Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-62C/88/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v právnom spore žalobcu: Q. L., U. XX.XX.XXXX, F. R.: R. XX, XXX XX R., právne zastúpená: Advokátska kancelária Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom: Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: D. L., U. XX.XX.XXXX, F. R.: G. X, XXX XX U. N., právne zastúpený: JUDr. Jozef Pojdák, advokát, so sídlom: Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 30 849 551, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného rozostavaný rodinný dom bez prideleného súpisného čísla postavený na pozemku parcely registra „C” s parcelným číslom XX/X, o výmere 145 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela vedená na LV č. XXXX, dom zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. D. N., obec U. N., okres Senec, spolu so stavebnými súčasťami nachádzajúcimi sa na uvedenej parcele.

II. Žalovaný je povinný prebrať v celom rozsahu záväzok z hypotekárneho úveru podľa úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 21. 07. 2016, vedeného voči veriteľovi ČSOB, a. s.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 26.929,68 eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2020 domáha proti žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 21.02.2018 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.02.2018, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX. Tvrdila, že strany sa ani po rozvode nedohodli na vyporiadaní spoločného majetku a záväzkov, preto sa domáha, aby o vyporiadaní rozhodol súd. Žalobkyňa označila za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozostavaný rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „C” s parcelným číslom XX/X, o výmere 145 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela vedená na LV č. XXXX, dom zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. D. N., obec U. N., okres E. (ďalej len „Rodinný dom“), hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto Rodinnom dome v stave ako stoja a ležia (ďalej len „Hnuteľné veci“) a osobné motorové vozidlo Renault Scenic, rok výroby 2004 (ďalej len „Vozidlo“).

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedla, že trhová hodnota rozostavaného Rodinného domu ku dňu právoplatnosti rozvodu bola podľa jej zistení 205.012,60 €, a to na základe priemernej ceny rodinných domov v danej lokalite a podlahovej plochy stavby. Hodnotu motorového Vozidla určila na 2.400 €. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

zaradila aj všetky Hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome v stave, v akom sa nachádzali ku dňu rozvodu. Žalobkyňa zároveň tvrdí, že do spoločného majetku vložila aj vlastné finančné prostriedky vo výške 4.000 €, ktoré jej mali byť darované jej matkou. Pokiaľ ide o záväzky, žalobkyňa uviedla, že počas manželstva vznikol spoločný dlh z bezúčelového hypotekárneho úveru poskytnutého OTP Bankou Slovensko, a. s., vo výške 89.341 €, pričom zostatok ku dňu rozvodu predstavoval 85.421,16 €. Tento záväzok podľa nej tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov a musí byť pri vyporiadaní zohľadnený. Tvrdila, že hypotekárny úver bol použitý na výstavbu Rodinného domu a čiastočne na kúpu motorového vozidla. Žalobkyňa navrhla, aby všetky nehnuteľné, hnuteľné veci a záväzky pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý nehnuteľnosť užíva, pričom jej má žalovaný zaplatiť vyrovnávací podiel vypočítaný zo súčtu hodnoty majetku a započítaných záväzkov. Podľa jej návrhu predstavuje vyrovnávací podiel žalobkyne sumu 64.995,72 €, ktorú žiada priznať jednorazovo. Žalobkyňa tvrdí, že navrhované vyporiadanie zodpovedá zákonnému princípu rovnosti podielov oboch manželov podľa a zohľadňuje všetky aktíva aj pasíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol, že manželia pred uzavretím manželstva bývali v rodinnom dome rodičov žalovaného, ktorí im podľa svojich možností vytvárali priestor pre spoločné bývanie. Tvrdil, že počas manželstva znášal väčšinu finančnej ťarchy domácnosti, nakoľko žalobkyňa bola podstatnú časť času bez príjmu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o jej vnose 4.000,- € do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že išlo o peňažný dar od jej matky použitý ešte pred uzavretím manželstva najmä na výdavky súvisiace s tehotenstvom žalobkyne. Súčasne uviedol, že aj on sám počas manželstva prijímal od svojich rodičov finančné dary, a to formou úhrady nákladov na bývanie, energií, ako aj výstavbu Rodinného domu, a preto nemožno priznať jednostranný prospech len žalobkyni. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, žalovaný zdôraznil, že rozostavaný Rodinný dom bol budovaný svojpomocne na pozemku, ktorý sporové strany nadobudli do podielového spoluvlastníctva darovaním od otca a tety žalovaného. Pozemok bol podľa jeho tvrdení dlhodobo neprístupný motorovým vozidlom a prístup bol možný len cez cudzie pozemky na základe vecného bremena, čo podľa neho výrazne znižuje jeho hodnotu. Uviedol, že predmetný Rodinný dom je v čase vyporiadania nedokončenou stavbou, bez napojenia na elektrinu, plyn a vodu, bez fasádnych úprav, chodníkov a terénnych úprav, a preto nesúhlasí s hodnotou nehnuteľnosti uvedenou žalobkyňou, ktorú považuje za neprimerane nadhodnotenú. Ako hodnotu Rodinného domu uviedol sumu 108.000,- eur. Vo vzťahu k Vozidlu uviedol, že jeho hodnota je 1.500,- eur, čo dokladá aktuálnymi cenovými ponukami na bazáre. K spoločným záväzkom uviedol, že hypotekárny úver bol použitý výlučne na výstavbu Rodinného domu a od rozvratu manželstva spláca tento úver výlučne on, pričom mesačné splátky predstavujú sumu 345,- eur. Zdôraznil, že žalobkyňa k splácaniu úveru neprispievala ani počas trvania manželstva, a preto navrhuje, aby sa pri vyporiadaní zohľadnili aj pasíva, ktoré podľa neho bezprostredne podmieňujú hodnotu nadobudnutého majetku. Je nevyhnutné vyporiadať nielen aktíva, ale aj pasíva. Žalovaný preto považuje návrh žalobkyne za neodrážajúci skutočný stav veci, nesúhlasí s jej hodnotovým určením majetku a navrhuje, aby súd pri vyporiadaní prihliadol na reálnu mieru jeho osobného, finančného a pracovného prínosu, nedokončenosť stavby, zaťaženie nehnuteľnosti úverom a existenciu vecných bremien, ktoré podľa neho podstatne ovplyvňujú hodnotu spoločného majetku.

