Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/2394/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hriadel-Heger & Partners s.r.o., Železničiarska 3191/18, 81104, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 51643359, proti povinnému: DELTA INKASO, spol. s r.o., Paulínska 24, 91701, Trnava, IČO: 34107231, o vymoženie trov konania 9.252,75 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 11.09.2025 domáhal od povinného vymoženia trov konania 9.252,75 Eur na základe exekučného titulu: Uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , zo dňa 03.07.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.08.2025 (ďalej aj „exekučný titul“).

2. Oprávnený v prílohe pripojil dokumenty: označený exekučný titul, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu z ktorej je zrejmé, že tento nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2025 a vykonateľnosť dňa 13.08.2025 „v spoj. s uznes. čl. 402“ a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -378, zo dňa 30.04.2025 bez doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).

3. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 4. Podľa Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Zaručená konverzia sa nevyžaduje, ak návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podáva ten, kto je pôvodcom exekučného titulu, alebo právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu.7la) 5. Podľa ) písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

12. Súd v rámci skúmania predpokladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zistil viaceré nedostatky, pre ktoré nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku.

13. V prvom rade súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie včítane jeho príloh nie je podaný v správnej forme tak, ako vyžaduje § 48 ods. 6 Exekučného poriadku. Oprávnený k návrhu pripojil označený exekučný titul, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k nemu, ako aj rozsudok krajského súdu, všetko ako elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, ktorý je konateľ spoločnosti: Hriadel-Heger & Partners s.r.o. (oprávnený). Z týchto doložených dokumentov pritom je zrejmé, že ide o pôvodné elektronické dokumenty, ktoré bolo treba doložiť vo forme autorizácie ich pôvodcom, teda osobou oprávnenou (osobami oprávnenými) vykonať ich autorizáciu v mene príslušného súdu, ktorý ich vydal. JUDr. Roman Hriadel, advokát, konateľ spoločnosti Hriadel-Heger & Partners s.r.o. nie je oprávnená osoba v mene príslušného súdu, ktorý vydal exekučný titul ako pôvodný elektronický dokument (nie je pôvodca exekučného titulu), čo sa vzťahuje aj na doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu a aj na rozsudok krajského súdu. Treba zachovať formu pôvodného elektronického dokumentu tak, ako bol tento doručený jeho adresátovi (príjemcovi) do jeho elektronickej schránky ( o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov - zákon o e- Governmente), alebo poštou, pokiaľ príjemca nemá zriadenú elektronickú schránku podľa osobitných právnych predpisov (zákon o e-Governmente).

14. Súd zistil v rámci skúmania návrhu na vykonanie exekúcie aj ďalšie nedostatky. Hoci doložka právoplatnosti a vykonateľnosti obsahuje údaj, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v „v spoj. s uznes. čl. 402“, oprávnený nedoložil k návrhu nijaké „uznesenie čl. 402“, pričom je zrejmé, že pripojený rozsudok krajského súdu, vychádzajúc z údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu - nie je v spojitosti s exekučným titulom (Uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , zo dňa 03.07.2025), nakoľko rozsudok krajského súdu je vydaný na základe odvolania žalobkyne proti inému súdnemu rozhodnutiu, než je exekučný titul: proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. augusta 2023, č.k. -270. Exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť v spojení s doloženým rozsudkom krajského súdu (ku ktorému ani nie je doložka právoplatnosti a vykonateľnosti).

15. Pre exekučný súd je zrejmé, že oprávnený neosvedčil nadobudnutie právoplatnosti a najmä pre účely výkonu rozhodnutia - exekúcie neosvedčil vykonateľnosť exekučného titulu tak aby bolo zrejmé, že aj v spojení s iným súdnym rozhodnutím (uznesenie čl.402), ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie už uplynula lehota určená na splnenie predmetnej vymáhanej povinnosti.

16. Ďalším základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita, čiže spôsobilosť na práva a povinnosti

( ). V súlade s (v spojení s Exekučného poriadku), súd kedykoľvek počas konania skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

17. Exekučným titulom (doloženým v nesprávnej forme a bez osvedčenia vykonateľnosti) bola určená nasledovná povinnosť na peňažné plnenie: „Výška náhrady trov konania žalobkyne je 9.252,75 €. Prijímateľom tejto náhrady je Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 3191/18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 51 643 359“. Za žalobkyňu je v záhlaví určená: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 3191/18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 51 643 359.

