Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/126/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre prečin usmrtenie podľa s poukazom na a prečin ublíženie na zdraví podľa s poukazom na , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. - 451 zo dňa 22.04.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.04.2025 sp. zn. - 451 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu usmrtenie podľa s poukazom na a prečin ublíženie na zdraví podľa s poukazom na , a to na skutkovom základe tam uvedenom. Za túto trestnú činnosť Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovanému uložil

- podľa (účinného od 06.08.2024; ďalej aj ,,“), , , , podmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, a to na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov podľa , .

- tiež podľa trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 60 mesiacov. S uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal súd prvého stupňa poškodených C. D. a E. D. na civilný proces ( ). Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 451 - 465 spisu súdu prvého stupňa.

Z procesných strán resp. osôb oprávnených podať proti napadnutému rozsudku odvolanie, odvolanie podal (resp. na riadne a včas podanom odvolaní zotrval) len obžalovaný (ten svoje odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku ako aj konaniu, ktoré im predchádzalo, zahlásil vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku, viď č. l. 446; prokurátor síce podal proti napadnutému rozsudku odvolanie včas a riadne, viď jeho podanie na č. l. 447, no to následne vzal späť skôr, ako bol spis predložený odvolaciemu súdu, viď podanie prokurátora na č. l. 487 a naň nadväzujúce uznesenie súdu prvého stupňa vydané podľa § 312 ods. 4 na č. l. 488; poškodení odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodali). K odvolaniu obžalovaného sa ostatné procesné strany nevyjadrili.

V následne súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu doručenom písomnom odôvodnení svojho odvolania (č. l. 473 až 485 spisu súdu prvého stupňa) obžalovaný uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)

- súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s obhajobou obžalovaného, nevyhodnotil všetky dôkazy správne/objektívne/nestranne, pričom napadnutý rozsudok ani neodôvodnil v zmysle vykonaných dôkazov, ale len výlučne v neprospech obžalovaného. Totiž súd prvého stupňa z na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov ustálil obžalovaným tvrdenú obhajobnú verziu priebehu žalovaného skutku v konkurencii s informáciami plynúcimi z vykonaného dokazovania ako neprípustnú, kedy podľa nej bolo do daného skutku zapojené i obžalovaným tvrdené bledé vozidlo, ktoré zapríčinilo nehodu vozidla poškodených D. (súd obžalovanému neprípustne pripísal na jeho ťarchu pri posudzovaní dôveryhodnosti obhajobných tvrdení aj to, že obžalovaný pred súdom odmietol vypovedať).

- súd prvého stupňa nesprávne interpretoval na hlavnom pojednávaní (len) čítanú výpoveď svedka F. (totiž tento svedok nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý), a to zaujato v neprospech obžalovaného. Tento svedok totiž nevypovedal v prípravnom konaní, že by jeho kamión predbehlo najprv obžalovaným tvrdené bledé vozidlo a až potom vozidlo obžalovaného, no napriek tomu súd prvého stupňa takto určil poradie daných vozidiel, z čoho vyvodil, že bezprostredne za vozidlom obžalovaného vozidlo poškodených D. už žiadne bledé vozidlo nepredbiehalo a teda nemohlo spôsobiť tu žalovaný skutok v rozsahu nehody vozidla poškodených D. (s následkami na ich živote/zdraví), nakoľko podľa súdu prvého stupňa dané bledé vozidlo jazdilo pred vozidlom obžalovaného a nie za ním. Súd prvého stupňa tak nesprávne interpretoval informácie plynúce z danej pred súdom prečítanej svedeckej výpovede, ktorú takúto súdom prvého stupňa vykonanú (des)interpretáciu považoval súd prvého stupňa v podstate za nosnú na vyvrátenie obhajobných tvrdení obžalovaného (o tom, že nehodu vozidla poškodených D. spôsobilo bledé vozidlo jazdiace za vozidlom obžalovaného, ktorý ako prvý predbehol vozidlo poškodených D. a za ním taký manéver vykonalo, s následkom v podobe dopravnej nehody vozidla poškodených D., aj dané obžalovaným tvrdené bledé vozidlo). Obhajobnú argumentáciu pritom potvrdzuje aj svedok/poškodený E. (jazdiaci oproti), ktorý pred súdom uviedol, že neregistroval pred vozidlom obžalovaného žiadne vozidlo resp. nevie potvrdiť, či tam bolo.

