Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Cb-207-2024.pdf
PDF · 117.83 KB
Case nature
Subarea
18Cb/207/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: EKOPROFIL, s.r.o., so sídlom Kamenná 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 773 727, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969, proti žalovanému: MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny 267, 036 07 Lipovec, IČO: 36 424 056, právne zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o zaplatenie 21.641,19 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.11.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 09.07.2024 na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21.641,19 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania, paušálnu náhradu nákladov a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávok žalovaného, žaloba pre žalovaného realizoval dodávku a montáž okien na stavbe polyfunkčného objektu v A.. Po zrealizovaní diela žalobca uplatnil nárok na cenu za dielo vystavením troch faktúr ( Fa č. XXXXXXXX zo dňa 26.09.2022 na sumu 16.867,45 eur, Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 10.836,58 eur a Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 6.293,06 eur). Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku započítacieho prejavu došlo k čiastočnému zániku pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXX v sume 4 355,90 eur. Záväzok z tejto faktúry čiastočne zanikol aj v dôsledku úhrad spolu vo výške 8.000 eur. Z faktúry č. XXXXXXXX tak žalobca eviduje nezaplatenú sumu 4 511,55 eur, faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX zostali neuhradené v celom rozsahu. Žalovaný nárok uplatnený faktúrami do dnešného dňa v celom rozsahu neuhradil, a to napriek tomu, že mu bola opakovane zaslaná výzva.
2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 30Up/1304/2024 zo dňa 15.07.2024 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
3. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, došlo k zrušeniu označeného platobného rozkazu zo zákona v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a so súhlasom žalobcu bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému v súlade s § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.
4. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2026.
5. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.11.2025 doručil súdu návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo na majetku žalovaného, a to na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie B., obec A., nebytový priestor č. XX na prízemí, vo vchode č. X - nachádzajúci sa v B. C. D. E., súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele KNC č. XXXX/XX a parcele KNC č. XXXX/XXX, a tomu prislúchajúci podiel priestoru XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku: parcela KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 a parcela KNC č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Daný návrh žiadal na zabezpečenie pohľadávky vo výške 11.641,19 eur (zohľadňujúc podanie žalobcu zo dňa 17.09.2025 – čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 10.000,- eur) s príslušenstvom uplatnenej v tomto konaní.
6. Žalobca uviedol, že na základe objednávky žalovaného realizoval v roku 2022 dielo na polyfunkčnom objekte v A., ktoré spočívalo v dodávke a montáži okien. Celá zákazka bola rozdelená na viacero etáp vzhľadom k prebiehajúcej výstavbe. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 26.09.2022 si žalobca uplatnil nárok na cenu diela v sume 16.867,45 eur so splatnosťou 10.10.2022. Po zohľadnení zálohy, zápočtu a úhrad zo strany žalovaného (5 000 eur a 3 000 eur) predstavuje nárok žalobcu z tejto faktúry sumu 4.511,55 eur. Dňa 29.12.2022 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXX na sumu 10.836,58 eur so splatnosťou 19.01.2023. