Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/32/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu Skinso s.r.o., Potěhníkova 105, Malenovice, 763 2 Zlín, Česká republika, IČO: 293 68 537, práv. zast. Advokátní kancelář Petráš Rezek s.r.o. Opletalova 1525/39, 110 00 Praha - Nové Město, Česká republika, IČO: 074 17 641, substitučne práv. zast. LAWIKON s.r.o., advokátska kancelária, Gajova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 578 849, proti žalovanému Facederma, s.r.o., Líščie Nivy 448/9, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 435 956, práv. zast. MG LEGAL s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 549 996 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. - 81 zo dňa 7.1.2026, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. - 81 zo dňa 7.1.2026 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 16.12.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť stiahnuť z trhu v Českej a Slovenskej republike výrobok sérum na riasy a obočie s dominantným označením hairplus, ktoré je najväčším nápisom na jednej strane fľaštičky výrobku, ktorá má čiernu alebo tmavo modrú farbu s vrchnákom v odtieňoch zlatej alebo matne žltej. Druhým výrokom žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa akejkoľvek distribúcie alebo uvádzania na trh v Českej a Slovenskej republike vyššie popísaného výrobku sérum na riasy a obočie. 3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že obe spoločnosti sa zaoberajú predajom kozmetických výrobkov a sú voči sebe v konkurenčnom postavení. Od roku 2012 do roku 2024 obe spoločnosti predávali kozmetické výrobky značky FacEvolution od nemeckého výrobcu, spoločnosti Pellatur GmbH, medzi ktoré patrilo tiež sérum na riasy s označením hairPLUS; žalobca bol výhradným dodávateľom týchto výrobkov pre český trh a žalovaný pre slovenský trh. Od 1.7.2024 je výhradným distribútorom výrobkov značky FacEvolution vrátane produktu hairPLUS pre celé územie Európskej únie výlučne žalobca. Vzhľad produktu hairPLUS je od roku 2012 nemenný, flakón má čiernu farbu a zlatý vrchnák, dominuje mu biely nápis s názvom produktu „hairPLUS“ využívajúci kombináciu veľkých a malých tlačených písmen. Pod vrchnákom je malým písmom uvedený nápis značky FacEvolution. Krabička produktu je čierna, opäť jej dominuje totožný názov produktu „hairPLUS“ písaný rovnakým štýlom ako je na flakóne. Na vrchu krabičky je uvedený nápis značky FacEvolution. Žalovaný aj napriek strate práv k distribúcii produktu „hairPLUS“ ako aj ďalších produktov značky FacEvolution tieto ďalej ponúka na svojom e-shope (www.facederma.cz

