruholníkového pôdorysu, ktorá je fixovaná krídlami mimo výkop (5). 3. Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia, podľa nároku 1 alebo 2 vyznačujúci sa tým, že plavená základka (12) je tvorená vodnou, slabo zásaditou zmesou vápenca a/alebo dolomitu s veľkosťou zrna až do 32 mm.

4. ÚPV SR posudzoval splnenie podmienky novosti napadnutého riešenia voči relevantným namietaným dokumentom:

- notárska zápisnica z 2. apríla 2015 obsahujúca súbor prednášok z workshopu „Energetický potrubný koridor Slovenskej republiky“ z 13. februára 2004 - prednáška Ing. Ladislava Ondrejičku s názvom „Systém ochrany proti korózii tranzitných plynovodov v správe SPP, a. s., divízia TRANZIT“ (ďalej „dokument P1“), prednáška V.. C. Y. RlMA - MURÁNSKA spoločnosť, s. r. o. s názvom „Nové technológie odstraňovania ochranných potrubí v krížení so železnicami a cestami“ (ďalej „dokument P2“), vyobrazenie vrchnej strany CD nosiča s názvom 12. Workshop „Protikorózní ochrana úložních zařízení“ z 2. a 3. decembra 2003 a prednáška majiteľa napadnutého patentu a Ing. W. B. s názvom „Nové technológie odstraňovania ochranných potrubí v krížení so železnicami a cestami“ (ďalej „dokument P3“) a kópiu výtlačku z webovej stránky https://vufind.techlib.cz/Record/000601766 (ďalej „dokument P4“; notárska zápisnica spolu s dokumentami P1, P2, P3 a P4 ďalej aj „dokument D1“),

- znalecký posudok č. 300/2014 (ďalej „dokument D2“),

- úžitkový vzor č. 3870 „Zariadenie na podzemné sprístupnenie líniovej potrubnej trasy“ (ďalej „dokument D3“).

5. Z rozboru namietaných dokumentov dospel UPV SR k záveru, že v rámci dokumentu D1 je dokument P1 všeobecným popisom opravy potrubia a nezaoberá sa konkrétnym uskutočnením a popisom obnaženia potrubia, a teda neobsahuje konkrétne znaky riešenia, ktoré by bolo možné porovnať so znakmi uvedenými v hlavnom patentovom nároku. Pri posudzovaní novosti je nutné porovnať znaky uvedené v patentových nárokoch so znakmi stavu techniky uvedené v jednom dokumente, pričom vynález sa nepovažuje za nový, ak sú všetky jeho znaky zverejnené v jednom namietanom dokumente. Použitie teórie tzv. technických ekvivalentov je možné použiť až v hodnotení vynálezcovskej činnosti, a preto ak aj jediný znak, ktorý odlišuje napadnuté riešenie od namietaného riešenia by mal byť nahradený technickým ekvivalentom, nejde o posudzovanie novosti ale vynálezcovskej činnosti.

6. Ďalej ÚPV SR zdôraznil, že predmetom ochrany napadnutého patentu je pracovný postup, t. j. následnosť pracovných krokov na dosiahnutie určitého cieľa, pričom však nie je vylúčené, aby jednotlivé samostatné pracovné kroky boli známe, avšak musí byť jednoznačné, že ide o novú postupnú následnosť jednotlivých krokov, z ktorých vynechanie alebo zmena určitého kroku by mohla viesť k odlišnému technickému efektu, či dokonca k nemožnosti vykonať celý pracovný proces ako taký, a teda takýto pracovný proces by neviedol k dosiahnutiu požadovaného výsledku. Je potrebné si uvedomiť, že jednotlivé pracovné kroky sú vykonávané za nejakým účelom a len zhodný všeobecný názov určitého pracovného kroku neznačí, že tento krok plní rovnakú funkciu v danom postupe. Je dôležité posúdiť to, či by tieto kroky rovnako vytvorili podmienky na realizáciu následného pracovného kroku, a tým by bolo možné vykonať celý pracovný proces až do konca.

7. ÚPV SR posudzoval žalobcom namietané jednotlivé znaky postupu z hlavného patentového nároku napadnutého patentu a z dokumentu P3, pričom sa podrobne zaoberal jednotlivými žalobcom namietanými krokmi v napadnutom patentovom nároku a v dokumente P3, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom popísal. ÚPV SR vzhľadom na porovnanie všetkých znakov postupu podľa 1. patentového nároku napadnutého patentu a postupu uvedeného v dokumente P3 konštatoval, že namietaný dokument P3 neobsahuje všetky znaky napadnutého riešenia, a teda tento dokument nepredstavuje námietku na novosť nezávislého patentového nároku napadnutého patentu.

8. ÚPV SR podrobne popísal jednotlivé žalobcom namietané kroky v napadnutom patentovom nároku a v dokumente P2. Z porovnania postupu podľa 1. patentového nároku napadnutého patentu a postupu podľa dokumentu P2 zistil, že namietaný dokument P2 neobsahuje všetky podstatné znaky napadnutého riešenia uvedené v hlavnom patentovom nároku, a preto je napadnuté riešenie prvého patentového nároku voči riešeniu v dokumente P2 nové.

9. V hodnotení dokumentu D2 ÚPV SR z dôvodu jeho obsiahlosti postupoval tak, že najprv zhodnotil jednotlivé priložené dokumenty a v prípade ak by išlo o dokument, ktorý je možné považovať za dokument preukazujúci nenovosť napadnutého riešenia, ÚPV SR by sa následne zaoberal jeho relevanciou v súvislosti s preukázaním jeho zverejnenia pred dátumom prednosti napadnutého riešenia. Účelom vypracovania dokumentu D2 (znaleckého posudku) bolo posúdiť použitie resp. nepoužitie jednotlivých samostatných krokov (technologických postupov) uvedených v napadnutom patente alebo ich vzájomnej kombinácie, ďalej či bol alebo nebol použitý akýmkoľvek iným subjektom v známom priemyselnom odvetví a napokon či bol alebo nebol publikovaný v akejkoľvek odbornej literatúre alebo inak sprístupnený verejnosti. Znalec (znalci) v znaleckom posudku mal za úlohu presne to, čo pri posudzovaní pracovného postupu v zmysle posúdenia novosti nie je prípustné a to rozdeliť pracovný postup na jednotlivé kroky a tie samostatne hľadať v preduverejnených, veľakrát rôznorodých materiáloch. UPV SR zdôraznil, že predmetom ochrany je pracovný postup, ktorý sa môže skladať z jednotlivých známych krokov, avšak vzájomná kombinácia týchto krokov môže byť nová. Je preto podstatné, aby v namietanom dokumente boli preduverejnené všetky kroky postupu a nie je možné poukazovať len na jednotlivé znaky a tie samostatne hodnotiť. Navyše sa tieto kroky nachádzajú v rôznorodých namietaných materiáloch. Ďalšie hodnotenie rozboru jednotlivých znakov znalcom (znalcami) v predloženom znaleckom posudku, robené takýmto spôsobom, je preto pre posudzovanie novosti napadnutého riešenia - pracovného postupu, bezpredmetné.

10. So závermi znalcov UPV SR nesúhlasil aj z dôvodu, že pri realizácii stavieb, práv a zásahov na vyhradených technických zariadeniach musí byť vypracovaný a následne dodržaný technologický postup. Nie je možné všetky kroky uvedené v napadnutom patente nahradiť krokmi banskej metódy a naopak, pretože zvolený postup prác nie je ľubovoľný, ale vychádza z realizačných podmienok a (ako uviedol sám znalec) musí byť dodržaný technologický postup, inak nie je možné dôjsť k vytýčenému cieľu.

11. Z podrobného hodnotenia dokumentov predložených v rámci dokumentu D2 zistil, že postupy, ktoré sú súčasťou namietaného dokumentu D2 neobsahujú všetky podstatné znaky napadnutého riešenia podľa hlavného patentového nároku, a preto je napadnuté riešenie prvého patentového nároku voči riešeniam v dokumente D2 nové.

12. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na dokument D3, ktorý sa zaoberá vytvorením zariadenia na podzemné sprístupnenie líniovej potrubnej trasy tzv. banským spôsobom, ÚPV SR skonštatoval, že uvedené

riešenie nie je uceleným postupom na opravu potrubia, a teda neobsahuje všetky znaky 1. patentového nároku napadnutého patentu, a teda nie je námietkou proti novosti napadnutého riešenia.

13. Na základe uvedeného ÚPV SR uzavrel, že v namietaných dokumentoch (resp. v ich prílohách) D1, D2 a D3 nie sú obsiahnuté všetky znaky hlavného patentového nároku napadnutého patentu, a teda žalobca predloženými namietanými dokumentami nepreukázal, že napadnuté riešenie nie je nové. Ak je hlavný patentový nárok nový, nové sú aj patentové nároky č. 2 a 3, ktoré sú na hlavnom patentovom nároku závislé a obsahujúce všetky znaky hlavného patentového nároku.

14. Pri posudzovaní ďalšej žalobcom namietanej podmienky udelenia napadnutého patentu, t. j. či napadnuté riešenie v čase podania bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, ÚPV SR postupoval podľa zásad metódy „problém-riešenie“, ktorá je pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti štandardne používaná. Na základe tejto metódy je možné v maximálnej možnej miere zachovať objektívnosť v procese hodnotenia pri stanovení objektívneho technického problému. Žalobca v rámci tejto námietky poukázal na rovnaké namietané dokumenty ako pri preukazovaní nenovosti napadnutého riešenia, pričom ÚPV SR sa rozborom predložených namietaných materiálov zaoberal podrobne pri posudzovaní novosti napadnutého riešenia a skonštatoval, že všetky predložené namietané materiály sa viac menej týkajú použitia banskej metódy, v niektorých dokumentoch napr. v P1, D3 alebo v niektorých dokumentoch, ktoré sú súčasťou dokumentu D2, sa konkrétne neuvádza celý postup pri obnažovaní a oprave potrubia a sú uvedené len určité časti tohto postupu, alebo úplne odlišné informácie. Za najkomplexnejší dokument, v ktorom je opísaný postup opravy potrubia s popísaním jednotlivých krokov zaradených do tohto postupu, sa javí namietaný dokument P2, ktorý je súčasťou dokumentu D1 a preto ÚPV SR zvolil za najbližší stav techniky práve dokument P2, keďže tento najpodrobnejšie rieši podobný problém ako napadnutý patent, a to postup opravy protikoróznej ochrannej vrstvy potrubia plynovodov v úseku ich kríženia s dopravnými stavbami. Za najbližší stav techniky je z množstva dokumentov predložených žalobcom potrebné vyselektovať taký dokument, ktorý by mal patriť do rovnakej alebo príbuznej oblasti techniky ako napadnuté riešenie, mať podobný cieľ/účel alebo účinok, zodpovedať podobnému použitiu a mať s napadnutým riešením čo najviac spoločných znakov. Nie je účelné porovnávať všetky dokumenty tak ako pri posudzovaní novosti, vzhľadom na charakter posúdenia samotnej vynálezcovskej činnosti, keď ostatné relevantné namietané dokumenty nie sú eliminované z posudzovania, ale sú zhodnotené pri poslednom kroku, t. j. posúdení zrejmosti/nezrejmosti riešenia objektívneho technického problému, ktorý vyplynul z porovnania napadnutého riešenia s namietaným stavom techniky vo vzťahu k doterajšiemu stavu techniky, teda ostatným namietaným dokumentom.