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022, so splatnosťou 19.01.2023 žalobca uplatnil nárok na cenu diela v sume 6 293,06 eur. Žalovaný počas celej doby od vystavenia faktúr do vydania platobného rozkazu pohľadávky vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr žiadnym spôsobom nerozporoval. Na základe urgencií došlo z jeho strany iba k čiastočnej úhrade faktúry č. XXXXXXXX. Následne sa žalovaný odmlčal a na opakované snahy žalobcu nereagoval. Až v apríli 2024 sa žalobcovi podarilo so štatutárom žalovaného spojiť, pričom sa žalovaný zaviazal faktúry uhradiť do dvoch mesiacov a požiadal žalobcu, aby nevyvíjal žiadne právne kroky. Na potvrdenie tohto záväzku odsúhlasil zostatky pohľadávok žalobcu na listine zo dňa 30.04.2024. Žalobca zdôraznil, že za celé obdobie od vystavenia faktúr do doručenia platobného rozkazu žalovaný oprávnenosť pohľadávky žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nenamietal, že by dielo malo byť nedokončené, resp. že by žalobca nedodal nejakú časť dodávky, ku ktorej sa zaviazal. Jednalo sa pritom o obdobie viac ako 1,5 roka od dokončenia diela. Až po doručení platobného rozkazu žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nedodal parapety a požaduje náhradu škody. S odkazom na zmluvné podmienky žalovaný poukazoval na povinnosť žalobcu dodať parapety, ktoré majú predstavovať doplnky, ktorých dodanie malo byť žalobcovou povinnosťou. Na existenciu záväzku dodať parapety mala podľa žalovaného poukazovať cenová ponuka č. F.. Žalobca však tvrdí, že žiadne parapety dodať nemal, pretože k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXXXX nikdy nedošlo a aj cenová ponuka F. bola jedna z viacerých, ktoré žalobca pripravil. Okrem toho na podporu neexistencie písomnej zmluvy v rozsahu predloženej cenovej ponuky žalobca uviedol, že v samotnom návrhu zmluvy sa uvádzalo, že dodávka a montáž výplní stavebných otvorov sa bude realizovať v rozsahu špecifikácie tovarov a služieb, ktorá mala tvoriť prílohu zmluvy. Žiadna takáto špecifikácia sa v tom čase nevypracovala, pretože strany k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX nepristúpili. Žalobca dodal, že žalovaný v odpore predložil návrh písomnej zmluvy o dielo a požadoval po žalobcovi, aby zmluvu predložil on, vytvárajúc tak fikciu existencie podpísanej zmluvy, ktorou on sám nedisponuje a ktorá má zodpovedať predloženému návrhu zmluvy. Po oboznámení sa s replikou, v ktorej žalobca poprel akúkoľvek existenciu zmluvy o dielo č. XXXXXXXX, žalovaný podľa názoru žalobcu už tendenčne upravil skutkové tvrdenia a uviedol, že vlastne malo dôjsť k schváleniu cenovej ponuky F. počas osobného stretnutia v apríli 2022, a tým aj k vzniku záväzku dodať parapety. Za účelom predĺženia súdneho konania a oddialenia právoplatnosti rozsudku žalovaný podľa názoru žalobcu fabuloval s údajne schválenou cenovou ponukou F., hoci si bol dobre vedomý, že k žiadnemu schváleniu nikdy nedošlo a že sa strany sporu dohodli na etapovitom realizovaní diela, keďže aj samotná stavba - polyfunkčný dom, resp. jeho nadstavba, bola vo výstavbe. Danú skutočnosť potvrdzujú štyri špecifikácie tovarov a služieb a tomu prislúchajúce cenové ponuky, ktoré boli vyhotovené postupne, ako napredovala stavba. Žalobca predložil ako dôkaz špecifikácie tovarov a služieb k jednotlivým cenovým ponukám ( čl. 176-199 súdneho spisu) Podľa tvrdenia žalobcu, fakt, že tieto cenové ponuky boli vyhotovené v mesiacoch máj, júl, august a október 2022 a vychádzajú z existujúcej vypracovanej špecifikácie tovarov a služieb, len dokazuje, že žalovaný záväznosť pôvodnej cenovej ponuky F. z apríla 2022 iba predstiera, aby tým spochybnil nárok žalobcu a oddialil judikovanie pohľadávky, keďže v pôvodnej cenovej ponuke boli podľa jeho prvotných požiadaviek zahrnuté aj parapety. Nakoľko však pri následnom vymedzení predmetu diela k jednotlivej etape žalovaný parapety už nepožadoval, žalobca nemal povinnosť tieto dodať a rešpektoval, že si žalovaný našiel iného dodávateľa. Absencia záväzku dodať parapety je podľa názoru žalobcu zrejmá zo špecifikácie, kde pri každej pozícii (okne) je na pravej strane priestor pre zaznamenanie požiadavky na parapety („interiérové parapety rozmer“, resp. „exteriérové parapety rozmer“), ktorá je vo všetkých prípadoch prázdna. Rovnako ani v cenovej ponuke k jednotlivým špecifikáciám sa nenachádzajú parapety. Tvrdenie žalovaného o tom, ako si musel zabezpečiť parapety sám, pretože ich žalobca nevedel dodať, sú podľa názoru žalobcu vymysleným príbehom na dotvorenie argumentu o vzniku