a www.facederma.sk) s označením HAIRPLUS pod vlastnou značkou Facederma, pritom chýba uvedenie značky FacEvolution. Na webových stránkach žalovaný prezentuje iba vzhľad flakónu bez krabičky, ktorý nesie totožné hlavné rysy ako produkt predávaný žalobcom, t.j. flakón má čiernu farbu so zlatým vrchnákom, dominantným prvkom je biely nápis HAIRPLUS; zameniteľnosť s produktom žalobcu je zdôraznená dvoma tenkými prúžkami na vrchnáku flakónu, ktoré ho rozdeľujú na tretiny. Ešte v novembri 2024 žalovaný ponúkal originálny produkt HairPLUS značky FacEvolution napriek tomu, že k tomuto výrobku už nemal práva od jeho nemeckého výrobcu. V tomto čase nepodnikol žalobca proti žalovanému žiadne právne kroky, nakoľko sa domnieval, že sa jedná o dočasnú situáciu, ktorá bude trvať iba do doby vypredania zásob výrobkov značky FacEvolution, ktoré žalovaný naskladnil ešte v čase, kedy bol oficiálnym distribútorom tejto značky pre Slovenskú republiku. Vlastný zameniteľný produkt s označením HAIRPLUS začal žalovaný vyrábať a predávať až po ukončení práv k distribúcii výrobkov značky FacEvolution na začiatku roku 2025. Výrobok HAIRPLUS vykazuje vysokú mieru podobnosti s rovnakým výrobkom značky FacEvolution, rozdiel spočíva v odstránení značky FacEvolution spod vrchnáku flakónu a jeho nahradenie podobne nevýrazným a malým textom „Mihalnice a obočie“. Tento svoj produkt žalovaný ponuka s reklamným tvrdením, že sa jedná o vylepšené zloženie; takéto odkazy sa vyskytujú už od prvého uvedenia produktu HAIRPLUS pod jeho značkovom Facederma, t.j. od začiatku roku 2025. Je zrejmé že tvrdenie o novom vylepšenom zložení žalovaný uvádza v porovnaní s produktom značky FacEvolution, ktoré distribuuje žalobca. Reklamné tvrdenie žalovaného navyše vyvoláva dojem, že sa jedná o vylepšenú receptúru, ktorá je založená na pôvodnom zložení a ide tak o jej zdokonalenie. Na webových stránkach žalovaného jedna z troch hlavných reklám odkazuje práve na produkt HAIRPLUS. S ohľadom na plynulosť prechodu žalovaného medzi značkami pri produkte HAIRPLUS je pravdepodobné, že si priemerný spotrebiteľ neuvedomí, že sa jedná o rozdielne produkty, ale bude si myslieť, že sa jedná o dokonalejší, ale stále rovnaký výrobok. Žalovaný navyše neponúka sporný produkt iba koncovým zákazníkom prostredníctvom svojich e-shopov, ale oslovuje aj ďalších predajcov; žalobca disponuje emailom od svojho obchodného partnera pre oblasť Nemecka, spoločnosti BHS Beauty Hair Store GmbH, v ktorom žalovaný priznáva, že pôvodne pôsobil ako distribútor pre výrobky FacEvolution a po odňatí práv k tomuto výrobku vyvinul vlastné sérum na riasy, ktoré predáva v zameniteľných obaloch pod rovnakým názvom. Zameniteľný produkt žalobcu a žalovaného vyvoláva zmätok u zákazníkov, ktorí sa opakovane dokazujú či žalovaný predáva rovnaký výrobok ako žalobca. Popísaný skutkový stav preukazuje nekalosúťažné konanie zo strany žalovaného.

4. Žalobca má zato, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov do vydania rozhodnutia vo veci samej a to z dôvodu, že žalovaný sa dopúšťa nekalosúťažného konania, pričom bezprostredne dotknutým súťažiteľom je žalobca. Nielenže žalovaný napodobňuje výrobky, k výhradnej distribúcii ktorých má právo žalobca, ale tiež uvádza klamlivé informácie ohľadne vlastnosti oboch dotknutých produktov s cieľom vyvolať v myslení zákazníkov zdanie, že výrobok žalovaného predstavuje vylepšenú a zdokonalenú verziu oproti výrobku žalobcu. Napriek tomu, že žalobca je výhradný distribútor značky FacEvolution a teda aj výrobku hairPLUS, žalovaný obchádza túto exkluzivitu a získava pre seba výhodu bez toho, žeby uzavrel so žalobcom akúkoľvek dohodu, na základe ktorej by s povolením žalobcu za primeranú odmenu predával výrobok hairPLUS. Napodobňovanie výrobku umožňuje žalovanému ťažiť z povesti a marketingu dotknutého výrobku žalobcu a aj takýmto spôsobom získavať neprimeranú výhodu. Žalobca deklaroval, že v stanovenej lehote po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podá žalobu voči žalovanému, ktorou sa bude domáhať uloženia rovnakej povinnosti, ako je obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobca je na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy so spoločnosťou Pellatur GmbH ako výrobcom kozmetiky značky FacEvolution výhradným distribútorom výrobkov tejto značky v krajinách EÚ. Medzi distribuované výrobky patrí sérum na riasy a obočie s označením hairPLUS v čiernom flakóne so zlatým vrchnákom, ktorému dominuje biely nápis s názvom produktu „hairPLUS“; pod vrchnákom je malým písmom uvedený nápis značky FacEvolution. Vzhľad výrobku je od roku 2012 nemenný. Žalovaný počnúc rokom 2025 ponúka na svojom českom a slovenskom e-shope produkt s označením HAIRPLUS pod vlastnou značkou Facederma, pritom flakón produktu má hlavné rysy totožné s produktom žalobcu, to znamená, že flakón má čiernu farbu so zlatým vrchnákom, dominantným prvkom je biely nápis HAIRPLUS, pričom pod vrchnákom flakónu je značka FacEvolution nahradená podobne nevýrazným a malým textom „Mihalnice a obočie“. Na zadnej strane flakónu je uvedená značka FACEDERMA, ktorú však zákazník nevidí, nakoľko z inzercie produktu je zrejmé, že tento je uvádzaný z prednej strany s nápisom HAIRPLUS. Medzi stranami sporu začiatkom roku 2025 prebehla komunikácia s cieľom vyriešiť celú situáciu zmierlivo, v apríli 2025 žalovaný emailom

