Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cbi-2-2025.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: Origon Recovery Solutions, k. s., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821, správca konkurznej podstaty úpadcu: M - TECH partner s. r. o. v konkurze, so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728 251, právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: STRYX s.r.o., so sídlom Rozvojová 2, 040 01 Košice, IČO: 31 664 750, právne zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 07.02.2025 na Okresnom súde Prešov návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov a to 30-tich úhrad, bezhotovostných prevodov vykonaných v prospech žalovaného v časom rozmedzí od 10.10.2022 do 30.05.2023 v celkovej výške 32 596,84 Eur a zároveň žiadal vydať tieto finančné prostriedky v prospech konkurznej podstaty úpadcu M-TECH partner s. r. o. v konkurze. Podľa žalobcu predmetné úhrady napĺňajú všetky znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu, a síce, že boli vykonané v čase úpadku úpadcu, spôsobili ukrátenie uspokojenia pohľadávok ostatných konkurzných veriteľov úpadcu a boli vykonané počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, t.j. v čase od 27.09.2022. Predlženie úpadcu podľa tvrdení žalobcu nastalo už v roku 2022, pretože podľa účtovnej závierky úpadcu ku 31.12.2022 jeho záväzky prevyšovali hodnotu jeho majetku. Zároveň preukázal na skutočnosť, že úpadca mal v čase vykonania odporovaných právnych úkonov viacerých veriteľov. K argumentácii žalovaného o tom, že poskytnuté plnenie zo strany úpadcu bolo ekvivalentné plneniu poskytnutého žalovaným, a teda majetok úpadcu sa nezmenšil, uviedol, že všeobecným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR nie je nevyhnutne zmenšenie majetku dlžníka, ale ide o právne úkony, pri ktorých je niektorý z veriteľov uprednostnený pred ostatnými veriteľ.
2. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany argumentoval, že bol obchodným partnerom úpadcu od roku 2011 a vykonané práce, úhradu ktorých žalobca rozporuje, boli nevyhnutné pre podnikateľskú činnosť úpadcu, nemohli spôsobiť úpadok žalobcu, ale práve naopak, umožnili pokračovanie v jeho podnikateľskej činnosti. Apeloval, že jeho obchodný styk s úpadcom bol reálny, nebol fingovaný a ceny boli bežné. Podľa tvrdení žalovaného hodnota majetku úpadcu sa nezmenšila viac ako v prípade, ak by žalovaný úpadcovi nedodával tovar a nevykonával pre neho diela. Práve naopak, hodnota majetku
úpadcu sa zvyšovala o hodnotu pridanú vďaka žalovanému. Žalovaný zároveň namietal nedodržanie prekluzívnej lehoty jedného roka na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.09.2025 a 03.12.2025, na ktorých vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Úpadca vykonal v prospech žalovaného na základe vystavených faktúr úhrady v celkovej výške 32 596,84 Eur nasledujúcimi platbami:
- dňa 10.10.2022 sumu vo výške 11 927,14 Eur,
- dňa 03.11.2022 sumu vo výške 3 190,27 Eur,
- dňa 13.12.2022 sumu vo výške 2 715,29 Eur, 316,62 Eur, 423,31 Eur, 237,64 Eur, 381,37 Eur a 954,12 Eur,
- dňa 13.01.2023 sumu vo výške 1 000,- Eur, 860,68 Eur a 141,48 Eur,
- dňa 24.02.2023 sumu vo výške 1 000,- Eur, 804,37 Eur a 2523 Eur,
- dňa 27.02.2023 sumu vo výške 314,54 Eur,
- dňa 15.03.2003 sumu vo výške 222,21 Eur, 1 104,70 Eur 27,07 Eur, 646,02 Eur a 206,17 Eur,
- dňa 20.03.2003 sumu vo výške 2021,99 Eur, 754,44 Eur a 425,51 Eur,
- dňa 24.03.2003 sumu vo výške 65,28 Eur,
- dňa 03.04.2003 sumu vo výške 72,90 Eur,
- dňa 12.04.2023 sumu vo výške 99,58 Eur,
- dňa 27.04.2023 sumu vo výške 25,92 Eur a 51,84 Eur,
- dňa 10.05.2023 sumu vo výške 57,46 Eur,
- dňa 30.05.2023 sumu vo výške 25,92 Eur.
5. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31.01.2024 sp. zn. 2K/33/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M-TECH partner s. r. o. so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728 251. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 06.02.2024.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:
6. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
7. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
8. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
9. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
10. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
11. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
12. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
13. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
14. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
15. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
16. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
17. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
18. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Právne posúdenie veci:
19. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné, že Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 06.02.2024 sp. zn. 2K/33/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M-TECH partner s. r. o. Medzi sporovými stranami zároveň nebolo sporné, že v časom rozmedzí od 10.10.2022 do 30.05.2023 úpadca uhradil žalovanému celkovú sumu 32 596,84 Eur. Sporným v konaní bolo, respektíve žalovaný v konaní namietal nedodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR. Rovnako namietal, že vykonanými úhradami nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, že ide o ekvivalentné plnenia a žalobca v konaní nepreukázal, že v deň uzatvárania napadnutých úkonov bol úpadca predlžený.
20. Súd konštatuje, že konkurz na spoločnosť TECH partner s. r. o. bol začatý s účinkami ku dňu 07.02.2024 a žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov bola na súd podaná dňa 07.02.2025, preto je splnený základný predpoklad pre uplatnenie takejto žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR, a teda žaloba bola podaná v rámci ročnej prekluzívnej lehoty. Žalovaný síce v priebehu konania namietal nedodržanie uvedenej lehoty, avšak vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd dňa
10.02.2025. V tejto súvislosti súd uvádza, že na potvrdení o prijatí návrhu na začatie konania je síce uvedený dátum 10.02.2025, avšak z doručenky na č.l. 25 jednoznačne vyplýva, že žaloba bola na súd doručená už dňa 07.02.2025 o 20:32 hod..
21. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu bolo prvoradým pre súd v konaní ustáliť, či sú splnené podmienky všeobecnej generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Práve všeobecná generálna klauzula uvedená v § 57 ods. 4 ZKR, podľa ktorej odporovať podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno iba takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, vymedzuje základný predpoklad, ktorý musí byť splnený, aby súd mohol odporovateľnej žalobe vyhovieť. Uvedené platí aj v tých konaniach, kde sa žalobca domáha odporovateľnosti na základe jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti.
22. V tejto súvislosti bolo určujúce vyhodnotiť splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v rovine primárnej a základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, t.j. či išlo o ukracujúci právny úkon. V prejednávanej právnej veci má súd za to, že žalobca v rámci povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vzhľadom na označené a vykonané dôkazy nepreukázal stav majetku úpadcu v čase pred vykonaním dotknutého právneho úkonu a v čase po jeho vykonaní. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývali skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po uskutočnení odporovaného právneho úkonu. Žalobca nepreukázal dopad napadnutých úkonov na majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia týchto úkonov a na možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia napádaných úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Podľa názoru súdu žalobca ani len netvrdil a už vôbec nepreukázal vyššie vymedzené súvislosti v spojení s § 57 ods. 4 ZKR a svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si nesplnil a nepreukázal, že odporovacou žalobou napadnuté úkony spôsobili ukrátenie veriteľov. Pre splnenie dôkaznej povinnosti v rámci základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR je povinnosťou žalobcu určiť a stanoviť hodnotu majetku úpadcu pred vykonaním (účinnosťou) napádaného právneho úkonu a hodnotu a stav majetku po vykonaní tohto úkonu, prihliadajúc pri tom na prihlásené pohľadávky veriteľov a ich výšku.
23. Na podporu svojej argumentácie súd príkladmo poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 14CoKR/19/2018 zo dňa 29.11.2018) „Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. (...) Úspešnosť odporovateľnosti závisí tak od toho, či sa majetok dlžníka právneho úkonu, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, a to k okamihu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu pri splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle § 3 ods. 1 ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že by išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Samotná skutočnosť preukázania úpadku však automaticky neznamená ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, resp. zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom (ne)došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, v akomkoľvek kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka, len k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“.
24. Vyššie citovaná argumentácia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je doplnená v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014): „ ... Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. V posudzovanom prípade správca ako navrhovateľ nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Správca v žalobe nesprávne vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy (jej účinnosťou), a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto hľadiska právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka do vyhlásenia konkurzu mohli rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by to tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.“.
25. Rovnaké závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 41/2020 zo dňa 29.10.2020: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúcou z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, respektíve závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahu majetku úpadcu pred uzavretím napadaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovať jeho právneho úkonu o väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“.
26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej právnej veci nie je splnený základný hmotnoprávny predpoklad pre úspešnosť odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 4 ZKR a žalobu zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.