škody. Aby žalovaný spochybnil nárok žalobcu, vypočítal si náhradu škody (doteraz nepreskúmateľným spôsobom), ktorá mu cenovým rozdielom mala údajne vzniknúť a okamžite uskutočnil aj kompenzačnú námietku. Cieľom žalovaného je podľa názoru žalobcu predlžovať konanie, žalobca poukázal na viaceré argumenty žalovaného, ktoré podľa jeho názoru nemajú vplyv na žalovanú pohľadávku žalobcu, čím žalovaný zahlcuje spisový materiál skutočnosťami bez právneho významu. Žalobca uviedol, že žalovaný dodatočne po doručení platobného rozkazu a so značným odstupom času spochybňuje faktúry, ktoré v celom rozsahu uznal, nielen tým, že ich nevrátil, ale tiež tým, že uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a v žalovanom rozsahu existenciu pohľadávky potvrdil i v odsúhlasení účtovných zostatkov zo dňa 30.04.2025. Je preto podľa žalobcu zarážajúce, že v duplike dodatočne po dvoch rokoch od ukončenia diela spochybňuje dokonca aj dodanie tovaru, ktoré je priamo v popise faktúry. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný dňa 18.09.2024 uskutočnil úhradu v sume 10.000 eur, zostatok žalovaného nároku teda predstavuje sumu 11.641,19 eur. Podľa tvrdenia žalobcu sa však žalovaný s uvedenou zostávajúcou sumou žiadnym spôsobom argumentačne nevysporiadal. Vyčíslil iba výšku škody v súvislosti s fabuláciou ohľadom nedodania parapetov, ktoré žalobca dodať ani nikdy nemal. Žalovaný doručoval žalobcovi v decembri 2024 list s názvom Oznámenie vád a uplatnenie nárokov z vád diela. V uvedenom liste pokračuje vo fabuláciách a existencii záväznej cenovej ponuky č. F.. V predmetnom liste zároveň namietal, že neboli dodané a namontované pákové ovládače, hoci tieto dodané a namontované boli. Ďalej požaduje opravu nesprávne osadených okien a nastavenie okien do funkčného stavu. Žalobca zdôraznil, že okná boli po dodaní nastavené a plne funkčné. Výzvu žalovaného tak žalobca považoval za špekuláciu. Žalobca totiž dokončil dielo v decembri 2022 a žalovaný až po dvoch rokoch prišiel s argumentmi o nedodaní pákového ovládača a nefunkčnosti niektorých okien. Napriek uvedenej skutočnosti a vedomosti však faktúry žalovaný nevrátil, nerozporoval, zaevidoval ich do účtovníctva a ešte v apríli 2024 bez akýchkoľvek námietok pohľadávky z týchto fakturovaných prác a materiálu uznal. Žalobca podotkol, že neeviduje, že by žalovaný vzniesol voči nemu akýkoľvek nárok, týkajúci sa vyššie uvedených vád diela, či nároku na náhradu škody.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalobca je nositeľom žalovanej pohľadávky aktuálne v sume 11.641,19 eur. Zároveň je z tendenčných, protirečivých a spochybnených tvrdení žalovaného zrejmé, že sa špekulatívnym spôsobom snažil oddialiť súdne rozhodnutie, aby medzičasom realizoval predaj bytov a nebytových priestorov v jeho vlastníctve. Po začatí vymáhania pohľadávky zo strany žalobcu bol na liste vlastníctva evidovaný ešte ako vlastník rozostavanej stavby sám žalovaný. V čase, kedy prebiehalo súdne konanie, došlo k výmazu rozostavanej stavby a zápisu stavby ako polyfunkčného objektu. Zároveň sa spustil predaj bytov a nebytových priestorov. Žalobca poukázal na to, že v súčasnej dobe žalovaný predal už všetky byty a jedinými nehnuteľnosťami, ktoré v polyfunkčnom dome ostali nepredané, sú 3 nebytové priestory, ktoré žalobca v podaní bližšie špecifikoval. Žalovaný podľa zistení žalobcu nedisponuje iným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. Podľa názoru žalobcu, postoj žalovaného, ktorý po doručení platobného rozkazu začal popierať dovtedy nesporné nároky žalobcu, je opodstatneným dôvodom domnievať sa, že nemá záujem žalobcu uspokojiť. Špekulatívnym vyvolávaním spornosti nároku žalobcu a odsúvaním riešenia danej situácie môže spôsobiť, že neskoršie judikovanie nároku žalobcu na úhradu doplatku ceny diela narazí na nemajetnosť žalovaného.
