Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/54/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/smeno d/ , o odvolaní obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29.05.2025, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 4 .decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno b/, písmeno d/ z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa sa

obžalovanému:

A. B. C., narodenému XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., F. XX,

u k l a d á :

Podľa účinného do 05.08.2024 (ďalej len „“), za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno j/ a nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa , postupom podľa a ísmeno d/ , nepodmienečný trest odňatia slobody 5 (päť) rokov.

Podľa písmeno a/ sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/smeno d/ s poukazom na písmeno b/ , na tom skutkovom základe: „že najmenej v období od roku XXXX do XX.XX.XXXX v rodinnom dome v E. - G., E. H. I. J. X, kde býval v spoločnej domácnosti s poškodenou A. H. C., ktorá bola jeho manželkou, spôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie tým, že jeho agresívnym správaním, využívajúc silu a nadradenosť poškodenú opakovane najskôr asi jedenkrát týždenne a od roku XXXX C. denne fyzicky napádal tak, že ju udieral otvorenou dlaňou aj päsťou do oblasti tváre a celého tela, sácal ju, kopal ju do nôh a stúpal jej na

prsty nôh, raz keď si myslel, že poškodená rýchlo jedla, pichol jej z celej sily príborovým nožom do ruky, neustále ju ponižoval, že je dementná ruská krava a keď sa na ňu pozrie, akoby sa pozeral na kravský zadok, vulgárne jej nadával, že je špina, kurva, krava, dement, nútil ju písať do zošita všetky výdavky a lepiť pokladničné bloky, kontroloval jej telefón, stále si namýšľal, že ho poškodená klame, na čo hovoril, že na jej klamanie najlepšie zaberá bitka, vždy si našiel dôvod na hádku, jeho správanie bolo nevyspytateľné, čo u nej vyvolávalo strach a napätie, v dôsledku toho sa poškodená počas spolužitia dvakrát odsťahovala aj s deťmi do bytu v E. na F. ulicu č. XX, kde ju pri návštevách napádal tak, že do nej strkal rukami, zle znášala aj jeho správanie voči deťom, ktorému nedokázala zabrániť, raz keď bránila syna, s ktorým mal konfliktný vzťah, hovoril jej, že dostane aj ona a aj ju zbil, fackal ju, sácal, v roku XXXX keď vyhodil dcéru z domu a poškodená bola na preliečení v nemocnici kvôli jej ochoreniu skleróza multiplex, kde prišla za ňou dcéra, ktorej dala kľúče od domu, tá si zobrala svoje veci a vkladnú knižku, čo sa obvinený dozvedel asi o tri mesiace, nevedel to zniesť, tvrdil, že ukradla peniaze, za čo poškodenú zbil tak, že jej rozťal peru, na ktorej jej zostala jazva, fackal ju, pričom konanie obvineného vyvrcholilo dňa XX.XX.XXXX, keď poškodenej zase vyčítal, začal ju fackať, kopal ju do nohy, do lýtka, silno ju udieral do oblasti hrudníka, vyrazil jej dych a potom čo poškodená dňa XX.XX.XXXX nastúpila na plánované preliečenie do nemocnice sa röntgenovým vyšetrením zistilo, že jej zlomil dve rebrá.“ Za to mu bol podľa s použitím písmeno j/ a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa písmeno a/ zaradený do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine, treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo a ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že namieta vykonané dôkazy, ktoré podľa neho nezodpovedajú realite a sú klamlivé. Výpoveď poškodenej považuje za naučenú a účelovú, na ktorú bola navedená, pretože ona sa takto nevyjadruje. Jej vyjadrenia z jednotlivých výpovedí sú rozporné, k podrobnostiam sa odlišne vyjadrovala na začiatku a v priebehu konania a následne v konaní pred súdom. Na rozpory vo vyjadreniach poukazoval vo svojej záverečnej reči. Spochybnil výpoveď svedkyne K., ktorá má podľa jeho informácií psychické problémy, vypovedala o skutočnostiach, ktoré chápe skreslene, práve pre jej psychické problémy. Zdôraznil, že so svedkyňou K. a jej rodinou má zlé vzťahy už dlhodobejšie. Taktiež výpoveď syna - svedka L. C. považuje s ohľadom na dlhodobo zlý vzťah za účelovú s cieľom poškodiť ho v tomto konaní. Uviedol, že príčinou zlého vzťahu bol prístup poškodenej k výchove detí, bola príliš benevolentná voči deťom a všetko im dovoľovala. Neprekážalo jej ani páchanie protiprávnej činnosti, za ktorú bol syn celkovo trikrát na podnet polície priestupkovo riešený a užívanie drog syna. Syn vypovedal účelovo na základe toho, že pred výpoveďou mal zápisnice z hlavného pojednávania a skutočnosť, že bol o pojednávaní informovaný, potvrdil aj sám vo svojej