Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/53/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, o zaplatenie 4.454,20 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -157 zo dňa 12.9.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. III. Žalobca je povinný zaplatiť svedkovi D. A. D. E., F. XX, XXX XX F. náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.454,20 eura spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 30.4.2024 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný je podľa žalobcu zodpovedný za škodu vo výške 4.454,20 eur, ktorá žalobcovi vznikla vyplatením náhrady primeraných nákladov spojených s pohrebom G. G., ktorej vyplatil žalobca uvedenú sumu z dôvodu, že jej druh, H. I. J. B. dňa 14.3.2022 utrpel služobný úraz a zomrel. Podľa žalobcu dňa 14.3.2022 v čase okolo 18:05 hod. na ul. A. K. XX L. C. žalovaný v úmysle usmrtiť poškodeného ppr. H. I. J. B. použil jemu pridelenú služobnú strelnú zbraň, z ktorej na ppr. H. I. J. B. opakovane vystrelil a tento svojim zraneniam podľahol. Pozostalej družke bola vyplatená náhrada nákladov spojených s pohrebom. Náhrada primeraných nákladov predstavuje dávku úrazového zabezpečenia, ktorú žalobca podľa o sociálnom poistení policajtov a vojakov je oprávnený od žalovaného vymáhať. Žalovaný nereagoval na písomné výzvy na úhradu tejto škody. Prvoinštančný súd vo veci zistil, vychádzajúc z listín, ktoré tvoria súdny spis, že žalovanému bolo vznesené obvinenie Úradom inšpekčnej služby za obzvlášť závažný zločin vraždy, ktorý sa mal udiať dňa 14.3.2022 usmrtením policajta ppr. H. I. J. B.. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že tento zomrel dňa XX.X.XXXX pri výkone služby, a to tak, že bol zastrelený žalovaným. Matka nebohého a družka nebohého podali žiadosť o náhradu za služobný úraz svojho príbuzného, pričom na základe tejto žiadosti bola G. G., nar. XX.X.XXXX priznaná dávka úrazového zabezpečenia, a to náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom vo výške 4.454,20 eur na základe rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 31.5.2023. Uvedená suma podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR bola pozostalej G. G. aj vyplatená. Žalobca si náhradu uvedenej sumy uplatňoval voči žalovanému, a to výzvou zo dňa 3.10.2023 s tým, že žalovaný odpovedal na túto výzvu tak, že sumu nezaplatí, pretože trestné konanie nie je zatiaľ

ukončené. V priebehu konania bolo zistené, že uznesením č. -131 zo dňa 11.12.2023 bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania žalovaného z dôvodu, že v čase činu bol žalovaný nepríčetný. Preto aj následne výzvy na úhradu sumy odmietol akceptovať z dôvodu nepríčetnosti v čase spáchania skutku. Prvoinštančný súd vo svojich vlastných skutkových zisteniach opísal závery uvedené v uznesení Krajskej prokuratúry Prešov -131 o tom, že žalovaný v čase spáchania činu bol nepríčetný a nebol trestne zodpovedný. Odpísal závery prokuratúry, ktoré sa dotýkali znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní, a to A. H. A. F., A. a A. M. M., A., ďalej znalca A. J. N., A. D. E. a výpoveď A. O. P., psychiatričky v NsP C.. Prvoinštančný súd vychádzal aj zo záverov znaleckého , ktoré hodnotil prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorým zastavil trestné stíhanie. Prvoinštančný súd uvedené uznesenie považoval za rozhodujúci dôkaz pre konanie o náhrade škody, kde sa širokým spôsobom opisujú závery znaleckých posudkov jednotlivých psychiatrov účastných na trestnom konaní, keď Krajská prokuratúra urobila záver o tom, že