Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-29-2021.pdf
PDF · 99.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o toho času plnoletého O. H., nar. dňa XX.XX.XXXX,do plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny R. K. R. C., dieťa rodičov matky A. J., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XXA, R. K. R. C., zastúpených (dieťa a matka) O. C., I.., so sídlom H. 1, R. K. R. C., X.: XXXXXXXX, a otca K. H., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Dr. I. K. XXXX/X, R. K. R. C., zastúpený O. J. Q. so sídlom S. X.,o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9P/11/2020-226 zo dňa 4. februára 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť otca k toho času plnoletému O. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.01.2019 č.k. 5P/79/2018-59 na sumu 350,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám plnoletého O. počnúc dňom 16.01.2021. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že naposledy o výživnom súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.01.2019 č.k. 5P/79/2018-59, ktorým manželstvo rodičov O. rozviedol, maloletého O. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu O. sumou 400,- eur mesačne k rukám matky a sumou 100,- eur mesačne na tvorbu úspor O., a to na osobitný účet maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V čase poslednej úpravy výživného O. mal 16 rokov. Mal bežné výdavky, jeho zdravotný stav bol dobrý. Výdavky na dieťa do rozvodu manželstva platili rodičia spoločne, otec posielal synovi peniaze na samostatný účet a kupoval mu oblečenie. V súčasnosti je O. študentom 3. ročníka strednej školy. Má bežné výdavky, zdravotný stav má dobrý. Do septembra, ako uvádzal, si platil náklady na osobného trénera, nakoľko sa pripravuje po fyzickej stránke na štúdium na policajnej škole. Po tomto období už náklady vyššie nemal, nakoľko došlo k opatreniam v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Študuje dištančne, výdavky má na stravovanie, hygienu, bývanie a osobitnú formu štúdia (počítač, elektrina). Čiastočne vyššie výdavky má v súvislosti so zubným strojčekom. Súd mal za preukázané, že O. je v súčasnosti nadpriemerne finančne zabezpečený, keďže jeho matka z výživného vo výške 400,- eur poskytuje synovi ešte sumu 100,- eur ako vreckové a rovnako i otec takouto sumou prispieva na jeho záujmy. O. tak plne disponuje so sumou 200,- eur mesačne, ktorou neuhrádza náklady na bežnú výživu. O. je zvyknutý žiť na vyššej úrovni, podľa vlastného vyjadrenia si kupuje iba značkové oblečenie, počítačové hry, peniaze využíva na stretnutia s kamarátmi. Matka O. dosahovala v čase poslednej úpravy výživného príjem vo výške cca 750,- eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. V roku
2020 dosiahla priemerný príjem vo výške 911,- eur. Má bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, oblečením, hygienou. Má vyhlásený osobný bankrot. Spolu s otcom O. sú vlastníkmi bytu, kde však prebieha exekúcia. Nevlastní motorové vozidlo. Otec O. už v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom bol spoločníkom v O. K., I. Jeho príjem bol vo výške cca 2.000,- eur (vychádzajúc z vystavených faktúr). Za rok 2019 bol súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti tejto spoločnosti 26.422,84 eur, súčet nákladov 18.886,04 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením 7.536,80 eur. Za rok 2020 vystavila firma faktúry na celkovú sumu 20.351,80 eur, teda v priemere 1.695,98 eur mesačne. Otec preukázal niektoré výdavky (telefón 78,13 eur, internet 9,90 eur). Žije s partnerkou, jej príjem je 647,10 eur mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho partnerka má jednu vyživovaciu povinnosť. V dôsledku vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na strane dieťaťa k žiadnej výraznej zmene pomerov nedošlo, skôr vzhľadom na opatrenia, ktoré štát prijíma v súvislosti s pandémiou, došlo k zníženiu výdavkov, keďže nemôže realizovať