4. Žalobkyňa vo svojom doplňujúcom vyjadrení k podaniu žalovaného uviedla, že finančné prostriedky vo výške 4.000 €, ktoré si uplatňuje ako vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepredstavujú dar poskytnutý jej matkou, ale tieto prostriedky pochádzali z poistného plnenia vyplateného žalobkyni v roku 2009 v sume 6.357,72 €, teda o životné úspory žalobkyne. Zdôraznila, že tieto finančné prostriedky boli jej výlučným majetkom nadobudnutým pred uzavretím manželstva a boli použité na úhradu výdavkov súvisiacich s domácnosťou, zariadením izieb a obstaraním vecí potrebných v období tehotenstva. Žalobkyňa namietla tvrdenie žalovaného, že by išlo o dar jej matky a uviedla, že takéto tvrdenia sú v rozpore s listinnými dôkazmi. K darom od rodičov žalobkyňa uviedla, že rovnako aj jej rodičia sporovým stranám darovali množstvo darov a navrhuje, aby sa na dary od rodičov jednotlivých sporových strán pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprihliadalo. K otázke zamestnania uviedla, že tvrdenia žalovaného o tom, že dva roky po skončení materskej dovolenky nepracovala, sú nepravdivé. Po skončení materskej dovolenky sa podľa svojich možností opakovane zamestnávala - najskôr u svojho pôvodného zamestnávateľa Z., Q.. D.., následne na dohodu v spoločnosti G. SK, E..A..O.. a neskôr v V. C. I. E..N... Žalobkyňa zdôraznila, že hľadanie stabilného pracovného pomeru bolo komplikované z dôvodu otváracích hodín materskej školy v U. N. a nutnosti dochádzať do Bratislavy alebo Senca

hromadnou dopravou, pričom žalovaný odmietal prispôsobiť odvoz dieťaťa do škôlky tak, aby žalobkyňa mohla dochádzať do práce na skoršie zmeny. Žalobkyňa uviedla, že v rámci svojich možností pravidelne prispievala do rodinného rozpočtu a zabezpečovala každodennú starostlivosť o maloletého syna a chod domácnosti, zatiaľ čo žalovaný sa sústredil na finančné zabezpečenie rodiny. Podľa žalobkyne nie je dôvod, aby táto skutočnosť viedla k zníženiu jej podielu na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K stavu rozostavaného Rodinného domu žalobkyňa namietla tvrdenia žalovaného, podľa ktorého bol ku dňu rozvodu neobývateľný. Tvrdí, že nehnuteľnosť bola reálne obývaná, napojená na elektrickú energiu, vodu a vykurovanie (hoci v niektorých prípadoch v provizórnom režime), a že jediným nedostatkom brániacim kolaudácii bolo neuloženie elektrických káblov do zeme, čo nepovažuje za vadu, ktorá by odôvodňovala zásadné zníženie hodnoty domu. Nesúhlasí ani s hodnotou nehnuteľnosti uvedenou žalovaným, ktorú považuje za neprimerane zníženú a nezodpovedajúcu trhovej situácii v obci U. N.. Pokiaľ ide o hypotekárny úver, žalobkyňa uviedla, že tento dlh je súčasťou pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri vyporiadaní je nutné vychádzať zo stavu záväzku ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ku dňu rozvodu. Nesúhlasí s tým, aby sa v jej neprospech započítavali splátky úveru uhrádzané žalovaným po rozvode, keďže ide o plnenia smerujúce k majetku patriacemu obom manželom, navyše v období, keď žalobkyňa nehnuteľnosť nemohla užívať. K prístupovej ceste k Rodinnému domu uviedla, že tvrdenia žalovaného o jeho zlej dostupnosti sú účelové, keďže v bezprostrednom susedstve prebieha developerská výstavba s plánom zriadiť kompletné inžinierske siete a riadnu komunikáciu, čo podľa nej odstráni súčasné nedostatky v prístupnosti. V otázke hodnoty motorového vozidla žalobkyňa uviedla, že jeho obvyklá hodnota ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola podľa dostupných podkladov 2.400 €, a túto sumu žiada zahrnúť do výpočtu hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Záverom žalobkyňa navrhuje, aby sa všetky nehnuteľné a hnuteľné veci, ako aj záväzky priradili do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich využíva, a aby jej bol priznaný primeraný vyrovnávací podiel, ktorý podľa jej výpočtu predstavuje 50.495,72 €.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 23.06.2022 súdu doplnila ako dôkaz znalecký posudok č. 3/2022 v zmysle ktorého bola cena rozostavaného Rodinného domu stanovená na 252.118,31 €. Navrhla aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť navrhovateľke vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov vo výške 88.548,57 €.

6. Konanie bolo následne na základe zhodného návrhu sporových strán prerušené na základe uznesenia zo dňa 28.10.2022. Uznesením zo dňa 20.04.2023 súd rozhodol, že v konaní pokračuje.

7. Žalobkyňa následne podaním zo dňa 23.08.2023 navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sporových strán tak, že Rodinný dom prikáže do podielového spoluvlastníctva sporových strán a následne vyporiada podielové spoluvlastníctvo sporových strán k Rodinnému domu, ako aj k priľahlému pozemku nariadením predaja tretej osobe. Žalovaný s takýmto návrhom v podaní zo dňa 26.09.2023 nesúhlasil poukazujúc na to, že rozhodnutie súdu nemá smerovať k vzniku ďalších sporov. Žalobkyňou navrhované riešenie nemá charakter definitívnosti, keďže by vytvorilo podielové spoluvlastníctvo k Rodinnému domu, ktoré je odkázané na ďalšie vyporiadanie. Naviac žalobkyňa navrhuje, aby bolo urobené predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k zastavanému a priľahlému pozemku. Návrh žalobkyne na zmenu žaloby nie je podľa žalovaného prípustný. Žalovaný tiež poukázal na neúspešnú snahu o mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj snahu dosiahnuť, aby ho banka akceptovala ako jediného dlžníka zo spoločného hypotekárneho úveru, čo bolo však tiež neúspešné pre nedostatočnú výšku príjmu žalovaného. Súd návrh žalobkyne na vyporiadnie podielového spoluvlastníctva vylúčil na samostatné konanie (č.l. 407).

8. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu ako listinné dôkazy rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX (č.l. 7), návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov so sprievodnou komunikáciou (č.l. 8), inzerciu zverejnenú na realitných portáloch (č.l. 12, č.l. 94), potvrdenie o kreditnom obrate na účte (č.l. 88, č.l. 280), potvtrdenie o zdaniteľných príjmoch (č.l. 89), potvrdenia o zamestnaní (č.l. 90), znalecký posudok č. 3/2022 (č.l. 103).

9. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu ako listinné dôkazy čiastočné výpisy z účtu (č.l. 38), inzerciu zverejnenú na realitných portáloch (č.l. 37), darovaciu zmluvu a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva (č.l. 44), rekapitulácia rozpočtu stavebných prác (č.l. 49), zmluva o úvere na

bývanie (č.l. 50), stavebné povolenie (č.l. 54), vyjadrenie k funkčného využitiu pozemku (č.l. 56), výpis z listu vlastníctva č. 1264 pre k.ú. U. N. (č.l. 57), výpis z listu vlastníctva č. 1345 pre k.ú. U. N. (č.l. 58), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. R. (č.l. 59), kópia katastrálnej mapy (č.l. 60), geometrický plán č. 35/2013 (č.l. 61), výpis z listu vlastníctva č. 597 pre k.ú. U. N. (č.l. 62), e-mailová správa z banky (č.l. 63), poznámky o inzercii motorových vozidiel (č.l. 64), doklady o kúpe hnuteľných vecí (č.l. 65), výňatok projektu výstavby rodinného domu (č.l. 69), návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (č.l. 140), potvrdenie banky o výške zostatku úveru (č.l. 361), výzva na zdržanie sa neoprávneného užívania nehnuteľnosti (č.l. 369), potvrdenia o vykonaní splátok úveru (č.l. 397), .

10. Na pojednávaniach sa strany sporu fakticky len zrekapitulovali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany obsiahnuté už v ich písomných podaniach. Nad rámec uvedeného žalovaný na pojednávaní dňa 11.04.2024 súhlasil s vyporiadaním Vozidla sumou 1.200,- eur podľa návrhu žalobkyne, avšak naďalej namietal jej vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 4.000,- eur. Žalovaný vzhľadom na spornosť všeobecnej hodnoty Rodinného domu navrhol, aby bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty Rodinného domu.

11. Uznesením súdu zo dňa 04.06.2024 bola ustanovená znalkyňa z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností: Ing. Sylvia Piffková, ktorej súd uložil povinnosť vypracovať písomne znalecký posudok, v ktorom stanoví všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti: Rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „C” s parcelným číslom XX/X, bez súpisného čísla, k. ú. N. D. N., obec U. N., okres Senec, zapísaný na LV č. XXXX. Znalkyňa podala písomný znalecký posudok č. 110/2024 zo dňa 19.08.2024 (č.l. 247). V nadväznosti na podaný znalecký posudok žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.03.2025 navrhla doplniť dokazovanie o výsluch znalkyne. Znalkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že hodnota Rodinného domu by v prípade jeho kolaudácie bola vyššie o 25 až 30%. Hodnota Rodinného domu v prípade absencie prístupu je hypotetická otázka, na ktorú znalkyňa nevie hneď odpovedať. Stavba bez prístupu je podľa nej nepredajná, ale Rodinný dom je užívaniaschopný a znalkyňa si stojí za jeho ocenením, tak ako to uviedla v znaleckom posudku.

12. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči navrhovala, aby súd prihliadal na hodnotu Rodinného domu tak, akoby bol skolaudovaný. Zároveň pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadal, aby súd žalovanému uložil tiež povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie za nadužívanie Rodinného domu a toto zahrnul do sumy, ktorú bude žalovaný povinný jej zaplatiť titulom vyrovnania podielov. Žalobkyňa navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že žalovanému prikáže do výlučného vlastníctva Rodinný dom, Vozidlo a tiež záväzok z hypotekárneho úveru a titulom vyrovnania podielov uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 71.004,37 eur.

13. Žalovaný v rámci vyjadrenia k znaleckému posudku č. 110/2024 zo dňa 19.08.2024 (č.l. 247) a následne aj v záverečnej reči dodatočne namietal, že znalkyňa ocenila aj položky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu, konkrétne drobné stavby označené ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur, záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene 1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur. Žalovaný tiež namietal, že nesúhlasí s ocenením položiek žumpa, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a vonkajšie osvetlenie, pričom ale ich samotné zahnutie ako položiek tvoriacich súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu nenamietal. Žalobca tiež v záverečnej reči opätovne poukázal na to, že Rodinný dom nemá zabezpečený prístup. Žalovaný v záverečnej reči tiež namietal, že žalobkyňa nedôvodne ohodnotila hnuteľné veci nachádzajúce sa v Rodinnom dome sumou 37.250,- eur. Žalovaný tiež poukázal na potvrdenie banky o výške zostatku úveru (č.l. 361) a tiež na skutočnosť, že hypotekárny úver sporových strán splácal aj v mesiacoch júl až september 2025.

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa kové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

17. Podľa (ďalej len „“) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

18. Podľa Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

21. Podľa Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Podľa Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

23. Podľa Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré z relevantných skutočností sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná. Až po vykonaní dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne posúdi a rozhodne vo veci samej. Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené prakticky výlučne na sporné otázky medzi stranami. Otázky, o ktorých medzi stranami nie je spornosť, spravidla nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia a 151 upravujú procesnú povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť skutkové tvrdenia protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí sporová strana uviesť vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové tvrdenia protistrany bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. Nesplnenie procesných povinností účinne poprieť tvrdenia protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za nesporné. Rovnako platí, že ak sa strany sporu v priebehu sporového konania zhodnú na niektorých skutkových tvrdeniach a neexistujú dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti, súd na dodatočné zmeny

v takýchto skutkových tvrdeniach neprihliada ( ) a naďalej ich považuje za nesporné a zhodné tak, ako sa na nich strany sporu zhodli. Uvedené má brániť účelovému a špekulatívnemu meneniu a prispôsobovaniu si skutkových tvrdení sporových strán v závislosti od priebehu konania a dokazovania.

25. Žalobkyňa podala žalobu v prejednávanej veci v súlade s z dôvodu, že nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku dohodou. Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je podľa zákonného vymedzenia všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci, a nepochybne aj práva alebo iné majetkové hodnoty, a to bez kvantitatívneho alebo kvalitatívneho obmedzenia, pravda, okrem vecí, ktoré na základe osobitného zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Spoločným atribútom všetkého toho, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je ich majetková hodnota, hodnota, ktorú možno vyjadriť peniazmi, hodnota, s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na iné osoby. (Rozhodutie Najvyššieho súdu SR R 27/2007).

27. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda s otázkou, čo bolo možné po vykonanom dokazovaní do bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželov zahrnúť a čo nie. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, leží na tej strane, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností. Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva (v danom prípade deň právoplatnosti rozsudku o rozvode), nie deň faktického rozchodu manželov alebo deň, kedy súd o vyporiadaní rozhoduje. Z hľadiska vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je určujúcou nielen tá skutočnosť, že určitá vec v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako spoločná existovala, ale aj to, v akom stave spoločná vec v tomto období bola, predovšetkým z hľadiska jej veku, kvality, miery opotrebenia a podobne. Tento stav je rozhodujúci aj na účely ocenenia veci v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri oceňovaní sa všeobecne uplatňuje zásada, že pri ocenení vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Je potrebné uviesť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom sa vykonáva ako komplexné vyporiadanie všetkých majetkových práv ale aj povinností bývalých manželov. Z uvedeného dôvodu je okrem aktív bývalého spoločného majetku bývalých manželov, potrebné do masy bezpodielového spoluvlastníctva zahrnúť aj pasíva a teda záväzky, ktoré manželom vznikli za trvania manželstva. Obdobne ako pri identifikácii aktív majetku bezpodielového spoluvlastníctva aj pri špecifikácii záväzkov leží dôkazné bremeno na bývalých manželoch, ktorí sú povinní tieto záväzky riadne súdu označiť.