- bledé vozidlo vykonávajúce voči vozidlu poškodených D. manéver predbiehania tak (resp. rovnako), ako pred ním jazdiace vozidlo obžalovaného, po spozorovaní kolíznej situácie medzi vozidlom obžalovaného (vykonávajúceho manéver predbiehania) a vozidlom oproti idúceho poškodeného E., uskutočnilo logický krok za účelom vyhnutia sa zrážke a vrátilo sa do svojho jazdeného pruhu pred a na úkor vozidla poškodených D., ktoré skončilo/narazilo mimo cestu (dané bledé vozidlo teda spôsobilo dopravnú nehodu vozidla poškodených D.). Obžalovaný síce túto situáciu nevidel a nemohol vidieť, nakoľko ju mal zo svojej pozície ,,za chrbtom“, no ako obžalovaný po kolíznej situácii s vozidlom oproti idúceho poškodeného E. zastavoval pri krajnici svojho (pravého) pruhu vozovky, obehlo vozidlo obžalovaného práve dané ním tvrdené bledé vozidlo, ktoré však nezastavilo (a to práve preto, lebo ono spôsobilo dopravnú nehodu vozidla poškodených D.). Súd prvého stupňa tak nesprávne vychádzal z predpokladu, že svedok F. presne určil poradie vozidiel (prvé bledé, druhé obžalovaného), ktoré krátky čas pred skutkom/dopravnou nehodou obiehali jeho kamión, pričom obhajobnú argumentáciu obžalovaného považoval len za vyjadrenia v rovine domnienok (o tom, že za vozidlom obžalovaného mohlo jazdiť ešte spomínané bledé vozidlo, ktoré mohlo spôsobiť dopravnú nehodu vozidla poškodených D.).

- súd prvého stupňa nesprávne interpretoval aj závery plynúce zo záznamu telefonátov oznamujúcich dopravnú nehodu (kde ani obžalovaný nemal spomínať bledé vozidlo ako účastníka dopravnej nehody), ako i skutočnosť, že obžalovaný nenamietal voči poistnému plneniu v rámci riešenia danej dopravnej nehody vozidla poškodených D. na ťarchu obžalovaného (dané totiž nijak neprejudikuje a nemôže prejudikovať vinu obžalovaného v danej veci).

- súd prvého stupňa nesprávne interpretoval aj závery znaleckého skúmania technických príčin dopravnej nehody vozidla poškodených D., nakoľko ani samotný znalec nevylúčil (považoval to za technicky prijateľné), že príčinou nárazu vozidla poškodených D. do stromu bola len a jedine technika jazdy bledého vozidla (i keď znalec považoval za nelogické v danej súvislosti, aby sa obžalovaný nezaradil pri kolíznej situácii s oproti idúcim vozidlom poškodeného E. hneď späť do svojho jazdného pruhu pred vozidlo poškodených D., nie je dané ani znalcom vylúčené resp. obhajobná argumentácia obžalovaného je technicky prijateľná, pričom skutočne obžalovaný sa nezaradil hneď späť pred vozidlo poškodených D. v dôsledku preľaknutia z ním vytvorenej kolíznej situácie s oproti idúcim vozidlom poškodeného E.; obžalovaný určite nestrhol náhle volant doprava späť do svojho jazdeného pruhu pred vozidlo poškodených D., obžalovaný ukončil manéver predbiehania vozidla poškodených D. vo vzťahu k ich vozidlu bezpečne). Ostatne, znalec nevedel vylúčiť ani to, že v oblasti zadných ľavých dverí a ľavého zadného blatníka vozidla poškodených D. sa nachádzajú stopy po kontakte s neznámym vozidlom, nakoľko túto oblasť on neskúmal (pričom vychádzal len z fotografií, nie vlastnej obhliadky vozidla), nie je ani fotograficky v spise riadne zadokumentovaná (na jednej fotografii z diaľky sa však javí,