v čase spáchania skutku bol žalovaný nepríčetný. Ďalej prvoinštančný súd vychádzal aj z odborného stanoviska A. D. E. a A. J. N., ktorí boli v prejednávanej veci žalobcom navrhnutí na vykonanie dôkazu a na odpoveď na otázku, s akou mierou pravdepodobnosti možno ustáliť, že stav žalovaného – nepríčetnosť bol dňa 14.3.2022 spôsobený jeho vlastným zavinením, napr. nadmerným užívaním alkoholu, nebratím liekov, nerešpektovaním lekárskych odporúčaní a podobne. Prvoinštančnému súdu na uvedenú odbornú otázku došla odpoveď len od A. E. a A. N.. V čase rozhodovania prvoinštančný súd nemal k dispozícii aj ďalšie žiadané odborné vyjadrenia, a to A. A. F., A. M. od znaleckého . Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , ďalej podľa , podľa a podľa . Prvoinštančný súd špecifikoval dôležitú otázku, na ktorú hľadal odpoveď, a to skutkovú otázku, či nepríčetnosť žalovaného bola dňa 14.3.2022 zavinená žalovaným. Žalobca tvrdil, že áno a žalovaný uvedenú okolnosť popieral. Aj keď pri rozhodovaní súd nebol viazaný rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, nemôže na toto rozhodnutie neprihliadnuť. Nemá dôvod sa odkloniť od zistenia nepríčetnosti žalovaného v čase spáchania skutku. Znalecké posudky hodnotil rovnako ako v trestnom konaní. Pri hodnotení záverov znalcov z trestného konania a výsluchu A. N. a v tomto konaní vypracované stanoviská D. A. D. E. a A. F. a A. M. dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný nebol A. P. iba všeobecne poučený o nepriaznivom pôsobení alkoholu pri užívaní psychiatrických liekov, ale že bol poučený o možnosti vzniku psychického stavu zakladajúceho až nepríčetnosť. Nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že psychiatrické lieky žalovanému boli vysadené v roku 2016 a po návrate z liečenia už nepil. Rovnako ostalo neobjasnené, či požívanie alkoholu na prelome január až február 2022 a následná abstinencia mohli vyvolať odozvu až 14.3.2022. Je otázke, prečo žalovanému nebolo nariadené ochranné protialkoholické liečenie, ak bol práve alkohol spúšťačom jeho psychotického stavu. Žalovaný nebol stíhaný za opilstvo, aj keď skutková podstata je v objektívnom znaku totožná so skutkovou podstatou podľa . Súd tak uzatvoril, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný si nepríčetnosť svojim zavinením spôsobil sám, nebolo ani s určitosťou potvrdené, ale ani s určitosťou vyvrátené. Súd tak mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti, a preto musela byť žaloba zamietnutá. Prvoinštančný súd zaujal stanovisko aj k ďalším námietkam žalovaného, ktoré sa dotýkali aktívne vecnej legitimácie žalobcu, pričom prvoinštančný súd uviedol, že táto vyplýva priamo z ust. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že napriek konštatovanej nepríčetnosti žalovaného mohlo ku škode dôjsť v tzv. medziobdobí, kedy bol žalovaný spôsobilý na zavinenie, je nezrozumiteľné, keďže nepríčetnosť bola Krajskou prokuratúrou v Prešove vyslovená práve k času spáchania skutku, ktorý založil neskorší regresný nárok žalobcu. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , a . Žalovaný v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rovnako je neúspešný žalovaný (pozn. odvolacieho súdu – zrejme žalobca podľa vyhláseného znenia prvoinštančného rozsudku) nahradiť trovy konania vo forme hotových výdavkov aj D. A. D. E., nakoľko jeho písomné podanie vyžiadal súd ako svedeckú výpoveď a nie odborné vyjadrenie, preto mu odmenu 99,60 eur priznať nemožno.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní uvádza odvolací dôvod podľa . Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