18. V zmysle ustanovenia , povinnou náležitosťou uznesenia o výške náhrady trov konania je uvedenie prijímateľa náhrady trov konania, ktorým je advokát, ktorý úspešnú stranu zastupoval. vychádza z konceptu tzv. prísudku, podľa ktorého advokát predstavuje tzv. platobné miesto priznanej náhrady trov konania. Skutočnosť, že súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že prijímateľom náhrady trov konania je právny zástupca žalobkyne neznamená, že nárok vyplývajúci z rozhodnutia súdu je nárokom tohto právneho zástupcu. Príslušný súd výrokom o náhrade trov konania vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa trovy konania poukazujú. Takýmto vymedzením subjektu prijímajúceho trovy konania však nedochádza k prechodu nároku na tento subjekt. Exekučný súd v tomto smere poukazuje napríklad na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 09.05.2002, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Ak zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania advokát na základe plnej moci, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. To však neznamená, že advokát je vecne legitimovaný v konaní o náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania má účastník a určenie, že trovy konania sa platia advokátovi predstavuje stanovenie platobného miesta. Advokát preto nemôže vlastným menom tento nárok vymáhať prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia.“ Súd taktiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 04. 2004, sp. zn. , podľa ktorého „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“

19. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je osoba, ktorej exekučný titul priznáva istý nárok. Predpokladom aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda oprávnenie navrhovateľa (žalobcu) požadovať splnenie nároku priznaného mu exekučným titulom. V prípade, že oprávnená osoba nie je zhodná s označením v exekučnom titule, je povinnou náležitosťou návrhu pripojenie listiny, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo. Nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie (pričom ide o nedostatok neodstrániteľný) potom je situácia, keď ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho oprávnenia o ktoré v konaní ide, teda že účastník nie je nositeľom práva o ktoré v konkrétnom konaní ide.

20. Vzhľadom na to, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „oprávnený“ nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu a zároveň k návrhu na vykonanie exekúcie nebola priložená listina preukazujúca právne nástupníctvo v zmysle Exekučného poriadku (resp. v návrhu nebolo odkázané na nástupníctvo, ktoré by vyplývalo zo zákona alebo z obchodného registra), súd pri rozhodovaní s prihliadnutím na zistil dôvody, pre ktoré musí byť exekúcia zastavená, a preto podľa Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania tak ako vyplýva z výroku I. tohto uznesenia (k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo).

21. Exekučný súd vyššie uvedený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vyvodil za najzávažnejší pre celé konanie (ide o neodstrániteľný nedostatok), preto na odstránenie vady formy doložených dokumentov, či doloženie iných dokumentov v správnej forme, nevyzýval. V spojení s týmto neodstrániteľným nedostatkom je aj už uvedené nepreukázanie vykonateľnosti exekučného titulu.

22. Na doplnenie súd uvádza, že vychádzajúc z doložených dokumentov (hoci v nesprávnej forme a bez osvedčenia vykonateľnosti exekučného titulu), súd konštatuje istú neprehľadnosť (nejasnosť), a to vychádzajúc zo záveru, bodu 22. exekučného titulu: “O samotnom nároku na náhradu trov konania, jeho rozsahu ako aj o tom, ktorá zo strán proti ktorej má na ňu nárok (t.j. ktorá zo strán je oprávnená

a ktorá povinná) súd rozhodol vo vyššie uvedenom rozsudku zo dňa 18.08.2023 č.k. -270 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.04.2025, č.k. -378. Týmto uznesením súd v súlade s rozhodol už len o konkrétnej výške náhrady trov konania, pričom v súlade s ustanovením ako prijímateľa tejto náhrady uviedol právneho zástupcu žalobkyne, ktorý ju v konaní zastupoval.“ Neprehľadnosť spočíva v tom, že uvedený záver konajúceho súdu nie je v súlade s údajmi na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu, kde sa uvádza spojitosť s „uznesením “, ktoré uznesenie teda oprávnený nedoložil, pričom nedoložil ani ďalšie súdne rozhodnutie vyplývajúce z odôvodnenia exekučného titulu: rozsudok zo dňa 18.08.2023 č.k. -270, ktoré v zmysle uvedeného bodu 22. exekučného titulu tiež má osvedčiť samotný nárok na náhradu trov konania, jeho rozsah, ako aj to ktorá zo strán proti ktorej má na ňu nárok. Z takto formulovaného odôvodnenia exekučného titulu však exekučný súd musí znovu konštatovať, alebo nemá pochybnosť, že zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.

23. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

24. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

25. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

26. Konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nemohol vydať, čo možno pričítať oprávnenému, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekúcie, tak ako je vo výroku II tohto uznesenia.

27. Toto uznesenie však nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Osoba oprávnená z exekučného titulu (žalobca) môže po právoplatnosti tohto uznesenia podať nový návrh za predpokladu, že táto osoba bude správne označená a riadne preukáže svoj nárok na vymáhanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.