15. Kategóriou patentových nárokov napadnutého patentu je pracovný postup (spôsob), ktorý je charakterizovaný postupnosťou jednotlivých úkonov, dejov, operácií, ktoré na seba nadväzujú. Ich technické účinky a realizácia je podmienená ich postupnosťou. Pracovný postup je nutné posudzovať komplexne a nie je možné vytrhávať jednotlivé časti pracovného postupu a tieto samostatne porovnávať so stavom techniky. Ak by ÚPV SR akceptoval prístup žalobcu, bola by patentová ochrana ďalšieho - nového pracovného postupu aj keď by bol akýkoľvek výnimočný, jednoduchší a ekonomickejší, pokiaľ by viedol k rovnakému výsledku, v tomto prípade k oprave potrubia, nemožná.

16. Predložené namietané dokumenty (Dl, D2, D3) sa týkajú banského spôsobu sprístupnenia potrubia pod komunikáciou alebo železnicou. Žiadny z nich nerieši možnosť využiť len čiastkový odkop komunikácie s podopretím portálom v strede komunikácie a s vytvorením otvoreného výkopu len v jednej polovici komunikácie s využitím nábehovej a odbehovej trasy. Banský spôsob sprístupnenia potrubia je materiálovo aj prácne náročnejší a nie je možné povedať, že vo všetkých technických ukazovateľoch/znakoch nahrádza alebo jednoznačne zrejme navádza na riešenie podľa napadnutého patentu. Obidve riešenia, t. j. napadnuté riešenie aj banský spôsob, majú presné špecifické technologické postupy, ktoré nie je možné zamieňať i keď čiastkovo obsahujú aj rovnaké pracovné kroky (opravu potrubia, úpravu terénu). Zároveň obsahujú rovnako nazvané kroky (napr. budovanie chráničky, plavená základka, počva výkopu a pod.), ktoré sú však inak technologicky uskutočnené. Pokiaľ sa začne budovať štôlňa pod komunikáciou, nie je možné jednoducho zmeniť ďalší postup prác a prejsť na odkop časti nadložia tak, ako je to uvedené v napadnutom riešení, tzn. niektoré kroky postupu sú nezameniteľné, a tým aj priamo vplývajú na postup krokov nasledujúcich.

17. ÚPV SR dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že napadnuté riešenie v čase podania nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti, preto ÚPV SR považoval riešenie podľa 1.

patentového nároku napadnutého riešenia za spĺňajúce podmienku vynálezcovskej činnosti podľa . Pokiaľ bolo preukázané, že prvý patentový nárok spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, nie je potrebné skúmať v tejto súvislosti ďalšie nároky, ktoré sú na hlavnom nároku závislé, pretože aj tieto podmienku vynálezcovskej činnosti v spojení s hlavným patentovým nárokom spĺňajú.

18. So žalobcom namietanou nemožnosťou, resp. nedostatočným definovaním patentových nárokov v prípade križovania potrubia so železnicou sa ÚPV SR stotožnil, pretože hlavný patentový nárok tak, ako je definovaný v spojení s druhým (závislým) patentovým nárokom, nie je vykonateľný v prípade križovania potrubia so železnicou, pretože vybudovanie nábehovej a odbehovej trasy pomocou typizovaných prefabrikátov nie je pri železničnej preprave reálne uskutočniteľné. Zároveň ani jeden príklad uskutočnenia neozrejmuje prípad križovania so železnicou a spôsob vybudovania obchádzkovej trasy, resp. využitia koľaje na obojsmernú prevádzku. Preto ÚPV SR návrh žalobcu v tejto časti považoval za opodstatnený a v súlade upravil znenie druhého závislého nároku na ochranu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. ÚPV SR pri úprave patentových nárokov nevychádzal z patentových nárokov predložených majiteľom, keďže tieto sa všetky prednostne týkali takej úpravy, ktorá mala zohľadňovať prípadné nesplnenie podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti hlavného patentového nároku vzhľadom na namietané dokumenty a nie uskutočniteľnosť riešenia vo vzťahu k .

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

19. Predseda ÚPV SR rozhodnutím č. P 286236/II-29-2020 zo dňa 28.4.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ ) o rozklade podania žalobcu rozhodol tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa o správnom konaní Správny poriadok (ďalej len „“) v spojení s a .

20. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom predloženému upravenému zneniu patentových nárokov, úpravu ktorých zdôvodnil potrebou splnenia podmienky jasnosti podľa , vynálezcovskej činnosti podľa , vyhlášky ÚPV SR č. a Metodiky konania - Patenty (ďalej „“) uviedol, že ÚPV SR predstavuje interný dokument, ktorý nemôže byť považovaný za dôvod na podanie návrhu na zrušenie patentu. Hoci v čase udelenia napadnutého patentu vyhlášky neobsahoval ustanovenie týkajúce sa dvojdielnej formy patentových nárokov, využívanie dvojdielnej formy patentového nároku sa pripúšťalo, keďže toto je súčasťou dlhodobej praxe ÚPV SR, o čom svedčí aj Inštrukcia ÚPV SR určená pre prihlasovateľov ako usmernenie pri formulovaní znenia patentových nárokov, ako aj . Nemožno opomínať, že formulácia patentových nárokov je výlučne vecou prihlasovateľa s tým, že ÚPV SR aj po udelení patentu v konaní o návrhu na jeho zrušenie rešpektuje vôľu majiteľa pokiaľ ide o upravené znenie patentových nárokov, a to za predpokladu, že majiteľom navrhované znenie spĺňa zákonné požiadavky. V zmysle zavedenej praxe ÚPV SR by mal patentový nárok, ak to charakter vynálezu nevylučuje, obsahovať úvodnú časť a význakovú časť. Úvodná časť patentového nároku by mala obsahovať znaky, ktoré sú súčasťou stavu techniky, a znaky, na ktoré sa v spojení so znakmi v úvodnej časti požaduje ochrana, by mali byť uvedené vo význakovej časti patentového nároku. Použitie dvojdielnej formy nároku však nie je nevyhnutné a patentový nárok môže byť formulovaný len vo forme jednodielneho nároku, teda bez jeho rozdelenia na úvodnú časť a význakovú časť. Hlavný patentový nárok napadnutého patentu je však formulovaný do dvojdielnej formy.

21. Hoci je možné niektoré kroky vykonávané v napadnutom riešení a v riešení banským spôsobom podľa najbližšieho stavu techniky, t. j. dokumentu P2, považovať z hľadiska dosiahnutia požadovaného cieľa za porovnateľné, pri posudzovaní týchto dvoch spôsobov ako celkov je podľa žalovaného potrebné konštatovať, že ide o odlišné postupy, ktorých kroky sa vykonávajú v odlišných podmienkach, a ktoré zahŕňajú ďalšie navzájom odlišné kroky. Tieto spôsoby s ich jednotlivými krokmi preto nie je možné postaviť na rovnakú úroveň. Podstata napadnutého riešenia nie je založená na technologickom uskutočnení jednotlivých čiastkových krokov spôsobu, ktorých uskutočnenie ako takých môže byť v mnohých prípadoch pre odborníka známe alebo zrejmé, a ktoré v napadnutom riešení nie sú ani detailne opísané. Podstata napadnutého riešenia je založená najmä na postupnosti jednotlivých krokov, teda na ich usporiadaní navrhnutom pre spôsob opravy potrubia s otvoreným výkopom, kedy je zachovaná premávka na komunikácii. Spôsob podľa napadnutého patentu je teda potrebné chápať

ako integrálny celok tvorený konkrétnou postupnosťou krokov, z ktorej nie je možné vytrhávať jednotlivé kroky, ktoré sú zahrnuté alebo aspoň rovnako nazvané v odlišnom spôsobe, ktorý je uvedený napr. v dokumente P2, pretože tento opisuje spôsob opravy potrubia banským spôsobom, a nie spôsobom s otvoreným výkopom. Žalovaný preto považoval umiestnenie deliaceho výrazu „vyznačujúci sa tým, že“ hneď za názvom riešenia v znení hlavného patentového nároku za správne.

22. K žalobcom požadovanej úprave patentového nároku žalovaný ešte na doplnenie uviedol, že úpravu patentového nároku presunutím znakov z význakovej časti do úvodnej časti je možné vykonať len na základe jediného riešenia známeho v stave techniky, a nie pozliepaním vedomostí z rôznych riešení, resp. dokumentov stavu techniky. Úvodná časť žalobcom navrhnutého hlavného patentového nároku sa javí tak, že nezahŕňa znaky len z jediného dokumentu stavu techniky, keďže do úvodnej časti patentového nároku boli vylúčené znaky opísané v spôsobe opravy potrubia banským spôsobom, ako aj spôsobom s otvoreným výkopom. Ako vyplýva aj z praxe Európskeho patentového úradu (ďalej len „EPÚ“), ktorému sa prax UPV SR v mnohých prípadoch približuje, v prípade, ak samostatný dokument stavu techniky citovaný v rešeršnej správe odhaľuje, že niektoré znaky uvedené vo význakovej časti patentového nároku sú v kombinácii so všetkými ostatnými znakmi úvodnej časti patentového nároku už známe a v tejto kombinácii majú ten istý účinok, ktorý majú v celej kombinácii podľa daného riešenia, prieskumové oddelenie EPÚ žiada vylúčenie takýchto znakov do úvodnej časti patentového nároku (Guidelines for examination, part F, Chapter IV, Form and content of claims, 2.2. two part - form).

23. Žalovaný skonštatoval, že z textu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva existencia úplne rovnakých pracovných krokov zoradených identickým spôsobom, ako nesprávne interpretoval časť prvostupňového rozhodnutia žalobca. ÚPV SR vybral za najbližší stav techniky dokument P2 a v prvostupňovom rozhodnutí poukázal skôr na rozdielnosť spôsobov, a nie na identickosť krokov (s. 39 prvostupňového rozhodnutia), pričom v prvostupňovom rozhodnutí (s. 40) sa UPV SR zmienil len o tom, že porovnávané dokumenty „čiastkovo obsahujú rovnaké pracovné kroky“ a „rovnako nazvané kroky“. K žalobcovmu tvrdeniu, že prípadná odlišnosť technologického uskutočnenia týchto krokov nie je podstatná, pretože spôsob opravy potrubia podľa napadnutého patentového nároku v žiadnom prípade nenárokuje konkrétne technologické uskutočnenia samotných jednotlivých krokov, žalovaný uviedol, že znaky spôsobu je potrebné chápať v kontexte celej definície patentového nároku. Pokiaľ sa vykonávajú dva spôsoby sledujúce rovnaký cieľ (opravu potrubia) v odlišných podmienkach, napr. banským spôsobom, teda pod zemou alebo spôsobom s otvoreným výkopom, je zrejmé, že ich uskutočnenie bude z pochopiteľných dôvodov do určitej miery odlišné. Je však možné súhlasiť so žalobcom v tom, že predmetom napadnutého patentu vo väčšine prípadov nie sú konkrétne technologické uskutočnenia týchto jednotlivých krokov.

24. Na námietku žalobcu vo vzťahu k patentovej prihláške č. spisu PP 556-2002 žalovaný v zmysle neprihliadol, nakoľko rozšírenie alebo doplnenie návrhu na zrušenie patentu o nový dôvod alebo dôkaz nie je prípustné. Na doplnenie však uviedol, že niektoré kroky spôsobov podľa napadnutého riešenia a riešenia, ktoré je predmetom prihlášky č. spisu PP 556-2002, sú odlišné.

25. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že porovnávanie napadnutého riešenia bolo obmedzené len na porovnávanie banskej metódy, a že nebol zohľadnený stav techniky uvedený v časti „Stav techniky“ opisu napadnutého patentu. Žalovaný zdôraznil, že ÚPV SR pri hodnotení vynálezcovskej činnosti správne vychádzal z predložených dôkazov a postupoval metódou „problém-- riešenie“, ktorá sa využíva v patentovej praxi z hľadiska jej vysokej objektívnosti. V rámci uvedenej metódy je potrebné najskôr vybrať najbližší stav techniky, následne je potrebné vychádzať z dokumentu predstavujúceho najbližší stav techniky a porovnať znaky dotknutých riešení. V posudzovanom prípade bol za najbližší stav techniky označený dokument P2, ktorý bol vyhodnotený ako obsahujúci najbližšie riešenie k napadnutému riešeniu. Dokument D3 opisuje zariadenie na sprístupnenie líniovej potrubnej trasy vybudovaním banského diela bez porušenia cestnej alebo železničnej komunikácie v mieste križovania týchto systémov. V opise v dokumente D3 sú podobne ako v dokumente P2 zahrnuté niektoré kroky, ktoré sú do určitej miery porovnateľné s krokmi podľa napadnutého riešenia, avšak nie je možné presunúť niektoré vykonávané kroky do úvodnej časti hlavného patentového nároku, pretože ide o odlišné postupy vykonávané v odlišných podmienkach. Druhý citovaný dokument v stave techniky napadnutého patentu bol uvedený s chybným číslom (patentová prihláška č. spisu PP 64-2000 je z odlišnej oblasti stavu techniky, opisuje analgetikum), a teda nie je relevantný. V súvislosti s časťou opisu napadnutého patentu obsahujúcou informáciu, že „doteraz sa na sprístupnenie líniovej potrubnej

trasy, napríklad tranzitného plynovodu, používala metóda otvoreného výkopu, pri ktorej dochádzalo k prekopaniu cestnej komunikácie s následným obnažením potrubia, potom nasledovali sanačné práce ...“ žalovaný uviedol, že majiteľ v opise poukazuje len všeobecne, bez podrobnej špecifikácie postupnosti krokov, na spôsob opravy potrubia, pri ktorom sa prekopala celá komunikácia, a ktorý sa principiálne líši od napadnutého riešenia, pri ktorom je časť komunikácie zachovaná, a tým je zachovaná aj doprava v mieste opravy.

26. Žalovaný uzavrel, že predmet definovaný v hlavnom patentovom nároku napadnutého patentu je vo forme, ktorá nie je v rozpore s ustanovením a a tiež, že odôvodnenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k dôkazom predloženým spolu s návrhom na zrušenie patentu je potrebné považovať za správne.

27. V súvislosti s navrhovanou úpravou závislého patentového nároku č. 2, v rámci ktorej žalobca navrhol začleniť znak ochranný portál (8) je fixovaný mimo výkopu (5) do hlavného patentového nároku, žalovaný skonštatoval, že žalobca neuviedol priamo žiadny zákonný dôvod, na základe ktorého takúto úpravu žiada vykonať. Z jeho argumentácie je však možné vyvodiť, že môže mať na mysli jasnosť hlavného patentového nároku, resp. uskutočniteľnosť napadnutého riešenia. Hlavný patentový nárok napadnutého patentu podľa zaužívanej patentovej praxe uvádza všeobecnejšiu definíciu navrhnutého kroku poskytujúcu širšiu ochranu patentom, zatiaľ čo závislý patentový nárok, t. j. patentový nárok č. 2 napadnutého patentu, špecifikuje konkrétne a výhodné uskutočnenie uvedeného kroku. Odborník v danej oblasti dokáže nájsť riešenia, ktoré zabezpečia funkciu ochranného portálu podľa hlavného patentového nároku napadnutého patentu, pričom špecifikácia tohto kroku v patentovom nároku č. 2 predstavuje len jedno konkrétne a výhodné uskutočnenie z ďalších možných riešení. Začlenenie spôsobu fixovania ochranného portálu podľa patentového nároku č. 2 do hlavného patentového nároku napadnutého patentu by znamenalo neprimerané zúženie rozsahu ochrany poskytnutej patentom.

28. Žalovaný v súvislosti s požiadavkou žalobcu na vypustenie závislého patentového nároku č. 3 napadnutého patentu uviedol, že patentový nárok č. 3 napadnutého patentu sa odvoláva na hlavný patentový nárok napadnutého patentu, od ktorého je závislý a ktorý je vo vzťahu k žalobcom predloženým dokumentom považovaný za nový a vynálezcovský, a preto musí byť aj patentový nárok č. 3 posúdený ako nový a vynálezcovský. Z uvedeného dôvodu je požiadavka žalobcu vo vzťahu k tomuto patentovému nároku neopodstatnená.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že úvodná časť hlavného patentového nároku je nejasná, pretože obsahuje len názov vynálezu, a teda takáto definícia potom zahŕňa opravy a predĺženia potrubia aj v miestach, kde sa nenachádza žiadna komunikácia, tak podľa žalovaného je z opisu vynálezu (ako to uvádza aj samotný žalobca) jasné, na aké miesta je uvedený spôsob navrhnutý. V zmysle je možné obsah patentových nárokov vyložiť s pomocou opisu vynálezu. Napadnutý patent preto ako celok spĺňa podmienku jasnosti podľa . Miesto križovania sa s komunikáciou je jasne indikované aj krokom vybudovania nábehovej a odbehovej trasy (implicitný znak) uvedeným v hlavnom patentovom nároku, z ktorého je prítomnosť komunikácie pre odborníka zrejmá. Hlavný patentový nárok možno podľa žalovaného v tejto súvislosti považovať za dostatočne jasný aj sám osebe, a teda je v súlade aj s ustanovením vyhlášky.

30. Vo vzťahu k pojmu „miesto určenia“, ktorý označil žalobca za nejasný a navrhol jeho špecifikáciu začlenením znakov patentového nároku č. 2 do hlavného patentového nároku (uvedením konkrétneho miesta „uprostred vozovky alebo medzi jednotlivými jazdnými pruhmi“), je podľa žalovaného bližšie špecifikovaný v opise vynálezu, ako aj v znení patentového nároku č. 2, preto nie je možné považovať napadnuté riešenie za nejasné v zmysle . Žalovaný považoval napadnuté riešenie s pomocou opisu vynálezu za jasné a preto spĺňajúce podmienku podľa aj vo vzťahu k žalobcom namietanej nejasnosti týkajúcej sa kroku vybudovania nábehovej a odbehovej trasy vzhľadom na to, že „miestom určenia“ môže byť stále železnica alebo akékoľvek miesto v komunikácii, na komunikácii alebo pri komunikácii križujúcej poškodené potrubie, a to aj po úprave patentových nárokov vykonanej úradom. Podľa žalovaného v posudzovanom prípade nie je možné vylúčiť „akékoľvek miesto v komunikácii“, pretože špecifické podmienky pri konkrétnych stavebných prácach môžu vyžadovať vybudovanie ochranného portálu v inom mieste ako je exaktne v strede vozovky alebo medzi jednotlivými pruhmi komunikácie. Zúženie patentového nároku len na

presne vymedzené umiestnenie ochranného portálu v strede vozovky alebo medzi jednotlivými pruhmi by znamenalo neprimerané obmedzenie rozsahu vynálezu.

31. Žalovaný sa stotožnil s posúdením úradu a uviedol, že úrad rozhodol správne, keď čiastočne vyhovel návrhu na zrušenie a obmedzil patentové nároky patentu č. 286236 s názvom „Spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia“ uvedeným spôsobom. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v rozsahu podaného rozkladu a posúdení dôvodov uvedených v podanom rozklade žalovaný skonštatoval, že v preskúmavanom prípade neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Žalobné body 32. Žalobca v žalobe v časti označenej ako „všeobecný výklad“ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise (, ), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (, ). Uviedol, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci založeného na nesprávnej aplikácii správnej úvahy žalovaného s ohľadom na skutkový stav a nedostatočné vysporiadanie sa predloženou argumentáciou žalobcu. 33. Žalobca tvrdil, že každá oprava plynovodného potrubia zahŕňa dva samostatné technické problémy a to sprístupnenie plynovodného potrubia zakopaného pod zemským povrchom pre účely umožnenia vykonania jeho opravy (podľa aktuálneho stavu techniky ide o oblasť pozemného staviteľstva a o oblasť banského staviteľstva), vykonanie samotnej opravy plynovodného potrubia (podľa aktuálneho stavu techniky ide o širokospektrálnu problematiku riešenú súčasne odborníkmi z oblasti techniky). Odborník z oblasti pozemného alebo banského staviteľstva, ktorý zabezpečuje sprístupnenie plynovodného potrubia nebude schopný na požadovanej úrovni vyriešiť problematiku napr. proti korozívnej ochrany plynového potrubia alebo jeho ochrany pred elektrickými výbojmi, vnútornými pnutiami a pod.. Z toho plynie, že oprava plynovodných potrubí je nevyhnutne riešená odborníkmi z viacerých oblastí techniky, ktorí musia spolupracovať, zdieľať svoje vzájomné vedomosti za účelom dosiahnutia riešenia opravy. V čase pred podaním prihlášky napadnutého patentu boli známe dva spôsoby sprístupnenia plynovodného potrubia a to: 1/ metóda otvoreného výkopu používaná od začiatku vekov plynofikácie, 2/ druhá menej používaná a mladšia banská metóda. V deň podania prihlášky patentu obidva tieto boli sprístupnenia plynovodného potrubia boli a aj v súčasnej dobe žalobcom bežne využívané. V miestach, kde nedochádza ku križovaniu plynovodného potrubia s komunikáciami bola a pravdepodobne bude aj na sprístupnenie plynovodného potrubia pre účely jeho opravy používaná metóda otvoreného výkopu. V miestach, kde potrubie križuje pozemné komunikácie alebo železničné trate bola použitá aj banská metóda sprístupnenia plynovodného potrubia. Táto spočívala v tom, že pod celou komunikáciou križujúcou poškodené plynovodné potrubie bola vybudovaná štôlňa, v ktorej bola vykonávaná oprava poškodeného potrubia a tento spôsob zabezpečil prejazdnosť komunikácie aj počas opravy. Štôlňa bola vybudovaná tak, že na oboch stranách komunikácie boli vybudované portály (oporné steny), ktoré spevnením čela výkopu zabraňovali zosuvu vozovky a umožňovali vytvorenie štôlne ako banského diela umiestneného pod komunikáciou križujúcou plynové potrubie. 34. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že oprava plynového potrubia v čase pred podaním prihlášky predmetného patentu bez ohľadu na to, ako bolo toto potrubie sprístupnené či otvoreným výkopom alebo banskou metódou sa následne realizovala vždy tak, že po sprístupnení potrubia bola vybetónovaná počva (dno) výkopu, chránička plynovodného potrubia, ktorá obaľuje celé plynovodné potrubie a plní mnohé dôležité ochranné funkcie potrubia, bola v časti poškodenia potrubia z potrubia odstránená. Po jej odstránení bola rozdelená na menšie, ľahko manipulovateľné časti a premiestnená z výkopu (štôlne), následne došlo k sanácii zoslabeného alebo poškodeného potrubia a po vykonanej sanácii potrubia došlo k vybudovaniu novej chráničky potrubia. V ďalšom kroku bol priestor medzi opraveným potrubím a novou chráničkou vyplnený plavenou základkou presne určeného zloženia, ktorej úlohou bola okrem iného eliminácia napätí v potrubí a/alebo vyplnenie priestoru medzi potrubím a križovanou komunikáciou. Po skončení opravy došlo k zasypaniu výkopu alebo vybudovanej štôlne. Išlo o notoricky známy postup, ktorý bol zo strany žalobcu pri každej jednej oprave plynovodného potrubia v princípe stály a nemenný. Tento spôsob sanácie plynovodného potrubia vyriešil všetky zásadné s tým súvisiace problémy (elektrické výboje vytvárané na a v potrubí, pnutia a tlaky vyvíjané na potrubie, protikorózna ochrana potrubia a pod.). Takýto spôsob opravy bol a aj je používaný na všetkých opravách plynovodného potrubia na území Slovenskej republiky.