výpovedi. Rozporne a nedôveryhodne pôsobia vyjadrenia tohto svedka, pretože k páchaniu trestného činu malo podľa obžaloby dochádzať v rozpätí rokov XXXX až XXXX a od roku XXXX svedok študoval v F. a prípravnom konaní vo svojich výpovediach uvádzal, že o dianí doma ho informovala sestra. Poškodená sa často nelichotivo vyjadrovala o ňom pred deťmi, brala to ako formu pozitívnej sebaprezentácie a znevažovala výsledky jeho práce. Poškodená z neho robila pred deťmi vyslovene strašiaka. Taktiež výpoveď dcéry - svedkyne F. C. považuje za naučenú, v prípravnom konaní sa ku skutku vyjadrovala celkom odlišne ako na hlavnom pojednávaní a je toho názoru, že k tejto zmene prišlo na základe vyhrážania svedkom L. C.. Výpovede týchto svedkov sú naučené a ovplyvnené komunikáciou navzájom a M. H. n.o. Tieto dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočne preukazujúce všetky znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Napriek tomu, že ich výpovede sú pomerne rozsiahle, nie sú dostatočne konkrétne vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým útokom, ktorých sa mal dopustiť. Vytýka súdu prvého stupňa, že odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz vo vzťahu k zisteniu aktuálneho zdravotného stavu poškodenej. Je zrejmé, že táto trpí ochorením, ktoré spôsobuje organické zmeny v mozgu a z dôvodu, že poškodená vypovedala po vypracovaní pôvodného znaleckého posudku na jej osobu, je možné, že výpoveď na hlavnom pojednávaní bola ovplyvnená jej stavom. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný, nepokrýva hodnotenie jej zdravotného stavu k času, kedy vypovedala na hlavnom pojednávaní. Tento nedostatok robí výpoveď poškodenej nepoužiteľnou ako dôkazu v trestnom konaní. Poukázal na rozpory medzi znaleckým posudkom znalkyne N. a znaleckým posudkom znalkyne O.. Znalkyňa O. nezistila v jeho osobnosti zo psychologického hľadiska také črty osobnosti, ktoré by u neho svedčili spáchaniu trestného činu. Zdôraznil, že prax sa vyvíja v tom smere, že sa sprísnili podmienky posudzovania následku, v tom význame, že musí dôjsť k preukázanému ťažkého následku, aby bolo možné hovoriť o poškodenom ako týranej osobe. Sprísňujú sa kritériá skúmané u páchateľa v tom význame, že za tyrana sa považuje len osoba, ktorá vykazuje znaky patologickej agresivity, získaniu moci nad poškodeným a stále

presadzovanie seba ako patologickej osobnostnej črty. Takéto skutočnosti u neho neboli zistené a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Obdobný trestný čin v obdobnej právnej úprave je v Čechách v sadzbe 2 až 8 rokov. Zásady trestania a trestné sadzby zmenené na Slovensku v roku 2006 viedli k drakonickým trestom, čo sa čiastočne zmenilo poslednou novelizáciou v roku 2024. Došlo k úprave niektorých trestných sadzieb a úprave zásad ukladania trestov a k všeobecnému zmierňovaniu trestov, ktoré majú byť ukladané za trestné činy. Právna úprava §-u 208 určuje trestné sadzby, ktoré sú aj podľa slovenského práva neprimerane prísne v porovnaní s inými trestnými činmi, ako aj trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti, ale aj trestnými činmi proti životu a zdraviu. Je bezúhonný občan, ktorý nikdy nemal potrebu presadzovať sa násilím alebo neslušným správaním a pripúšťa, že sa snažil prísne vychovávať svoje deti. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, podanému odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Na verejné zasadnutie krajského súdu, o ktorom bol obžalovaný riadne a včas upovedomený, sa obžalovaný nedostavil, prostredníctvom obhajcu predložil písomnú žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti a preto krajský súd za splnenia podmienok ustanovenia verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a nad rámec dôvodov tam uvedených nič nedoplnil. Navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolacie dôvody obžalovaného nepovažuje za opodstatnené. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu a zákonne vykonal dôkazy, tieto vyhodnotil spôsobom uvedeným v , dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Nevidí dôvod na spochybňovanie výpovede poškodenej a svedkov, navyše k týmto sa vyjadrili znalec z príslušného odboru F. N. a F. N.. Z týchto dôvodov považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhla ho podľa zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodenej navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak výlučne vo výroku o uloženom treste.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení , ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení .

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle písmeno a/ .

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia , keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že vykonaným dokazovaním je bez dôvodných pochybností preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom

na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovedi poškodenej, ktorá bez podstatných rozporov tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní veľmi presne a podrobne popísala správanie obžalovaného v období uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam obžalovaného o tzv. naučenej a účelovej výpovedi poškodenej, krajský súd udáva, že ani z jedného dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplýva záver o účelovosti, resp. naučenej výpovedi poškodenej. Poškodená veľmi presne, tak časovo ako aj z hľadiska charakteru konkrétneho konania obžalovaného, popísala jeho konanie, ktoré vyvrcholilo dňom 06.07.2019, kedy obžalovaný na poškodenú zaútočil fyzicky tak, že jej spôsobil zranenie vo forme zlomených rebier, pričom toto zranenie bolo riadne objektivizované lekárskou správou a až na základe tohto zranenia poškodená oznámila konanie obžalovaného. Skutočnosť, že to bola iná osoba, ktorá zavolala príslušníkov polície a príslušnú organizáciu zaoberajúcu sa pomocou obetiam trestných činov, ešte neodôvodňuje úvahu o naučenej výpovedi poškodenej. Práve táto skutočnosť, t.j. že poškodená konanie obžalovaného neohlásila sama počas tak dlhého obdobia, zodpovedá práve charakteru jej osobnosti hodnotenej znaleckým posudkom. Poškodená presne popísala, že konanie obžalovaného začalo v roku 2012 a toto konanie, okrem neprimeraného správaniu vo vzťahu k ich spoločným deťom, spočívalo vo vzťahu k jej osobe jednak verbálnym násilím vo forme urážok a znevažovania jej osoby a opakovaným fyzickým násilím. Výpoveď poškodenej ako priameho dôkazu navyše korešponduje s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a to predovšetkým výpoveďou svedka L. C., ktorý popísal konanie obžalovaného, ktoré vnímal osobne, síce pred obdobím, ktoré je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, avšak toto konanie predchádzalo konaniu obžalovaného a vypovedal o fyzickom násilí na poškodenej aj v období, ktoré predchádzalo roku XXXX. O násilí na poškodenej, ktoré popisoval tento svedok, mal vedomosť práve od svojej sestry, svedkyne F. C.. Ďalšia výpoveď, s ktorou korešponduje výpoveď poškodenej, je výpoveď svedkyne F. C., ktorá taktiež veľmi podrobne popísala konanie obžalovaného vo forme fyzických a verbálnych atakov na poškodenú, pričom uviedla, že situácia sa zradikalizovala práve v období roku XXXX. Svedkyňa popísala formu konania obžalovaného ako verbálne a fyzické ataky na poškodenú dokonca aj v čase, keď obžalovaný s poškodenou už nežili v spoločnej domácnosti. Svedkyňa uviedla, že aj v čase, keď s poškodenou nebývala, videla na poškodenej následky fyzických atakov zo strany obžalovaného. Svedkyňa uviedla, že síce väčšinou nebola fyzicky prítomná pri verbálnych a fyzických atakoch obžalovaného, avšak, keď už poškodená veľmi plakala, povedala obžalovanému, aby už prestal, tak prišla a obžalovaný odišiel, alebo jej povedal, že má ísť do izby. Svedkyňa uviedla, že z tohto dôvodu pociťovala úzkosť a beznádej, že poškodenej ako matke nevedela pomôcť a uviedla, že poškodená reagovala na útok otca plačom a bola rada, že sa to skončilo a tvárila sa, akoby sa nič nestalo, čo taktiež zodpovedá znaleckému záveru o charaktere jej osobnosti. Uviedla, že poškodená mala zo správania otca strach. Ďalším dôkazom, ktorý korešponduje s výpoveďou poškodenej, je záver znaleckého posudku z odboru psychológia, z ktorého vyplýva, že poškodená má zachované percepčné a kognitívne funkcie, ktoré jej umožňovali správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a sú zachované pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. V čase vyšetrenia poškodenej bol úbytok intelektu 11,36, čo je pod hranicou hraničnej hodnoty, kedy sa konštatuje prítomnosť znakov organického poškodenia centrálneho nervového systému. Tento úbytok teda nedosahuje mieru ovplyvnenia rozumových a vnímacích schopností do takej miery, že to zasahuje do kognitívnych funkcií zodpovedných za schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Znalkyňa uviedla, že daný percentuálny úbytok je pod hranicou významnosti. Navyše, významný je záver znalkyne, že u poškodenej bol najväčší úbytok v psychomotorických funkciách, tzn. ucho, oko a motorika. Z daného možno vyvodiť záver, že žiadny dôkaz nespochybňuje schopnosť obžalovanej vypovedať o prežitých udalostiach, ktorá by bola spochybnená jej zdravotným stavom. Navyše takýto záver nemožno vyvodiť ani z obsahu výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá je konzistentná, logická. Z obsahu výpovede je zrejmé, že poškodená sa riadne orientuje v čase, vypovedá podrobne a z obsahu tejto výpovede nemožno vyvodiť záver, že by bola poškodená v akejkoľvek forme dezorientovaná, na otázky riadne odpovedala, pochopila ich význam a jej výpoveď má logickú súvislosť. Ďalšími dôkazmi, s ktorými korešponduje výpoveď poškodenej, je výpoveď svedkyne P. K., ktorá okrem podrobného popisu charakteru spolužitia obžalovaného a poškodenej, o ktorých mala vedomosť od spoločných detí obžalovaného a poškodenej, uviedla, že poškodená mávala dosť často viditeľné modriny a uviedla, že to má od obžalovaného. Napriek tvrdeniam obžalovaného o psychických problémoch svedkyne K., ktorá, podľa jeho tvrdení, spochybňuje vierohodnosť jej výpovede, krajský súd zdôrazňuje, že žiadny takýto dôkaz nebol v konaní vykonaný. Tieto skutočnosti

