Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Ek/1621/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. – B., o vymoženie 1451,47 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ján Makita, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 220EX 280/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 06.06.2025 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1451,47 Eur s príslušenstvom priznanej na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov – rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 29.10.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2024 a vykonateľnosť dňa 17.12.2024 a uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 17.12.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.02.2025.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 17.06.2025 súdneho exekútora Mgr. Ján Makita, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 220EX 280/25. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 17.06.2025 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 220EX 280/25 zo dňa 08.07.2025 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 24.07.2025.

3. Povinný podal dňa 09.07.2025 a dňa 17.07.2025 (ešte pred samotným doručením upovedomenie a o začatí exekúcie zo dňa 08.07.2025) na poštovú prepravu podanie označené ako ,,Návrh na zastavenie exekúcie“ a ,,Žiadosť o zrušenie exekúcie“, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 11.07.2025 a dňa 18.07.2025, pričom tieto súd vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie a doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie (ďalej len ,,návrh na zastavenie exekúcie“). Súdny exekútor dňa 04.08.2025 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie. V doplňujúcom podaní uviedol, že žiada o zrušenie exekúcie z nasledovných dôvodov: Uvedenú zmluvu voči firme Slovak Telekom a za služby Mágia TV v roku 2018 povinný nikdy a nikde nepodpisoval. Uvedené adresy v Kvetoslavove a Chorvátskom Grobe na zmluvách, ako účastníka . sú falošné a nepravdivé. V E. na ulici Senecké 1153, kde býval povinný v prenájme, nevlastnil a ani nepoužíval služby od firmy Slovak Telecom, ale vlastnil satelitnú televíziu Skylink. V Chorvátskom Grobe na ulici Drozdia 4113/25 , nikdy nebýval ani nežil. Uvedené telefónne čísla na zmluve nikdy nepoužíval a ani nevlastnil.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Nie je v právomoci exekučného súdu preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.02.2009, sp. zn. ). Exekučný súd nie je oprávnený zrušiť, resp. zmeniť exekučný titul, resp. inak na neho neprihliadať. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, ale je to konanie v ktorom sa plnenia priznané exekučným titulom vymáhajú. Pokiaľ povinná chce zvrátiť tieto účinky a žiada preskúmať konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže tak urobiť v rámci exekučného konania, ale len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. mal ich uskutočniť v rámci riadnych opravných prostriedkov v konaní, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu tak, aby predmetný exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Nie sú pravdivé tvrdenia povinného, ktoré uvádza vo svojich návrhoch. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že: „2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanej doručená riadne do vlastných rúk dňa 03.07.2024.“ Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozsudok: č.k.39Csp/9/2023, ktorý vydal Mestský súd Bratislava IV dňa 29.10.2024 a ktorý sa stal právoplatným dňa 11.12.2024 a vykonateľným dňa 17.12.2024, uznesenie: č. k. , ktorý vydal Mestský súd Bratislava IV dňa 17.12.2024 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.02.2025. Povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie celej neuhradenej sumy. Exekúcia je vedená na podklade právoplatného a exekučného titulu, ktorý bol vydaný v súdnom konaní. Pôvodne bol žalobný návrh podaný na Okresnom súde Banská Bystrica – upomínacie konanie. Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vo veci rozhodol Platobným rozkazom spisovej značky zo dňa 11.1.2023. Platobný rozkaz upomínacieho súdu sa povinnému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto upomínací súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že dôjde k zastaveniu exekúcie, ak povinný v konaní o návrhu na zastavenie unesie dôkazné bremeno na preukázanie právnych skutočností, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že posúdil podania účastníkov zavedené do exekučného spisu samostatne, ako i v kontexte obsahu exekučného spisu ako celku. Na základe uvedeného súdny exekútor rekapituluje ako nespochybniteľný fakt, že oprávnený riadne dosiahol právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo svojej veci a to také, ktoré mu priznáva právo na peňažné plnenie od povinného po náležitom dokazovaní a uvážení súdmi Slovenskej republiky, ktoré (ako oprávnený preukázal i vo svojom vyjadrení) sa náležite vysporiadali už v čase „nachádzacieho“, teda súdneho konania. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, t.j. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ťaží povinného, pričom povinný nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Absencia tvrdenia právne relevantných skutočností, pre posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie vedenie k neúspechu v konaní. Máme zato, že povinným uvádzané dôvody na zastavenie exekúcie, nemajú v tomto procesnom štádiu relevanciu a súdny exekútor konštatuje dôvodnosť, aby súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v znení jeho doplnenia v celom rozsahu.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

15. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd

exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

17. Súd považuje za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (pozri NS SR sp. zn. ).

18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok.

20. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza iba skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok, pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.

21. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1451,47 Eur s príslušenstvom, ktorá zo strany povinného nebola splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia peňažného nároku vo výške 1451,47 Eur s príslušenstvom. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti

exekučného titulu resp. exekučných titulov, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutia. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

22. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.).

23. Oprávnenému v konaní nevznikli žiadne výdavky v súvislosti s jeho zastupovaním, keďže vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si podal sám a nie prostredníctvom právneho zástupcu, preto súd o náhrade trov nerozhodoval.

24. Povinnému v konaní nevznikli žiadne výdavky v súvislosti s jeho zastupovaním, keďže nebol právne zastúpený, preto súd o náhrade trov nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.