35. Spôsob opravy plynovodného potrubia opísaný v prvom nároku patentu č. 286236 a to kroky 1 až 4 a 9 patentových nárokov bol bez akýchkoľvek pochybností stavom techniky v čase, kedy bola podaná prihláška tohto patentu. Tento postup okrem toho, že bol používaný žalobcom, bol aj opísaný v dokumentoch priložených k návrhu na zrušenie patentu (prednáška majiteľa patentu odprezentovaná v dňoch a prednáška odprezentovaná majiteľom patentu 13.2.2004). 36. Novosť predmetného patentu možno pozorovať len v riešení otázky sprístupnenia plynovodného potrubia pre účely jeho opravy ale nie v samotnej oprave plynovodného potrubia. Metóda sprístupnenia plynovodného potrubia v patente je kombináciou dvoch známych metód sprístupnenia plynovodného potrubia a to metódy otvoreného výkopu a banskej metódy. Žalobca zdôraznil, že aj pri aplikácii banskej metódy je istá forma kombinácie , keďže okrem vybudovania štôlne je pri tejto metóde potrebné vykonať aj otvorený výkop zabezpečený proti zosuvom pôdy pažením obnažujúci plynovodné potrubie v časti nekrižujúcej dopravnoinfraštruktúru, minimálne s cieľom získania prístupu k miestu, na ktorom sa v portáli bude nachádzať otvor štôlne a s cieľom získať priestor, ktorým bude do a zo štôlne dopravovaný potrebný materiál. Žalobca je jediným subjektom podnikajúcim na území Slovenskej republiky, ktorý vlastní sústavu veľkokapacitných plynovodných potrubí a ktorý vykonáva ich pravidelnú údržbu a opravy. Majiteľ patentu resp. jeho obchodná spoločnosť prišli do kontaktu s plynovodným potrubím a jeho opravou len vtedy, keď pre žalobcu vykonávali vopred objednanú a technicky odsúhlasenú opravu plynovodného potrubia. Žalobca ďalej uviedol, že každé technické riešenie, ktoré akokoľvek menilo zaužívané technické postupy, buď pri sprístupňovaní alebo sanácií plynovodných potrubí, bolo vytvorené výlučne na základe požiadaviek žalobcu a vopred koordinované konzultované zamestnancami žalobcu a schvaľované žalobcom. Takýmto príkladom je problematika plavenej základky, ktorá bola riešená rôznymi subjektami na základe zadania žalobcu a pod jeho výslovným odborným vedením, čo je preukázané obsahom správneho spisu. Žalobca uviedol, že vyššie uvedené všeobecne známe skutočnosti mali byť známe aj žalovanému. 37. Žalobca v žalobe v časti označenej ako „výklad relevantných pojmov“ ďalej tvrdil, že obsah pojmov stav techniky, vynálezcovská činnosť, všeobecné vedomosti odborníka a dvojdielna forma patentových nárokov je rozhodný pre posúdenie toho, či patent č. 286236 spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti a ak áno, pre posúdenie toho, či rozsah ochrany poskytnutý patentu znením patentových nárokov je súladný s objektívnym právom alebo nie. Žalobca v žalobe ďalej odcitoval z dokumentu - patenty, ktorý bol v čase podania predmetnej vyhlášky a počas celého obdobia konania pred žalovaným verejne dostupný na jeho internetovom sídle, z ktorého odcitoval zo strany 55 a 56 a odcitovaný text zhrnul tak, že zjednodušene možno konštatovať, že technické riešenie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v prípade, ak pre skupinu odborníkov riešiacich konkrétny interdisciplinárny technický problém, nie je toto riešenie pri využití všetkých odborných vedomostí a skúsenosti v kombinácii s využitím všetkých dokumentov definujúcich existujúci stav techniky, zrejmým. Ďalej na bod 2.6.2.2 predmetného dokumentu, zaoberajúcim sa pojmom „stav techniky“, ktorý rozdeľuje zdroje použiteľné na zistenie stavu techniky do dvoch skupín na zverejnený stav techniky a na skoršie práva, ktoré sú tvorené obsahom skôr podaných prihlášok. Ďalej poukázal na časť 2.6.2.1.1.1.1. uvedeného dokumentu, ktorý formu upravuje formu a obsah nárokov a podľa žalobcu táto časť určuje, že ak to charakter vynálezu nevylučuje, potom patentové nároky spravidla pozostávajú z úvodnej (predvýznakovej) a význakovej časti, čo je odôvodnené v prípadoch, keď existuje doterajší stav techniky, ktorý je nárokovaným vynálezom konkretizovaný alebo rozvíjaný. Podľa žalobcu účelom dvojdielnej formy patentových nárokov je zabezpečiť presné rozdelenie na známy stav techniky uvedený v predvýznakovej časti nárokov od samotného vynálezu rozvíjajúceho známy stav techniky definovanú v predvýzankovej časti patentových nárokov. Takáto forma patentových nárokov by mala byť garanciou, že vynálezu nebude poskytnutá neprimerane široká patentová ochrana. Pojem „všeobecné vedomosti odborníka“ podľa žaloby nie je definovaný v texte zákona a ani v interných dokumentoch žalovaného dostupných verejnosti. Podľa žalobcu do tohto obsahu tohto pojmu treba zahrnúť všetky vedomosti, ktoré odborník pôsobiaci v konkrétnej oblasti techniky môže nadobudnúť štúdiom, očakávateľným celoživotným samoštúdiom presahujúcim rámec bežných učebných osnov a zohľadňujúcim bežný technický pokrok a praktickými skúsenosťami, ktoré je možné nadobudnúť dlhoročným odborným pôsobením v príslušnej oblasti techniky. 38. Žalobca v žalobe v časti označenej ako „nesprávne zadefinovanie stavu techniky žalovaným“ namietal, že žalovaný nesprávne definoval platný stav techniky, pretože odkázal len na dokumenty upravujúce banskú metódu sprístupnenia a opravy plynovodného potrubia a abstrahoval od existencie notoricky známej metódy otvoreného výkopu, ktorú majiteľ patentu opísal v stave techniky v patentovej prihláške. Stav techniky na rozdiel od posudzovania novosti pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti je možno vytvoriť vyskladaním viacerých dokumentov. Kroky opravy už sprístupneného potrubia a ich

postupnosť sú identické s postupmi uvedenými v krokoch 1až 9 uvedených v nárokoch patentu č. 286 236. Známu metódu sprístupnenia poškodeného potrubia metódou otvoreného výkopu a jeho následnej opravy uviedol samotný majiteľ patentu v opise stavu techniky, a preto argument žalovaného o nedostatočnom definovaní stavu techniky z dôvodu, že majiteľ ho opisuje len všeobecne je pre žalobcu po zohľadnení rozhodovacej praxe žalovaného neprijateľný. Samotný majiteľ patentu logicky nepovažoval za potrebné bližšie opisovať notoricky známe a používané technologické postupy používané pri oprave plynovodného potrubia sprístupneného metódou otvoreného výkopu. Navyše, nie je rozhodujúci opis známeho stavu techniky v prihláške patentu prihlasovateľom ale jeho zistenie v rámci prieskumnej činnosti žalovaným. Nebol správne identifikovaný a vyhodnotený stav techniky v čase podania prihlášky, tak tento nedostatok bol prenesený aj do napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. 39. Žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil údajný rozdiel medzi jednotlivými krokmi a cieľmi, ktoré sú uvedené v žalobcom označených dokumentoch (vyššie uvedené prednášky majiteľa patentu) a úžitkový vzor č. 3870 a medzi jednotlivými identickými krokmi a ich cieľmi uvedenými v patentových nárokoch patentu č. 286 236. Žalovaný neuviedol, v čom videl tento rozdiel pri betónovaní dna výkopu, čo je postup známy tak banskom ako aj v pozemnom staviteľstve pri odstránení starej chráničky, oprave potrubia, vybudovaní novej chráničky, vyplnení chráničky plavenou základkou a následným zasypaním opraveného plynovodného potrubia. Tieto kroky a ich identické poradie a funkcia sú zhodne uvedené tak v dokumentoch označených žalobcom ako aj v patente a sú predurčené charakterom vykonávanej opravy. Žalovaný sa nemohol obmedziť na neurčité a nejasné konštatovanie o tom, že tieto kroky napriek ich zhodnému označeniu a zoradeniu, nemusia v týchto odlišných postupoch opravy plniť identickú funkciu. 40. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nesprávne definoval technický problém riešený patentom. Pri oprave plynových potrubí zakopaných pod zemským povrchom je potrebné vyriešiť dva technické problémy a to problém sprístupnenia poškodeného plynovodného potrubia a samotná oprava poškodeného plynovodného potrubia. Problém sprístupnenia spadá podľa známeho stavu techniky do oblasti pozemné staviteľstvo a banské staviteľstvo a problém opravy poškodeného potrubia do oblasti metalurgia, zváranie, protikorózna ochrana, elektroinžinierstvo, statika a pod.. Patent č. 286 236 spôsobom do istej miery odlišným od známeho stavu techniky riešil len problém sprístupnenia plynovodného potrubia zakopaného pod zemským povrchom, avšak neprináša žiadne nové technické riešenie v otázke samotnej opravy, pretože v procese samotnej opravy už sprístupneného plynovodného potrubia používa presne tie isté technologické kroky zoradené presne v tom istom poradí ako ich obsahujú okrem iných aj jeho prednášky následne publikované v zborníkoch. Podľa žalobcu reálnym cieľom nového technického riešenia v časti, v ktorej nebola obsiahnutá v známom stave techniky, je len zabezpečiť také sprístupnenie plynovodného potrubia križujúceho dopravnú infraštruktúru vybudovanú na zemskom povrchu, ktoré sprístupnenie bude možné vykonať bez nutnosti odklonenia dopravy z tejto komunikácie formou novovybudovanej obchádzky, bez nutnosti budovania dočasného premostenia tejto cestnej komunikácie, prípadne bez potreby budovania samostatného banského diela pod touto cestnou komunikáciou. Technický problém patent vyriešil použitím kombinácie dvoch známych metód sprístupnenia zakopaného plynovodného potrubia, keď z metódy otvoreného výkopu prevzal výhodu ľahšej manipulácie s poškodeným potrubím v otvorenom výkope ako v banskej šachte a z banskej metódy prevzal výhodu použitia portálu spevňujúceho čelo výkopu a zabraňujúceho zosuv vozovky a zeminy umiestnenej za vybudovaným portálom, čím tento portál umožňuje prekopanie len časti dopravnej komunikácie. V oblasti postupnosti krokov samotnej opravy patent č. 286 236 prevzal postupnosť krokov preukázateľne známu minimálne z prednášok majiteľa patentu následne uverejnených v príslušných zborníkoch a to bez zmeny v označení alebo v obsahu už skôr známych jednotlivých krokov alebo ich poradí. 41. Žalobca namietal spôsob posudzovania existencie vynálezcovskej činnosti. Podľa žalobcu ako vyplýva z metodiky konania - patenty vypracovaného žalovaným, je nepochybné, že určovanie stavu techniky pre účely určenia existencie vynálezcovskej činnosti je vyslovene prípustná kombinácia dvoch a viacerých informačných prameňov, obsah ktorých je potrebné posudzovať optikou odborníkov z daných oblastí techniky, ktorí riešia komplexný problém opravy plynovodných potrubí. Odborník z jednej oblasti techniky tak v danom prípade mal byť nahradený celou skupinou odborníkov z celého radu oblastí techniky, nakoľko sprístupňovanie plynovodného potrubia pre účely jeho opravy a jeho následná oprava je interdisciplinárna problematika, ktorú nie je na požadovanej úrovni schopný vyriešiť odborník len z jednej oblasti techniky. 42. Podľa žalobcu pri aplikácii metódy „Problém - riešenie“ bolo problémom sprístupnenie opravovaného plynovodného potrubia križujúceho komunikáciu, ktoré na rozdiel metódy otvoreného výkopu nevyžaduje prekopanie križovanej komunikácie a na rozdiel banskej metódy nevyžaduje

