Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sf-93-2024.pdf
PDF · 125.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sf/93/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000, zast. Nomus s.r.o., Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 54 489 750, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102187433/2024 zo dňa 05. 08. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až október 2017. V zdaňovacom období august 2017 si žalobca uplatnil odpočet DPH z faktúry od dodávateľa TALUX, s.r.o., Bratislavská 613/13, 010 01 Žilina, IČO: 36 441 821 (ďalej len „TALUX, s.r.o.“) č. 20172234 zo dňa 31. 08. 2017 v sume 1.195 eur (z toho DPH 199,17 eur) za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 05/2017 a od dodávateľa Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina (ďalej len „IVAS“) č. 20170107 zo dňa 31. 08. 2017 v sume 13.260 eur (z toho DPH 2.210 eur) za IT služby za mesiac 08/2017. Na ústnom pojednávaní dňa 19. 12. 2018 oboznámil správca dane žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie služieb od dodávateľov TALUX, s.r.o. a IVAS ako to bolo formálne deklarované na faktúre a išlo o umelo vytvorený zdaniteľný obchod za účelom získania daňovej výhody, ktorou bolo uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Keďže nebolo preukázané skutočné dodanie služieb, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti a ani práva žalobcu na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100075741/2019 zo dňa 07. 01. 2019, v rámci ktorého žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2017 neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených dodávateľských faktúr od dodávateľov TALUX, s.r.o. a IVAS z dôvodov uvedených v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 19. 12. 2018.
2. Správca dane rozhodnutím č. 100605083/2019 zo dňa 11. 03. 2019 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 2.409,17 eur, pretože mu neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od dodávateľov TALUX, s.r.o. a IVAS. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102204883/2019 zo dňa 20. 09. 2019 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania na základe vysloveného názoru žalovaného správca dane opätovne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami na ústnom pojednávaní dňa 17. 04. 2020, v rámci ktorého uviedol, že ohľadom dodávateľov TALUX, s.r.o. a IVAS trvá na záveroch uvedených v protokole. Následne správca dane rozhodnutím č. 209716/2020 zo dňa 07. 05. 2020 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 2.409,17 eur, pretože mu neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od dodávateľov TALUX, s.r.o. a IVAS, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie fakturovaných služieb, v dôsledku čoho nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti ani práva žalobcu na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 531084/2020 zo dňa 18. 11. 2020 rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.
3. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Žiline ako správny súd rozsudkom sp. zn. 30S/34/2021 zo dňa 20. 02. 2023 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 531084/2020 zo dňa 18. 11. 2020 aj rozhodnutie správcu dane č. 209716/2020 zo dňa 07. 05. 2020 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Vo vzťahu k preverovanej faktúre od dodávateľa IVAS správny súd uviedol, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľov, resp. tieto subjekty stotožniť. Hoci správca dane a žalovaný tvrdili, že nešlo o daňový podvod, uvádzali práve skutočnosti vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Žalovaný nesprávne právne vyhodnotil skutočnosť dodania služby v nadväznosti na nemožnosť dodania služby deklarovaným dodávateľom na faktúre z dôvodu nepreukázania dodania fakturovaných plnení v reťazci. Správca dane preto musí prijať jednoznačný záver, či došlo k porušeniu zákona o DPH, k daňovému podvodu alebo zneužitiu práva. Ak daňový subjekt splnil všetky podmienky podľa zákona o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, avšak správca dane zistil, že dodanie služby je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie DPH nie je porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, ale účasť na daňovom podvode. Vo vzťahu k preverovanej faktúre od dodávateľa TALUX, s.r.o. považoval správny súd žalobné body za nedôvodné.