Žalobca v odvolaní uvádza, že predbežné právne posúdenie prvoinštančného súdu na pojednávaní dňa 12.9.2024 podľa , kde prvoinštančný súd vyjadril svoj názor na predmet sporu pred samotným vykonaním dokazovania, vyhodnocovaním dôkazov a následne meritórnym rozhodnutím súdu, vzbudzuje u žalobcu dôvodné podozrenie zo subjektívneho pohľadu na vec a možnú mieru pochybnosti o nestrannosti postoja súdu k veci. Samotná subjektívna nesprávnosť sudcu pri rozhodovaní nepostačuje a táto musí byť pokrytá aj kritériom preukázateľnej objektívnej nestrannosti sudcu k veci. U žalobcu vyjadrenie prvoinštančného súdu na pojednávaní pôsobilo až šokujúco a vôbec nie výchovne. Žalobca uviedol, že si váži osobu sudcu, považuje ho za profesionála, ale jeho vyjadrenie bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré sa nezakladá na pravde, vzbudzuje podozrenie zo subjektívneho pohľadu na vec, ktoré mohlo ovplyvniť aj konečné rozhodnutie o veci. Podľa záverov znalcov, čo vyplýva z trestného konania, konzumácia alkoholu u žalovaného mohla viesť k zhoršeniu psychickej poruchy žalovaného, jej vystupňovanie, resp. manifestácii, ako to uvádza znalkyňa A. A. F. a A. M., pričom pod vplyvom uvedeného žalovaný konal dňa 14.3.2022. Táto situácia bola spôsobená abstinenčným syndrómom, na čo poukazuje znalec N.. Aj keď znalci sa v trestnom konaní vyjadrili na uvedenú okolnosť, jednoznačne nevedeli diagnostikovať príčinnú súvislosť vzniku psychotickej poruchy a abstinenčným stavom ako následkom užívania alkoholu žalovaným (A. A. F. a A. M.), ale znalec N. psychickú epizódu zo dňa 14.3.2022 spojil s nedodržaním abstinencie od alkoholu. Dokonca aj znalec A. E. uviedol, že psychotický atak v marci 2022 zrejme bol navodený excesívnym konzumom alkoholu. Aj znalecká organizácia konštatovala, že alkohol je jedným z faktorov podieľajúcich sa na vzniku a aj na recidíve psychotickej poruchy u žalovaného. Žalobca poukázal na závery znalcov v trestnom konaní. Ani znalecká organizácia nadmerné požívanie alkoholu žalovaným jednoznačne nevylúčila a nerozporovala ako jednu z príčin vzniku recidívy nepríčetnosti žalovaného. V prejednávanej veci znalec A. E. jednoznačne konzum alkoholu považuje za zásadný, znalec A. N. svoje závery vyjadrené v trestnom konaní korigoval v tom smere, že podľa neho užívanie alkoholu, hoci aj nedbanlivostné zo strany žalovaného, spolupôsobilo pri jeho nepríčetnosti. Znalec ďalej uviedol, že za jednu z premenných, asi nie najdôležitejšiu, považuje požívanie alkoholu u žalovaného, pričom bez dôkladného vyšetrenia nie je možné určiť dôvod stavu žalovaného v marci 2022. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že vo veci zistil, že po rozhodnutí prvoinštančného súdu došlo aj stanovisko znaleckej organizácie, ktorá uviedla, že nie je možné ustáliť u žalovaného, či stav nepríčetnosti bol spôsobený vlastným zavinením žalovaného, napr. nadmerným užívaním alkoholu, nebratím liekov, nerešpektovaním lekárskych odporúčaní a podobne. Tento odborný posudok nie je zahrnutý v napadnutom rozsudku ako dôkaz napriek tomu, že nevylučuje nadmerné užívanie alkoholu žalovaným. Ďalej žalobca namietal, že do rozhodnutia súdu stále nedošli výpovede znalcov A. A. F. a A. M.. Ako dôkazný materiál bol do súdneho konania na poslednú chvíľu dňa 11.9.2024 zabezpečený spisový materiál z trestného konania, a to vyšetrovací spis sp. zn. ČVS:ÚIS-52/OPOV-2022. Na pojednávaní bola prvoinštančným súdom ponúknutá možnosť na oboznámenie sa s celým spisom obsahujúcim viac ako 2500 strán