potvrdila aj svedkyňa Q. R., aj táto svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila znaky fyzického násilia na poškodenej.

Obdobie, po ktoré obžalovaný páchal skutok, odôvodňuje kvalifikáciu konania obžalovaného, ako konania, ktorého sa dopúšťal po dlhý čas, k čomu krajský súd udáva, že pod pojmom týranie nemôže ísť o jednorazové konanie, ktoré pozostáva napr. len z ojedinelých nadávok či urážok, prípadne z ojedinelého fyzického útoku na poškodenú. Musí ísť o trvalejšie konanie, ktoré sa pravidelne opakuje a spôsobuje, práve pravidelnosťou tohto opakovania, poškodenej osobe psychické, prípadne fyzické útrapy a vyznačuje sa určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí a teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ útočil neustále. Práve opakovanosť týchto útokov, ktoré sa vyznačovali hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním veľmi dôsledne vyplýva práve z výpovede poškodenej, ktorá podrobne opísala jednotlivé ataky obžalovaného na jej osobu a s výpoveďou poškodenej korešpondujú aj iné priame dôkazy a to výpoveď svedka L. C., F. C., svedkýň K. a R. a záverom znaleckého posudku znalkyne F. N.. Krajský súd si uvedomuje, že k naplneniu znakov týrania nepostačuje napr. uplatňovanie dominancie vo vzťahu jedným z partnerov, poprípade nedostatok empatie, resp. tzv. asymetrický vzťah medzi partnermi a ani neuspokojivé a konfliktné partnerské spolužitie, ktoré pre jedného z partnerov znamená traumatické prežívanie, avšak v konkrétnom spolužití obžalovaného a poškodenej, okrem dlhodobého konfliktného spolužitia a verbálnych atakov obžalovaného na poškodenú, ktorých úmyslom a účelom bolo poníženie osobnosti poškodenej, dochádzalo zo strany obžalovaného aj k dlhodobo opakovaným fyzickým atakom na poškodenú a v danom prípade išlo o kombináciu psychického týrania a ďalších foriem týrania a to konkrétne fyzického, ekonomického útlaku a taktiež sociálnej izolácii a preto možno konštatovať, že v danom prípade išlo o takú intenzitu sústavného konania obžalovaného, že práve kombinácia jeho konania sa vyznačovala hrubým, necitlivým zaobchádzaním, ktoré spôsobilo poškodenej osobe psychické a fyzické útrapy. Je zjavné z charakteru osobnosti poškodenej, že táto nebola schopná na negatívne prejavy obžalovaného dostatočne účinne reagovať a prejaviť vzdor, ktorý prejavila v podstate až tým, že odišla zo spoločnej domácnosti, avšak takéto konanie obžalovaného pokračovalo aj po tomto období a skončilo v podstate až fyzickým atakom dňa XX.XX.XXXX a v podstate výlučne tým, že konanie obžalovaného bolo oznámené príslušným orgánom.