žiadne záujmové aktivity, športové tréningy a podobne. U matky došlo k zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu, preto je schopná vo vyššej miere prispievať na výživu O.. U otca došlo k zníženiu príjmu. Je tak zrejmé, že tieto skutočnosti sú dôvodom na zníženie výživného. Súd výživné znížil tak, aby sa životná úroveň členov rodiny podobala. Príjem otca O. je vo výške cca 1.695,- eur brutto, z ktorého minimálne 1/3-inu predstavujú výdavky na podnikanie (daň a iné platby, benzín a podobne), i po zaplatení určeného zníženého výživného v sume 350,- eur mesačne, zostáva otcovi dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb (suma cca 780,- eur). U matky, pri zohľadnení jej príjmu, ktorý vo vzťahu k príjmu otca je vo výške cca 80%, by výživné na O. mohlo predstavovať cca 280,- eur vo finančnom vyjadrení , keďže matka ho synovi poskytuje tým, že mu zabezpečuje bývanie, stravu, hygienu. Matke by tak po zohľadnení tejto sumy 280,- eur zostala na uspokojovanie svojich potrieb suma cca 631,- eur a syn by mal k dispozícii sumu 630,- eur. Životná úroveň členov rodiny by tak bola aspoň čiastočne vyrovnaná. O. má pomerne ľahkovážny postoj k peniazom a ich použitiu. Mal by si uvedomiť, že suma 200,- eur, ktorou až doposiaľ v plnej miere disponoval iba sám, mohla slúžiť na uspokojovanie jeho mimoriadnych potrieb, ako sú napríklad matkou spomínané náklady na výlety v škole, oblek, stužkovú a podobne. Určená suma výživného vo výške 350,- eur plne zodpovedá možnostiam rodičov, zodpovedá potrebám O. a jeho aktuálnym výdavkom. Otec O. navrhoval zníženie výživného od právoplatnosti rozsudku, súd však k zníženiu výživného pristúpil už od okamihu jeho plnoletosti, nakoľko od tejto doby má byť výživné platené k rukám O. a súd je toho názoru, že tým má dôjsť aj k preneseniu zodpovednosti za jeho použitie na neho. Je zrejmé, že k zníženiu výživného mohlo dôjsť aj skôr, avšak spotrebované výživné sa u maloletého dieťaťa nevracia, preto rozhodnutie o znížení výživného za obdobie maloletosti by i tak stratilo zmysel. Súd už nerozdelil výživné na sumu slúžiacu k tvorbe úspor, nakoľko O. nadobudol plnoletosť, tým i plnú spôsobilosť na právne úkony a s finančnými prostriedkami tak môže disponovať v plnom rozsahu a bez obmedzenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - ods. 6, § 65 ods. 1, 2 § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1- ods. 3 Zákona o rodine, § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedol, že na jeho strane došlo k výraznej zmene pomerov. Namietal, že súd nesprávne ustálil príjem otca, keď vychádzal z príjmu právnickej osoby a to spoločnosti O. K., I., v ktorej otec je jediným spoločníkom a konateľom a cez ktorú vykonáva zárobkovú činnosť. V súčasnosti má spoločnosť tak vysoké výdavky, že nevytvára ani rezervný fond a otec nie je schopný vyplácať si odmenu ako konateľ ani vytvárať v spoločnosti zisk. Poukázal na to, že na výdavkoch syna sa vždy podieľal a snažil sa dávať mu peniaze navyše. O. má k dispozícii cca 200,- eur mesačne, s ktorými hospodári, a ktorú považuje za dostatočnú na pokrytie jeho výdavkov. Zdôraznil, že O. je plnoletý, mal by si vážiť cenu peňazí. Ponechal na jeho vlastnom rozhodnutí, že si nechce zvyšovať svoju životnú úroveň brigádami. Nikdy sa svojej povinnosti platiť výživné nezbavoval, o čom svedčí aj fakt, že peniaze dával, aj keď sám nemá, avšak uvedený stav je pre neho neudržateľný. Záverom namietal, že súd prvej inštancie nesplnil kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo súd aplikoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prečo ho v konkrétnych okolnostiach daného prípadu vykladal práve uvedeným spôsobom a prečo sa vôbec nezaoberal pre vec významnými argumentami otca. Zastával názor, že ak je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, dochádza tým k porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a znížil vyživovaciu povinnosť otca k O. na sumu 200,- eur mesačne.
3. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka plnoletého. Uviedla, že s podaným odvolaním otca nesúhlasí a je presvedčená, že súd prvej inštancie starostlivo zohľadnil všetky skutočnosti, vydal spravodlivé rozhodnutie a v podstate otcovi vyhovel, keď znížil výživné. Zníženie výživného z 500,- eur na 350,- eur je adekvátnym kompromisom medzi otcom a O.. Tvrdenia otca o poklese jeho príjmu nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Z dokladov, ktoré predložil nevyplýva, žeby u otca došlo k poklesu jeho príjmov oproti predošlému času. V konaní bolo poukazované aj na vedľajšie príjmy otca z prenajímania bytu. K tvrdeniu, že tento byt prenajíma zadarmo, resp. že nájomníci platia iba elektrinu, poznamenala, že ide o nevyužitie potenciálu bytu, kde by otec aj matka mohli mať z nájomného príjem. Otec plnoletého má dostatočný príjem na to, aby uhrádzal výživné vo výške 350,- eur mesačne, príjem otca bol v roku 2019 mesačne 2.000,- eur, v roku 2020 priemerne 1.695,98 eur. V konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje výdavky, ktoré by preukazovali, že nemá dostatok financií na zabezpečenie svojich nákladov. Rovnako nepodložil žiadnymi dôkazmi tvrdenia, že jeho spoločnosť má vysoké výdavky. V tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, a tieto považuje za účelové a vyfabulované. Súd správne vyhodnotil výšku výživného s ohľadom na životnú úroveň oboch rodičov, aby bola v zásade podobná a vyrovnaná. Fakt, že otec má dostatok príjmu na to, aby uhrádzal výživné vo výške 350,- eur vyplýva aj z toho, že otec okrem výživného dával plnoletému navyše peniaze ako vreckové, kúpil mu drahé darčeky. O. má záujem zvyšovať svoju životnú úroveň brigádami, avšak nechce brigády nadradiť nad svoje študijné povinnosti, a preto sa aktuálne venuje škole a plneniu si svojich školských povinností, jeho cieľom je dostať sa na Policajnú akadémiu. Peniazmi nemrhá a váži si hodnotu peňazí. Plnoletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Výdavky na zubára stále pretrvávajú, rovnako aj návštevy v kožnej ambulancii. Počas dištančnej výučby sa zvýšili náklady na energie, internet, stravu a vodu. Poukázala na zaplatený vodičský preukaz, na ktorý otec neprispel. Výdavky sa zvýšili aj na strane matky, ktorá má zdravotné problémy gynekologického charakteru a hrozí jej operácia. V poslednom období máva silné migrény, zdravotný stav teda spôsobuje zvýšené výdavky. V súčasnosti plnoletý nakladá s výživným vo výške 350,- eur mesačne tak, že 250,- eur dáva matke, z ktorého mu platí nájom, stravu, energie, lieky, kozmetiku, telefón, kaderníctvo, školské potreby a 100,- eur má vreckové, prípadne na iné veci, ktoré si potrebuje kúpiť. Plnoletý iný príjem nemá. Uviedla, že suma výživného 350,- eur plne zodpovedá možnostiam povinného rodiča, potrebám plnoletého a jeho výdavkom.
4. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho vzdelanie a všestranný vývoj (náklady na štúdium, náklady na kultúrne, športové, rekreačné potreby a vyžitie pod.).
7. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.
8. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.
9. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a pod., pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, úspor alebo iných majetkových úžitkov a pod.), resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa aj dieťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.