že práve v danej bližšie nezdokumentovanej oblasti vozidla poškodených D. sa nachádza oter bledej farby). Okrem toho, znalec uviedol, že nie je možné vykonať presnú časovú synchronizáciu pohybu vozidiel, polícia na mieste dopravnej nehody nezadokumentovala žiadne stopy po kontakte vozidla obžalovaného s oproti idúcim vozidlom poškodeného E., čo však nemôže ísť na ťarchu obžalovaného. Ak obžalovaný v rámci vykonávania manévru predbiehania vo vzťahu k vozidlu poškodených D. po spozorovaní nastávajúcej kolíznej situácie s oproti nemu idúcim vozidlom poškodeného E. nestrhol volant hneď doprava (späť do svojho pravého jazdného pruhu, náhle pred vozidlo poškodených D.), ale plynule pokračoval ešte v manévri predbiehania, dané považuje aj znalec za technicky správne riešenie danej situácie zo strany obžalovaného (vzhľadom na predpokladaný pohyb vozidla poškodených D.).

- ak sa súd prvého stupňa priklonil k verzii udalostí takej, kde bledé vozidlo jazdilo pred vozidlom obžalovaného a teda obžalovaný náhlym zaradením sa späť do svojho jazdného pruhu pred vozidlo poškodených D. vytvoril im kolíznu situáciu, na konci ktorej bola ich dopravná nehoda (resp. tu žalovaný skutok v podobe aj následkov takej dopravnej nehody na ich živote/zdraví), vyhodnotil pred ním vykonané dokazovanie nesprávne, zásadne/neprípustne len v neprospech obžalovaného (taká verzia udalostí, a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho následkom, totiž nebola pred súdom prvého stupňa rozhodne bez dôvodných pochybností preukázaná). Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a o nej rozhodol. Konanie na odvolacom súde. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku súdu podľa rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa , bol povinný v zmysle skúmať, či odvolanie obžalovaného bolo podané včas ( ), či ho podala na to oprávnená osoba (, ) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (, ), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [ , ]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania obžalovaného a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali (resp. z obžalovaným podaného odvolania nič také odvolací súd nevyrozumel, nakoľko smeruje v podstate výlučne voči ustáleniu skutku zo strany súdu prvého stupňa, teda odvolacie námietky smerujú len voči hmotnoprávnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa, a to čo do ustálenia žalovaného skutku a viny zaň) a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , odvolací súd vlastným prieskumom (až na jednu chybu v právnom posúdení zisteného skutku vykonanom súdom prvého stupňa v podobe duplicitného priznania okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby u oboch zistených trestných činov vo vzťahu k obžalovanému, ktorá chyba však podľa názoru odvolacieho súdu vo výsledku najmä v podobe uloženého

trestu zásadne neovplyvnila postavenie obžalovaného) nezistil (k v predošlej zátvorke uvedenému pochybeniu súdu prvého stupňa viď posledný odsek odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu nižšie). Pokiaľ súd prvého stupňa

- vykonal niektorý z termínov hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, bolo tak za splnenia procesných podmienok/súhlasu procesných strán (i keď nie vždy o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného súd prvého stupňa rozhodol osobitným uznesením podľa v spojení s , eventuálne ods. 3 zaznamenaným v zápisnici, viď č. l. 397 a nasl. ako i č. l. 443 a nasl. spisu, skonštatoval do príslušnej zápisnice o procesnom úkone splnenie procesných podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, ktorého odvolacie námietky navyše voči danému procesnému postupu súdu prvého stupňa ani nesmerujú).

- v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán (viď č. l. 423 spisu) prečítal výpoveď svedka F. z prípravného konania (tak, ako v podanej obžalobe navrhol prokurátor, kedy po jej doručení obhajoba osobný výsluch daného svedka súdu prvého stupňa nenavrhla, viď podanie obhajoby na č. l. 341, a s čítaním na hlavnom pojednávaní súhlasila, k čomu viď jej vyjadrenie na č. l. 353 a strane 6 zápisnice o termíne hlavného pojednávania konaného v tejto trestnej veci dňa 09.07.2024), a informácie aj z takej pred súdom prvého stupňa prečítanej svedeckej výpovede (tak ako z iných pred súdom vykonaných dôkazov) súd prvého stupňa súhrnne zahrnul do svojich skutkových/právnych úvah pretavených do napadnutého rozsudku, nijak procesne nepochybil (ani nemohol, nakoľko pri dokazovaní rešpektoval vôľu procesných strán uvedených , pričom evidentne taktiež ani sám súd prvého stupňa nepovažoval osobný výsluch daného svedka v konaní pred súdom za potrebný, nakoľko taký dôkazný návrh poškodeného na výsluch svedka aj odmietol, k čomu viď uznesenie súdu prvého stupňa podľa na č. l. 443 a vysvetlenie k nemu v druhom odseku na strane 4 napadnutého rozsudku).