Z týchto dôvodov preto krajský súd dospel k záveru, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané a preto neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného. K tvrdeniam obžalovaného, že záver znaleckého posudku znalkyne L. O. v podstate vyvracia možnosť jeho správania ako agresora, krajský súd udáva, že zo záveru tejto znalkyne vyplýva aj hodnotenie osobnosti obžalovaného ako osobnosti, u ktorej v záťažových alebo konfliktných situáciách a pri náraste frustrácie možno predpokladať pohotovosť k afektívnej labilite aj s prípadným zlyhaním modulácie, je naznačená tendencia k dominancii.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd I. stupňa konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/smeno d/ , pretože obžalovaný blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas. Následok na osobnosti poškodenej je preukázaný záverom vyššie citovaného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že dôsledkom konania poškodená uverila svojej menejcennosti a nesamostatnosti, došlo u nej k obmedzeniu schopnosti prežívať radosť a zgeneralizoval sa u nej pocit negatívneho očakávania a voči agresívnym prejavom obžalovaného sa stala apatickou a ľahostajnou, vrátane vlastného utrpenia.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa nesprávne postupoval podľa zákona účinného od 06.08.2024, pretože podľa ustanovenia , trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Z posúdenia konania obžalovaného v skutkovej vete a právnej vete napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že súd I. stupňa síce správne posúdil trestnosť činu obžalovaného v súlade s ustanovením podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší, ba naopak, iné posúdenie konania obžalovaného, t.j. podľa , t.j.

účinného od 06.08.2024 by bolo pre obžalovaného nepriaznivejšie, avšak nesprávne použil pri ukladaní trestu účinný od 06.08.2024, pretože neaplikoval ustanovenie účinného do 05.08.2024. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a zákon účinný od 06.08.2024 neumožňuje zníženie hornej hranice zákonnej trestnej sadzby tak, ako je tomu v prípade účinného do 05.08.2024, konkrétne v ustanovení tohto zákona.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste podľa písmeno b/, písmeno d/. Obžalovanému podľa , zohľadniac kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmere podľa a to najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j/ , t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a teda osobu obžalovaného, uložil trest odňatia slobody podľa účinného do 05.08.2024. Týmto postupom mu ukladal trest odňatia slobody pri nezistení priťažujúcej okolnosti podľa , teda postupom podľa , znížiac hornú hranicu trestnej sadzby určenú ustanovením o jednu tretinu. Obžalovanému teda ukladal trest v sadzbe 7 rokov a 12 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný a skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo obdobie šiestich rokov, počas ktorých sa obžalovaný nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, uložil obžalovanému trest za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa ísmeno d/ , pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov. Vzhľadom na charakter konania obžalovaného a to kombináciu fyzického a psychického násilia na poškodenej, ktorá je navyše zdravotne znevýhodnenou osobou a dlhodobosť jeho konania, bolo nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody spojeného so samotným jeho výkonom bez podmienečného odkladu výkonu tohto trestu. Za splnenia kritérií ustanovenia písmeno a/ ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.