pri prerušení pojednávania s poznámkou, že samozrejme, že oboznámenie celého spisu sa udiať nemôže pre hospodárnosť konania. Žalobca môže ale uviesť veci, ktoré chce, aby z neho boli oboznámené. Tento postup žalobca považoval za nesprávny, pretože počas prerušenia pojednávania nie je možné a nepostačuje ani čas na riadne nahliadnutie a oboznámenie sa s pripojeným spisom. Prvoinštančný súd pri oboznamovaní sa s uvedeným spisom nepostupoval správne a to nielen pri zabezpečení navrhnutého dôkazu, ale aj oboznámením sporu s týmto dôkazným materiálom. Prvoinštančný súd žalobcovi neumožnil riadne nahliadnuť do spisu, ale po vydaní rozsudku vo veci samej poukazuje na zistenia z obsahu tohto pripojeného spisu, kde žalovaný ako podozrivý, bol vo veci vypočutý dňa 15.3.2022, kde opisuje svoje zdravotné problémy, požívanie liekov a požívanie alkoholu so svojim strýkom počas kúpeľnej liečby. Žalobca upriamuje pozornosť v odvolaní aj na výsluchy nadriadeného žalovaného C. C. A., L. M., Q. P., A. H. M., A. O. P., na obsah znaleckých úkonov A. A. F. a A. M. dňa 26.5.2022, znalca E. zo znaleckého posudku č. 4/2022, ako aj na incident žalovaného v roku 2016, na ďalšie dôkazy a hodnotí tieto dôkazy inak, ako prvoinštančný súd. Žalobca konštatuje záver z týchto dôkazov, ktoré prvoinštančný súd nevykonal, že excesívne a nadmerné požívanie alkoholu žalovaným vyústilo až do syndrómu závislosti, ktorý bol najdôležitejším faktorom, ktorý sa podieľal na rozvoji a recidíve psychotického stavu, poruchy, u žalovaného dňa 14.3.2022. Teda sám žalovaný sa svojim konaním dostal do takého stavu, napriek tomu, že vedel, že si tento stav môže privodiť po predchádzajúcich atakoch a liečení.

4. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Odvolanie žalobcu žalovaný považuje za nedôvodné. Podľa žalovaného nie je daný odvolací dôvod podľa . Pokiaľ sa týka nestrannosti sudcu, žalovaný sudcu nepozná, videl ho prvýkrát v živote na pojednávaní a nie sú v žiadnom vzťahu. Právny zástupca pozná sudcu len z úradnej činnosti. Podľa žalovaného, na pojednávaní dňa 12.9.2024 sudca vystupoval slušne, dôstojne, odborne, nepreferoval ani jednu stranu sporu, nemal žiadne negatívne, alebo ani pozitívne pripomienky na adresu zástupcu žalobcu, ani právneho zástupcu žalovaného a pôsobil nestranne. Sudca prezentoval predbežný právny názor podľa , ktorý však nebol v prospech žalobcu a ktorý žalobca možno neočakával. Nie je to však možné považovať za subjektívny pohľad sudcu. Nie sú dané žiadne objektívne ani subjektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali zaujatosť sudcu v prejednávanej veci. Žalovaný uvádza, že v čase spáchania skutku nebol pod vplyvom alkoholu ani žiadnej návykovej látky, ale, ako to vyplýva zo znaleckého posudku A. M., A. A. F. a znaleckého , žalovaný trpel v čase skutku prechodnou psychotickou poruchou, ktorá mu bola prvýkrát diagnostikovaná v roku 2015, na jej vzniku mal podiel vnútorný – biologický komponent. V roku 2015 porucha odznela, recidíve sa nedalo s plnou istotou vyhnúť a táto recidíva nastala práve dňa 14.3.2022. Pokiaľ sa týka znalca A. N., tento v trestnom konaní nebol ako znalec pribratý do konania, podal len súkromné odborné vyjadrenie, bol zabezpečený poškodenými. V trestnom konaní bol vypočutý v pozícii svedka, nie znalca. Závery odborného vyjadrenia A. N. v trestnom konaní boli vyvrátené znalcami A. M. a A. A. F.. Žalovaný sa vlastnou vinou nedostal do stavu, že bol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Pokiaľ sa týka odborných vyjadrení, ktoré mal súd k dispozícii, s