4. Po vrátení veci správnym súdom správca dane rozhodnutím č. 100992819/2024 zo dňa 27. 03. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 199,17 eur, pretože mu neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry od dodávateľa TALUX, s.r.o. V odôvodnení odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a uviedol, že vo vzťahu k faktúre od dodávateľa IVAS žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie DPH a správca dane nezistil z analytického systému kontrolných výkazov narušenie neutrality DPH (daňový únik). Čo sa týka odpočítania dane z faktúry vystavenej dodávateľom TALUX, s.r.o., Krajský súd v Žiline ako správny súd sa stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného. O zisteniach správcu dane vo vyrubovacom konaní bol žalobca oboznámený dňa 08. 03. 2024, pričom napriek výzve správcu dane nepodal k tomuto oboznámeniu žiadne vyjadrenie.
5. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102187433/2024 zo dňa 05. 08. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K nepriznaniu práva na odpočítanie DPH z faktúry vystavenej dodávateľom TALUX, s.r.o. uviedol, že z textu predloženej faktúry vyplýva, že bola vystavená za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za mesiac august 2017 na základe zmluvy o dielo zo dňa 31. 03. 2009 a jej dodatkov. Predmetom zmluvy o dielo a dodatku č. 1 bolo aj v rokoch 2015 až 2017 poskytovanie čistiacich a upratovacích prác v priestoroch 5 pobočiek žalobcu (Trnava, Nitra, Trenčín, Košice a Prešov). Ing. Tabaček, konateľ dodávateľa TALUX, s.r.o., najprv uviedol, že v roku 2015, 2016 a 2017 sa upratovali pobočky žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11. 10. 2018), ale neskôr svoju výpoveď zmenil a uviedol, že sa pobočky neupratovali a upratovali sa len priestory na adrese Kálov 356, Žilina s tým, že pobočky si mal upratovať žalobca svojimi zamestnancami (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 11. 2019). Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 22. 11. 2019. O skutočnosti, že dodávateľ TALUX, s.r.o. realizoval v rokoch 2015 až 2017 čistiace a upratovacie práce priestorov žalobcu na adrese Kálov, Žilina svedčí aj výpoveď pani A. B. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 02. 2020), zamestnankyne dodávateľa TALUX, s.r.o., ktorá uviedla, že v rokoch 2015 až 2017 nevykonávala čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove, ale upratovala priestory na adrese Kálov, Žilina, konkrétne dve poschodia. Práce súvisiace s upratovacími a čistiacimi prácami na pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove ani neprideľovala žiadnemu podriadenému.
Zo zisteného skutkového stavu teda vyplynulo, že v rokoch 2015 až 2017 dodávateľ TALUX, s.r.o. nevykonával upratovacie a čistiace práce pre žalobcu na jeho pobočkách v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove, ale vykonával čistiace a upratovacie práce na adrese Kálov 356, Žilina, kde sa nachádza centrála žalobcu a jeho pobočka v Žiline. Faktúra predstavuje formálnu deklaráciu plnenia, pričom zo strany dodávateľa TALUX, s.r.o. nedošlo k dodaniu plnenia uvedeného v predmete faktúry, ktoré sa odlišovalo nielen miestom plnenia, ale aj rozsahom. Údaj o rozsahu poskytnutého plnenia sa na faktúre uvádza ako 1 súbor, čo je v prípade čistiacich a upratovacích prác nejasný údaj. Vychádzajúc zo zmluvy o dielo s dodatkom č. 1, na ktoré faktúra odkazuje, predstavuje cena za plnenie 995,83 eur (bez DPH)/mesiac a zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov pobočiek 5 x v týždni/1 hod. Upratovanie sa týkalo piatich pobočiek, a teda dodávateľ TALUX, s.r.o. mal realizovať čistiace práce v celkovom rozsahu 25 hodín týždenne (počet pobočiek krát počet hodín do týždňa na jednu pobočku, 5 x 5 = 25). Ako to vyplýva z predložených pracovných listov a výpovede pani A. B., upratovanie sa na centrále žalobcu a jeho pobočke v Žiline realizovalo denne od 7.00 hod. do 11.00 hod. denne, čo je iba 20 hodín týždenne.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