- sa nestotožnil s obhajobnou argumentáciou obžalovaného, dané nezakladá zaujatosť či absenciu nestrannosti súdu (zákonného sudcu), ako vo svojom odvolaní naznačuje obžalovaný [dané sa týka aj súdom prvého stupňa učineného vyhodnotenia (i) obsahu telefonátu na tiesňovú linku uskutočneného krátko po dopravnej nehode, či (ii) súhrnného, vo svetle iných pred súdom prvého stupňa vykonaných dôkazov učinenom posúdení správania sa obžalovaného zo strany súdu prvého stupňa pri poistnom plnení z dopravnej nehody v prospech poškodených, kedy samotná skutočnosť, že tu bolo plnené z dopravnej nehody na úkor obžalovaného a ten voči tomu nenamietal, síce neprejudikuje jeho vinu za tu stíhaný skutok, no ako ,,čriepka v mozaike“ je spôsobilá byť spolu s informáciami plynúcimi z ostatných pred súdom vykonaných dôkazov, vrátane obsahu telefonátu na tiesňovú linku o počte účastníkov nehody, podkladom pre súd na účely určenia skutkového stavu a jeho následného právneho posúdenia]. Pohľadom na spisový materiál zachytávajúci priebeh konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd nevidí žiaden náznak toho, že by napadnutý rozsudok bol výsledkom procesného postupu a skutkových/ právnych úvah iného než nestranného/nezávislého súdu prvého stupňa. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na ceste k napadnutému rozsudku procesne správne. Zjednodušene povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva (po pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonanom dokazovaní, v rozsahu podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa o dôkazných návrhoch, procesné strany už nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, viď č. l. 444 spisu). Odvolací súd teda podané odvolanie obžalovaného preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako k tomu oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (vrátane proti konaniu, ktoré im predchádzalo), no predmetné odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného, obhajcu obžalovaného, a v neprítomnosti poškodených (resp. splnomocnenca poškodeného), u ktorých všetkých bola lehota podľa zachovaná (poškodení resp. splnomocnenec poškodeného sa verejného zasadnutia nezúčastnili dôvodne prezumovane odvolacím súdom len z vlastného rozhodnutia). Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného (obsahovo bez zmeny oproti takej listine oboznámenej v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa), aktuálnom lustráciou obžalovaného z databázy súdov (neeviduje sa žiadne trestné konanie, ktoré by bránilo rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného), a s podstatným obsahom spisu. Odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe obžalovaného