28. V rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda úlohou súdu na základe tvrdení sporových strán a vykonaného dokazovania ustáliť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a túto následne vyporiadať podľa zásad upravených v . Súd v zmysle ustanovenia vychádza zo základného princípu parity, podľa ktorého podiely oboch manželov na vyporiadavanom majetku sú rovnaké. Tiež platí, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Ak má súd vybočovať zo základného princípu parity, je nevyhnutné, aby sporové strany tvrdili a aj riadne preukázali dôvodnosť takéhoto vybočenia, teda vyššiu mieru starostlivosti o rodinu, zásluh o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku a pod. Za týmto účelom preto bolo vykonané dokazovanie, teda za účelom ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následného vyporiadania podľa zásad

upravených v , pričom pre vyporiadanie je podstatnou skutočnosťou aj hodnota jednotlivých vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a tvrdeniami sporových strán, pričom medzi stranami po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a tvrdeniami sporových strán zostalo sporným najmä ohodnotenie všeobecnej hodnoty Rodinného domu postaveného na pozemku parcely registra „C” s parcelným číslom XX/X, o výmere 145 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela vedená na LV č. XXXX, dom zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. D. N., obec U. N., okres Senec a tiež sporným ostal vnos žalobkyne vo výške 4.000,- € do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30. Súd sa po zistení, že medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou ( ) a ani nedošlo k uplatneniu zákonnej fikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov márnym uplynutím doby troch rokov ( ) dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Súd sa najskôr zaoberal vymedzením rozsahu majetku a majetkových hodnôt, ktorý tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom vychádzal z tvrdení oboch strán a z listinných dôkazov, najmä z listov vlastníctva, úverových zmlúv, dokladov o platbách a ďalších dokumentov týkajúcich sa financovania, nadobúdania a užívania majetku počas trvania manželstva. Pritom mal súd na zreteli, že majetok a dlhy, ktoré nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, sa zo zákona považujú za spoločné, pokiaľ z vykonaného dokazovania nevyplynie ich výlučnosť alebo osobitný právny režim nepodliehajúci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva bola v čase jeho zániku najmä rozostavaná stavba Rodinného domu postavená na pozemku parc. č. XX/ X v obci U. N., okres Senec, ktorý bol v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vysokom stupni rozostavanosti, konkrétne 97,74 %, čo medzi stranami nebolo sporným a vyplývalo to aj zo znaleckého posudku č. 110/2024 vypracovaného v konaní znalkyňou z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností: Ing. Sylviou Piffkovou a následne potvrdeného jej výsluchom.

32. Súd sa podrobnejšie zaoberal otázkou určenia hodnoty rozostavaného Rodinného domu, keďže išlo o rozhodujúcu položku masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá tvorila prevažnú časť spoločného majetku strán, pričom otázka hodnoty Rodinného domu bola medzi stranami sporná. Pri určení všeobecnej hodnoty Rodinného domu bol pre súd kľúčový znalecký posudok č. 110/2024 vypracovaný znalkyňou z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností: Ing. Sylviou Piffkovou v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. (č.l. 247). Rozhodujúcim bol nielen technický stav stavby, ale aj jej právny stav, stavebné povolenie, projektová dokumentácia, dostupnosť prístupovej komunikácie a napojenie na inžinierske siete. Znalkyňa vyhodnotila, že rozostavaná stavba síce bola z veľkej časti dokončená, avšak v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola skolaudovaná a jej užívanie bolo čiastočne obmedzené provizórnym napojením na kanalizáciu a vodovod, ako aj absenciou právne zabezpečeného prístupu. Napriek tomu znalkyňa nehnuteľnosť hodnotila podľa stavu, ktorý mala ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom použila ceny obvyklé ku dňu vypracovania posudku. V závere na strane č. 25 znaleckého posudku znalkyňa určila rekapituláciou všeobecnej hodnoty cenu Rodinného domu sumou 156.899,15 eur. Súd nemal dôvodné pochybnosti o správnosti záverov znalkyne.

33. Žalobkyňa vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty Rodinného domu namietala, že Rodinný dom nie je skolaudovaný, a to výlučne z dôvodu nečinnosti žalovaného, pričom navrhovala, aby súd vychádzal z hodnoty Rodinného domu v sume 194.250,- eur, čo je suma, ktorá by predstavovala všeobecnú hodnotu Rodinného domu v prípade jeho kolaudácie. Žalovaný zase vo vzťahu k znaleckému posudku namietal, že znalkyňa ocenila aj položky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu, konkrétne drobné stavby označené ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur, záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene 1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur. Žalovaný tiež namietal, že nesúhlasí s ocenením

položiek žumpa, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a vonkajšie osvetlenie, pričom ale ich samotné zahnutie ako položiek tvoriacich súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu nenamietal.

34. Súd vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty Rodinného domu nemohol prihliadnuť na námietky žalobkyne o tom, že v prípade jeho kolaudácie by stúpla jeho všeobecná hodnota o 25% a táto nestúpla iba z dôvodu konania, resp. nečinnosti žalovaného. Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza zo stavu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom pre určenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jej vyporiadanie nie je relevantné, či by masa bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala hypoteticky vyššiu hodnotu, ak by niektorý z manželov niečo vykonal, avšak takto nekonal z dôvodu motivácie nezvyšovať celkovú hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri oceňovaní jednotlivých položiek tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné vychádzať z reálneho stavu a nie z hypotetickej situácie, ktorá by mohla nastať, ale v skutočnosti nenastala. V prípade, ak má žalobkyňa za to, že úmyselným konaním alebo nekonaním žalovaného došlo k zmenšeniu hodnoty ich spoločného majetku, resp. nedošlo k očakávanému zväčšeniu jeho hodnoty (teda došlo potenciálne aj k vzniku škody), nič jej nebráni, aby sa proti žalovanému domáhala nárokov z toho vyplývajúcich, ak ich považuje z hľadiska hmotné práva za odpostatnené, avšak v samostatnom konaní. Uvedené však nie je relevantné v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde súd má ustáliť rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a toto následne podľa zákonných zásad vyporiadať v závislosti od reálneho stavu a hodnoty jednotlivých súčastí tejto masy, nie v závislosti od hypotetického stavu, ktorý v skutočnosti neexistuje a nastal by len v prípade hypotetickej aktivity sporových strán smerujúcej k zvyšovaniu hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Námietky žalovanej teda neboli spôsobilé spochybniť závery vyplynuvšie z vykonaného znaleckého dokazovania.