oznámil dokončovanie redizajnu výrobkov, čo zaberie približne 3 - 4 mesiace a to všetko v snahe vyhnúť sa súdnym konaniam a nákladom s tým súvisiacich na oboch stranách. V posudzovanom prípade má súd za to, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal, resp. neosvedčil naliehavosť požadovanej úpravy práve vzhľadom na dlhodobý pretrvávajúci stav. O skutočností že žalovaný prostredníctvom slovenského a českého e-shopu ponúka na predaj výrobok HAIRPLUS mal žalobca vedomosť už začiatkom roku 2025, čo mal súd osvedčené jeho predžalobnou výzvou zo dňa 17.2.2025. Podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia z decembra 2025 odôvodnil žalobca len veľmi všeobecne; úplne absentuje dôvod potreby bezodkladnej úpravy práv pomerov medzi ním a žalovaným. Tvrdené porušovanie práv žalobcu ako súťažiteľa prebieha dlhodobo a žalobca neosvedčil dôvod, pre ktorý nie je možné domáhať sa svojich práv žalobou, ale výlučne len návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola absencia prvku naliehavosti a neodkladnosti ako predpokladu pre úspech v konaní.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa , písm. h) . V odvolaní uviedol, že žalobca zásadne nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, keďže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Súd tak zjavne vychádzal výlučne z posúdenia minulého časového úseku a nie z aktuálnej existencie škodlivého stavu, ako aj hrozby jeho pokračovania. Žalobca tvrdil a zároveň aj dôkazmi riadne preukázal, že v čase podania Návrhu nekalosúťažné konanie žalovaného voči žalobcovi trvalo, preto nie je možné stotožniť sa s právnym záverom prvostupňového súdu. Žalobca uviedol, že žiaden zákon nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je potrebné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodujúce by tak malo byť osvedčenie, či v čase rozhodovania o návrhu trvá nezákonný stav, ujma alebo hrozí jej bezprostredný vznik. Práve táto skutočnosť - nie dĺžka doby od začiatku nekalosúťažného konania. Súd prvého stupňa teda hodnotil otázku naliehavosti prepäto formalisticky, bez prihliadnutia na aktuálnu povahu a trvanie škodlivého stavu, a tým nesprávne vyvodil, že podmienka naliehavosti nebola splnená. Pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v dobe vydania rozhodnutia súdu. Prvostupňový súd nesprávne interpretuje pojem „bezodkladnosť“ a stanovenie akejsi novej lehoty, do kedy je žalobca údajne povinný uplatniť svoje práva. Spotrebitelia sú zavádzaní konaním žalovaného, keď kupujú výrobok, ktorý sa líši zložením, účinkami a kvalitou, pričom veria, že kupujú overený výrobok značky FacEvolution. To ovplyvňuje nielen záujmy žalobcu, ale aj verejný záujem na ochrane spotrebiteľa a spravodlivom obchodovaní. Je preto zrejmé, že potreba naliehavého zásahu súdu bola v žiadosti dostatočne odôvodnená a zdôvodnená

