Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Martin Lopuch, PhD., v právnej veci žalobcu: CarComplex, spol. s r.o., sídlom Športová 23 B, 071 01 Michalovce, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom AK kpt. Nálepku 1066/8 D., XXX XX D., o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu 100% vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2025 žiadal žalobca, aby súd zrušil vecné bremeno v na pozemkoch žalobcu- parcela č. 8/5 a parcela č. 9/15, k. ú. E., okres D., obec D., zapísané na LV č. XXXX, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu patriace žalovanej cez uvedené pozemky na pozemky žalovanej - parcela č.8/1 a parcela č. 9/16, k. ú. E., okres D., obec D., zapísané na LV č. XXXX a zriadené Kúpnou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 22.06.2007. Uviedol, že je vlastníkom pozemkov 8/5 a 9/15, k. ú. E.. Žalovaná je vlastníkom parcely č. 8/1 o výmere 2596 m2 a pozemku č. 9/16 o výmere 23 m2, k. ú. E., zapísané na LV č. XXXX. Dňa 22.06.2007 bola medzi žalovanou, F. B. a spoločnosťou D. G. – Complex, s.r.o., Hrnčiarska 21, 066 01 Humenné, uzavretá kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena. V čl. VII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena pozostávajúceho z práva prechodu a prejazdu cez pozemky - parcely č.8/5 na pozemok č. 8/1 a cez pozemok 9/15 na pozemok parcela č. 9/16. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Žalovaná svoje právo z vecného bremena doposiaľ nikdy nevyužívala. Počas premlčacej doby 10 rokov cez pozemky - parcelu 8/5 a 9/15, neprechádzala na svoje pozemky 8/1 a 9/16 za účelom udržiavania (kosenia) a prechádzala cez ďalšie susediace pozemky, čím došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov – premlčaniu. Má preto za to, že nastal hrubý nepomer spočívajúci v tom, že napriek tomu, že došlo k premlčaniu práva z vecného bremena a vecné bremeno je naďalej zapísané v katastri nehnuteľnosti, predstavuje to nesúlad medzi reálnym a právnym stavom, čo sa môže následne negatívne preniesť do dispozičných oprávnení žalobcu k jeho pozemkom.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Podľa nej sa žalobca domáha ochrany svojho vlastníckeho práva až šikanóznym spôsobom. Poukázala na to, že spolu s manželom F. B. ako predávajúci a oprávnení z vecného bremena, predali kupujúcemu obchodnej spoločnosti Dupko Michal – Complex, s.r.o. pozemky, a to parcely 8/4, 9/1, 9/15 a 8/5. Medzi zmluvnými stranami bolo na parcele č. 9/15 a 8/5 zriadené právo vecného bremena, aby mala žalovaná, ako aj jej manžel, zabezpečený prístup na parcelu č. 8/1 a 9/16, resp. každý vlastník, nakoľko právo bolo zriadené in rem. V predmetom čase bol konateľom kupujúceho aj terajší konateľ Mgr. Čanda, z ktorého dôvodu musí byť aj terajšiemu žalobcovi zrejmé, z akých dôvodov došlo k zriadeniu vecného bremena. Bez zriadenia vecného bremena, ktorým

by bol zabezpečený prístup na vyššie citované parcely vo vlastníctve žalovanej, by nikdy žalovaná nepredávala pozemky žalobcovi. Už zo samotnej kúpnej zmluvy, ako aj zo zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne a ako časovo neobmedzené, pričom žalobca sa zaviazal na pozemkoch, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa čl. VII. ods. 1 zmluvy, vybudovať spevnenú komunikáciu, ktorú bude počas existencie vecného bremena udržiavať vo funkčnom stave. K výstavbe však nedošlo a parcely, na ktorých je zriadené vecné bremeno, sú nezákonne a protiprávne a bez akéhokoľvek súhlasu čiastočne zastavené parkoviskom a stĺpmi, ktoré však umožňujú prechod. Žalovaná popiera, aby nevykonávala svoje právo prechodu a tvrdenia považuje za nepravdivé. Pravidelne raz za čas využíva toto svoje právo a aj väčšinou spolu s manželom prechádza cez parcely, na ktorých je zriadené vecné bremeno. Žalovaná takto vykonala svoje právo naposledy minulého roku cez leto v mesiaci júl, taktiež cca pred troma rokmi a predtým v minulosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná využíva, aj využívala právo vecného bremena pravidelne, pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nemôže premlčať, ak sa v priebehu plynutia premlčacej doby vykonávalo aspoň raz.