35. Vo vzťahu k drobným stavbám označeným ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur, záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene 1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur, súd uvádza, že tieto nepovažoval za súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov i napriek tomu, že sú zahrnuté do ocenenia v znaleckom posudku č. 110/2024 vypracovanom znalkyňou Ing. Sylviou Piffkovou. Tieto drobné stavby nie sú stavebnotechnicky spojené s Rodinným domom, netvoria teda jeho súčasť a sú samostatnými vecami z hľadiska stavebnotechnického aj právneho. Žiadna zo sporových strán pritom v konaní ani netvrdila, že tieto drobné stavby sú súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani žiaden z vykonaných dôkazov nenasvedčuje tomu, že by mali byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania nie je možné určiť, kto je vlastníkom uvedených vecí, teda najmä z hľadiska predmetu tohto sporu nie je možné ustáliť, že by malo ísť o veci nadobudnuté niektorým z manželom za trvania manželstva. Súd preto za súčasť hodnoty Rodinného domu nemohol považovať aj ocenenie jednotlivých drobných stavieb označených ako sklad záhradného náradia v cene 4.221,40 eur, studňa v cene 1.804,38 eur, záhradný vodovod v cene 703,92 eur, spevnená plocha I v cene 450,70 eur, spevnená plocha II v cene 1.034,28 eur, sušiak na prádlo v cene 60,36 eur a prístrešok na drevo v cene 2.229,62 eur. Celková hodnota týchto drobných stavieb, ktoré znalkyňa zahrnula do všeobecnej hodnoty Rodinného domu, avšak v skutočnosti ide o samostatné veci nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje v súčte sumu 10.504,66 eur.

36. Na druhej strane na námietky žalovaného, že nesúhlasí s ocenením položiek žumpa, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a vonkajšie osvetlenie, pričom ale ich samotné zahnutie ako položiek tvoriacich súčasť všeobecnej hodnoty Rodinného domu nenamietal, súd nemohol prihliadnuť. Ocenenie týchto položiek je otázkou odbornou a boli ocenené znalkyňou na to spôsobilou na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Laický názor žalovaného bez bližšieho odôvodnenia, že s ocenením zo strany znalkyne nesúhlasí, nie je spôsobilý vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého stavba nemala byť ocenená v celej uvedenej výške z dôvodu chýbajúceho právneho prístupu či pripojenia na inžinierske siete, nebolo podložené žiadnym znaleckým ani odborným dôkazom. Žalovaný prezentoval len svoje subjektívne presvedčenie o tom, že nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu, pričom v konaní nepredložil žiaden dôkaz v podobe iného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, hoci súd mu výslovne vytvoril priestor na predloženie takéhoto dôkazu. Ak sporová strana spochybňuje odborné závery znalca, musí tak urobiť relevantným dôkazom, ktorý má rovnakú alebo vyššiu dôkaznú silu, a nie len všeobecnými tvrdeniami či subjektívnymi pocitmi. Ani samotná znalkyňa vo svojom výsluchu tiež nepotvrdila, o akú hodnotu sa

znižuje Rodinný dom pre prípad absencie prístupu, čo považovala za hypotetickú otázku, keďže podľa nej k Rodinnému domu je prístup a na jeho ohodnotení znalkyňa trvá. Súd preto nemohol prihliadnuť na vyjadrenia žalovaného namietajúce údajnú nadhodnotenosť Rodinného domu.

37. Vo vzťahu k Rodinnému domu súd poukazuje aj na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemohol prihliadnuť ani na náklady spojené s kolaudáciou Rodinného domu, keďže tieto podľa tvrdení sporových strán doposiaľ neboli vynaložené. Ide teda len o hypotetickú a doposiaľ nereálnu položku, ktorú nie je možné vyporiadavať v tomto konaní.

38. Zhrnúc uvedené, súd vychádzajúc najmä z vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že hodnota Rodinného domu ako aktíva patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán je v sume, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu určenú súdom ustanovenou znalkyňou vo výške 156.899,15 eur poníženú o všeobecnú hodnotu drobných stavieb a vonkajších úprav, ktoré nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 10.504,66 eur, tak ako to bolo uvedené v bode 35. tohto rozsudku. Výsledná hodnota Rodinného domu tak predstavuje sumu 146.394,49 eur (156.899,15 eur - 10.504,66 eur).

39. Súd sa ďalej zaoberal aj otázkou, ktoré hnuteľné veci mali tvoriť súčasť vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa v podaní označila okruh hnuteľných vecí všeobecným spôsobom, ako napríklad "zariadenie, nábytok, vybavenie domácnosti", pričom však žiadne konkrétne veci presne nešpecifikovala, neuviedla ich súpis, nepredložila doklady o nadobudnutí, ani nepodala presné označenie predmetov, ktoré by umožnilo ich individualizáciu a následné ocenenie. Súd je však povinný vyporiadať iba tie hnuteľné veci, ktorých identita je spoľahlivo preukázaná, pričom neurčitý opis či všeobecné označenie hnuteľných vecí nezakladá súdu možnosť ich zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný rovnako vo svojich podaniach neoznačil konkrétne hnuteľné veci nachádzajúce sa v pôvodnej spoločnej domácnosti strán, ktoré by boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto dôvodu súd nemohol hnuteľné veci považovať za predmet vyporiadania, keďže ich individuálna identifikácia nebola nielen preukázaná, ale ani tvrdená. Súd len pre úplnosť uvádza, že zo strany žalovaného došlo k zjavnému nepochopeniu argumentácie žalobkyne, keď namietal ocenenie nešpecifikovaných hnuteľných vecí zo strany žalobkyne sumou 37.250,- eur v rámci jej záverečnej reči. Uvedená suma neprestavovala ocenenie nešpecifikovaných hnuteľných vecí zo strany žalobkyne, ale odhad miery zhodnotenia Rodinného domu v prípade, ak by tento bol skolaudovaný. Uvedené však nič nemení na závere, že bližšie nešpecifikované hnuteľné veci tak ako „stoja a ležia“ nemožno považovať za preukázaný majetok tvoriaci súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva a nie je možné ho vyporiadať v tomto konaní.