budovanie technicky náročnejšej a relatívne drahšej banskej stavby. Problematika sprístupnenia plynovodného potrubia bola riešená ako odborníkom z oblasti podzemného staviteľstva (otvorený výkop), tak aj odborníkom z oblasti banskej staviteľstva (banská metóda sprístupnenia). Riešenie problému sprístupnenia plynovodného potrubia križujúceho dopravnú infraštruktúru tak, aby aspoň časť tejto dopravnej infraštruktúry zostala zachovaná, ponúkané patentom sa javí skupine odborníkov spoločne pracujúcej na vyriešení daného problému, a teda odborníka na pozemné staviteľstvo a odborníka na banské stavby ako celkom zrejmé, že nie vyplývajúce z bežnej inžinierskej činnosti. Žalobca tvrdil, že technické riešenie chránené patentom síce v sebe obsahuje istú mieru formálnej novosti a prospešnosti, ale nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Žalobca v časti žaloby neprijateľná rezignácia odvolacieho orgánu na nutnosť zachovania patentových nárokov namietal, že nebolo vyhovené jeho argumentácii o neprístupnosti formulácie patentových nárokov vo forme jednodielneho patentového nároku s absentujúcou predvýznakovou časťou obsahujúcou už existujúci stav techniky. Žalovaný tak urobil s argumentáciou, že formulácia patentových nárokov je výlučne vecou prihlasovateľa, t. j. ale v rozpore s metodikou žalovaného obsiahnutou v materiáli „Metodika konania

- patenty“. Potom, ak žalovaný akceptoval, že vo význakovej časti patentových nárokov je uvedený aj známy stav techniky, ktorému je takto poskytnutá duplicitná ochrana zmenil rozhodovaciu prax bez toho, aby to náležite vysvetlil. Žalobca sa pritom dožadoval, aby patentová ochrana bola poskytnutá len čiastočne novému spôsobu sprístupnenia poškodeného potrubia a ostatné kroky mali byť presunuté do význakovej časti, čo by bolo v súlade s rozhodovacou praxou žalovaného. 43. Žalobca v časti žaloby hodnotenie jasnosti pojmu „miesto určenia žalovaným“ uviedol, že nesúhlasí s úvahou žalovaného, ktorou odmietol žalobcov návrh, aby bol nahradený pojem „miesto určenia“ (umiestnenia ochranného portálu) pojmom obsahujúcim presné určenie umiestnenia ochranného portálu „uprostred vozovky alebo medzi jednotlivými jazdnými pruhmi“ a to, že ako miesto určenia nie je možné vylúčiť akékoľvek miesto na komunikácii, pretože špecifické stavebné podmienky môžu v jednotlivých prípadoch vyžadovať umiestnenie ochranného portálu na inom mieste ako v strede vozovky. Splnenie tejto požiadavky by vylúčilo možnosť aplikácie vynálezu spôsobom, ktorý ho robí priemyselne nepoužiteľným. Žalobca v časti žaloby neprípustné prekročenie zákonných limitov správnej úvahy žalovaným a porušenie zásady legitímneho očakávania účastníka konania, zopakoval, že žalobca sa odklonil od svojej rozhodovacej praxe, ktorá má formulované teoretické východiská v materiáli „Metodika konania - patenty“, porušil princíp legitímneho očakávania zakotvený v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka konania k žalobe

44. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti, náležitom a zrozumiteľnom odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom konania nepriznať náhradu trov konania.

45. Žalovaný uviedol, že časť III.1 žaloby obsahuje len všeobecný výklad k oprave plynovodných potrubí vrátane historických súvislostí a zdôrazňuje postavenie žalobcu na trhu veľkokapacitných plynovodných potrubí a v časti žaloby označenej ako III. 2 najskôr žalobca cituje relevantné časti metodiky konania a následne k týmto častiam metodiky konania uvádza vlastný komentár. V uvedených častiach žaloby žalobca nenapáda žiadne konkrétne tvrdenia či závery obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach, a preto sa k nim žalovaný nevyjadroval.

46. K námietke nesprávne zadefinovaného stavu techniky odvolacím orgánom, v ktorej žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy zo strany žalovaného, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že už v rámci prvostupňového konania ÚPV SR pri hodnotení vynálezcovskej činnosti postupoval správne, keď vychádzal z dôkazov (dokumentov) predložených žalobcom a postupoval metódou „problém-riešenie“. V predmetnom prípade bol za najbližší stav techniky označený dokument P2, pričom podrobné porovnanie napadnutého riešenia s dokumentom P2 je obsahom prvostupňového rozhodnutia (strana 39). Následne úrad vyhodnotil pre účely posúdenia vynálezcovskej činnosti aj ďalšie dôkazy (namietané dokumenty

- D1, D2, D3) a vyjadril sa aj k tvrdeniu žalobcu o odvoditeľnosti resp. zameniteľnosti znakov prvého patentového nároku napadnutého riešenia pre odborníka z danej oblasti techniky. Až na základe uvedeného porovnania a so zohľadnením podstatnej skutočnosti, ktorou je skutočnosť, že napadnuté riešenie je pracovným postupom, kde nemožno vytrhávať jednotlivé časti a porovnávať ich samostatne so stavom techniky, dospel úrad k záveru, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že napadnuté riešenie v čase podania prihlášky nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti. Žalovaný sa s uvedeným záverom

úradu stotožnil a tiež poukázal na všeobecnosť informácií uvedených v opise napadnutého riešenia vrátane tých, ktoré sa týkali metódy otvoreného výkopu.

47. Podľa žalovaného žalobcom citovaná časť odôvodnenia zo strany 13 napadnutého rozhodnutia (citácia na strane 9, tretí odsek žaloby; Argument Odvolacieho orgánu ... ), ktorá sa týka časti opisu napadnutého riešenia, je vyňatá z kontextu napadnutého rozhodnutia a je potrebné ju vnímať v celom jeho kontexte. Žalovaný v tejto časti napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nebagatelizoval existenciu známej metódy opravy potrubia s otvoreným výkopom, ako sa to snaží prezentovať žalobca, ale len poukazoval na všeobecnosť a stručnosť jej opisu a najmä na odlišnosť od napadnutého riešenia, pri ktorom zostáva časť komunikácie zachovaná.

48. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu, že ÚPV SR nedostatočne identifikoval a vyhodnocoval stav techniky aktuálny v čase podania prihlášky napadnutého patentu. Podľa názoru žalovaného napadnuté riešenie v čase podania prihlášky spĺňalo zákonom kladené požiadavky na patentovateľnosť (vrátane požiadavky vynálezcovskej činnosti), pričom, ako je zrejmé z obsahu spisu, ani v následných konaniach o zrušení napadnutého riešenia (žalobca už inicioval dve konania o zrušení napadnutého patentu) nebol preukázaný opak. Tvrdenie žalobcu o údajnom pochybení v rámci prieskumovej činnosti žalovaného v čase po podaní prihlášky žalovaný vnímal ako dôsledok jeho nespokojností s výsledkom konania, v ktorom nepreukázal nedostatok vynálezcovskej činnosti pri napadnutom riešení.

49. Pokiaľ žalobca videl pochybenia žalovaného v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa funkcie jednotlivých pracovných krokov z dôvodu, že žalovaný nevysvetlil rozdiel medzi jednotlivými pracovnými krokmi podľa predložených dôkazov (dokumentov) a jednotlivými pracovnými krokmi podľa napadnutého riešenia, podľa žalovaného časť druhostupňového rozhodnutia týkajúcu sa jednotlivých pracovných krokov je potrebné vnímať v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré obsahovalo na strane 39 a následne aj na strane 40 podrobný popis jednotlivých pracovných krokov s uvedením rozdielností vo vzťahu k namietaným dokumentom. Žalovaný sa totiž stotožnil so závermi ohľadne pracovných krokov, ktoré vo veci urobil úrad v rámci prvostupňového konania. Samotné odôvodnenie žalovaného k tejto otázke je uvedené na strane 11 posledný odsek napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný jasne vyjadril k názorom žalobcu prezentovaným v rozklade. Žalovaný na doplnenie v tomto smere poukázal na časť svojho rozhodnutia a zdôraznil, že nespochybňuje porovnateľnosť niektorých krokov porovnávaných spôsobov, ani rovnakú postupnosť niektorých z nich, pričom podstata vyjadrenia žalovaného je obsiahnutá najmä v časti jeho rozhodnutia, ktorú ďalej odcitoval a následne poukázal aj na súvisiacu časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný nevidel potrebu uvádzať rozdiely v krokoch, ako napríklad v kroku betónovania dna výkopu, ktorý ako samostatný krok môže byť v podstate rovnaký.