6.1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 6.2. V rámci žalobných bodov namietal nesprávne právne posúdenie veci, v rámci ktorého bolo nepriznanie práva na odpočítanie dane odôvodnené porušením § 49 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalobcu takéto porušenie preukázané nebolo, ale bolo preukázané, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil ako to žalobca deklaroval v daňovom priznaní. Žalobcovi by mohlo byť právo na odpočítanie dane odopreté, ak by vedel alebo mal vedieť, že prijaté plnenie je súčasťou daňového podvodu, čo však nebolo zo strany daňových orgánov ani len tvrdené. Žalobca uviedol, že splnil všetky zákonné (materiálne) podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko dodávateľovi TALUX, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v súvislosti s dodávkou služieb, ktoré žalobca následne použil na vykonávanie zdaniteľných činností. Tieto skutočnosti žalobca preukázal faktúrou a výsluchmi svedkov B. a Tabačeka, ktorí potvrdili vykonanie prác. S poukazom na princíp neutrality DPH, ak vznikne daňová povinnosť v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby jednej strane ako dodávateľovi a súčasne druhej strane ako odberateľovi, vzniká právo na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Voči žalobcovi bola DPH uplatnená od dodávateľa TALUX, s.r.o. v súlade s § 49 ods. 2 písm. a), druhá veta zákona o DPH. Žalobca tiež splnil podmienku uvedenú v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže má od dodávateľa TALUX, s.r.o. vystavené a doručené faktúry, ktoré spĺňajú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný vychádzal aj zo zmluvy o dielo a jej dodatkov, pričom z čl. VIII tejto zmluvy vyplýva oprávnenie žalobcu ako objednávateľa modifikovať výkon čistiacich a upratovacích prác, k čomu aj došlo, keď tieto práce boli na základe ústneho dojednania vykonávané len v priestoroch centrály a pobočky v Žiline. Túto skutočnosť potvrdil konateľ dodávateľa TALUX, s.r.o. aj žalobca, čo správca dane neakceptoval. Svedkyňa B. potvrdila, že v priestoroch žalobcu na adrese Kálov, Žilina vykonávala predmetné práce v rokoch 2015, 2016 a 2017 s presným špecifikovaním ich obsahu a doby výkonu a jej výpoveď korešponduje s odpoveďou svedka Tabačeka a tvrdením žalobcu, že z dôvodu hospodárnosti bolo po vzájomnej dohode upustené od upratovania na pobočkách a zabezpečovalo sa len upratovanie v priestoroch centrály a pobočky v Žiline. Táto skutočnosť je preukázaná aj v spojení s vystavenou faktúrou dodávateľom TALUX, s.r.o. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu vyhodnotili dôkazy výlučne v neprospech žalobcu, nepostupovali v súčinnosti so žalobcom a svoje zistenia založili izolovane na predpokladoch a domnienkach. Správca dane vyššie uvedené dôkazy nevzal do úvahy a svoje rozhodnutie oprel o text faktúry, kde je uvedené, že práce boli fakturované za jednotlivé pobočky. Toto sa však nezhoduje s realitou a správca dane neskúmal, prečo daný rozpor vznikol, neodstránil ho a neprihliadol na to, že dodávateľ nedopatrením neopravil text faktúry. Uvedená chyba vo faktúre neoprávňuje správcu dane na tvrdenie, že služby neboli dodané vôbec. Túto nezrovnalosť má daňový subjekt možnosť odstrániť podľa zákona o DPH aj podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. 6.3. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia, pretože daňové orgány sa dostatočne nevysporiadali s jeho námietkami, čím došlo k porušeniu § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Napadnuté rozhodnutie by spĺňalo požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti v zmysle § 63 daňového poriadku, ak by zo strany žalovaného boli uvedené
skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdiť, z akého dôvodu považoval zistený skutkový stav za dostatočný, hoci jednotlivé vykonané dôkazy boli protichodné a súčasne žalovaný odmietol vykonať ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy. Napadnuté rozhodnutie tvorí rozsiahla konštatačná časť a z hľadiska právneho posúdenia obsahuje len všeobecné odkazy na predošlé odvolanie a rozhodnutie a obmedzuje sa na formalistické potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné určiť akým spôsobom žalovaný jednotlivé skutočnosti vyhodnotil vo vzťahu k žalobcovi, ku konkrétnym skutočnostiam, dôkazom a vyjadreniam obsiahnutým v písomných podaniach. Napadnuté rozhodnutie je len konštatáciou vopred indikovaného záveru správcu dane o nepreukázaní reálneho plnenia. Správca dane a žalovaný hodnotia dôkazy selektívne, jednostranne a v neprospech žalobcu, čím je porušené právo žalobcu na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru aj zásada voľného hodnotenia dôkazov ustanovená v § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane nemôže selektívne vychádzať len z niektorých vykonaných dôkazov s tým, že nezhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správca dane porušil § 3 ods. 1 a daňového poriadku, podľa ktorého musí dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu aj § 24 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko neviedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najpresnejšie a nedostatočne vysvetlil správnu úvahu ohľadne nepriznania práva na odpočítanie dane. Ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom skutkovo, vecne a právne nevysvetľuje, prečo vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v neprospech žalobcu, hoci tieto dôkazy boli podľa žalobcu protichodné a súčasne žalobcom navrhnuté dôkazy mohli preukázať pravdivosť jeho tvrdení. 6.4. Žalobca ďalej namietal, že správca dane a žalovaný založili svoje závery na skutkovom stave, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Podľa žalobcu bolo preukázané reálne uskutočnenie služby v zmysle preverovanej faktúry, o čom svedčí najmä zmluva o dielo, na ktorú faktúra odkazuje, výpoveď svedkyne B. a ústna dohoda medzi zmluvnými stranami. Ak mal správca dane pochybnosti o práve žalobcu na odpočítanie DPH, mohol doplniť dokazovanie v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu. Správca dane a žalovaný mali dôjsť k zjavnému záveru o reálnom uskutočnení fakturovaných plnení, ktoré sú v súlade s čl. VIII zmluvy o dielo a korešpondujú s ústnym dojednaním. Čisto formálne nezrovnalosti na faktúrach nepreukazujú, že k dodaniu služieb nedošlo, pretože z faktúry a celkového skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu je zrejmé, kto, pre koho, kedy a čo dodal. Žalovaný preto pochybil, keď nezohľadnil všetky skutočnosti, najmä tie, ktoré svedčia v prospech žalobcovho práva na odpočet DPH. 6.5. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v rozpore s § 63 v spojení s § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku, a to najmä nezohľadnenie dôkazov predložených žalobcom svedčiacich v jeho prospech. Žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo odmietol všetky odvolacie dôvody žalobcu, pričom daňový poriadok mu takúto možnosť nedáva. Tým bolo odňaté žalobcovi právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci. Podľa žalobcu je výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením nezrozumiteľný, arbitrárny, a preto nezákonný. Správca dane a žalovaný porušili aj § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť prerušiť daňové konanie, ak má správca dane vedomosť, že bolo začaté konanie o predbežnej otázke rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. S poukazom na § 22 daňového poriadku a v súlade so záväznosťou súdnych rozhodnutí boli podľa žalobcu konania vedené na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn. 4Sfk/101/2022, 2Sfk/85/2022 a 4Sfk/102/2022 rozhodujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, keďže predmet prieskumu uvedených rozhodnutí je totožný s daňovou kontrolou u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017 a zdaniteľnými plneniami na základe zmluvy o dielo zo dňa 31. 