40. Naopak, motorové Vozidlo Renault Scénic, rok výroby 2004, bolo stranami zhodne uvádzané ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a súd sa preto zaoberal jeho hodnotou ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný hodnotu vozidla preukázal listinným dôkazom o obvyklej trhovej hodnote podobných vozidiel v sume 1.500,- eur a žalobkyňa svoj v podaní uvádzaný odhad hodnoty 2.400,- € preukázovala historickým vývojom ceny vozidla. V priebehu konania sa sporové strany zhodli na zostatkovej hodnote Vozidla vo výške 2.400,- eur, keď žalovaný na pojednávaní dňa 11.04.2024 súhlasil s vyporiadaním Vozidla sumou 1.200,- eur podľa návrhu žalobkyne. Ak žalovaný až v záverečnej reči začal opakovane tvrdiť, že hodnota Vozidla ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola 1.500,- eur, na toto tvrdenie žalovaného nemožno prihliadnuť v zmysle vyššie citovaného , keďže žalovaný zmenil skutkové tvrdenie, na ktorom sa strany v priebehu konania zhodli. Súd preto vychádzal z toho, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo jeho súčasťou aj Vozidlo, a to v hodnote medzi stranami zhodne tvrdenej vo výške 2.400,- eur.

41. Podľa tvrdenia žalovaného toto Vozidlo už neexistuje, pričom nie je sporné, že ho po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ho držal a užíval žalovaný. Ak ho žalovaný odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vyhlásenia tohto rozsudku užívaním uviedol do stavu neupotrebiteľnosti (tj. fakticky spotreboval), jedná sa o majetkovú hodnotu, ktorá spotreboval sám z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na svoje potreby. Preto je povinný jeho hodnotu vrátiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva, resp. v rámci finančného vysporiadania žalobkyni zaplatiť polovicu jeho hodnoty, čo predstavuje sumu 1.200,- eur.

42. Okrem aktív sa súd zaoberal aj pasívami bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je v rámci vyššie uvedeného výkladu potrebné taktiež v tomto konaní vyporiadať. Neoddeliteľnou súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol podľa zhodných tvrdení sporových strán aj hypotekárny úver poskytnutý ČSOB, a. s. (pôvodne OTP banka Slovensko, a.s.), ktorý bol použitý na financovanie výstavby spoločného Rodinného domu a ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal zostatok 85.421,16 eur. O tejto skutočnosti nepanoval medzi účastníkmi spor. Súd zároveň zistil a nebolo sporné, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaný uhrádzal splátky uvedeného úveru zo svojich prostriedkov a že tieto úhrady celkovo predstavovali podľa potvrdenia banky (č.l. 361) ku dňu 11.06.2025 sumu 29.580,70 eur (istina 20.525,39 eur + úrok 9.055,31 eur) a zostávajúca dlžná suma k tomuto dátumu predstavovala sumu 64.954,43 eur (dlžná istina 64.898,77 eur + úrok 55,66 eur). Manžel, ktorý po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí spoločný dlh zo svojho, má nárok, aby sa tieto úhrady zohľadnili v jeho prospech pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko tým vynakladá vlastné prostriedky na zvyšovanie hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. v prípade splácania spoločného úveru na znižovanie spoločných záväzkov. Súd preto tieto úhrady zohľadnil ako relevantný faktor pri konečnom určení vyrovnania podielov medzi stranami.

43. Súd však pri vyporiadaní v časti hypotekárneho úveru a zohľadnenia vnosov žalovaného v podobe splácania tohto hypotekárneho úveru vychádzal z potvrdenia banky ku dňu 11.06.2025 (č.l. 361) a nemohol prihliadať aj na potvrdenia žalovaného o splatení ďalších splátok v mesiacoch júl až september 2025 (č.l. 397). Z potvrdenia žalovaného o splatení ďalších splátok v mesiacoch júl až september 2025 nie je zrejmé, v akej miere došlo k zníženiu stavu istiny hypotekárneho úveru a aká časť bola započítaná na úroky. Posledná známa výška istiny, ktorá bola súdu preukázaná zo strany žalovaného je k júnu 2025. Žalovaný pritom nesie dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k tomu, že uhrádzal jednotlivé platby v prospech veriteľa, ale aj vo vzťahu k tomu, že tieto platby skutočne slúžili aj k zvýšeniu celkovej čistej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v tomto prípade prostredníctvom zníženia zostávajúcej dlžnej sumy z hypotekárneho úveru. Žalovaný neuviedol a ani nepreukázal, aký konkrétny vplyv malo ďalšie splácanie hypotekárneho úveru z jeho strany na celkovú zostávajúcu dlžnú sumu po dátume 11.06.2025, teda nepreukázal, že ďalšie splátky počnúc kalendárnym mesiacom júl 2025 predstavovali ním vynaložené prostriedky z jeho oddeleného majetku, ktoré aj skutočne boli vynaložené na spoločný majetok a do akej miery. Strana sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pritom nesie dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k tomu, že vniesla do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastné prostriedky, ale aj vo vzťahu k tomu, akým spôsobom týmto vnosom došlo k zvýšeniu čistej hodnoty zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný však nepreukázal konkrétne poníženie záväzkov sporových strán splácaním spoločného úveru za obdobie počnúc kalendárnym mesiacom júl 2025. Z tohto dôvodu súd vychádzal z posledného známeho stavu, teda zostávajúcej dlžnej sumy hypotekárneho úveru vo výške podľa potvrdenia banky (č.l. 361) ku dňu 11.06.2025 v sume 64.954,43 eur, pričom k tomuto dátumu vnosy žalovaného do spoločného majetku prostredníctvom splácania spoločného úveru predstavovali podľa predmetného potvrdenia banky sumu 29.580,70 eur.

44. Súd ďalej preskúmal námietku žalobkyne, podľa ktorej mala žalovanému zaniknúť možnosť domáhať sa zohľadnenia jeho úhrad na spoločný úver po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože tieto úhrady vykonával údajne len z toho dôvodu, že jej znemožnil užívať spoločný Rodinný dom. Podľa žalobkyne by preto tieto úhrady nemali byť zohľadnené v jeho prospech. Súd však túto argumentáciu žalobkyne nepovažoval za opodstatnenú, pretože nárok žalobkyne na náhradu za údajné nadužívanie domu bol zo súdneho konania vylúčený na samostatné konanie a preto ho nie je možné riešiť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súd posudzuje len otázky vlastníctva, hodnoty majetku a spoločných záväzkov, nie nároky deliktného alebo kváziobligačného charakteru, ktoré majú byť predmetom osobitného konania, kde bude nárok hmotnoprávne posudzovaný podľa a nasl. . Súd preto nemohol prihliadnuť na hypotetickú argumentáciu žalobkyne pri posudzovaní úhrad spoločného dlhu žalovaným.