- nezákonná situácia pokračuje, spôsobuje nenapraviteľné škody a narúša hospodársku súťaž a dôveru spotrebiteľov. Pokračovanie tejto situácie zhoršuje škodu spôsobenú žalobcovi, a tým zvyšuje naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. V takejto situácii je potrebné dočasne regulovať vzťahy medzi stranami, kým nebude vydané konečné rozhodnutie vo veci samej, aby sa zabránilo ďalšej škode a porušovaniu práv žalobcu a verejného záujmu. Porušovanie pravidiel nekalej súťaže stále pretrváva v dôsledku aktívneho konania žalovaného, čo zvyšuje naliehavosť nápravy situácie medzi stranami. Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o nároku o náhrade trov konania z princípu úspechu v konaní podľa , avšak bez zohľadnenia špecifík konania o neodkladnom opatrení, ktoré má dočasný, preventívny a ochranný charakter. Neúspech žalobcu v konaní o neodkladnom opatrení neznamená, že návrh bol zjavne bezdôvodný alebo šikanózny. Naopak žalobca tvrdí, že návrh podal v situácii, keď (i) existovala a stále existuje reálna hrozba ujmy; (ii) žalobca osvedčil existenciu svojho práva (súd jasne uviedol, že žalobca preukázal výlučne právo distribúcie tovarov) a (iii) Návrh smeroval k ochrane jeho oprávnených záujmov. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 30.3.2026 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, najmä so závermi o absencii prvku naliehavosti. Žalobca sám priznal, že o konaní žalovaného, ktoré vo svojom návrhu napáda vedel už od začiatku roka 2025 (viď predžalobná výzva zo dňa 17.2.2025). Skutočnosť, že žalobca čakal s podaním návrhu na neodkladné opatrenie až do decembra 2025, t. j. takmer 10 mesiacov, jednoznačne vyvracia jeho tvrdenie o potrebe „bezodkladnej“ úpravy pomerov. Žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o tom, že konanie žalovaného naplnilo znaky nekalej súťaže alebo klamlivej reklamy, resp. že by mu v dôsledku činnosti žalovaného hrozila alebo vznikla nenapraviteľná alebo bezprostredná majetková ujma. S ohľadom na to, že produkt žalovaného je na trhu k dnešnému dňu už viac ako rok, ak by tvrdenia žalobcu boli pravdivé, za tento čas by sa údajná ujma mala premietnuť aj do „reálnych čísel“ v podobe zníženého zisku alebo zhoršenia predaja produktov žalobcu, čo sa však

nestalo. Žalobca žiada stiahnutie výrobkov z trhu v dvoch štátoch. Takýto zásah je v rámci neodkladného opatrenia neprimeraný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania odporcovi v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa , bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a s poukazom na ustanovenie , konštatuje správnosť jeho dôvodov. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

12. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobu je odvolací súd toho názoru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že vzťahy medzi stranami sú v takom konflikte, že si vyžadujú bezprostrednú úpravu a to v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia. Dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať v súlade s ust. a . Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia

bude ohrozená. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený pretože pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovania nevykonáva ale súd posudzuje či sú tvrdené skutočnosti osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v konaní a to konkrétne navrhovaným petitom. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia žalobcu, ktorá vychádza z potreby ochrany ich právom chránených záujmov v rozsahu tvrdeného nekalosúťažného konania žalovaného nemôže ani pri najlepšej vôli spĺňať podmienku potreby bezodkladnosti ochrany práv žalobcu pretože aj podľa žalobcu ohrozujúci stav trvá už niekoľko mesiacov. Žalobca mal teda možnosť domáhať sa zabráneniu prípadného nekalosúťažného konania žalovaného už skôr a to neodkladne po tom ako takéto konanie žalovaného zistil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že tvrdené porušovanie práv žalobcu ako súťažiteľa prebieha dlhodobo a žalobca neosvedčil dôvod, pre ktorý nie je možné domáhať sa svojich práv žalobou, ale výlučne len návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu je v prípade nekalosúťažného konania nevyhnutné aby o dôvodnosti zákazu takéhoto konania bolo rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania vo veci samej. Vo veci samej je nevyhnutné preukázať akým konaním dochádza k obmedzeniu súťaže, či je možné posúdiť produkt žalovaného ako zameniteľný s produktom žalobcu a či predajom produktu žalovaného získava žalovaný pre seba výhodu (a v akom rozsahu) na úkor žalobcu a či na strane žalovaného sa jedná o produkt odlišný alebo podobný od produktu žalobcu a teda je len podobný a znaky zameniteľnosti nespĺňa. Pre dokazovanie v naznačenom smere nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priestor pretože dokazovanie súd nevykonáva ale len osvedčuje tvrdenia žalobcu.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre posúdenie dôvodnosti navrhovaného nároku ako aj podaného odvolania v súlade s , podstatný stav medzi stranami v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k názoru, že žalobca neosvedčil potrebu bezprostrednej úpravy pomerov strán a to vzhľadom na značný časový odstup od údajného zásahu žalovaného do právom chránených záujmov žalobcu. Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil ( ).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , a , tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).