týmito žalovaný súhlasil. Pokiaľ však do spisu neboli doručené odpovede znalcov A. A. F. a A. M., nemá to vplyv na správnosť rozhodnutia o veci. Vyšetrovací spis v prejednávanej veci bol pripojený do súdneho konania dňa 11.9.2024. To, že žalobca nemal dostatočný priestor na oboznámenie sa s týmto dôkazom, mal žiadať o prerušenie pojednávania, resp. o odročenie pojednávania za účelom preštudovania vyšetrovacieho spisu. Žalobca nevedel na pojednávaní oznámiť listinné dôkazy, z ktorých z vyšetrovacieho spisu žiada vykonať dokazovanie. Sudca správne vo veci konal, správne určil skutkový a právny stav a správne vo veci aj rozhodol. Preto žalovaný žiadal, aby prvoinštančný rozsudok bol potvrdený podľa . Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý zotrval na svojich odvolacích námietkach, na dôvodoch odvolania, a ozrejmil, že v odvolaní nenamieta osobu sudcu a zaujatosť sudcu, ale len vykreslil spôsob vedenia súdneho pojednávania. Naviac, konečné rozhodnutie súdu o veci neobsahuje názor sudcu vyslovený pri predbežnom právnom posúdení. Žalobca poprel, že by mal dostatočný priestor na preštudovanie vyšetrovacieho spisu. O pripojení vyšetrovacieho spisu sa žalobca informoval dňa 10.9.2024 na prvoinštančnom súde. Vtedy vyšetrovací spis nebol pripojený. K pripojeniu a zabezpečovaniu vyšetrovacieho spisu došlo zo strany súdu až 11.9.2024, a preto do tohto vyšetrovacieho spisu nemohol nahliadnuť. Práve vykonaním dôkazov, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie o veci žalobca chcel zabezpečiť z vyšetrovacieho spisu, kde bolo zdokumentované, že žalovaný v období od 11/2015, resp. od 1/2022 do 14.3.2024 bežne požíval alkohol a v akom množstve. Závery znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní, na ktoré poukazoval žalovaný, boli opísané aj v uznesení o zastavení trestného stíhania. Zotrval na podanom odvolaní, na zmene alebo zrušení napadnutého rozhodnutia. Trovy odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.

6. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý zotrval na svojom názore o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu s tým, že žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 20.12.2024 žalobca zotrval na svojom odvolaní. Uvedené podanie však žalobca zaslal prvoinštančnému súdu bez výzvy na vyjadrenie, preto odvolací súd v odvolacom konaní už na toto stanovisko neprihliadal. Toto stanovisko nemá žiaden vplyv na doposiaľ doručené stanoviská, repliky a dupliky strán sporu.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

9. Žalobca v odvolaní namieta a odôvodňuje svoje odvolanie odvolacím dôvodom podľa . Podľa tohto zákonného ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Spôsoby vytvárania skutkového stavu rozhodnutia sú uvedené v ust. . Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Pre účely odvolacieho konania naviac platí, že podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Každé rozhodnutie prvoinštančného súdu musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením skutkových poznatkov, ktoré získava predovšetkým dokazovaním. Pokiaľ je náležitým spôsobom zistený skutkový stav, môže súd potom aj riadne vec právne posúdiť. Pokiaľ nemá prvoinštančný súd dostatočným spôsobom a v súlade so zákonom zistený skutkový stav, potom ani právne posúdenie veci nie je správne. Prvoinštančný súd je povinný skutkový stav zistiť najmä v procese dokazovania. Dokazovanie je základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie a svoj postoj k týmto úkonom musí riadne odôvodniť v rozhodnutí o veci samej.