45. V ďalšej časti posudzovania rozsahu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd preskúmal aj tvrdené vnosy žalobkyne, ktorá v konaní tvrdila, že do spoločného majetku vložila sumu 4.000,- €, ktorá mala pochádzať z jej výlučného majetku. Podľa je možné, aby sa v rámci vyporiadania zohľadnilo, že jeden z manželov použil prostriedky zo svojho

výlučného majetku na spoločný majetok, avšak takýto vnos musí byť preukázaný, a to zo strany toho z manželov, ktorý svoj vnos tvrdí. Vyžaduje sa preukázanie nielen pôvodu finančných prostriedkov mimo bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj ich použitia na konkrétne účely a to, že tieto prostriedky zvýšili hodnotu spoločného majetku. Žalobkyňa v konaní predložila dôkaz o pôvode týchto prostriedkov vyplatením životného poistenia Komunálnej poisťovne, a.s., predložila bankový výpis, kde jej tieto finančné prostriedky boli ešte pred uzavretím manželstva vyplatené, avšak nepreukázala, že uvedené finančné prostriedky boli skutočne použité konkrétne na výstavbu Rodinného domu, alebo iným spôsobom vnesené do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti súd nemohol vychádzať len zo samotného tvrdenia žalobkyne, keďže dôkazné bremeno leží na strane sporu, ktorá tvrdený vnos uvádza, čo je zásada potvrdená stabilnou súdnou praxou. Keďže existencia vnosu zo strany žalobkyne nebola v konaní preukázaná a táto bola medzi stranami sporná, súd na tvrdený nárok žalobkyne na vrátenie vnosu vo výške 4.000,- € nemohol prihliadať. Žalovaný nespochybňoval tvrdenie, že žalobkyňa mala pred uzavretím manželstva a počas trvania manželstva rôzne príjmy či úspory, no odmietal ich vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo má zo zákona charakter splynutia majetkov manželov, kde rozdiel medzi "mojím" a "tvojím" majetkom je počas trvania manželstva vo veľkej miere potlačený, a preto je potrebné každý tvrdený vnos mimoriadne presne preukázať. Žalobkyňa to neurobila, a preto jej nárok na vrátenie jej vnosu nebolo možné priznať.

46. Ďalšie tvrdenia strán, ktoré boli uplatnené v priebehu konania, najmä tvrdenia žalobkyne o tom, že stavba bola zhodnotená jej starostlivosťou a jej osobným pričinením pri jej dokončovaní, a tvrdenia žalovaného, že viaceré práce a investície do nehnuteľnosti boli realizované výhradne z jeho iniciatívy a financované z jeho vlastných úspor, ktoré údajne nadobudol pred uzavretím manželstva, súd starostlivo preskúmal, avšak dospel k záveru, že žiadna zo strán svoje tvrdenia nepreukázala spôsobom, ktorý by umožňoval vykonať odlišné vyporiadanie, než je štandardné vyporiadanie podľa rovnosti podielov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeden z účastníkov financoval stavbu v rozsahu zakladajúcom podstatnú odchýlku od zásady rovnosti, pretože v konaní neboli predložené žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že by jeden z manželov nadobudol pred manželstvom taký rozsah majetku, ktorý by sa následne premietol do stavebných nákladov v rozhodujúcej miere. Navyše, aj keby sa niektoré práce vykonávali svojpomocne, tieto skutočnosti nezakladajú samy osebe dôvod na odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov, keďže spoločná starostlivosť o domácnosť, spoločné úsilie smerujúce k výstavbe Rodinného domu a spoločné prispievanie prácou počas manželstva patria do rámca bežného chodu domácnosti, ktorý má byť primerane vyvážený aj zohľadnením ostatných povinností a prínosov oboch manželov.

47. V súvislosti s analýzou správania účastníkov a ich prípadného vplyvu na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie povinností, ktoré by odôvodňovalo modifikáciu podielov podľa . Vyplynulo, že konflikt medzi účastníkmi vznikol až po zániku manželstva, pričom počas trvania manželstva nebol preukázaný žiadny exces jednej alebo druhej strany pri hospodárení so spoločným majetkom alebo pri jeho znehodnocovaní, ani nebolo preukázané, že by jeden z manželov neprimerane zanedbával povinnosti vo vzťahu k spoločnej domácnosti. Výrazné odchýlenie od rovnosti podielov je možné len vo veľmi obmedzených okruhoch prípadov, kedy je preukázané, že jeden z manželov konal proti záujmom rodiny alebo že svojím konaním priamo poškodil spoločný majetok. Takéto konanie v danej veci nebolo preukázané.

48. Súd posúdil aj tvrdenia žalobkyne týkajúce sa údajného vplyvu finančných darov alebo ďalších výlučných príjmov jedného z účastníkov na stavbu Rodinného domu. Ani v tomto smere neboli predložené žiadne dôkazy o pôvode konkrétnych finančných prostriedkov, ktoré by bolo možné jednoznačne stotožniť ako výlučné prostriedky jedného z manželov. Vzhľadom na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má zo zákona charakter spoločného hospodárenia, do ktorého typicky vstupujú finančné prostriedky oboch manželov, ako aj výnosy z ich práce, súd by mohol odlíšiť výlučné prostriedky len v prípade jednoznačného preukázania o ich pôvode a použití. Takýto dôkazný štandard nebol naplnený.

49. Súd len pre úplnosť uvádza, že neprihliadal na podanie žalovaného doručené súdu dňa 27.11.2025, nakoľko toto bolo súdu doručené až po záverečných rečiach a vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovania končí, preto ak by aj obsahovalo relevantné prostriedky procesnej obrany, nebolo by na ne možné prihliadať.

50. Súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov pristúpil k určeniu celkovej hodnoty aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe znaleckého posudku a ostatného dôkazného materiálu bola všeobecná hodnota rozostavaného Rodinného domu určená tak, ako bolo uvedené nižšie, ponížená o položky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to sumou 146.394,49 eur.. Súčasťou aktív ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo aj osobné motorové vozidlo Renault Scénic, rok výroby 2004, ktorého hodnota ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola podľa zhodných tvrdení strán stanovená na 2.400,- eur. Celková hodnota aktív tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak predstavuje zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 148.394,49 eur. Z tejto sumy súd odpočítal zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého na výstavbu Rodinného domu, a to vo výške podľa potvrdenia banky (č.l. 361) ku dňu 11.06.2025 v sume 64.954,43 eur, pričom išlo o záväzok tvoriaci spoločné pasívum oboch manželov v zmysle . K tomuto dátumu vnosy žalovaného do spoločného majetku prostredníctvom splácania spoločného úveru predstavovali sumu 29.580,70 eur, pričom žalovaný má nárok, aby tieto jeho vnosy boli zohľadnené v rámci vyporiadania, teda aby mu boli zo spoločného majetku vrátené. Na základe uvedené bola čistá masy hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov určená sumou 53.859,36 eur (148.394,49 - 64.954,43 - 29.580,70). Pri aplikácii zásady rovnosti podielov podľa súd určil, že na každého z manželov pripadá podiel vo výške 26.929,68 eur.