3. Z vyjadrenia žalobcu z 18.07.2025 vyplýva, že tvrdenie o povinnosti vybudovať a udržiavať spevnenú komunikáciu na pozemku s vecným bremenom je nepravdivé. Takýto záväzok nevyplýva zo žiadnej zmluvy medzi účastníkmi alebo ich právnymi predchodcami. Je to v rozpore s obsahom kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Zo zmluvy uzavretej dňa 22.12.2009 medzi spoločnosťou Complex Plus s.r.o. a A. F., nevyplýva žiadny záväzok týkajúci sa vybudovania alebo údržby akejkoľvek komunikácie. Z priložených dôkazov je zrejmé, že sporné parcely sú využívané v súlade so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím. Prejazd, ani prechod, v rozsahu tvrdenom žalovanou, nie je možný, niektoré pozemky na parcele č. 8/1 a 9/16 sú orná pôda a neplnia účel vecného bremena. Počas stavebného a kolaudačného konania žalovaná nepodala žiadne námietky.

4. Z vyjadrenia žalovanej zo 04.09.2025 je zrejmé, že tá zotrváva na svojich skutkových a právnych argumentoch. Podľa nej, prechod cez pozemky je možný a nebráni mu ani výstavba komunikácií zo zámkovej dlažby.

5. Vykonaním, dokazovaním súd zistil nasledovné:

6. Kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 22.06.2007 F. B. a jeho manželka

- žalovaná, predali spoločnosti G. D. – Complex, s.r.o., pozemky registra „C“ parc. č. 8/4, 8/5, 9/1, 9/15, a zároveň v bode VII. tejto zmluvy zriadili k parcelám č. 8/5 a 9/15 vecné bremeno prechodu a prejazdu v prospech vlastníka pozemkov par. č. 8/1 a 9/16. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne a časovo neobmedzene. Kupujúci sa zároveň zaviazal, že na pozemkoch s vecným bremenom vybuduje spevnenú komunikáciu, ktorú bude počas existencie vecného bremena udržiavať vo funkčnom stave. Na základe tejto zmluvy bolo v katastri nehnuteľností v časti „C“ LV XXXX k. ú. E. zapísané uvedené vecné bremeno a v katastrálnej mape vyznačený „pás“ o rozsahu uvedeného vecného bremena prechodu a prejazdu po parc. č. 8/5 a 9/15. Titulom Kúpnej zmluvy z 22.12.2009 pozemky 8/5 a 9/15 nadobudol 22.4.2010 A. F.. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 10.11.2010, nadobudol od A. F. pozemky 8/5 a 9/15 žalobca. V Kúpnej zmluve z 22.11.2009 povinnosť vybudovať na pozemkoch s vecným bremenom spevnenú komunikáciu, ktorá sa bude počas existencie vecného bremena udržiavať vo funkčnom stave, absentuje. Žalobca následne na parcelách č. 8/5 a 9/15 vybudoval v r. 2015 stavbu „AUTOSALÓN FORD CARCOMPLEX MICHALOVCE“, ktorá zahŕňa i plochu komunikácie zo zámkovej dlažby a štrkového chodníka. Na tej časti parciel 8/5 a 9/15, ktorej je zaťažené vecným bremenom sa nachádzajú stĺpy, ktoré bránia prejazdu motorovými vozidlami. Tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazov predložených žalobcom – z Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 22.6.2007, LV XXXX k. ú. E. z 25.10.2013 s titulom nadobudnutia kúpna zmluva V - 2566/2010 z.d.10.11.2010, LV XXXX k. ú. E. z 5.10.2010, kópie z katastrálnej mapy z 25.10.2013, Kúpnej zmluvy z 22.12.2009, listu vlastníctva č. XXXX k. ú. E. z 08.04.2025, stavebného povolenia Mesta Michalovce z 21.10.2013, kolaudačného rozhodnutia Mesta Michalovce zo 17.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.03.2015 a z LV XXXX k. ú. E. predloženého žalovanou.

7. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že žalovaná si právo z vecného bremena po dobu 10 - tich rokov nikdy neuplatnila. Žalovanú vidí prvýkrát v živote. Nevie, aby žalovaná cez vyznačené parcely vecného bremena alebo mimo nich prechádzala k svojmu pozemku. Pozemok je dlhé roky neudržiavaný,

nekosený. Raz za čas tam prebehol traktor, ten sa tam dostal, myslí, naposledy pred dvoma rokmi cez parcely, ktoré sú úplne z druhej strany susediaceho pozemku. V roku 2007 bol jedným zo štyroch konateľov spoločnosti Dupko Michal – Complex s.r.o. Ako sa neskôr dozvedel táto spoločnosť bola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy a druhá zmluvná strana bola žalovaná a p. B.. Všetci štyria konatelia konali samostatne a danú spoločnosť zastupoval D. G., ako je to v zmluve uvedené. O tejto zmluve alebo iniciatíve nevedel.

8. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že prechod využívala pravidelne, lebo býva blízko ich pozemku. Žalobca ju nevidel, nepoznal, nevie teda, či všetkých ostatných ľudí pozná ktorí chodia zo sídliska. Chodievali kosiť pozemok, konáre orezávali, čiže prechod využívali. Prejazd využívať nemohli, lebo to žalobca neumožnil. Prechod užívali pravidelne. Napríklad raz za týždeň, keď išli pešo do mesta, a tiež pozemok pravidelne kontrolovali, či sa tam niečo nedeje. Niekedy raz týždenne, niekedy raz za 2 týždne.

9. Zo svedeckej výpovede F. B., manžela žalovanej, je zrejmé, že vecné bremeno, ak sa nemýli, je na LV od roku 2007. Je tam stanovené právo prechodu a prejazdu. Právo prechodu využívali, kedy ho potrebovali. Právo prejazdu bolo požiadané dvakrát, aby bolo umožnené, raz p. žalobca neumožnil a druhýkrát tam žalobca nebol. Nedalo sa prejsť, pretože sú tam postavené stĺpy – tri železné vysoké stĺpy na pozemku vecného bremena, ktoré bránia prejazdu. Právo prechodu bolo využívané 5 až 10 – krát do roka, poslednýkrát bolo využité v sobotu 08.11.2025. Fotodokumentáciu má urobenú odvtedy, odkedy žalobca podal žalobu.

10. Podľa Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 22.06.2007, F. B. a A. B. ako predávajúci, odpredali Dupko Michal – Complex s.r.o. ako kupujúcemu, novovytvorené parcely registra „C“ 8/4 orná pôda o výmere 2588 m2, parcelu 8/5 orná pôda o výmere 61 m2, parcelu 9/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 512 m2, parcelu 9/15 zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2, všetko v katastrálnom území E.. Podľa čl. VII. ods. 1 a 2 tejto zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že spolu s kúpnou zmluvou uzatvárajú v zmysle a nasl. aj zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej zriaďujú vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez geometrickým plánom novovytvorenú parcelu 8/5 orná pôda o výmere 61 m2 a parcelu 9/15 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2 v prospech vlastníkov pozemkov vytvorených geometrickým plánom ako parcela 8/1 druh pozemku orná pôda o výmere 2596 m2 a parcela 9/16 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2. Vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne a časovo neobmedzene. Podľa čl. VII. bod 3 zmluvy, sa kupujúci zaväzuje, že na pozemkoch, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa čl. VII. ods. 1, vybuduje spevnenú komunikáciu, ktorú bude počas existencie vecného bremena udržiavať vo funkčnom stave.

11. Podľa ustanovenia , vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

12. Podľa ustanovenia , ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

13. Podľa , právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo.

14. Žalobca tvrdil, že medzi stranami došlo k zmene pomerov, pretože žalovaná ako oprávnená osoba z vecného bremena svoje právo prechodu a prejazdu nevykonávala po dobu 10 – tich rokov. Súdna prax za zmenu pomerov považuje i premlčanie výkonu vecného bremena, teda faktické nevykonávanie vecného bremena po dobu 10- tich rokov. V takomto prípade je výkon vecného bremena možný, ale nie účelný, kvôli zmene pomerov, ktoré má za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. K zmenám pomerov pritom musí nastať po vzniku vecného bremena. Za zmenu pomerov sa považuje i premlčanie vecného bremena so vznesenou námietkou premlčania. Povinnosť tvrdiť a preukázať nevykonávanie vecného bremena po dobu desať rokov je pritom na strane žalobcu (napr.: rozsudok NS ČR ). V prípade premlčania, ak sa právo premlčalo, vzniká hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Premlčané právo naďalej existuje vo forme naturálneho záväzku, ktorému nie je možné priznať súdnu ochranu.

