Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-143-2024.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/143/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: SLOVENSKĚ ŚTRKOPIESKY, s.r.o., so sídlom Veľký Slavkov, Tatranská 18, IČO: 36 512 907, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & Partners, s.r.o., so sídlom Trenčín, Pred poľom 1652, proti žalovanej: Obec Liptovský Ján, so sídlom Liptovský Ján, Ulica Jána Kalinčiaka 39/3, IČO: 00 315 486, právne zastúpenej Karkó, s.r.o., so sídlom Žilina, Obchodná 8985/5A, o náhradu škody vo výške 138.891,66 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/118/2023-228 zo dňa 4. júla 2024 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej je daný. Vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné to, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli v územnom pláne obce (v znení jeho Doplnku č. 4) zahrnuté na využitie ťažby štrkopieskov. Uvedené žalovaná potvrdila žalobkyni aj v územnoplánovacej informácii z 19.9.2017, pričom následne žalobkyňa predmetné podiely nadobudla kúpnymi zmluvami v rokoch 2018 a 2019 „nepochybne za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti v podobe ťažby štrkopieskov“. „Nesporné nebolo“ ani to, že uznesením obecného zastupiteľstva boli prijaté zmeny územného plánu v znení Doplnku č. 6, čím došlo k vylúčeniu možnosti ťažby štrkopieskov v danej lokalite. Okresný súd priebežne uzavrel, že „by nemali byť pochybnosti o tom, že zmenou územného plánu obce sa zmarila možnosť podnikateľského plánu žalobkyne“. 2. Akcentoval, že civilný súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody nemôže skúmať, či došlo platne k zmene územného plánu obce. Preto sa v prebiehajúcom konaní nemôže zaoberať námietkami žalobkyne ohľadne zákonnosti procesu prijímania všeobecne záväzného nariadenia obce v znení Doplnku č. 6. Už v danej súvislosti však okresný súd „nad rámec uvedeného“ považoval za potrebné doplniť, že výklad žalobkyne k postupu v rámci prijímania všeobecného záväzného nariadenia považoval za opodstatnený. Konštatoval, že doposiaľ nebol vyslovený správnym súdom nesúlad tohto všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vzhľadom na tvrdený postoj prokuratúry takéto konanie ani začaté nebude. Vyslovil, že (civilný) súd je dotknutým všeobecne záväzným nariadením obce viazaný a „určite nemá právomoc konštatovať jeho neplatnosť“. 3. Súčasne uviedol, že normotvornú činnosť obce nemožno považovať za úradný postup a tak chýba príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou. Ak zákon predpokladá zmeny a doplnky územného plánu, nemôže sa sám o sebe výkon právomoci obce ako orgánu územného plánovania považovať za nesprávny úradný postup. Bezprostredne v nadväznosti na tento záver konštatoval, že to neznamená, že dotknutý subjekt „nemá a nemôže mať prostriedky právnej ochrany v prípade, ak je v neprimeranej miere zasiahnuté do jeho ústavných práv“. Iný výklad by bol nepochybne v rozpore
s povinnosťou štátu zabezpečiť prístup k súdu. Možnosť dotknutého subjektu len podnetovať protest prokurátora, považoval okresný súd za popretie základného práva na súdnu ochranu. 4. Následne sa zaoberal súvislosťami prijatia Doplnku č. 6, pričom nezistil, aký verejný záujem mal byť dosiahnutý touto zmenou, a preto ani nemožno posudzovať konflikt medzi verejným a súkromným záujmom. Javí sa, že táto zmena smerovala proti zámeru jediného subjektu – žalobkyne. Žalobkyňa pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov ale nemohla (ani pri dodržaní rozumnej miery obozretnosti) predvídať, že „náhle dôjde k zmene funkčného využitia územia bez toho, aby v rámci územnoplánovacej činnosti neboli žiadnym spôsobom zohľadnené jej vecné pripomienky“. Zmenou územného plánu tak nebola daná spravodlivá rovnováha medzi potrebou zmeny vo verejnom záujme a zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. 5. Okresný súd zopakoval, že normatívna povaha všeobecne záväzného nariadenia obce nevylučuje (v prípade, že dôjde k neprimeranému porušeniu rovnováhy medzi verejným záujmom a záujmom jednotlivca) vznik nároku na náhradu škody. Mal za to, že zmarenie legitímnych očakávaní žalobkyne, spojených s ústavou garantovanými právami vlastniť majetok a slobodne podnikať (čl. 20 ods. 1 a 35 ods. 1 Ústavy SR), nebolo zo strany žalovanej „zdôvodnené žiadnym presvedčivým spôsobom“. 