pri odvolacom prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne/formálne doplnil dokazovanie o (i) aktuálnu priestupkovú lustráciu ohľadne osoby obžalovaného (lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov; z danej aktuálnej lustrácie plynie, že v čase po napadnutom rozsudku sa obžalovaný dopustil priestupku na úseku cestnej premávky tým, že jazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu v septembri 2025, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur zaplatená na mieste) a o (ii) aktuálnu lustráciu osoby obžalovaného z databázy dopravno-správnych činností (z danej lustrácie plynie, že okrem už spomínanej jazdy na bicykli pod vplyvom alkoholu v septembri 2025 sa obžalovaný dopustil ešte troch priestupkov na úseku cestnej premávky, a to v apríli 2012 v spojení s nedodržaním predpisov o osvetlení vozidla, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur, ďalej v auguste 2014 v spojení s nedodržaním predpisov o náhlom spomalení/zastavení vozidla, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, a ďalej v decembri 2015 opätovne v spojení s nedodržaním predpisov o náhlom spomalení/zastavení vozidla, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur; vodičské oprávnenie má obžalovaný od roku 1974). Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu či pred odvolacím súdom vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na doplnenie takého dokazovania. Prokurátor konečným návrhom uviedol, že vzhľadom na oboznámené navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný konečným návrhom uviedol, že súhlasí s návrhom svojho obhajcu, on nespôsobil tú dopravnú nehodu, poškodeného neohrozil ani nevytlačil.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (a teda odvolania obžalovaného), po zohľadnení odvolacích námietok (ktoré spočívajú ak nie výlučne, tak určite v prevažnej miere v tom, že obžalovaný nesúhlasí s tým, že sa súd prvého stupňa nestotožnil s jeho nazeraním na prejednávanú vec a ním uvádzaným priebehom žalovaného skutku) odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením dostatočne (resp. detailne) a v podstate danú matériu vyčerpávajúco uviedol svoje skutkové zistenia/závery (plynúce z pred ním vykonaného dokazovania) a svoje na to nadväzujúce právne úvahy súvisiace s výrokom o vine/treste a v podstate i náhrade škody. Odvolací súd pripomína (a zároveň poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa 09.09.2025, sp. zn. -10), že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že (odvolací) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku sťažovateľa, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (tu ohľadne ne/viny obžalovaného a v prípade preukázanej viny rozhodnutia o treste či poškodenými uplatnených nárokoch na náhradu škody) a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Pritom pre záver o zákonnosti napadnutého rozsudku je bez významu, či obžalovaný vyhodnocuje pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy inak, než súd prvého stupňa, nakoľko medzi právo na spravodlivý proces nepatrí právo procesnej strany, aby súd rozhodol v súlade s jej želaním či jej nazeraním na pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy (právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi; súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, a rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov).

Pohľadom na napadnutý rozsudok odvolací súd uvádza, že obžalovaný (ako i ostatné procesné strany) v otázke viny za tu žalovaný skutok (tiež v otázke trestu či náhrady škody) jeho prostredníctvom dostal jednoznačnú/zrozumiteľnú/poľahky poznateľnú a danú matériu vyčerpávajúcu odpoveď ,,v čom a prečo“ vidí súd prvého stupňa naplnené zákonné znaky tu žalovaných trestných činov (nedbanlivostných prečinov), ktoré spáchal tu trestne stíhaný a trestne zodpovedný obžalovaný, a prečo tu stíhaný skutok (v jeho rozsahu zistenom súdom prvého stupňa) dosahuje svojou protiprávnosťou trestnoprávnu relevanciu, teda závažnosť vyššiu než nepatrnú ( ). Prieskumom napadnutého rozsudku (v intenciách odvolania obžalovaného, pokiaľ ide o otázku viny za tu stíhaný skutok) ako i konania, ktoré mu predchádzalo (v intenciách ), odvolací súd dospel k záveru, že, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne/vyčerpávajúco vysporiadal so svojou povinnosťou zakotvenou v a nenechal v danom smere otvorenú v podstate žiadnu spornú otázku na riešenie odvolaciemu súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto

považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je jednoznačne presvedčivé, vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje, v podrobnostiach na neho poukazuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku (ktorý drobný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku nemal spôsobilosť docieliť iné rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného, než to zhmotnené vo výrokovej časti tohto uznesenia) odvolací súd uvádza, že správne konštatoval súd prvého stupňa nedbanlivostné zavinenie na strane obžalovaného vo vzťahu k tu žalovaným dvom prečinom, pričom s ohľadom na pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie je z pohľadu odvolacieho súdu zrejmé, že obžalovaný vedel, že môže predbiehaním vozidla poškodených D. do pravotočivého zakrivenia cesty, bez dostatočného výhľadu zapríčineného nielen daným zakrivením, ale i kríkovým/stromovým porastom pri pravej strane cesty z jeho pohľadu, a tak bez poznania situácie na ceste pred ním (nakoľko za zákrutu a cez porast pri ceste nevidel dostatočne ďaleko pred seba, pokiaľ ide o situáciu na ceste), spôsobiť dopravnú nehodu a následok postihovaný trestným právom, ale bez primeraných dôvodov (známych zrejme len jemu) sa spoliehal, že taký následok (porušenie/ohrozenie záujmu chráneného zákonom) nespôsobí (k danému viď aj druhý odsek na strane 24 napadnutého rozsudku); obžalovaný sa teda vedome nedbanlivo spoliehal v podstate len na náhodu, že sa mu manéver predbiehania, ktorý vykonával vzhľadom na okolnosti v absolútne nevhodnom čase/mieste, podarí bez ohrozenia seba či iných [ ].