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žiadal vo veci vykonať dokazovanie, a to pripojením trestného spisu za účelom oboznámenia sa s celým textom zápisov z vykonaných úkonov a znaleckých záverov. Žalobca navrhol vypočuť znalcov z trestného konania A. H. A. F., A., A. M. M., A. (uviedol, že postačuje aj jedného z menovaných), A. J. N., resp. aj znalca za znalecký ústav k otázke, či sa žalovaný svojim konaním pred dňom 14.3.2022 v súvislosti s požívaním alkoholu v kombinácii s užívanými liekmi dostal alebo mohol dostať do stavu nepríčetnosti dňa 14.3.2022, kedy zapríčinil smrť neb. I. J. B.. Žalobca uviedol, že vypočutie znalcov by mohlo byť nahradené aj zabezpečeným písomným vyjadrením od uvedených znalcov. Návrh na doplnenie dokazovania žalobca podal na prvoinštančný súd dňa 2.7.2024, kedy prvoinštančný súd sa o tomto návrhu na doplnenie dokazovania dozvedel. Medzičasom súd vyzval A. D. D. E., A. M. M., A., A. H. A. F., A., R. C. S. K. L. C. T. C. J., J., G. S., A. J. N., aby ako svedkovia odpovedali na skutkovú otázku, ktorú považoval žalobca za dôležitú na preukázanie jeho nároku. Vyšetrovací spis pripojiť prvoinštančný súd nežiadal, hoci termín pojednávania už dňa 18.6.2024, teda ešte pred žiadosťou žalobcu o nariadenie dokazovania, určil termín pojednávania na 12.9.2024. Súd až prípisom zo dňa 10.9.2024 požiadal o zapožičanie spisu Krajskú prokuratúru v Prešove, pričom Krajská prokuratúra v Prešove prijala žiadosť o zapožičanie spisu dňa 11.9.2024 a oznámila súdu v tento deň, že spis nemôže zapožičať z dôvodu, že ide o dozorový spis. Prokuratúra informovala súd, že mu zapožičiava rovnopis vyšetrovacieho spisu sp. zn. -2022 (5 zväzkov). Podľa zoznamu pripojených spisov Krajská prokuratúra v Prešove zapožičala tento spis pod ev. č. dňa 12.9.2024. Na pojednávaní dňa 12.9.2024 bol konštatovaný tento spis s tým, že nebol poskytnutý stranám sporu, teda ani žalobcovi ako navrhovateľovi uvedeného dôkazu, priestor, aby sa so spisom oboznámil a uviedol, ktoré listiny z tohto spisu žiada na pojednávaní vykonať ako dôkaz. V tomto štádiu konania je možné pripojený spisový materiál považovať za listinný dôkaz, avšak skutkové zistenia z tohto listinného dôkazu, vzhľadom na obsiahlosť materiálu, ktorý bol predložený do tohto konania, nie je možné vykonať na pojednávaní v celom rozsahu, ale je potrebné, aby strana sporu, ktorá takýto dôkaz navrhla, presne označila, ktoré listiny alebo ktoré časti spisu sa vykonajú ako dôkaz pred prvoinštančným súdom, a to buď priamym prečítaním, alebo oboznámením obsahu takejto listiny. V priebehu prvoinštančného pojednávania však súd neumožnil a nedal priestor strane žalobcu, aby presne uviedla a určila, ktoré časti z pripojeného spisového materiálu a v akom rozsahu žiada oboznámiť, resp. prečítať. Z obsahu preskúmavaného spisu ďalej vyplýva, že pred pojednávaním nebolo možné zo strany žalobcu sa na takýto procesný úkon, vzhľadom na to, že spis bol pripojený v deň pojednávania, ani pripraviť.

12. V písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia prvoinštančný súd ale neuviedol, ako vyhodnotil tento svoj procesný postup a či v dôsledku hospodárnosti konania tento návrh na vykonanie dôkazov zamietol, prípadne prečo takýto dôkaz nevykonal, aj keď z ust. jednoznačne vyplýva jeho povinnosť zdôvodniť vykonanie či nevykonanie navrhovaných dôkazov stranami sporu.

Keďže žalobcovi nebolo umožnené svoje tvrdenia preukázať dôkazmi, ktoré on považoval za relevantné k predmetu dokazovania, nebolo možné náležitým spôsobom ani ustáliť skutkový stav.