03. 2009. 6.6. Záverom správnej žaloby žalobca zhrnul ustanovenia, ktoré podľa jeho názoru porušili správca dane a žalovaný, a to § 3 ods. 1 daňového poriadku, keď neprihliadli na dôkazy a ignorovali judikatúru na prospech žalobcu; § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď nepoužili najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu dane a nevykonali dostatočné dokazovanie, ale zamerali sa selektívne na dôkazy, ktoré mohli byť na ťarchu žalobcu; § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď nevyhodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti; § 24 ods. 2 daňového poriadku keď nedbali, aby skutočnosti na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a pri rozhodnutí vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu; § 63 ods. 2 daňového poriadku, pretože preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní; § 63 ods. 5 daňového poriadku, keďže odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia sú všeobecné bez nadväznosti na konkrétne zdaňovacie obdobie, bez špecifikácie jednotlivých skutočností a dôkazov a odpovedí na žalobcom vznesené zásadné otázky, pričom toto odôvodnenie bolo paušálne použité aj na iné kontrolované zdaňovacie obdobia rokov 2015, 2016 a 2017; § 61 ods. 1 písm. a) daňového
poriadku, pretože správca dane neprerušil prebiehajúce vyrubovacie konanie, hoci boli na Najvyššom správnom súde SR začaté vyššie uvedené konania, ktorých predmetom prieskumu boli rozhodnutia žalovaného o skutkovo totožných plneniach, čo možno subsumovať pod konania o predbežnej otázke.
7. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Tiež odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/34/2021 zo dňa 20. 02. 2023, podľa ktorého sú závery správnych orgánov ohľadom dodávateľa TALUX, s.r.o. správne a zo strany tohto dodávateľa nedošlo k dodaniu plnenia uvedeného na faktúre, lebo toto plnenie sa odlišovalo miestom aj rozsahom. Žalobca v replike odkázal na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a zdôraznil niektoré žalobné body. Nad rámec žalobnej argumentácie uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorý vyslovil záver o nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa žalobcu sa táto vada z predošlého konania prejavila aj v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.
Posúdenie veci správnym súdom
8. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 03. 12. 2025, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali, ani správny súd nevzhliadol žiaden dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.
9. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní správnej žaloby správny súd konštatuje, že jej veľká časť vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Žalobca na viacerých miestach uvádza len svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného ohľadom vyhodnotenia dokazovania a právnych záverov bez rozporovania konkrétnych záverov správcu dane a žalovaného a uvedenia v čom sú tieto závery nesprávne, resp. v rozpore so zákonom. Žalobca tiež odkazuje na viaceré súdne rozhodnutia bez uvedenia, v čom je právny alebo skutkový stav obdobný s preskúmavanou vecou a ako možno závery v týchto rozhodnutiach aplikovať na posudzovanú vec. Takto všeobecne formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia. Správny súd ku konkrétnym žalobným bodom uvádza nasledovné:
10. V žalobnom bode zhrnutom v odseku 6.2. tohto rozsudku žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci a má za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie dane, čo majú preukazovať vykonané dôkazy: faktúra, výsluchy svedkov B. a Tabačeka a zmluva o dielo. Správny súd tento žalobný bod nepovažuje za dôvodný. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými dôkazmi uvedenými žalobcom a vysvetlil prečo nepreukazujú dodanie fakturovaných služieb žalobcovi. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu závery žalovaného nerozporuje, len prezentuje vlastné hodnotenie dôkazov, z ktorého podľa neho vyplýva záver o splnení podmienok na odpočítanie DPH. Takto formulovaný žalobný bod preto nie je dostatočne konkrétny, keďže nesmeruje proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd zdôrazňuje, že predmetom faktúry od dodávateľa TALUX, s.r.o. bolo dodanie upratovacích služieb na piatich pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove. Z výsluchov svedkov B. a Tabačeka však vyplýva dodanie iného plnenia, a to upratovanie pobočky a centrály na adrese Kálov, Žilina. Z dodania takejto služby si však žalobca odpočítanie DPH neuplatňuje. Svedkyňa B. na otázku správcu dane uviedla, že v rokoch 2015 až 2017 nevykonávala čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu, ani ich nikomu neprideľovala. Preto vykonaným dokazovaním nebola preukázaná materiálna existencia plnenia uvedeného na faktúre, na základe ktorej si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie DPH. Plnenie, na ktoré poukázal žalobca,
sa od fakturovaného plnenia odlišovalo nielen miestom plnenia, ale aj samotným rozsahom, čo tiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnil. Údaj o rozsahu poskytnutého plnenia sa na faktúre udáva ako 1 súbor, čo je v prípade čistiacich a upratovacích prác nejasné. Vychádzajúc zo zmluvy o dielo zo dňa 31. 03. 2009 s dodatkom č. 1 uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom TALUX, s.r.o., na ktoré faktúra odkazuje, predstavuje cena za plnenie 995,83 eur (bez DPH)/mesiac a zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov pobočiek 5 x v týždni/1 hod. Nakoľko upratovanie sa týkalo piatich pobočiek, mal dodávateľ TALUX, s.r.o. realizovať čistiace a upratovacie práce v celkovom rozsahu 25 hodín týždenne (počet pobočiek x počet hodín do týždňa na jednu pobočku, 5 x 5 = 25). Ako to vyplýva z predložených pracovných listov a výpovede svedkyne B., upratovanie sa na centrále žalobcu a jeho pobočky v Žiline realizovalo denne od 7.00 hod. do 11.00 hod., čo je iba 20 hodín týždenne.
12. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe hovorí o možnosti modifikácie zmluvy o dielo v zmysle čl. VIII ústnym dojednaním, s touto námietkou sa vysporiadal žalovaný už vo svojom pôvodnom rozhodnutí č. 531084/2020 zo dňa 18. 11. 2020, keďže takáto argumentácia bola uvádzaná žalobcom v odvolaní, ktoré bolo predmetom posúdenia žalovaným. Toto rozhodnutie síce bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/34/2021 zo dňa 20. 02. 2023, avšak správny súd sa v odseku 27. rozsudku výslovne stotožnil s vyhodnotením tejto námietky žalovaným. Žalovaný konkrétne uviedol, že z čl. VIII zmluvy o dielo vyplýva iba určitá možnosť variability ohľadom času (doby) upratovania, nie však možnosť preniesť výkon upratovacích prác na iné miesto ako na dohodnuté pobočky žalobcu. Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 31. 03. 2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 09. 2011 bolo aj v rokoch 2015 – 2017 poskytovanie čistiacich a upratovacích prác v priestoroch piatich pobočiek žalobcu (Trnava, Nitra, Trenčín, Košice a Prešov). Ani jedno z týchto miest sa nezhoduje s adresou Kálov, Žilina. Z uvedeného vyplýva, že upratovanie na adrese Kálov, Žilina nemohlo byť postavené na zmluvnom základe, na ktorom boli vystavené posudzované faktúry. Správny súd považuje tento záver za správny a zodpovedajúci obsahu zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom TALUX, s.r.o. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že dodávateľ TALUX, s.r.o. len nedopatrením neopravil text faktúry. Samotný konateľ dodávateľa TALUX, s.r.o. totiž vo svojej prvej výpovedi (dňa 11. 