50. K žalobnej námietke nesprávneho definovania technického problému riešeného patentom zo strany odvolacieho orgánu) žalovaný uviedol, že žalobca, v nadväznosti na údajnú nesprávnu identifikáciu technického problému, nerobí žiadne závery ohľadne správnosti, resp. nesprávnosti napadnutých rozhodnutí. Podľa žalovaného stanovenie technického problému je špecifický krok pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti metódou „problém - riešenie“, pričom tento „objektívny problém“ sa často nezhoduje so subjektívnym problémom, teda s problémom, ktorý vynálezca riešil. Stanovený technický problém je problém, ktorý sa postupnosťou krokov metódy „problém - riešenie“ určuje na základe existujúceho stavu techniky a účinku, ktorý sa dosahuje určeným rozdielom alebo rozdielmi medzi riešením opísaným v najbližšom stave techniky a v posudzovanom riešení. ÚPV SR v prvostupňovom rozhodnutí (strany 37 a 38) objasnil uvedenú metódu zaužívanú na hodnotenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, ktorá vychádza z praxe EPÚ a zároveň je využívaná v praxi ďalších zahraničných patentových úradov ako metóda na čo najobjektívnejšie hodnotenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Úrad stanovil objektívny problém ako „potrebu vytvorenia alternatívneho spôsobu opravy potrubia so zachovaním toku média v potrubí s čo najmenším narušením pôvodnej dopravnej stavby (napr. komunikácie), resp. aj s jej využívaním počas opravy a zamedzenie vzniku, resp. eliminovanie vzniknutých napätí v potrubí vzniknúcich v súvislosti s narušením pôvodného terénu“. Podľa žalovaného žalobca v žalobe najskôr všeobecne uvádza, že pri oprave plynovodných potrubí je potrebné vyriešiť dva základné a viaceré parciálne problémy a následne uvádza podľa neho reálny cieľ napadnutého riešenia. Podľa názoru žalovaného po porovnaní uvedených definícií technických problémov je možné konštatovať, že tieto sú síce obsahovo odlišné, ale z hľadiska významu majú viac spoločných znakov, a to aj napriek tomu, že objektívny problém stanovený metódou „problém

- riešenie“ môže byť odlišný od subjektívneho problému riešeného vynálezcom. Žalovaný mal za to, že žalobcom tvrdené pochybenie žalovaného spočívajúce v nesprávnej definícii technického problému by bolo v predmetnej právnej veci irelevantné.

51. Žalovaný k žalobnej námietke absencie vynálezcovskej činnosti poukázal na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil a v ktorom sa úrad riadne zaoberal všetkými predloženými dokumentami, ktorými bol daný stav techniky. Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti metódou „problém - riešenie“ bol za najbližší stav techniky označený dokument P2, potom bol na základe porovnania s napadnutým riešením stanovený technický problém a v poslednom kroku tejto metódy boli do úvahy zobraté všetky ostatné dokumenty stavu techniky, ako to je uvedené na strane 40 (štvrtý až šiesty odsek) prvostupňového rozhodnutia. Na doplnenie žalovaný uviedol, že spôsob ako taký môže byť považovaný za nový a vynálezcovský aj v takom prípade, ak niektoré jeho kroky sú samé osebe známe, rovnako tak, ako môže byť za nový a vynálezcovský považovaný stroj či zariadenie, ktorého niektoré, prípadne všetky súčiastky alebo diely sú ako také známe, pretože je z nich možné zložiť úplne nový stroj, ktorý môže spĺňať podmienku vynálezcovskej činnosti. Rovnako skutočnosť, že je známa postupnosť len niektorých za sebou idúcich krokov spôsobu (zahrnutých v inom spôsobe), automaticky neznamená, že spôsob ako taký, obsahujúci ešte ďalšie kroky, nemôže byť považovaný za nový a vynálezcovský. Posúdenie, či ide len o zrejmú agregáciu známych znakov alebo o vynálezcovské riešenie, sa vykonáva za účelom čo najväčšej objektivity s pomocou metódy „problém - riešenie“ tak, ako to bolo aj v predmetnom prípade.

52. K poukazu žalobcu, že napadnuté riešenie v podstate predstavuje kombináciu dvoch spôsobov sprístupnenia plynovodného potrubia, a to metódy otvoreného výkopu a banskej metódy, žalovaný skonštatoval, že podmienka vynálezcovskej činnosti bola v preskúmavanom prípade riadne a detailne hodnotená (metódou „problém - riešenie“), pričom kombinácia žalobcom spomínaných dvoch fundamentálne sa odlišujúcich metód pre odborníka (príp. skupinu odborníkov) v danej oblasti techniky nie je zrejmá. Odborník by bez znalosti napadnutého riešenia a bez vynaloženia vynálezcovskej činnosti neuvažoval o kombinácii týchto metód sprístupnenia plynovodného potrubia, pretože na účely opravy potrubia by zvolil buď jednu alebo druhú metódu. Žalobca pri svojej úvahe aplikoval tzv. spätný pohľad (t. j. ,,ex post facto analysis“), ktorého aplikácia je pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti neprípustná, keďže ide o posúdenie vynálezcovskej činnosti z takej pozície, resp. z takého uhla pohľadu, kedy je posudzované riešenie už známe, a preto sa takéto riešenie vo svetle existujúceho stavu techniky môže javiť ako zrejmé.

53. K žalobnej námietke o neprijateľnosti rezignácie odvolacieho orgánu na nutnosť zachovania dvojdielnej formy nárokov) žalovaný uviedol, že hlavný patentový nárok napadnutého patentu je formulovaný do dvojdielnej formy. Rovnako to platí pre všetky ostatné patentové nároky napadnutého patentu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že patentové nároky sú formulované jednodielne, k čomu ho zrejme vedie záver vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia o dôvodoch nepresunutia krokov napadnutého riešenia z význakovej časti do časti predvýznakovej (úvodnej). V súvislosti so žalobcom navrhnutým znením patentových nárokov a jeho názorom, že niektoré kroky posudzovaného riešenia by mali byť presunuté z význakovej časti do jeho úvodnej časti, žalovaný poukázal na stranu 11 svojho rozhodnutia aj na skutočnosti uvedené na strane 12 druhý odsek jeho rozhodnutia, týkajúce sa úpravy patentových nárokov, ktoré navrhoval v konaní pred ÚPV SR žalobca. Žalobcom navrhnuté znenie patentových nárokov nebolo možné z tohto dôvodu akceptovať (odhliadnuc od dôvodu, že formulácia patentových nárokov je výlučne vecou prihlasovateľa s tým, že ÚPV SR aj po udelení patentu v konaní o návrhu na jeho zrušenie rešpektuje vôľu majiteľa, pokiaľ ide o upravené znenie patentových nárokov, a to za predpokladu, že majiteľom navrhované znenie spĺňa zákonné požiadavky). Navyše v prípade, ak by boli návrhy formulované žalobcom prijaté, vytvoril by sa fiktívny, t. j. neexistujúci stav techniky. Žalovaný žiadnu svoju vlastnú rozhodovaciu prax neprelomil a patentové nároky napadnutého riešenia majú dvojdielnu formu (a nie jednodielnu), pričom je z uvedeného zrejmé, prečo bola žalobcom navrhnutá úprava patentových nárokov neakceptovaná, resp. neakceptovateľná.

54. K námietke žalobcu týkajúcej sa hodnotenia jasnosti pojmu „miesto určenia“ žalovaný uviedol, že ako „miesto určenia“ (ochranného portálu) nemožno v posudzovanom prípade vylúčiť akékoľvek miesto v komunikácii, a teda nemožno vylúčiť ani extrémny príklad uvedený žalobcom v žalobe - umiestnenie ochranného portálu v strede jedného jazdného pruhu. Podľa žalovaného aj takéto extrémne riešenie môže byť uskutočniteľné a funkčné, napríklad v prípade dostatočnej šírky jazdného pruhu v

kombinácii s krajnicou, ktorá je dostatočná na prechod vozidiel. Zámerom argumentácie žalovaného v jeho rozhodnutí bolo poukázať na prípadné špecifické podmienky, napr. okolia vozovky, kedy je žiaduce portál umiestniť napríklad o pár centimetrov na jednu alebo druhú stranu od stredu vozovky. Presné vymedzenie miesta určenia v znení patentového nároku by predstavovalo neprimerané zúženie rozsahu ochrany napadnutého riešenia a zároveň by poskytlo možný priestor pre potenciálne obchádzanie práv vyplývajúcich z patentu. Žalovaný považoval definíciu „miesto určenia“ v danom prípade za primeranú a dostatočne jasnú, pretože odborník na základe konkrétnej stavebnej situácie vie správne určiť miesto vybudovania ochranného portálu.

55. K námietke prekročenia zákonných limitov správnej úvahy žalovaným a porušenie zásady legitímneho očakávania účastníka konania žalovaný uviedol, že svoje rozhodnutie vydal v súlade s , ako aj ostatnými právnymi predpismi uplatňovanými v konaní pred žalovaným a žiadnym spôsobom sa neodklonil od praxe UPV SR uplatňovanej v konaniach o patentoch. Podľa názoru žalovaného tak v posudzovanom prípade nebola porušená ani zásada legitímneho očakávania účastníka konania a pokiaľ sa žalobcovi napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal, javia ako také, ktoré sú v rozpore s uvedenými zásadami správneho konania, žalovaný mal za to, že ide predovšetkým o dôsledok nespokojnosti žalobcu s výsledkom konania o zrušení napadnutého patentu.

56. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca napáda rozhodnutie žalovaného výlučne v rozsahu, v akom žalovaný rozhodol v rámci povolenej správnej úvahy. Žalobca zjavne nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, no v správnej žalobe sa mu nepodarilo identifikovať ani jeden prípad vybočenia žalovaného z medzí a hľadísk vymedzených zákonom a v konečnom dôsledku vyžaduje, aby súd vykonal vecné posúdenie novosti a vynálezcovskej činnosti pri napadnutom patente ďalšieho účastníka, čo nespadá do pôsobnosti správneho súdu.

57. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, ďalší účastník uviedol, že žalovaný vystaval skutkový stav na úplnom obsahu administratívneho spisu - žiaden dôkaz predložený žalobcom nevylúčil, žiaden neignoroval, s každým sa vysporiadal.

58. K námietkam žalobcu týkajúcim sa absencie vynálezcovskej činnosti ďalší účastník uviedol, že nečakaná interdisciplinarita (v tomto prípade baníctvo a pozemné staviteľstvo) predstavuje klasický prípad, kedy dochádza k vynálezcovskej činnosti. Žalovaný nijako nevybočil z povolených rámcov správnej úvahy, rozhodol predvídateľne, očakávateľne, plne v súlade so zákonmi, metodikami a praxou. Žalovaný v rámci svojej správnej úvahy, plne v súlade so svojou metodikou, dospel k tomu, že skombinovanie metód v posudzovanom prípade je neintuitívne, a teda vynálezcovské. Vynálezca v danej veci objavil patentovateľný spôsob opravy potrubia, ktorý má zjavné benefity: na jednej strane sa, ako pri banských výkopoch, nemusí prerušovať premávka, pokiaľ sa potrubie nachádza pod cestnou komunikáciou, a na druhej strane sa, ako pri otvorených výkopoch, nepoškodzuje takýmto spôsobom cestná komunikácia a pôda pod cestou nežiaduco „nesadá“ (technicky povedané je to vďaka využitiu „plavenej základky“). Spätne sa - a to je vlastnosť v podstate každého vynálezu - takéto riešenie zdá zrejmé, lebo už teraz vieme, že toto riešenie má zjavné benefity, avšak v patentovej metodike sa takéto uvažovanie nazýva ex post facto analýza a je neprípustné. Pri takomto postupe by nebol udelený žiaden patent (rozhodnutia T 24/81, ABI. 1983, 133, T 564/89, T 645/92). Pri hodnotení vynálezcovskej činnosti sa neposudzuje, či odborník, ktorý má prístup k doloženému stavu techniky, by bol schopný vytvoriť riešenie podľa príslušného patentového nároku, ale sa posudzuje, či odborník by takéto riešenie aj naozaj samovoľne vytvoril s cieľom dosiahnuť požadované zlepšenie (T 2/3, ABI. , T 233/94, T 406/98).