15. V tejto právnej veci bolo preto povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale i preukázať, že žalovaná vecné bremeno prechodu a prejazdu po dobu desať rokov, v zmysle nevykonávala, a zároveň vzniesť námietku premlčania. Námietku premlčania žalobca vzniesol v podanej žalobe, ktorá bola následne doručená žalovanej v rámci úkonov súdu v tomto sporovom konaní. Nemožno však konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno uniesol. Z jeho výpovede síce vyplýva, že žalovaná právo prechodu vykonávať nemohla, vidí ju prvýkrát, toto právo si u neho neuplatňovala, resp. musel by o takomto prechode vedieť, lebo v priestoroch prevádzky sa zdržiava od rána do večera, často je tam bežne do 22:00 hod. a všade na pozemku má kamery a alarmy. V čase neprítomnosti by pohyb na pozemku hlásilo zariadenie, automaticky sa pozerá prostredníctvom online kamier, kto sa pohybuje po pozemku. Z jeho výpovede je zrejmé i to, že predná časť pozemku nie je oplotená a v podstate tam môže ísť hocikto. Nik v konaní nespochybňoval, že zámková dlažba, prípadne štrkový chodník a stĺpy, vybudované žalovaným, znemožňujú prechod po parc. 8/5 a 9/15. Výpoveď žalovanej, že pozemok žalobcu určený k prechodu využíva pravidelne, raz za týždeň, niekedy raz za dva týždne, keď išla pešo do mesta, čistiť pozemok alebo orezávať konáre, žalobcovu výpoveď vyvracia. I výpoveď svedka B., manžela žalovanej, že právo prechodu bolo využívané 5 až 10 –krát do roka, preukazuje opak toho, čo vyplýva z výpovede žalobcu. Napriek tomu, že svedok je manžel žalovanej a z tohto dôvodu dôkazná hodnota jeho svedeckej výpovede bola nižšia, súd nepochybuje o jej pravdivosti. V spojení s výpoveďou žalovanej sú tieto dôkazy spôsobilé vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z výpovede žalobcu o nevykonávaní práva prechodu po dobu 10 rokov. Keďže žalovaná od počiatku súdneho sporu tvrdila, že právo prechodu ako vecné bremeno po dobu 10 rokov vykonávala, i keď v menšej intenzite, ako to vyplynulo z jej výpovede a vykonávanie tohto vecného bremena je zrejmé nielen z jej výpovede, ale i svedka B., žalobca nepreukázal premlčanie vecného bremena práva prechodu.

16. Z týchto dôkazov (výpoveď strán, svedka) tvrdení strán, zároveň vyplýva i to, že žalovaná právo prejazdu ako vecné bremeno po parcelách 8/5 a 9/15 nevykonávala z dôvodu, že žalobca prejazd znemožnil, pretože v tejto časti pozemku vystaval stĺpy. Nemožnosť prejazdu dopravným prostriedkom, napr. autom, po uvedených parcelách z dôvodu výstavby stĺpov súd považoval za nespornú skutočnosť. Žalovanej obrana bola založená i na argumente, že D. H., ako konateľ spoločnosti Dupko Michal – Complex s.r.o. v roku 2007, teda v čase realizácie kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, musel vedieť, že táto spoločnosť bola podľa čl. VII. bod 3 zmluvy povinná vybudovať spevnenú komunikáciu, ktorú počas existencie vecného bremena bude udržiavať vo funkčnom stave. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Dupko Michal – Complex s.r.o., predloženého žalobcom, je však zrejmé, že v mene tejto spoločnosti v roku 2007 konal každý zo štyroch konateľov spoločnosti samostatne a vlastnými úkonmi zaväzoval spoločnosť. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena boli konateľmi 4 osoby, medzi nimi i terajší konateľ žalobcu Mgr. Čanda. Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena z 22.6.2007 uzatváral D. G., jeden zo štyroch konateľov. Kúpnu zmluvu z 22.12.2009, ktorou sa pozemky prevádzali na V. Para, podpisoval za spoločnosť Dupko Michal – Complex s.r.o. ( v tom čase zmena názvu na Complex Plus , s.r.o.) Mgr. Čanda. Ak žalobca tvrdí, že o predmetnom záväzku nevedel a táto vedomosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu predloženého v konaní (ani kúpna zmluva z 22.12.2009 to nepreukazuje), nemožno uzavrieť, že o tomto záväzku mal subjektívnu vedomosť a jeho následné konanie mohlo byť v kolízii s dobrými mravmi. Žalobca ani nie je právnym nástupcom spoločnosti Dupko Michal – Complex s.r.o. Nepochybne tento záväzok z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena má obligačný a nie vecno-právny charakter. Zaväzuje len účastníkov právneho úkonu - kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovanej nič nebránilo si túto povinnosť uplatňovať u povinnej osoby - G. D. – Complex, s.r.o. Nedbalosť žalovanej pri ochrane vlastných práv nemožno pripočítať na ťarchu žalobcu.