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tie odvolací súd v ich konkurencii s odôvodnením napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodné, pričom zodpovedané boli v podstate už súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku (viď najmä strany 4 až 26 napadnutého rozsudku) totiž podrobne opísal pred ním vykonané dokazovanie a v konkurencii s obhajobnou argumentáciou (ktorú obžalovaný v podstate replikuje v ním podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku) podrobne popísal skutkové zistenia a závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel, a prečo sa s obhajobnou argumentáciou obžalovaného nestotožnil. Dostatočne/ zrozumiteľne/poľahky poznateľne sa tak súd prvého stupňa vysporiadal podľa názoru odvolacieho súdu s obhajobnou argumentáciou, ktorá jej opakovaním zo strany obžalovaného predstavuje v podstate obžalovaného odvolacie námietky - súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu totiž, cez optiku súhrnných informácií plynúcich z na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania, riadne/ dostatočne/vyčerpávajúco zdôvodnil (okrem iného aj to), prečo nevidí obhajobnú argumentáciu obžalovaného ohľadne ,,výlučnej viny bledého vozidla na tu stíhanom trestnoprávne relevantnom následku“ za spôsobilú naštrbiť skutkové/právne závery súdu prvého stupňa zhmotnené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku (k danému viď najmä posledný odsek na strane 14 napadnutého rozsudku až prvý odsek na strane 26 napadnutého rozsudku). Súd prvého stupňa presvedčivo, logicky, predmet tohto súdneho trestného konania vyčerpávajúco uviedol, k akým skutkovým a právnym záverom na základe akého dokazovania a na základe akých vlastných skutkových/právnych úvah dospel. Tiež riadne zdôvodnil, prečo súdom zistené nedbanlivostné protiprávne konanie obžalovaného dosahuje svojou závažnosťou intenzitu vyššiu než nepatrnú (k tomu viď predposledný odsek na strane 24 a prvý odsek na strane 25 napadnutého rozsudku). Súd prvého stupňa tiež správne právne aplikoval s ohľadom na svoju zákonnú povinnosť zakotvenú v (ako procesným stranám oznámil už v úvode termínu hlavného pojednávania dňa 22.04.2025, k čomu viď č. l. 443 spisu) v tomto prípade znenie účinné od 06.08.2024 (napriek tomu, že ku skutku došlo v októbri 2021) – z pohľadu odvolacieho súdu totiž znenie účinné od 06.08.2024 v prospech obžalovaného vo svojom súhrne kladie na plecia súdu ukladajúceho trest širší rozsah povinností pri voľbe primeraného trestu, než znenie účinné do 05.08.2024 (vrátane). Zjednodušene povedané (a vyššie zhrnuté), výsledok odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku je, že tu žalovaný skutok bol súdom prvého stupňa ako výsledok správne/zákonne vykonaného trestného procesu správne zistený a následne správne právne posúdený. Odvolací súd v úvahách súdu prvého stupňa neidentifikoval žiadne také vady, ktoré by mohli viesť k výsledku želanému obžalovaným.

Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa uložený trest resp. kombináciu trestov, berúc do úvahy pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného skutku resp. celej tu sa zbiehajúcej/mnohej trestnej činnosti (kedy ide o dva nedbanlivostné trestné činy), jej závažnosti ako trestného činu resp. dvoch trestných činov, osoby obžalovaného a jeho doterajšieho

života, pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie trestu do budúcna, môže odvolací súd jedine konštatovať, že súd prvého stupňa dospel k správnym právnym záverom pri voľbe