6. Z hľadiska hospodárnosti konania zvolil postup podľa § 214 ods. 1 CSP a medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej je daný. Súčasne okresný súd zamietol návrh žalovanej na vydanie medzitýmneho rozsudku o prejudiciálne pôsobiacom práve v zmysle § 214 ods. 2 CSP. Konštatoval, že vydaním medzitýmneho rozsudku podľa § 214 ods. 1 CSP dochádza v tomto špecifickom prípade ku konzumácii predmetného (procesného) návrhu žalovanej.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žaloba bude v plnom rozsahu zamietnutá. Poukazovala na to, že v priebehu celého konania namietala, že civilný súd nemôže rozhodnúť o nezákonnosti všeobecne záväzného nariadenia obce. Napriek uvedenému okresný súd vyslovil existenciu základu nároku žalobkyne s tým, že je možné, aby adresát všeobecnej, platnej a nikým nezrušenej právnej regulácie žiadal odškodnenie za prijatie tejto regulácie. Zdôraznila, že k takémuto záveru okresného súdu chýba akýkoľvek odkaz na platnú právnu úpravu. Z jeho konštatovaní je zrejmé, že rozhodoval podľa zákona 514/2003 Z. z., avšak neuvádza, podľa ktorého jeho ustanovenia; čím sa stáva napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Hoci okresný súd konštatoval, že je všeobecne záväzným nariadením obce viazaný a nemá právomoc konštatovať jeho neplatnosť, sa touto otázkou vo svojich dôsledkoch zaoberal. 8. Odvolateľ akcentoval, že medzi charakterom zákona a všeobecne záväzného nariadenia obce nie je principiálne žiaden rozdiel. Svojimi úvahami okresný súd pritom „úplne priamo“ hovorí, že sa necíti byť viazaný a obmedzený zákonom. Záver o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia so zákonom vyslovil navyše bez toho, aby bolo vykonané či navrhované aspoň nejaké dokazovanie. Odvolateľ mal za to, že zmenou územného plánu nebol zasiahnutý jediný subjekt (žalobkyňa), ale množstvo ďalších spoluvlastníkov. Normotvorný proces nebol ani náhlou zmenou, ale trval viac ako dva roky. Dodal, že samotná územnoplánovacia informácia nie je žiadnym ubezpečením o nemennosti územného plánu na „veky vekov“; ide iba o informáciu o aktuálne platnom stave územnoplánovacej dokumentácie. 9. Žalovaná ďalej zdôraznila, že všeobecne záväzné normy sa neprijímajú tak, že sa dosiahne kompromis alebo dohoda s adresátmi právnych noriem. Rozhodnutie okresného súdu považovala za zmätočné, nezrozumiteľné a celkom svojvoľné. Na podporu svojej argumentácie citovala z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR, osobitne z uznesenia sp. zn. III.ÚS 563/2023.
10. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Prioritne poukazovala na to, že okresný súd prejudiciálne nerozhodol o tom, že všeobecne záväzné nariadenie žalovanej je nezákonné. To znamená, že okresný súd si neuzurpoval právomoc/oprávnenie posudzovať zákonnosť všeobecne záväzného nariadenia. Takáto interpretácia je neakceptovaním, resp. nepochopením rozhodnutia zo strany žalovanej. 11. Žalobkyňa uviedla, že okresný súd náležite konštatoval, že nezistil, aký verejný záujem mal byť dosiahnutý namietanou zmenou územného plánu. Tvrdila, že verejný záujem by mal byť poznateľný z textu právneho predpisu a účelu, ktorý bol sledovaný pri jeho prijímaní. Žalobkyňa trvala na tom, že zmena územného plánu Doplnkom č. 6 smerovala iba voči nej, lebo nikto z ďalších podielových spoluvlastníkov nie je podnikateľom s predmetom podnikania na ťažbu štrkopieskov. Celkovo namietala, že protistrana prekrúca skutočnosti uvedené okresným súdom. S odkazom na predpokladané dôvody zmeny územného plánu v zmysle § 30 Stavebného zákona mala za to, že v konkrétnostiach súdenej veci takéto dôvody potreby prijatia zmien zo súvisiaceho návrhu nevyplývali.
12. V následnej reakcii žalovaná zotrvala na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú v podstatnej časti zopakovala. 13. Žalobkyňa právo odvolacej dupliky nevyužila.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu vykazuje zásadnú disproporciu medzi vyslovenými východiskovými postulátmi a následným meritórnym posúdením veci, vrátane prijatých záverov. Hoci okresný súd opakovane (v rôznych formulačných modifikáciách) konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať normotvorný proces obce, resp., že je všeobecne záväzným nariadením obce viazaný, eventuálne, že normotvornú činnosť nemožno považovať za úradný postup (a teda chýba príčinná súvislosť s tvrdenou škodou), takmer súčasne vykonáva takýto vecný prieskum všeobecného záväzného nariadenia žalovanej, zahŕňajúci aj proces jeho prijímania. Uvedené zakladá takú mieru protirečení, ktorá vedie k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a tým k znemožneniu uplatňovania procesných práv (prioritne žalovanej) v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; čo podmienilo zrušenie rozsudku okresného súdu.