10. 2018) uviedol, že sa upratovalo 5 pobočiek žalobcu a nie pobočka a centrála na adrese Kálov, Žilina, pričom v rámci tohto výsluchu vôbec nespomenul akúkoľvek modifikáciu zmluvy o dielo a už vôbec nie v tak podstatnom rozsahu, že by sa prestalo upratovať 5 pobočiek, ktoré predstavovali celý predmet zmluvného plnenia, a začala sa upratovať centrála a pobočka v Žiline, ktoré predmetom zmluvy neboli. Neskôr (dňa 28. 11. 2019) svoju výpoveď zmenil a uviedol, že sa pobočky neupratovali a upratovali sa len priestory na adrese Kálov 356, Žilina s tým, že pobočky si mal upratovať žalobca svojimi zamestnancami. Ide o podstatný rozdiel vo výpovedi, keď svedok potvrdzuje vykonanie odlišných plnení, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia rozporu v jeho jednotlivých výpovediach. Za tejto dôkaznej situácie nie je možné prisvedčiť žalobcovi v tom, že došlo k modifikácii zmluvy o dielo v predmete plnenia a že dodávateľ len nedopatrením neopravil text faktúry. Navyše k tejto argumentácii správny súd dodáva, že žalobca si uplatňuje odpočítanie DPH z faktúry, ktorej predmetom bolo upratovanie 5 pobočiek žalobcu a nie upratovanie priestorov žalobcu v Žiline. Faktúru s týmto predmetom plnenia predložil žalobca správcovi dane, pričom sa nedomáhal jej opravy u svojho dodávateľa. Pokiaľ by skutočne došlo k zmene obsahu zmluvného plnenia, správnemu súdu sa javí ako nelogické, že by žalobca pri uplatnení práva na odpočítanie DPH predložil správcovi dane faktúru s pôvodným predmetom plnenia, ktoré mu nebolo dodané. Preto sa táto argumentácia žalobcu javí ako účelová.
13. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie plnenia dodávateľom TALUX, s.r.o. uvedeného na faktúrach (čistiace a upratovacie práce v priestoroch 5 pobočiek žalobcu), teda nebola preukázaná materiálna existencia plnenia ako jedna z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH uplatňovaného žalobcom. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.
14. Žalobca v ďalšom žalobnom bode zhrnutom v odseku 6.3. toto rozsudku namieta nepreskúmateľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, pretože správca dane a žalovaný sa dostatočne nevysporiadali s jeho námietkami, napadnuté rozhodnutie obsahuje len rozsiahlu konštatačnú časť a pri právnom posúdení len všeobecné odkazy na predošlé odvolanie, jeho odôvodnenie, je formalistické a nie je z neho možné určiť ako žalovaný vyhodnotil jednotlivé konkrétne skutočnosti. Správny súd považuje tento žalobný bod za nedostatočne konkrétny, nakoľko žalobca neuvádza, ktoré skutočnosti neboli správcom dane a žalovaným riadne vyhodnotené, s akou argumentáciou žalobcu sa správca dane, resp. žalovaný v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí nevysporiadali,
prípadne, ktoré konkrétne úvahy žalovaného ku ktorým skutočnostiam alebo právnym otázkam nie sú dostatočné. Správy súd odkazuje na predchádzajúce odseky tohto rozsudku, kde uviedol ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami zistenými v priebehu administratívneho konania a ako vec právne posúdil, kde v podrobnostiach vysvetlil, prečo žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie DPH. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode namieta, že žalovaný odmietol vykonať ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy, aj táto žalobná námietka je nekonkrétna, keďže žalobca neuvádza, ktoré ním navrhnuté dôkazy neboli v administratívnom konaní vykonané. Žalobca tiež nedôvodne tvrdí, že vykonané dôkazy boli vyhodnotené výlučne v jeho neprospech, hoci dôkazy boli protichodné, keďže v tomto žalobnom bode neuvádza, ktoré dôkazy boli vo vzájomnom rozpore alebo prípadne, ktoré dôkazy nezohľadnené žalovaným svedčili v prospech žalobcu. Preto takto formulovanému žalobného bodu nemôže správny súd priznať úspech.