- podmienečného úhrnného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho výmery 30 mesiacov u obžalovaného (pri do úvahy prichádzajúcej výmere trestu odňatia slobody v rozpätí 2 roky až 5 rokov; v spojení , a ), kedy okamžitý výkon takého trestu nie je potrebný a vzhľadom na doterajší život obžalovaného (napriek správne súdom prvého stupňa zistenej prevahe priťažujúcich okolností u obžalovaného; v zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd identifikoval jednu, a to mnohosť trestnej činnosti) je možné taký výkon podmienečne odložiť na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov, ktorú určenú dĺžku skúšobnej doby možno považovať za (síce pomerne prísnu, no vzhľadom na závažnosť tu stíhanej mnohej trestnej činnosti) adekvátnu (berúc do úvahy aj istú mieru sklonu obžalovaného nerešpektovať pravidlá cestnej premávky, ktorá tu prerástla do trestnej činnosti, tu stíhaného skutku spočívajúceho v situáciu na ceste nezohľadňujúcom vedome nedbanlivom nebezpečnom manévri predbiehania, pričom nápravu obžalovaného evidentne nezapočalo ani aktuálne trestné stíhanie, nakoľko v čase po napadnutom rozsudku obžalovaný viedol v cestnej premávke bicykel pod vplyvom alkoholu). Dlhšia však potrebná nie je, nakoľko dosiaľ obžalovaný súdne trestaný nebol (v predošlom podmienečnom zastavení trestného stíhania spred cca 20 rokov sa osvedčil), pričom naopak kratšia by so sebou už niesla riziko nenaplnenia účelu podmienečného trestu odňatia slobody predpokladaného , najmä vzhľadom na mnohosť tu spáchanej úmyselnej trestnej činnosti s dopadom aj na život/zdravie iných, kedy je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu sledovať správanie obžalovaného po dobu štyroch rokov.

- a v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 60 mesiacov z dôvodov uvedených už v predošlej odrážke (najmä, pokiaľ ide o sklony obžalovaného správať sa ako účastník cestnej premávky v rozpore so zákonom, ktoré prerástli tu do roviny relevantnej pre trestní právo a ktoré v intenzite priestupku nevyprchali ani po vyhlásení napadnutého rozsudku). Ide o pomerne prísnu výmeru tohto druhu trestu, ale evidentne (aj vzhľadom na pretrvávajúcu absenciu sebareflexie na strane obžalovaného) potrebnú, kratšia by totiž nemusela byť spôsobilá docieliť naplnenie účelu tu ukladaného trestu/trestnej sankcie (resp. kombinácie trestov) predpokladaného . Súd prvého stupňa svoje úvahy ohľadne ním uloženého trestu resp. kombinácie dvoch vyššie uvedených druhov trestov pritom dostatočným spôsobom odôvodnil (viď stranu 26 až tretí odsek na strane 28 napadnutého rozsudku). Zhodnotil tak osobu obžalovaného (aj jeho doterajší život), povahu spáchaného skutku ako i možnosti nápravy obžalovaného. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do uloženého trestu resp. kombinácie dvoch druhov trestov plne stotožňuje a týmto naň odkazuje (a vyššie uvedeným spôsobom stručne dopĺňa). Týmto spôsobom sa obžalovanému dostáva jednoznačnej, zrozumiteľnej a danú otázku vyčerpávajúcej odpovede, prečo je na naplnenie účelu trestu u neho v tejto trestnej veci potrebné na neho pôsobiť výkonom takého úhrnného trestu resp. ich kombinácie (v takej ich výmere a takým spôsobom ich výkonu), aké boli zvolené súdom prvého stupňa.