10. V priebehu plnenia súdom stanoveného výživného dochádza plynutím času k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča. K takejto zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa), alebo zmenou v zárobkových možnostiach povinného (rodiča). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanovenú súdom, musí byť takej povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
11. Posúdiť možností a schopností povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti a možnosti tohto rodiča dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosť rodiča dosiahnuť takýto zárobok je daná okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi.
12. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného pre O., stanovená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.01.2019 č. k. 5P/79/2018-59, bola vo výške 400,- eur mesačne s povinnosťou prispievať na tvorbu úspor vo výške 100,- eur na osobitný účet. V súčasnosti O., ktorý počas konania nadobudol plnoletosť, navštevuje tretí ročník strednej školy a pripravuje sa na štúdium na policajnej škole. Platil fitness trénera, ktorý ho pripravoval na fyzické testy na prijímacie skúšky na Policajnú akadémiu. Určitú časť tretieho ročníka študoval dištančne, preto výdavky na stravovanie, hygienu, počítač, energie boli zvýšené. Čiastočne vyššie výdavky súviseli tiež so starostlivosťou o zuby, keďže O. má zubný strojček a s návštevou kožnej ambulancie z dôvodu kožných problémov. Matka mala v čase poslednej úpravy výživného príjem vo výške cca 750,- eur, v roku 2020 dosahovala príjem vo výške cca 911,- eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Má bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, oblečením, hygienou. Čiastočne zvýšené výdavky súvisia so zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Má vyhlásený osobný bankrot. Spolu s otcom O. sú vlastníkmi bytu. Otec O. už v čase predchádzajúceho konania o výživnom bol spoločníkom v O. K., I.. Jeho príjem bol vo výške cca 2.000,- eur. Za rok 2019 bol súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti tejto spoločnosti 26.422,84 eur, súčet nákladov 18.886,04 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením 7.536,80 eur. Za rok 2020 vystavila firma faktúry na celkovú sumu 20.351,80 eur, teda v priemere 1.695,98 eur mesačne. Žije s partnerkou, jej príjem je 647,10 eur mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho partnerka má jednu vyživovaciu povinnosť. Otec O. zasiela peniaze aj nad rámec vyživovacej povinnosti.
13. Pokiaľ ide o príjem, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal a ktorý vyvodil z faktúr a výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti spoločnosti O. K. I.., v ktorej je otec jediný spoločník a konateľ a cez ktorú vykonáva činnosť, ide o listiny , ktoré v konaní predložil samotný otec resp. boli vyhotovené spoločnosťou O. K. I.., preto pokiaľ otec súdom zistený príjem v podanom odvolaní spochybňuje, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia o inom príjme v odvolacom konaní preukázal a teda súdu predložil na svoje tvrdenia o nižšom príjme dôkazy. Pokiaľ otec žiadne dôkazy odvolaciemu súdu neponúkol (neoznačil ani nepredložil) nemal odvolací súd možnosť inak zistiť skutočný príjem otca.
14. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil výšku výživného podľa pomerov na oboch stranách rodičov, aby životná úroveň členov rodiny bola vyvážená a vyrovnaná, a neprimerane nezaťažovala len jednu stranu. V súvislosti s rozsahom vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tiež určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výživné je určené
na úhradu odôvodnených potrieb detí, má teda spotrebný charakter, pričom odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že takto znížené výživné zo strany otca k toho času plnoletému O. (s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia), je primerané zisteným osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ale aj odôvodneným potrebám O.. Napriek zníženému výživnému z vyjadrenia matky vyplýva, že výživné vo výške 350 Eur mesačne pre O. postačuje, nakoľko sumou 250 Eur prispieva matke na zabezpečenie jeho potrieb a sám hospodári so 100 Eur-mi podľa svojho vlastného uváženia.
15. K uplatnenej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza,, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedeného dôvodu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 52 CMP.
18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).