15. Pokiaľ žalobca v žalobnom bode zhrnutom v odseku 6.4. toto rozsudku namieta, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, ani s týmto žalobným bodom sa správny súd nestotožňuje. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu len prezentuje vlastné tvrdenia, že podľa neho bolo preukázané reálne dodanie služby v zmysle preverovanej faktúry, čo má byť preukázané zmluvou o dielo, výpoveďou svedkyne B. a ústnou dohodou medzi zmluvnými stranami. Správny súd však opätovne uvádza, že s týmito skutočnosťami sa žalovaný riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vysvetlil, prečo nepreukazujú uskutočnenie obchodu deklarovaného na preverovanej faktúre, ako to správny súd v podrobnostiach opísal vyššie. Žalobca v tomto žalobnom bode len opätovne prezentuje vlastný záver o tom, ako mal byť skutkový stav vyhodnotený, avšak nerozporuje jednotlivé úvahy žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.
16. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že žalovaný mal pri pochybnostiach o dodaní fakturovaného plnenia doplniť dokazovanie v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu. Dodanie fakturovaného plnenia bol totiž povinný preukázať práve žalobca. V priebehu daňového konania dochádza k presunu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, pričom ak správca dane nadobudne na základe vykonaného dokazovania pochybnosti o splnení podmienok na odpočítanie DPH, prechádza zo správcu dane dôkazné bremeno späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane ešte v priebehu daňovej kontroly žalobcovi na pojednávaní dňa 19. 12. 2018 oznámil svoje pochybnosti o tom, že nebolo preukázané reálne dodanie služieb žalobcovi od dodávateľa TALUX, s.r.o., a preto nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a ani práva žalobcu na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Preto dôkazné bremeno prešlo späť na žalobcu a správca dane ani žalovaný neboli povinní vykonávať ex offo (bez návrhov žalobcu) ďalšie dokazovanie na preukázanie, že k dodaniu plnenia došlo.
17. V úvode žalobného bodu zhrnutého v odseku 6.5. toto rozsudku žalobca opätovne všeobecne namieta, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a nezohľadnil ním predložené dôkazy svedčiace v jeho prospech. Žalobca však nekonkretizuje, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal a ktoré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu žalovaný nezohľadnil. Bez takejto konkretizácie nemožno preveriť namietané porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ani tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
18. Žalobca v tomto žalobnom bode ďalej nedôvodne namieta porušenie § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku dôvodiac, že správca dane neprerušil daňové konanie z dôvodu prebiehajúcich konaní vedených na Najvyššom správnom súde SR, ktorých predmetom prieskumu boli rozhodnutia žalovaného o skutkovo totožných plneniach. Správny súd uvádza, že v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane preruší daňové konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Predbežnú otázku upravuje § 22 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého, ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, inak si môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania s výnimkou otázky, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo otázky osobného stavu fyzickej osoby. Za predbežnú otázku tak možno považovať otázku potrebnú pre rozhodnutie v konkrétnej daňovej veci, o ktorej je oprávnený rozhodnúť iný orgán. Za takúto predbežnú otázku nemožno považovať rozhodnutie správneho súdu, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia daňových orgánov o vyrubení dane za iné zdaňovacie obdobia, hoci by sa v rámci neho posudzoval rovnaký druh plnenia na základe totožnej zmluvy. Rozhodnutie správcu dane totiž nevychádza zo záverov zistených v iných daňových konaniach týkajúcich sa iných zdaňovacích období a správca dane
by ani v prípade existencie takéhoto súdneho rozhodnutia ním nebol viazaný. Preto správca nebol povinný prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúcich konaní na Najvyššom správnom súde SR, keďže tieto nepredstavovali predbežnú otázku pre jeho rozhodnutie v zmysle daňového poriadku a tým pádom nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane a žalovaným, ktoré by spôsobovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
19. V závere správnej žaloby zhrnutom v odseku 6.6. tohto rozsudku žalobca len zhŕňa ustanovenia daňového poriadku, ktoré podľa jeho názoru porušili správca dane a žalovaný, avšak len opakuje skutočnosti, ktoré už uviedol v jednotlivých žalobných bodoch. Táto časť správnej žaloby neobsahuje žiadne nové konkrétne argumenty nad rámec už vznesených žalobných bodov, a preto z nej nemožno vyvodiť dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
20. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.
21. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.