Takto uložené tresty resp. kombináciu trestov obžalovanému považuje aj odvolací súd za zákonné, primerané (nie príliš prísne, nie príliš benevolentné), spravodlivé, bezo zvyšku napĺňajúce účel trestu v zmysle (zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v , ), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Záverom odvolací súd zhrňujúco uvádza, že právo na spravodlivý proces negarantuje osobe/procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté obžalovaným – prieskumom napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách a a nasl. odvolací súd dospel k záveru, že také právo obžalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal (i) so svojou povinnosťou riadne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, ako i s (ii) argumentáciou procesných strán (vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného ohľadne prítomnosti bledého vozidla v skutkovom deji a jeho vine zaň), a nenechal v tomto smere otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku (čo do odvolacích námietok obžalovaného), riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nemožno len z dôvodu inej predstavy obžalovaného o výsledku rozhodovania súdu konštatovať porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Z odvolania obžalovaného je v jeho konfrontácii s odôvodnením napadnutého rozsudku zrejmé, že jeho podstatou nie je skutočné pochybenie súdu prvého stupňa v procese dokazovania a z neho plynúceho kreovania skutkových/právnych úvah pretavených následne do napadnutého rozsudku, ale tkvie v tvrdošijnej, o sebareflexiu ochudobnenej neochote obžalovaného akceptovať výsledok tohto trestného konania a teda vlastnú vinu a jemu súdom uložený trest za jeho (nedbanlivostnú) protiprávnu činnosť.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o nárok poškodených na náhradu škody, ktoré nároky ostali v konaní uplatnené s povinnosťou súdu prvého stupňa o nich rozhodnúť, súd prvého stupňa svoje právne posúdenie zhmotnené do výrokovej časti napadnutého rozsudku riadne, presvedčivo a najmä vyčerpávajúco v napadnutom rozsudku priblížil, procesným stranám vysvetlil (tým sa tak dostalo poľahky procesným stranám odpovede, prečo súd prvého stupňa poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces).

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho odvolaním obžalovaným napadnutom rozsahu, ani dôvody pre iný procesný postup, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného zamietol.

Vo vzťahu k vyššie v texte odvolacím súdom uvádzanej chybe odvolaním nevytýkanej, no ktorá by eventuálne mohla odôvodňovať podanie dovolania podľa , a to konkrétne pochybenie súdu prvého stupňa v právnom posúdení zisteného skutku v podobe duplicitného priznania okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby u oboch tu súdom prvého stupňa správne zistených trestných činov vo vzťahu k obžalovanému, pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak pri jednočinnom súbehu tu správne zistených dvoch trestných činov (prečinov) jednu a tú istú okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby v podobe spáchania činu závažnejším spôsobom konania (a to porušením dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému podľa zákona) aplikoval dvojmo/duplicitne. Správne mala byť daná okolnosť použitá (porovnajúc kvalifikované skutkové podstaty v a ) len raz pri trestnom čine podľa .

Tu odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2011 sp. zn. Tpj 78/2011 (viď bod III. daného stanoviska), v zmysle ktorého (okrem iného), ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný (ako je tomu v tomto prípade v podobe usmrtenia jednej osoby a ublíženia na zdraví druhej osobe), avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne (ako tu spáchanie činu/jedného skutku závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému podľa zákona upravujúceho pravidlá cestnej premávky), môže byť táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti , ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu (tu ); podľa názoru najvyššieho súdu, keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu. V tomto prípade nemal teda súd prvého stupňa na ťarchu obžalovaného mu duplicitne (tak pri trestnom čine usmrtenia ako i pri trestnom čine ublíženia na zdraví) pričítať to, že obžalovaný porušil pravidlá cestnej premávky, ktorých dodržiavanie mu uložil zákon (upravujúci pravidlá cestnej premávky). Vo výsledku (najmä čo do napadnutým rozsudkom uloženého trestu resp. kombinácie trestov) však podľa názoru odvolacieho súdu táto chyba v úsudku (právnej kvalifikácii) na strane súdu prvého stupňa zásadne neovplyvnila postavenie obžalovaného, ktorému bol úhrnný trest ( ) resp. kombinácia trestov (odňatia slobody a zákazu činnosti) uložená podľa názoru odvolacieho súdu správne podľa tu stíhaného najprísnejšieho hmotnoprávneho ustanovenia ( ), pri správnom zistení pomeru poľahčujúcich/priťažujúcich okolností a v zákonom predvídanej a čo do svojej dôvodnosti súdom prvého stupňa riadne/vo svojej podstate vyčerpávajúco zdôvodnenej výmere, vrátane spôsobu výkonu trestu. Z formálneho hľadiska tak odvolací súd nepristúpil k zrušeniu výroku o vine napadnutého

rozsudku, nakoľko by išlo vo výsledku o nadbytočný formálny zásah do napadnutého rozsudku nemajúci reálny dopad na postavenie obžalovaného - odvolací súd však pre úplnosť a právnu istotu (aj) obžalovaného takto v odôvodnení svojho uznesenia na dané pochybenie súdu prvého stupňa poukázal.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.