Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-34-2025.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/34/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcov 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 2/ : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, obidvaja zast.: PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom 1. mája č. 52/18, 014 01 Bytča, IČO : 54 156 076 proti žalovanej : A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti, a to k pozemku CKN parc.č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre F., obec C., katastrálne územie C. a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento pozemok p r i k a z u j e v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/ ako manželov.
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne sumu 202,71 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcom v rade 1/ a 2/ proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.04.2025 proti žalovanej domáhali, aby súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, a to k pozemku CKN parc.č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre F., obec C., katastrálne územie C. a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že tento pozemok prikáže v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/ ako manželov za primeranú finančnú náhradu v celkovej výške 202,71 eur určenú znaleckým posudkom č.3/2025 zo dňa 02.04.2025 znalkyne G. E. C., C. D.28, XXX XX E. C..
2. Žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že žalobcovia a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku CKN parc.č. 714/2 - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre F., obec C., katastrálne územie C. s tým, že žalobcom svedčí spoluvlastnícky podiel 5/8 a žalovanej 3/8. Žalobcovia sa o predmetnú nehnuteľnosť starajú približne od roku 1995. Žalobcovia majú blízko predmetnej nehnuteľnosti rodinný dom a z dôvodu týchto skutočností zabezpečujú údržbu predmetnej nehnuteľnosti. Všetky náklady na predmetnú nehnuteľnosť hradia dlhodobo žalobcovia. Zdôraznili, že reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je možné s prihliadnutím na zákonné dôvody. Žalobcovia už nemajú záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, nakoľko sú presvedčení, že predmetnú nehnuteľnosť je možné využiť účelnejšie a hospodárnejšie s prihliadnutím na individuálne potreby a Ústavou garantované vlastnícke právo oboch spoluvlastníkov. Žalobcovia iniciovali niekoľko jednaní týkajúcich sa možného odkúpenia predmetnej nehnuteľnosti, avšak so žalovanou nedokázali nájsť mimosúdne riešenie celej záležitosti. V snahe vyhnúť sa súdnemu sporu
adresovali žalobcovia žalovanej niekoľko výziev, prvú už 11.10.2024, avšak ani na základe opakovanej snahy žalobcov nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu záležitosti. Za účelom stanovenia hodnoty sporu a primeranej náhrady si žalobcovia nechali vypracovať znalecký posudok k všeobecnej cene predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobcovia musia domáhať zrušenia a vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.06.2025 (č.l.42) uviedla, že predmetná nehnuteľnosť v minulosti patrila jej starým rodičom, starému otcovi H. I. v podiele 5/8 a J. I. v podiele 3/8, ktorí si želali, aby dedičstvo zostalo pre ďalšie generácie v ich rodine. Po smrti starého otca H. I. zdedila jeho podiel teta žalovanej K. C.. Po smrti starej mamy zdedila jej podiel teta žalovanej A. I. a po smrti A. I. tento podiel zdedila žalovaná. Ďalej žalovaná uviedla, že p. A. B. sa podarilo K. C. uviesť do omylu, že pozemok potrebuje pod stavbu, jej podiel odkúpil a zasadil na ňom bez súhlasu žalovanej ovocné stromy. Ďalej uviedla, že s odpredaním podielu nesúhlasila. V minulosti navrhovala zámenu pozemkov, na čo žalobcovia nepristúpili. V závere žalovaná uviedla, že opätovne navrhuje buď zámenu pozemkov alebo uzatvorenie kúpnej zmluvy, čím by sa vrátilo dedičstvo do jej rodiny.
4. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2025 k vyjadreniu žalovanej k žalobe (č.l. 48) uviedli, že zotrvávajú na žalobe v celom rozsahu. Zdôraznili aj to, že žalovaná nemá prístup k predmetnej nehnuteľnosti, naopak sú to práve žalobcovia, ktorí dlhodobo vlastnia okolité nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia s predmetným pozemkom a cez tento pozemok si zároveň zabezpečujú prístup, obslužnosť a faktické užívanie predmetných nehnuteľností, ide konkrétne o nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX K. XXXX pre k.ú. C..
5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2025 k vyjadreniu žalobcov zo dňa 29.07.2025 (č.l. 59) vo svojej podstate zopakovala už predtým prezentovanú argumentáciu a postoj. V závere tohto vyjadrenia navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho reálnou deľbou predmetného pozemku.
6. Súd na deň 04.12.2025 nariadil vo veci pojednávanie. Žalobcovia zotrvali na žalobe a svojom písomnom vyjadrení v celom rozsahu, rovnako tak žalovaná zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaná ďalej na pojednávaní potvrdila, že predmetný pozemok neužíva, nakoľko nemá k nemu prístup. 7. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to pozemku CKN parc.č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre F., obec C., katastrálne územie C. s tým, že žalobcom svedčí spoluvlastnícky podiel 5/8 a žalovanej 3/8. Tiež nebolo sporné, že žalobcovia sa o predmetnú nehnuteľnosť starajú približne od roku 1995. Žalobcovia majú blízko predmetnej nehnuteľnosti rodinný dom a z dôvodu týchto skutočností zabezpečujú údržbu predmetnej nehnuteľnosti. Všetky náklady na predmetnú nehnuteľnosť hradia dlhodobo žalobcovia. Tiež nebolo sporné, že žalobcovia vlastnia okolité pozemky ktoré priamo susedia s predmetným pozemkom a cez tento pozemok si zároveň zabezpečujú prístup, obslužnosť a faktické užívanie predmetných nehnuteľností. Tiež nebolo sporné, že žalovaná dlhodobo predmetný pozemok neužíva.
8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
9. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
10. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je prakticky daný najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou spoluvlastníkov (podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť.
13. Z vykonaného dokazovania má súd nesporne preukázané, že predmetný pozemok je pozemok poľnohospodársky a zároveň je nesporne preukázané, že tento pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.
14. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 185/1990 Zb. v znení noviel, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
15. Podľa § 23 ods.1 zákona č.185/1990 Zb. v znení noviel, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok.
16. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti bolo zrušené, a preto predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.
17. Zároveň v danom prípade platí v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 185/1990 Zb., tzv. „zákaz drobenia“ pozemkov. Prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedený v citovanom ust. § 142 ods.1 OZ, a to reálnou deľbou teda zo zákona nie je možný, nakoľko by na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vznikol rozdelením predmetného pozemku pozemok menší ako 3.000 m2. Preto súd zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku CKN parc.č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre F., obec C., katastrálne územie C. vyporiadal tak, že tento pozemok prikázal v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/ ako manželov, a to za primeranú finančnú náhradu (§ 142 ods. 1, veta tretia OZ).
18. Výšku finančnej náhrady súd považoval za zistenú nesporne, nakoľko žalobcovia jej výšku preukázali predloženým znaleckým posudkom s tým, že žalovaná túto výšku nijakým spôsobom v konaní nerozporovala, a na prípadnú inú výšku ani len neuvádzala svoje tvrdenia.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe § ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, keďže súd svojim konštitutívnym rozhodnutím zrušil predmetné spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho spôsobom, aký žalobcovia navrhovali v žalobe. Zároveň žalobcovia nesporne preukázali, že sa opakovane pokúsili so žalovanou dohodnúť mimosúdne, avšak z viny žalovanej k dohode nedošlo. Preto im súd proti žalovanej ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).