13. Súd vykonal vo veci len čiastočné dokazovanie tým, že znalcov z trestného konania v pozícii svedka a A. N., taktiež v pozícii svedka, požiadal o odpoveď na súdom stanovenú otázku. Ku dňu rozhodnutia mal k dispozícii z pôvodných piatich dotazovaných len dve odpovede. To opäť nesvedčí o tom, že by skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie mal zistené v rozsahu tak, ako sa toho domáhal žalobca. Je potrebné uviesť, že žalobca na vykonaní týchto dôkazov zotrval, čo nakoniec vyplýva z jeho vyjadrenia pred prvoinštančným súdom, keď uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, avšak zotrváva na svojich vyjadreniach. Explicitne neuviedol, že svoje vyjadrenie na vykonanie dôkazov vo vzťahu k odpovedi ďalších odborných osôb na položenú otázku netrvá. Preto, pokiaľ prvoinštančný súd sa rozhodol, že vykonaný dôkaz navrhovaný žalobcom nevykoná v celom rozsahu a bude mu postačovať len vyjadrenie dvoch osôb, bol povinný prvoinštančný súd tieto okolnosti uviesť v písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, čo opäť odvolací súd na túto procesnú situáciu nenachádza odpoveď.

14. Prvoinštančný súd všetky skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci preberá z uznesenia Krajskej prokuratúry v Prešove -131 zo dňa 11.12.2023, kde v uznesení prokurátor hodnotí závery znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní, ktoré závery znaleckých posudkov sa týkajú nepríčetnosti žalovaného v čase spáchania skutku, ktorý je možné považovať za trestný čin. Prvoinštančný súd v tomto uznesení prevzal aj hodnotenie výsluchu svedkyne A. O. P., psychiatričky, ktorá mala v trestnom konaní vykonať svedeckú výpoveď. Obsahom uznesenia o zastavení trestného stíhania sp. zn. -131 zo dňa 11.12.2023 vydané Krajskou prokuratúrou v Prešove sa zaoberá podmienkami, vyplývajúcimi z , za ktorých voči žalovanému, ktorý mal naplniť znaky trestného činu, nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť z dôvodu nepríčetnosti. Nepríčetnosť resp. príčetnosť sa skúmala k momentu spáchania trestného činu. Pre posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa je dôležité posúdenie, či sa žalovaný do takého stavu, že nie je schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky uviedol vlastnou vinou, teda pre posúdenie zodpovednosti žalovaného je potrebné vyhodnotiť, či žalovaný vedel, že sa môže dostať do stavu nepríčetnosti a túto si čo i len nedbanlivostným konaním privodil. Teda skutkovo je potrebné vyhodnotiť nie moment spáchania trestného činu (ako v trestnom konaní), ale okolnosti, ktoré mali vplyv na to, že sa žalovaný do tohto stavu dostal. Pri vychádzaní z uznesenia o zastavení trestného stíhania skutkové okolnosti majúce vplyv na zodpovednosť podľa prvoinštančný súd ani nemohol mať k dispozícii a trestnoprávne závery nemôžu byť prevzaté bez hodnotenia ostatných okolností a dôkazov bez ďalšieho.

15. Preto prvoinštančný súd nemal k dispozícii všetky dôkazy, ktoré vo veci žalobca považoval za potrebné vykonať a na ktoré žalobca a pre účely ktorých žalobca žiadal pripojiť vyšetrovací spis a možnosť z tohto vyšetrovacieho spisu označiť dôkazy, ktoré v priebehu konania žiada vykonať. Tak prvoinštančný súd nemohol ani náležitým spôsobom zistiť skutkový stav a vykonať hodnotenie dôkazov z hľadiska dôležitosti, z hľadiska zákonnosti a pravdivosti. Súd preto tým, že svojim konaním neumožnil stranám sporu riadne sa oboznámiť s obsahom spisového materiálu, ktorý bol ako dôkaz žiadaný žalobcom k veci pripojiť a argumentovať týmito dôkazmi a vzhľadom na to, že prvoinštančný súd vychádzal zo záverov uznesenia o zastavení trestného stíhania, kde závery a hodnotenie dôkazov sa vzťahujú na moment spáchania skutku, nie na okolnosti, ktoré mali vplyv na nepríčetnosť žalovaného, nemal náležitým spôsobom a dostatočne presvedčivo zistené skutkové okolnosti tak, aby mohol vec aj správne právne posúdiť. Preto v tomto rozsahu odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.