8. Žalobca zároveň podotkol, že navrhuje, aby bolo sudcovské záložné právo zriadené len na nebytovom priestore č. XX, ktorý by svojou hodnotou mal pokryť uspokojenie pohľadávky žalobu. K danému nebytovému priestoru sa viaže podiel priestoru XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Žalobca na určenie približnej hodnoty predmetného nebytového priestoru súdu predložil realitnú inzerciu z mesta A., z ktorej vyplýva, že nebytové priestory sa predávajú za cenu 1.200 eur až 1.800 eur, pričom žalobca podotkol, že u predmetnej inzercie sa jedná o kancelárske priestory, u ktorých je hodnota v zásade vyššia, ako je tomu napr. pri skladových priestoroch. Nebytový priestor XX má tak predpokladanú hodnotu po spriemerovaní oboch inzerovaných ponúk na úrovni 1638 eur/m2. Pri ploche 30 m2 zodpovedá cena nebytového priestoru sume cca 49.000 eur. Uvedená hodnota podľa názoru žalobcu v dostatočnej miere pokrýva tak zostatok istiny ako aj úroky z omeškania a trovy konania.
9. Podľa názoru žalobcu zabezpečovacie opatrenie nezasiahne neprimeraným spôsobnom do vlastníckeho práva žalovaného. Iný spôsob zabezpečenia pohľadávky vzhľadom k aktuálnej situácii ani nie je možný. Súdne konanie je v štádiu pred prvým pojednávaním, pričom termín pojednávania je
vytýčený až na deň 26.03.2026. Žalobca súdu uviedol, že ak by nastala situácia odvolacieho konania, ku ktorému by došlo, má žalovaný viac ako dosť priestoru predať i posledné 3 nebytové priestory, skonzumovať získané finančné prostriedky a zostať nemajetný.
10. Žalobca na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností ako dôkazy súdu predložil výpis z LV č. XXXX zo dňa 01.07.2024 a ten istý list vlastníctva zo dňa 21.11.2025, špecifikáciu tovarov a služieb zo dňa 09.05.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa 26.05.2022, špecifikáciu tovarov a služieb zo dňa 15.07.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa 18.07.2022, špecifikáciu tovarov a služieb zo dňa 11.08.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa 11.08.2022, špecifikáciu tovarov a služieb zo dňa 10.10.2022 a tomu prislúchajúcu cenovú ponuku zo dňa 18.10.2022, ponuku na predaj nebytového priestoru z portálu Top Reality.sk a ponuku na predaj nebytového priestoru z portálu Nehnuteľnosti.sk. V ďalšom odkázal na dôkazy, ktoré sú už súčasťou spisového materiálu.
11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Súd pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti, pričom zistil, že návrh obsahuje všetky predpísané náležitosti.
15. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na zabezpečovacie opatrenie súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.
16. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
17. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.
18. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
19. Splnenie vyššie uvedených podmienok preskúmal súd na základe predložených listinných dôkazov, v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to vo väzbe na predmet konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Po zhodnotení daných podmienok dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
20. Pre potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd považuje za dostatočne osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 11.641,19 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr (Fa č. XXXXXXXX zo dňa 26.09.2022 na sumu 16.867,45 eur, Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 10.836,58 eur a Fa č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2022 na sumu 6.293,06 eur). Uvedené súd konštatuje vo väzbe na predbežné vyhodnotenie prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného obsiahnutých v spisovom materiály, ktoré ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má súd k dispozícii. Žalobca na osvedčenie pohľadávky poukázal na odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 30.04.2024, podklady pre plnenie diela, ako aj na špecifikáciu tovarov
a služieb a cenové ponuky vystavené na jednotlivé etapy, čiastočné plnenie na faktúry tak pred ako aj po začatí súdneho konania zo strany žalovaného. Súd zdôrazňuje, že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania v prejednávanej veci.
21. Osvedčenie reálnej obavy z ohrozenia, teda že žalovaný koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, musí byť konkrétne a navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu konkrétne špecifikovať, osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní žalovaného odôvodňujúcom túto obavu. Zabezpečovacie opatrene nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobca predpokladá alebo očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností, ktoré by preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by dlžník - žalovaný akokoľvek znižoval hodnotu svojho majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
- Súd skonštatoval, že navrhovateľ vo väzbe na pripojené listinné dôkazy neosvedčil podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
22. Naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov zriadením záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX žalobca odôvodnil tým, že keďže žalovaný robí kroky vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam – bytom a nebytovým priestorom /zapísaným na LV č. XXXX/, je obava, že rovnako bude postupovať aj k týmto nehnuteľnostiam. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca nepodoprel žiadnymi dôkazmi svedčiacimi o opodstatnenosti tejto obavy, príp. akýchkoľvek krokoch a úkonoch žalovaného smerujúcich k ukráteniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Samotné pochybnosti žalobcu o potenciálnej hrozbe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na LV č. XXXX – nebytový priestor č. XX, nie sú dostatočné pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Zámer žalovaného previesť nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX – nebytový priestor č. XX, súčasne nevyplýva ani z aktuálneho výpisu listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, dostupného na internete ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z listu vlastníctva nevyplýva žiadne vkladové konanie vzťahujúce sa na predmetnú nehnuteľnosť. Potreba poskytnutia ochrany zriadením záložného práva na uvedenej nehnuteľnosti na LV č. XXXX sa preto javí ako neosvedčená a predčasná. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu zároveň nemožno nahradiť odkazom na skorší výpis z toho istého LV č. XXXX na preukázanie zmeny vlastníka na jeho iných nehnuteľnostiach.
23. Z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. B. vyplýva polyfunkčný objekt D. I, pozostávajúci z bytových jednotiek a nebytových priestorov, z ktorých viaceré z nich v 01.07.2024 boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Z toho istého listu vlastníctva LV č. XXXX ale z 21.11.2025 vyplýva, že v predmetnom polyfunkčnom objekte Košúty I. je žalovaný v súčasnosti vlastníkom 3 nebytových priestorov. Byty, ktoré mal žalovaný predtým vo výlučnom vlastníctve, už vlastnia tretie subjekty, avšak v zmysle titulov nadobudnutia (vkladových konaní kúpnych zmlúv) žalovaný tieto predával postupne už od októbra 2024. Zároveň z daného listu vlastníctva vyplýva, že na nebytových priestoroch č. XX a XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, sú uvedené ťarchy k predmetným nehnuteľnostiam k vlastníkovi, a to daňové záložné právo k týmto nehnuteľnostiam v prospech Mesta A..
24. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom liste vlastníctva sú ťarchy v prospech tretieho subjektu, je nesporné, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností je obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve týmto záložným právom k nehnuteľnostiam, čo znamená, že tvrdené zbavovanie majetku zo strany žalovaného je sťažené v dôsledku obmedzenia jeho práv k daným nehnuteľnostiam.
25. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa snaží predĺžiť čas na to, aby sa mohol zbaviť majetku, keď popiera dovtedy nesporné nároky žalobcu, alebo že má žalovaný tendenčné a protirečivé tvrdenia,
má súd za to, že ide len o domnienku žalobcu a je dôležité poukázať na skutočnosť, že tieto tvrdenia sú súčasťou procesnej obrany žalovaného v konaní.
26. Súd skonštatoval, že žalobca v danom prípade podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Žalobca teda neosvedčil ním tvrdené skutočnosti o zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného, pričom je nesporné, že žalovaný je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva práve zriadeným daňovým záložným právom, ktoré je zapísané v časti C na predmetnom liste vlastníctva a žalobca ani nijakým spôsobom neosvedčil zlú finančnú situáciu žalovaného a z ničoho nie je zrejmé, že v prípade, že predá niektoré nehnuteľnosti, ak nie všetky, že nebude mať finančné prostriedky na zaplatenie žalovanej sumy, pohľadávky žalobcu, pokiaľ rozhodnutie nadobudne právoplatnosť v prospech žalobcu. Pokiaľ by aj žalovaný predával nehnuteľnosti tretím subjektom, tak nezakladá to automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Prípadný tvrdený predaj je zrejmý z podnikateľského zámeru žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný aktuálne úmyselne zbavoval svojho nehnuteľného majetku jeho predajom alebo iným prevodom s cieľom ohroziť výkon súdneho rozhodnutia, alebo že mal úmysel svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť či znemožniť vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný mieni odplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie súd nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho majetku s cieľom vyhnúť sa prípadnej úhrade pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný by aj vykonával činnosť smerujúcu k scudzeniu svojho majetku, nie je dôkazom, že sa tak deje s cieľom dosiahnuť nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako argumentuje žalobca vo svojom návrhu a zároveň žalobca ani len neosvedčil takéto konanie žalovaného v čase podania návrhu a v čase vydania rozhodnutia. Žalobca sa len domnieva, že sa tak deje s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijako osvedčené.
- Súd opakovane uvádza, že ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu, resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom návrhu či spisu nie je zrejmé, že tento prevod skutočne bude uskutočnený napr. za nižšiu cenu a podobne, pričom žalovaný nie je povinný akýmkoľvek spôsobom svojim veriteľom zdôvodňovať, prečo takúto transakciu uskutočňuje, pričom je zrejmý podnikateľský zámer žalovaného - výstavba a následný predaj spojený so ziskom z predaja.
27. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Úvahy žalobcu majú len charakter domnienok a predpokladov, pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť s poukazom na neosvedčenie predaja majetku žalovaného za cenu pod trhovú cenu naplnená nebola.
- Súd konštatuje, že za prípadný predaj majetku žalovaný nadobudne finančné prostriedky, ktoré budú naďalej patriť žalovanému, čím vlastne iba pretransformuje svoj majetok z majetku nehnuteľného na finančné prostriedky.
- Z ničoho nevyplýva, že by predaj nehnuteľností bol fiktívny s cieľom znížiť hodnotu majetku žalovaného, resp. že má byť vykonaný bez reálnej protihodnoty s cieľom ukrátiť veriteľov žalovaného. Z prezentovaného správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa žalovaný mienil ukrátiť na priznaných právach tak, aby nemohol ich uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný budúci výkon.
- Žalobca neosvedčil ani to, že by žalovaný prípadné finančné prostriedky nadobudnuté za predaj nehnuteľností mienil použiť spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom nepreukázal ani existenciu obavy z hrozby zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne.
28. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia
obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd na základe uvedeného návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).