16. Strany 8 a 9 napadnutého rozsudku (veľmi zostručňujúco vyjadrené v bodoch 4. a 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia) svojou povahou a najmä svojimi dôsledkami totiž nie sú ničím iným, ako vyhodnotením „platnosti“ všeobecne záväzného nariadenia žalovanej zahŕňajúceho Doplnok 6 k územnému plánu obce. Uvedené však nespadá do právomoci všeobecného súdu konajúceho v civilnom sporovom konaní – v právnom rámci/režime Civilného sporového poriadku. 17. Neprimeraným zjednodušením – nezodpovedajúcim podstate uplatneného nároku žalobkyne – je i tvrdenie, že základom nároku je priamo Ústava SR. V konkrétnostiach súdenej veci nie je možné oddeliť (tvrdený) nárok od normotvornej činnosti obce (orgánu povolaného aj priamo článkom 66 Ústavy SR na jej realizáciu) a tvrdených nesprávností v procese takejto normotvorby.
18. Pokiaľ okresný súd uvádza, že prostriedky právnej ochrany práv a oprávnených záujmov (v tomto prípade žalobkyne) existujúce v rámci platnej a účinnej právnej úpravy sú nedostatočné a popierajú (jej) základné/ústavné právo na súdnu ochranu, v podstate konštatuje, že sú dané podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ CSP o súlade právnej úpravy dotknutých prostriedkov ochrany s Ústavou SR, resp. Listinou základných práv a slobôd. Za danej procesnej situácie tak okresný súd mal (v zmysle musel) konanie podľa označeného ustanovenia prerušiť a iniciovať konanie pred ústavným súdom. 19. Napriek tomu, že odvolací súd predmetný právny názor okresného súdu nezdieľa, zrušením napadnutého rozsudku vytvára – pri rešpektovaní náležitej autonómie každej súdnej inštancie sporového procesu – (tiež) priestor pre iniciovanie konania o súlade právnych predpisov okresným súdom.
20. S poukazom na § 220 ods. 3 CSP je nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nereagovanie okresného súdu na odvolateľom v priebehu prvoinštančného štádia konania zdôrazňované rozhodnutia Ústavného súdu SR; osobitne na uznesenie sp. zn. III. ÚS 563/2023. Situácia v predmetnom (inom) konaní je do značnej miery obdobná ako v posudzovanom spore. 21. V označenom rozhodnutí ústavný súd okrem iného uviedol, že ... k zníženiu hodnoty nadobudnutých nehnuteľností a tým k obmedzeniu vlastníckeho práva, došlo v dôsledku využitia normotvornej právomoci mesta, teda v dôsledku zásahu, ktorý má bez akýchkoľvek pochybností verejnoprávnu povahu; či ... práve skutočnosť, že k zásahu do legitímnych očakávaní malo dôjsť zmenou územného plánu, ktorá sa formálne realizuje prijatím všeobecne záväzného nariadenia, predurčuje aj možnosť dotknutých subjektov iniciovať právnu ochranu ich subjektívnych práv. Tie v slovenskom právnom systéme nespadajú do sféry civilného sporového konania, teda civilného súdnictva, ale skôr do oblasti verejnoprávnej, konkrétne podnecovaním využitia prostriedkov prokurátorského dozoru podľa zákona o prokuratúre, na čo môže nadväzovať aj prieskum zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia správnym súdom, prípadne prieskum jeho ústavnosti ústavným súdom v konaní podľa článku 125 ods. 1 ústavy.
22. Na dotknuté – svojou povahou zásadné – závery okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nijako nereaguje. Inými slovami, nekonštatuje (na základe jedinečnej úvahy vlastnej práve a len súdenej veci), že by sa zovšeobecňujúce závery ústavného súdu na posudzovaný prípad nevzťahovali, alebo („dôkladne“) nevysvetľuje odklon od ustálenej súdnej praxe najvyššej súdnej autority.
23. Ako výrok – svojim charakterom – bezprostredne podmienený/závislý od meritórneho výroku bol zrušený aj výrok o zamietnutí návrhu žalovanej na vydanie medzitýmneho rozsudku o prejudiciálne pôsobiacom práve.
24. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude – pokiaľ vyhodnotí aktuálnu právnu úpravu prostriedkov ochrany subjektu dotknutého normotvornou činnosťou obce ako odporujúcu Ústave SR – konanie v súdenej veci (obligatórne) prerušiť a iniciovať konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. Ak k predmetnému čiastkovému záveru nedospeje, bude v konaní pokračovať rešpektujúc existujúcu právnu úpravu, vrátane oprávnení/právomoci civilného sporového súdu. Pri posúdení sporu bude dbať na to, aby jeho východiská korešpondovali s prijatými závermi; čo v plnej miere platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia. Ak sa v jeho rámci odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, dôkladne odôvodní takýto odklon (§ 220 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie p r í p u s t n é .