17. Čo je však pre tento spor podstatné, nielen z výpovede strán, svedka B., tvrdenia strán, ale i zo stavebného a kolaudačného rozhodnutia je nepochybné, že na parcelách, na ktorých je zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu sú vybudované stĺpy. Výstavba stĺpov vznikla legálnou stavebnou činnosťou žalobcu v roku 2015. Žalobcom predložené kolaudačné rozhodnutie obsahuje doložku právoplatnosti a vykonateľnosti 26.03.2015. Najneskôr k tomuto dňu museli stĺpy žalobcu znemožňovať žalovanej prejazd po parcelách 8/5 a 9/15 k jej pozemkom, a teda najneskôr do začiatku tohto sporu spôsobili nielen trvalé zmeny na oboch pozemkoch (8/5 a 9/15), ale súčasne aj to, že zabránili žalovanej právo z vecného bremena - prejazd - vykonávať.

18. Napriek tomu, že z predloženého neúplného stavebného a kolaudačného rozhodnutia nie je zrejmé, či žalovaná bola účastníčkou týchto správnych konaní, i keď podľa stavebného zákona mala byť, žalovaná z dôvodu, že aspoň raz za dva týždne právo prechodu vykonávala (výpoveď žalovanej), musela vedieť, že jej vecné právo je stavebnou činnosťou žalobcu ohrozené. V konaní nevyšlo najavo, aby si právo vyplývajúce z vecného bremena v stavebnom konaní bránila tak, aby k zastavaniu prejazdu stĺpmi patriacimi žalobcovi nedošlo. Žalovaná netvrdila, že výstavba stĺpov bola nelegálna, jedná sa o nepovolenú stavbu, prípadne že stĺpy sú hnuteľnými vecami, sú teda odstrániteľné a nepredstavujú trvalú prekážku vo výkone práva prejazdu – a teda trvalú zmenu pozemku. Vzájomná interakcia porušenia práva prejazdu, ako vecného práva zaznamenaného neustále od r. 2007 na LV XXXX, zo strany žalobcu a nedbalosť žalovanej pri ochrane vlastných vecných práv v stavebnom konaní, ktorá mala za následok vznik vlastníckeho práva žalobcu k stĺpom na parc. 8/5 a 9/15 titulom výstavby, vedú súd k nutnosti i na tomto mieste poukázať na zásadu vyplývajúcu z rímskeho práva „právo patrí bdelým“ a konštatovať zánik práva prejazdu pre trvalú zmenu pozemku.

19. Z uvedeného je teda zrejmé, že stavebnou činnosťou žalobcu, ktorou na pozemkoch 8/5 a 9/15 postavil stĺpy, natrvalo zmenil tieto pozemky (8/5 a 9/15) v zmysle p ods. 2 tak, že pozemky nemôžu slúžiť potrebám oprávnenej osoby – žalovanej - vykonávať právo prejazdu po nich k svojim pozemkom, ani prospešnejšiemu užívaniu pozemkov žalovanej, pretože tie fakticky vôbec neužíva. Vecné bremeno prejazdu v takomto prípade zaniká zo zákona. Keďže petit žaloby znie na zrušenie vecného bremena s konštitutívnymi účinkami a nadväzuje na hmotnoprávne ustanovenie p ods. 3 , (pričom zodpovedajúci petit pri uplatňovaní práva podľa p ods. 2 je nepochybne o určení, či tu právo je alebo nie je, podľa , , s deklaratórnymi účinkami ku dňu uplynutia premlčacej doby), súd bol nútený i v tejto časti žalobu zamietnuť.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal nevykonávanie práva vyplývajúce z vecného bremena – práva prechodu žalovanou po dobu 10- tich rokov, a tým vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že takýto hrubý nepomer nemohol vzniknúť pri práve prejazdu, pretože stavebnou činnosťou došlo k trvalej zmene pozemkov 8/5 a 9/15, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , žalovaná mala v konaní plný úspech. Má preto nárok na náhradu 100 % vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku tohto poučenia, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.