59. K námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne definoval problém, ktorý má riešiť technické riešenie obsiahnuté v patente, ďalší účastník konania uviedol, že aplikácia metodiky „problém-riešenie“ plne spadá do správnej úvahy žalovaného. V tomto prípade nielenže nie je jasné, v čom mala správna úvaha žalovaného vybočiť z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nie je ani vôbec jasné, akej chyby sa mal žalovaný údajne dopustiť, a ako to vôbec malo ovplyvniť jeho posúdenie vynálezcovskej činnosti

- a teda rozhodnutie o (ne)zrušení patentu. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ako aj zo samotného patentu vyplýva, že oprava potrubia je efektívnejšia, a jeho životnosť sa zvyšuje, ak sa zníži pnutie v dôsledku sedimentácie pôdy - pričom toto pnutie sa znižuje práve vďaka inovatívnemu, patentovateľnému technickému riešeniu.

60. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa obligatórnej dvojdielnej formy patentových nárokov ďalší účastník konania uviedol, že samotné časti metodík citované žalobcom poukazujú na fakultatívnosť dvojdielnej formy (metodika napríklad hovorí, kedy je dvojdielna forma nárokov „odôvodnená“). Druhý krok v rámci postupu opísaného v prvom patentovom nároku je „vybudovanie ochranného portálu v mieste určenia“ - pričom ako žalovaný opakovane zdôraznil (napr. s. 39 prvostupňového rozhodnutia), tento krok nemá oporu v stave techniky, je nový a vynálezcovský (je výsledkom práve spolupráce, brainstormingu, toho na prvý pohľad nadbytočného interdisciplinárneho výskumného tímu

- tu stelesneného v osobe vynálezcu/pôvodcu/ďalšieho účastníka). A ovplyvňuje celý pracovný postup ako celok, vrátane ďalších krokov - aj keď osve môžu byť tieto kroky známe. Ďalší účastník zdôraznil, že presunutie niektorých známych následných krokov do predvýznakovej časti by úplne rozbilo časovú následnosť krokov a už by teda nešlo o opis postupu. Vynechanie známych krokov, ako napr. ,,úprava terénu do pôvodného stavu“, by zas celý postup činilo neúplným. Opisovalo by sa tu rozkopanie vozovky, no nevedno za akým účelom. Aby vynálezcovia neboli postavení do situácie, že môžu pracovný postup popísať len absurdne (opísať jednotlivé kroky striedavo nehľadiac na logickú časovú následnosť, alebo neúplne, bez jasného účelu), alebo vôbec, tak sa štandardne pripúšťa, že vo význakovej časti sa opíše celý postup logickým, postupným spôsobom. Pripustenie takéhoto opisu je súčasťou správnej úvahy a pokiaľ je tu prítomná vynálezcovská činnosť, je jej pripustenie súčasťou rozhodovania žalovaného v rámci povolenej správnej úvahy. Postoj žalovaného je aj v tejto otázke plne v súlade s európskymi judikátmi, napr. s T 140/84 (ABI. 1986, 400), T 269/84, T 120/86, T 137 /86.

61. Ďalší účastník konania k námietkam žalobcu spochybňujúcim jasnosť patentového nároku, konkrétne „miesto určenia“, uviedol, že „miesto určenia“ nie je v texte patentu definované ako „uprostred vozovky alebo medzi jazdnými pruhmi“, pričom toto druhé umiestnenie je uvedené príkladom. V tejto súvislosti sa žalovaný na strane 14 svojho rozhodnutia zaoberal otázkami: (1) Bolo by definovanie „miesta určenia“ vyššie uvedeným spôsobom neprimerane zužujúce?, (2) Je pre odborníka v danej oblasti „miesto určenia" dostatočne jasné? Na otázku (1) žalovaný v rámci povolenej správnej úvahy správne odpovedal: áno, bolo by to zužujúce. ,,Miesto určenia“ sa určuje podľa potreby, a ak tento pojem nebol detailnejšie definovaný v patentovom spise, je treba ho chápať ako svojstojný pojem pochopiteľný podľa kontextu. Na otázku (2) žalovaný opäť v rámci povolenej správnej úvahy správne odpovedal: áno, je to jasné a zrozumiteľné. Vynájsť samotné technické riešenie chránené vo forme patentu je náročné, neintuitívne - inak povedané, vyžaduje vynálezcovskú činnosť. Ak už však toto riešenie je súčasťou stavu techniky, po zápise patentu, k aplikácii technického riešenia sa vyžadujú už len rutinné zručnosti odborníka v danej oblasti - ktorým je tu odborník z oblasti pozemného staviteľstva. Jednoducho povedané: patent odborníkovi v oblasti hovorí, že má vytvoriť ochranný portál vo vozovke; pričom tento odborník v oblasti v závislosti od prípadu, a v závislosti od lokálnych podmienok, bude vedieť, kde konkrétne vo vozovke má tento ochranný portál vytvoriť tak, aby patentované technické riešenie úspešne a účelne zrealizoval. Pritom platí, že nároky sa majú vysvetľovať s úmyslom pochopiť ich, nie s úmyslom ich nepochopiť (napr. rozhodnutia T 190/99, T 859/03).

62. Pokiaľ sa žalobca dovolával princípu legitímnych očakávaní, podľa ďalšieho účastníka konania nie je jasné, v čom sklamanie legitímnych očakávaní žalobca vníma ani ako iné „skutkovo zhodné alebo podobné prípady“ tu mali vyvolať legitímne očakávania na strane žalobcu. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania žalovaný zistil skutkový stav spoľahlivo - napriek nejasnostiam a napriek námietkam ďalšieho účastníka, vykladal po obsahovej stránke všetky predložené dôkazy skôr v prospech žalobcu, po obsahovej stránke ich interpretoval čo najširšie, nič nevylúčil, a nemožno tak tvrdiť, že nezistil spoľahlivo skutkový stav. Už skoršie druhostupňové rozhodnutie žalovaného vo veci zamietnutia návrhu na zrušenie patentu, ktorý podal žalobca - č. PP 240-2004/P 286236 II/71-2016 zo dňa 18.07.2016

- muselo v žalobcovi vyvolať legitímne očakávanie, že ak podá ďalší návrh na zrušenie patentu kvôli absencii novosti, tak nebude úspešný. Žalobca napriek tomu podal opakovaný návrh aj z titulu absencie novosti a jeho legitímne očakávanie bolo naplnené - opäť nebol úspešný. Konzistentná rozhodovacia prax žalovaného, vrátane dokonca skorších „skutkovo podobných prípadov“, žalobcovi avizovala, že riziko neúspechu je vysoké. Žalobca sa snažil do hodnotenia novosti a neskôr vynálezcovskej činnosti vnášať subjektívny prvok a vymyslel si vlastnú definíciu odborníka, avšak táto definícia je ustálená približne 40 rokov a je zachytená v desiatkach EPO judikátov. Autoritatívne tvrdenia žalobcu o jeho jedinečnom postavení na trhu v SR dokumentujú, že posúdenie vynálezcovskej činnosti považuje žalobca za ovplyvniteľné subjektívnymi faktormi, avšak vynálezcovská činnosť sa hodnotí objektívnym postupom s využitím „problem-solution approach“ a to aj z dôvodu, aby sa pri opakovanom

hodnotení inou osobou dospelo k rovnakému výsledku. Tým sa dosiahli jasne definované podmienky patentovateľnosti, ktoré si môže otestovať vynálezca, referent prieskumového oddelenia na patentovom úrade, člen námietkovej alebo odvolacej komisie atď.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

63. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa (ďalej len ) a kauzálne príslušný podľa , vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že žaloba nebola dôvodná.

64. Podľa (ďalej len ) (1) Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

65. Podľa , (1) Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky. (2) Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

66. Podľa (1) Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

67. Podľa (2) Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

68. Podľa (1) Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.

69. Podľa (4) Vynález musí byť v prihláške opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť.

70. Podľa , , (1) Účastník konania pred úradom (ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

71. Podľa , (1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. (2) Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.

72. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených . stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovanie administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu

zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie .

73. Žalobca v žalobe podal svoj všeobecný výklad a výklad relevantných pojmov tak, ako je zhrnuté v bode 32 až 36 tohto rozsudku, obsahujúci žalobcov opis spôsobov opravy plynovodných potrubí v miestach križujúcich cestnú komunikáciu, odvolávajúc sa pritom na to, že je jediným subjektom na území Slovenskej republiky, ktorý je vlastníkom sústavy veľkokapacitných plynovodných potrubí a ktorý vykonáva nich pravidelnú údržbu a opravy. Opravy vykonáva sám, alebo sú vykonávané na jeho objednávku podľa jeho požiadaviek a podľa ním odsúhlaseného a odkonzultovaného postupu. Táto časť žaloby neobsahuje žiadnu a to ani skutkovú a ani právnu argumentáciu vo vzťahu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré mali byť známe žalovanému, a pre ktoré majiteľ patentu pravdepodobne v opise stavu techniky pri opise metódy otvoreného výkopu použil len všeobecnú formuláciu „doteraz sa na sprístupnenie líniovej potrubnej trasy, napr. tranzitného plynovodu, používala metóda otvoreného výkopu, pri ktorej dochádzalo k prekopaniu cestnej komunikácie s následným obnažením potrubia, potom nasledovali sanačné práce“ bez jej bližšej špecifikácie. Žalobca svoje tvrdenie o všeobecnej známosti opísaných postupov ničím v žalobe nepodložil, a preto nie je zrejmé, z čoho mal úrad dospieť k tomu, že išlo o všeobecne známe postupy. Treba upriamiť žalobcu na právnu úpravu postupu - konania, ktorou sa žalovaný riadi pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu. Účastník konania je v administratívnom konaní povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté ( ). Odvolávať sa na to, že žalovaný mal rozhodnúť na základe svojej povinnej znalosti všeobecne známych spôsobov opravy plynovodných potrubí, tak nemalo oporu v .