16. Pokiaľ žalobca namietal subjektívne konanie sudcu v priebehu prvoinštančného konania, najmä obsah jeho predbežného právneho posúdenia, je potrebné uviesť, že v priebehu konania žalobca nevzniesol voči zákonnému sudcovi námietku zaujatosti, sám sudca neoznámil vo veci zaujatosť, ani zaujatosť k stranám sporu, námietka subjektívneho postupu sudcu sa dotýka procesu vedenia konania, v procesnom postupe sudcu a vo výsledku jeho rozhodovacej činnosti; na takúto námietku zaujatosti, prípadne, ak by bola vznesená, nie je možné prihliadať a nadriadený súd o takomto úkone ani nerozhoduje ( ). Naviac, sám žalobca sa explicitne vyjadril, že námietku zaujatosti nevznáša a uvedené pramení len z jeho subjektívneho pocitu.

17. Na dôvažok je však potrebné uviesť, že zákonný sudca vo veci poskytol stranám sporu predbežné právne posúdenie podľa , avšak predbežné právne posúdenie sa musí dotýkať predmetu sporu a dôkaznej situácie strán sporu, nie názoru sudcu na to, čo žalobca žalobou, ktorú legitímne podal a uplatňuje si nárok, sleduje. Taktiež právnym posúdením nie je okolnosť, ako sa mohlo situácii predísť. Takýchto názorov je potrebné sa zdržať.

18. V ďalšom konaní o veci bude úlohou prvoinštančného súdu poskytnúť stranám sporu dostatočný priestor na to, aby sa mohli oboznámiť s pripojeným vyšetrovacím spisom a z tohto spisu označiť listiny a dôkazy, ktoré vo veci žiadajú ako dôkazy vykonať. Ďalej bude úlohou prvoinštančného súdu vysporiadať sa s tým, že odpoveď na otázku položenú v tomto spore nezodpovedali všetci oslovení, a to A. M., A. A.. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa so všetkými podmienkami zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, medzi ktorými, okrem iného, je aj protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť a samozrejme, vzhľadom na to, že nejde o objektívnu zodpovednosť, zavinenie, kde prioritou je preukázanie podmienok aplikácie . Len pre účely ďalšieho konania je potrebné pripomenúť, že ust. stanovuje zákonné podmienky, za ktorých voči osobe, ktorá naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu, nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť z dôvodu nepríčetnosti. Nepríčetnosť páchateľa sa skúma k momentu spáchania uvedeného skutku. V občianskoprávnej zodpovednosti je podstatnou okolnosťou to, aby bolo zistené a aby sa s tým súd vysporiadal, či žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu alebo nie a podľa je potrebné skúmať okolnosti dôležité na posúdenie, čo vyvolalo stav nepríčetnosti páchateľa trestného činu. Je potrebné zistiť, či v okamihu protiprávneho konania žalovaného, ktoré konanie viedlo k vzniku škody, bol v dôsledku zavineného momentálneho narušenia mentálnych funkcií neschopný ovládať svoje konanie a posúdiť následky v dôsledku predchádzajúceho stavu, kedy jeho kompenzáciu D. P. mohli ovplyvniť napr. alkohol, omamné látky, nedodržiavanie liečebného režimu, prípadne iné okolnosti. Pritom však platí, že každý je povinný si počínať tak, aby u seba nevyvolal stav, ktorý by vylučoval jeho schopnosť ovládať svoje konanie a posúdiť následky. Otázka, či žalovaný si vyvolal stav nepríčetnosti alebo aspoň v určitej miere zavinil vznik tohto stavu, má vplyv na to, či žalovaný bude alebo nebude zodpovedný za uplatnený nárok. Dôkazné bremeno na preukázaní dôvodnosti nároku má žalobca.

19. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí o veci podľa rozhodne o náhrade trov celého konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).