51. Súd po ustálení rozsahu masy bezpodielového spoluvlastníctva a ocenení jednotlivých položiek ďalej posudzoval, akým spôsobom je potrebné bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Súd zvažoval, či existujú okolnosti, ktoré by bránili prikázaniu Rodinného domu žalovanému. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobkyňa sa sama tohto majetku nedomáhala a v konaní výslovne uviedla, že nemá záujem stať sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ani v časti a navrhla jeho prikázanie žalovanému a tiež navrhla, aby žalovaný prevzal záväzok dosplácať hypotekárny úver. Žalovaný naopak prejavil záujem nadobudnúť rozostavaný Rodinný dom a pokračovať v jeho užívaní a dohľadom nad financovaním spoločného úveru, teda prevzatím záväzku dosplácať hypotekárny úver. Súd uvádza, že pri rozhodovaní o prikázaní veci do vlastníctva jednej zo strán je vhodné prihliadnuť aj na faktický záujem strán o vec, ako aj na mieru ich prepojenia s predmetom majetku. Súd nemal žiadnu prekážku prikázať predmetný Rodinný dom do vlastníctva žalovaného. Z týchto dôvodov súd prikázal žalovanému Rodinný dom do jeho výlučného vlastníctva a zároveň mu uložil povinnosť prebrať splácanie záväzku z hypotekárneho úveru (výroky č. I. a II.). Súd nevyporiadaval Vozidlo, nakoľko podľa tvrdení žalovaného už neexistuje a nie je možné ho prikázať žiadnej zo sporových strán, avšak jedná sa o aktívum z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré žalovaný po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov užíval a spotreboval, teda faktický stav pre účely vzájomného vyporiadania je taký, akoby žalovaný Vozidlo nadobudol, hoci súd o jeho vyporiadaní už vo výroku tohto rozsudku pre jeho neexistenciu už rozhodovať nemohol.

52. Aktíva žalovaného, ktoré tento nadobudol tak predstavujú celkovú sumu 148.394,49 eur. Z vyporiadania aktív vychádzajúc z princípu parity (rovnosti podielov) vyplýva nárok žalobkyne na vyrovnanie podielov vo výške 74.197,245 eur. Pasíva žalovaného, ktoré tento podľa výroku tohto rozsudku prevzal, predstavujú sumu 64.954,43 eur. Z vyporiadania pasív vychádzajúc z princípu parity (rovnosti podielov) vyplýva nárok žalovaného na vyrovnanie podielov vo výške 32.477,215 eur. Celkovo tak nárok na vyrovnanie podielov po zohľadnení vyporiadania aktív aj pasív, teda po vzájomnom započítaní, predstavuje nárok žalobkyne na vyrovnanie podielu vo výške 41.720,03 eur (74.197,245

- ).

53. Tento nárok žalobkyne je potrebné modifikovať ešte zohľadňujúc nárok žalovaného na vrátenie jeho vnosu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 29.580,70 eur titulom splácania spoločného záväzku strán sporu. Vnos jedného z manželov do spoločného majetku z jeho oddelených peňazí predstavuje pasívum bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda vzniká fakticky povinnosť oboch manželov vrátiť tento vnos jeho vnášateľovi (jednému z manželov) a tomu zodpovedajúce právo manžela - vnášateľa na vrátenie vnosu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Povinnosť vrátiť vnos majú obaja manželia, pričom vychádzajúc z princípu parity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z toho, že každý z manželov je pri vyporiadaní povinný manželovi - vnášateľovi vrátiť polovicu tohto vnosu. U manžela - vnášateľa však dochádza k stretu osoby veriteľa a dlžníka, teda zániku záväzku. U druhého z manželov dochádza k vzniku peňažného

záväzku. Výsledkom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v takýchto prípadoch má byť stav, kedy manžel, ktorý vniesol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastné prostriedky, dostane pri vyporiadaní o to viac v porovnaní s druhým manželom, o čo zvýšil vlastným vnosom hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyni preto titulom vrátenia vnosu žalovanému vznikol v tomto prípade peňažný záväzok vo výške 14.790,35 eur, ktorý je povinná žalovanému vrátiť z dôvodu jeho vnosu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o tento záväzok je potrebné ponížiť jej nárok na vyrovnanie podielu vo výške 41.720,03 eur, teda výsledná suma jej nároku na vyrovnanie podielu predstavuje 26.929,68 eur. Uvedená suma z hľadiska kontroly správnosti aj presne zodpovedá polovici čistej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako bola súdom ustálená a odôvodnená v bode 50. tohto rozsudku. Lehotu na plnenie tohto finančného plnenia za účelom vyrovnania podielov v trvaní 90 dní súd určil vzhľadom na skutočnosť, že takúto lehotu zhodne navrhovali sporové strany v rámci ich záverečných návrhov.

54. Súd po celkovom posúdení všetkých vykonaných dôkazov, po vyhodnotení dôkaznej sily jednotlivých tvrdení a po porovnaní skutkových tvrdení strán s objektívne preukázanými skutočnosťami uzavrel, že rozhodnutie, vychádza z reálnych hodnôt majetku, objektívnych kritérií určených právnym poriadkom a zohľadňuje všetky právne relevantné skutočnosti a argumenty, ktoré boli v konaní uplatnené a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

55. Podľa prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. 1 CSP. Podľa v prípade, že účastníci majú úspech len čiastočný alebo ak žiadna zo strán nemá úspech úplný, môže súd rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V predmetnej veci súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd posudzuje procesný úspech či neúspech sporovej strany primárne podľa veľkosti podielu, ktorý bol manželom zo spoločného majetku prisúdený. V prípade, ak sú podiely manželov rovnaké, môže súd prihliadať na procesné návrhy strán o rozsahu a hodnote bezpodielového spoluvlastníctva či o spôsobe jeho vyporiadania. V prejednávanej veci súd vychádzal z rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku, pričom súd nevyhovel v celom rozsahu ani jednej zo strán sporu ohľadom ich návrhov o rozsahu alebo spôsobe vyporiadania majetku v BSM. Z uvedeného dôvodu nebolo možné určiť procesný úspech sporových strán vo veci a súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.