74. Žalobca v časti žaloby „Nesprávne zadefinovanie stavu techniky“ namietal, že žalovaný pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti nesprávne abstrahoval od notoricky známej metódy otvoreného výkopu. Takáto námietka nemohla obstáť. Žalobca neuviedol, ktorý konkrétny dokument predložený ako dôkaz žalovanému, nebol v tejto súvislosti posúdený. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a naň nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný uviedol, že sa s argumentáciou prvostupňového orgánu stotožnil, vyplýva, že žalovaný sa zaoberal všetkými namietanými dokumentmi tak pri posudzovaní novosti, ako aj pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti. Zobral pritom do úvahy aj stav techniky vyplývajúci z obsahu opisu patentu v prihláške. Vysvetlil dôvody, pre ktoré zobral pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti za najbližší stav techniky dokument pojednávací o oprave plynovodných potrubí banskou metódou a tiež napadnuté riešenie posúdil aj vo vzťahu k ostatným predloženým dokumentom. Žalobca opakovane tvrdí, že spôsob opravy otvoreným výkopom bol notoricky známy, avšak neuvádza, akými konkrétnymi dôkazmi to v konaní preukazoval, ale len to, že na to mal úrad prísť pri prieskumnej činnosti o podanej prihláške. Možno zopakovať, že takéto argumenty neobstoja, nakoľko žalovaný rozhoduje podľa a na základe tohto zákona o návrhu na zrušeniu patentu rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených účastníkmi konania. 75. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že: „Jednotlivé pracovné kroky sú vykonávané za nejakým účelom, ale len zhodný všeobecný názov určitého pracovného kroku neznačí, že tento krok plní rovnakú funkciu v danom postupe“. Podľa žalobcu ak žalovaný videl rozdiel, mal ho pomenovať, a len tak mohol dospieť k tomu, že vynález je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Takáto polemika s odôvodnením napadnutého rozhodnutia bez jasnej skutkovej a právnej argumentácie o tom, že v administratívnom konaní bol žalobcom preukázaný nedostatok vynálezcovskej činnosti, nemôže obstáť. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že predmetom patentovej ochrany je v preskúmavanej veci pracovný postup pri oprave plynovodného potrubia predstavujúci sústavu na seba nadväzujúcich rozličných činností. Upriamovanie žalobcu na podobnosť či zhodnosť jednotlivých činností (ale nie celého postupu) v rade nemá žiadny právny význam. Predmetom patentovej ochrany je spôsob opravy predstavujúci sústavu krokov vytvárajúcu pracovný postup ako celok a nie jednotlivé kroky (činnosti) a ani spôsob ich vykonania. Navyše, ide o vetu vytrhnutú z kontextu. Žalovaný v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia citoval z prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil, pričom ale uviedol aj svoju úvahu, ktorou sa spravoval pri hodnotení žalobcom predloženého návrhu na úpravu znenia patentových nárokov z dôvodu splnenia podmienky jasnosti. Žalovaný uviedol, že vychádzal z podstaty napadnutého riešenia, ktoré

je integrálnym celkom tvoreným konkrétnou postupnosťou krokov, z ktorého nie je možné vytrhávať jednotlivé kroky. 76. Žalobná námietka nesprávneho definovania technického problému riešeného predmetným vynálezom nie je nijako konkretizovaná vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Žalobca neuvádza žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu, čo podľa neho nesprávne definovanie problému spôsobilo vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nie je úlohou a ani oprávnením správneho súdu načaté námietky dopĺňať (dohadovať, čo žalobca mieni) namiesto žalobcu. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nesprávne zadefinoval technický problém, avšak bez toho, aby námietku argumentačne prepojil s nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podrobne rozobral namietané dokumenty pri hodnotení novosti vynálezu, pričom skonštatoval, že pri hodnotení vynálezcovskej činnosti za najbližší stav techniky zobral najkomplexnejší dokument P2, ktorý najpodrobnejšie rieši podobný problém ako napadnutý patent a to postup opravy protikoróznej ochrannej vrstvy potrubí v úseku ich kríženia s dopravnými stavbami. Žalovaný porovnal riešenie napadnutého patentu a riešenie v najbližšom stave techniky podľa dokumentu P2, posúdil technické účinky napadnutého riešenia rozdielne od technických znakov najbližšieho stavu techniky a z tohto porovnania stanovil za objektívny technický problém stanoviť potrebu vytvorenia alternatívneho spôsobu opravy potrubia so zachovaním toku média v potrubí s čo najmenším narušením dopravnej stavby, napr. komunikácie, resp. aj s jej využívaním počas opravy a eliminovanie vzniknutých napätí v potrubí. Podľa žalobcu je napadnutým vynálezom riešený technický problém a to zabezpečenie sprístupnenia plynovodného potrubia križujúceho dopravnú komunikáciu bez nutnosti odklonenia dopravy na novovybudovanú obchádzku, bez nutnosti dočasného premostenia a bez budovania štôlne pod cestou. Na rozdiel od prvostupňového orgánu, ktorý v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil, podrobne uviedol, z čoho a kým uvažovaním dospel k tomu, že určil, čo je technický problémom, ktorý bol vyriešený vynálezom, žalobca ničím tieto úvahy nenapadol, ale predkladá svoje vlastné videnie danej problematiky. Takto koncipované žalobné námietky nemôžu práve preto obstáť. Ako bolo uvedené, správny súd nie je treťou inštanciou v administratívnom konaní. Sám je oprávnený zisťovať skutkový stav len výnimočne ( ). Naopak, vychádza z toho, ako skutkový stav zistil orgán verejnej správy ( ) na základe žalobných bodov, potom skúma, či skutkový stav bol zistený dostatočne a správne, t. j. či vyplynul z vykonaných dôkazov, a či úvahy ktorými boli dôkazy hodnotené, boli výsledkom logického uvažovania a či nevykazujú rozpor s hodnotenými dôkazmi.

77. Žalobná námietka nesprávnosti spôsobu hodnotenia existencie vynálezcovskej činnosti, nebola dôvodná. Podľa žalobcu bolo potrebné otázku vynálezcovskej činnosti posudzovať z pohľadu skupiny odborníkov, ktorí sa na riešení problematiky opravy plynovodných potrubí križujúcich cestnú komunikáciu, môžu zúčastniť. Sú to odborníci pozemného staviteľstva pri riešení tejto problematiky metódou otvoreného výkopu a odborníci banského staviteľstva pri riešení tejto problematiky banskou metódou. Podľa žalobcu je nepochybné, že spolupráca odborníka z oblasti banských stavieb a odborníka z oblasti pozemného staviteľstva pri riešení tohto problému je historicky daná stavom techniky. Takto formulovanej žalobnej námietke je potrebné uviesť, že žalobca forsíruje vlastné hodnotenie nedostatku vynálezcovskej činnosti bez toho, aby konkrétne namietal podrobnú argumentáciu úradu, uvedenú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s ktorou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil, resp. argumentácii žalovaného, teda v čom sa žalovaný mýli, a v čom jeho argumenty idú mimo medzí , alebo sú v rozpore s logickým uvažovaním. Možno súhlasiť so žalovaným, že nebol dôvod na posudzovanie vynálezcovskej činnosti z hľadiska skupiny odborníkov pozemného a banského staviteľstva práve z dôvodu, že opravy plynovodných potrubí križujúcich cestnú komunikáciu boli v období pred podaním prihlášky tak, ako to tvrdí žalobca, vykonávané buď metódou otvoreného výkopu alebo banskou metódou, takže odborník by zvolil buď jednu alebo druhú metódu. Už samotná skutočnosť, že opravy plynovodných potrubí v miestach križujúcich cestnú komunikáciu, boli v čase podania prihlášky patentu vykonávané buď jednou alebo druhou metódou, sama o sebe svedčí o nezrejmosti napadnutého vynálezu, najmä keď ide o riešenie prinášajúce benefity.

78. Žalobca v časti žaloby označenej ako „neprijateľná rezignácia žalovaného na nutnosť zachovania dvojdielnej formy patentových nárokov“ uviedol, že žalovaný nevyhovel jeho požiadavke, aby kroky štyri až deväť patentových nárokov patentu č. 286236, ktoré sú podľa žalobcu identickým spôsobom popísané v známom stave techniky minimálne v prednáškach majiteľa patentu, boli presunuté do predvýznakovej časti. Keď žalovaný neurobil zmenil svoju rozhodovaciu prax bez náležitého vysvetlenia. K takto formulovanej námietke je potrebné uviesť, že smeruje mimo predmet administratívneho konania. Predmetom konania bol návrh na zrušenie patentu, ktorému môže žalovaný vyhovieť výlučne z dôvodov,

ktoré sú upravené v . Žalobca v súvislosti s touto námietkou argumentačne, vecne ani právne neprepojil s dôvodmi, pre ktoré možno podľa zákona patent zrušiť. Žalobca ani netvrdí, že sa žalovaný zmýlil, keď posúdil pracovný postup spôsob opravy a predĺženia životnosti potrubia najmä plynového veľkorozmerného potrubia, ktorý sa vyznačuje všetkými za sebou nasledujúcimi krokmi v poradí tak, ako sú uvedené v patentových nárokoch, ako jeden ucelený pracovný postup. K týmto námietkam možno ešte uviesť, že žalobca zdôrazňuje zhodnosť jednotlivých krokov spôsobu opravy so známym stavom techniky, pričom opomína to, čo žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí na niekoľkých miestach osobitne zdôraznili a to, že predmetom ochrany je celý pracovný postup skladajúci sa zo všetkých tam uvedených krokov a nie jednotlivé kroky a spôsoby ich vykonania.

79. Žalobca v žalobe namietal, že nesúhlasí s úvahou žalovaného, že ako miesto určenia nie je možné vylúčiť akékoľvek miesto na komunikácii a nahradenie pojmu „miesta určenia“ za „uprostred vozovky, alebo medzi jednotlivými jazdnými pruhmi“ za neprimerané zúženie patentovej ochrany. Možno zopakovať, že nesúhlas žalobcu s dôvodmi rozhodnutia nestačí na to, aby správny súd mohol konštatovať nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca musí skutkovo a právne argumentovať, v čom je úvaha žalovaného, že nejde o pojem „neurčitý“ nesprávna. Žalobca sa v žalobe úvahy, ktorou sa žalovaný s touto otázkou vyrovnával, nedotkol. Pritom žalovaný v odôvodnení uviedol, že s ohľadom na a na skutočnosť, že z opisu vynálezu je jasné, na aké miesta je uvedený spôsob navrhnutý, napadnutý patent spĺňa podmienku jasnosti. V zmysle je možné obsah patentových nárokov vyložiť s pomocou opisu vynálezu. Miesto križovania sa s komunikáciou je jasne indikované aj krokom vybudovania nábehovej a odbehovej trasy, čo je implicitným znakom uvedeným v hlavnom patentovom nároku, z ktorého je prítomnosť komunikácie pre odborníka zrejmá. V posudzovanom prípade nie je možné vylúčiť akékoľvek miesto v komunikácii, pretože špecifické podmienky pri konkrétnych stavebných prácach môžu vyžadovať vybudovanie ochranného portálu v inom mieste, ako je exzaktne v strede vozovky alebo medzi jednotlivými pruhmi komunikácie. Zúženie patentového nároku len na presne vymedzené umiestnenie ochranného portálu „v strede vozovky“ alebo „medzi jednotlivými pruhmi“ by znamenalo neprimerané obmedzenie rozsahu vynálezu. Definíciu „miesto určenia“ je v danom prípade možné považovať za primeranú a dostatočne jasnú, pretože odborník na základe konkrétnej stavebnej situácie vie správne určiť miesto vybudovania ochranného portálu. Krok vybudovania nábehovej a odbehovej trasy pomocou typizovaných prefabrikátov zase indikuje pre odborníka znalého stavu techniky, technicky vhodný druh komunikácie. K takejto argumentácii žalobca v žalobe nič nenamietal. Pokiaľ je splnená podmienka priemyselnej využiteľnosti tak, ako sú patentové nároky formulované, nemožno prisvedčiť žalobcovi, že je potrebné formuláciou patentových nárokov vylúčiť prípady, v ktorých by nebol vynález priemyselne využiteľný.

80. Žalobca namietal tiež neprípustné prekročenie zákonných limitov správnej úvahy a porušenie zásady legitímneho očakávania bez toho, aby špecifikoval tieto zákonné limity, ktoré mali byť prekročené. Námietka je formulovaná len všeobecne a práve táto jej všeobecnosť neumožňuje súdny prieskum zákonnosti.

81. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

82. Podľa a právo na náhradu trov konania v konaní pred správnym súdom má len žalobca, ktorý bol celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto prípade úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 83. O trovách ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. V tomto prípade správny súd ďalšiemu účastníkovi neuložil žiadnu povinnosť a ďalší účastník ani nepodal návrh na priznanie náhrady ďalších trov z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov správny súd ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 84. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.